CISORDINOL 10 mg tbl flm (obal HDPE) 1x50 ks

Príloha č.1 k notifikácii o zmene ev.č.: 2020/03257-ZIB

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1.  NÁZOV LIEKU

Cisordinol 10 mg

filmom obalené tablety

2.  KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 10 mg zuklopentixolu, čo zodpovedá 11,82 mg zuklopentixóliumdichloridu.

Pomocné látky so známym účinkom:

Jedna filmom obalená tableta obsahuje 21,60 mg monohydrátu laktózy, 0,72 mg hydrogenovaného ricínového oleja.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3.  LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Okrúhla, bikonvexná, svetločervenohnedá filmom obalená tableta.

4.  KLINICKÉ ÚDAJE

4.1  Terapeutické indikácie

Akútna a chronická schizofrénia a iné psychózy, najmä s príznakmi, ako sú halucinácie, bludy a poruchy myslenia spojené s agitovanosťou, nepokojom, hostilitou a agresivitou.

Manická fáza bipolárnej afektívnej poruchy.

Agitovanosť alebo iné poruchy správania u mentálne retardovaných pacientov.

4.2  Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Dávku je potrebné individuálne prispôsobiť stavu pacienta. Vo všeobecnosti majú byť úvodné dávky nízke a na optimálnu účinnú úroveň sa majú v závislosti od terapeutickej odpovede zvyšovať tak rýchlo, ako je to len možné. Dávka sa zvyčajne podáva ako jediná denná dávka pred spaním.

Akútna schizofrénia a iné akútne psychózy. Závažné stavy nepokoja. Mánia.

Zvyčajne 10-50 mg denne.

Pri stredne závažných až závažných stavoch na úvod 20 mg denne, so zvyšovaním, ak je to potrebné, o 10-20 mg každé 2-3 dni na 75 mg alebo viac denne. Maximálna jednotlivá dávka je 40 mg a celková denná dávka je 150 mg.

Chronická schizofrénia a iné chronické psychózy

Udržiavacia dávka zvyčajne 20 – 40 mg denne.

Nepokoj (agitovanosť) u mentálne retardovaných pacientov

Dávka 6 – 20 mg denne, v prípade potreby sa má zvýšiť na 25 – 40 mg denne.

Starší pacienti

Starší pacienti majú dostať dávky z dolnej hranice rozsahu dávkovania.

Pediatrická populácia

Cisordinol sa neodporúča používať u detí vzhľadom na nedostatok klinických skúseností.

Znížená funkcia obličiek

Cisordinol možno podávať v obvyklých dávkach aj u pacientov so zníženou funkciou obličiek.

Znížená funkcia pečene

Cisordinol sa má dávkovať s opatrnosťou. Ak je to možné, odporúča sa sledovanie sérových hladín liečiva.

Spôsob podávania

Na perorálne použitie.

Tablety sa prehĺtajú celé a zapíjajú sa vodou.

4.3  Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Obehový kolaps, útlm centrálneho nervového systému z akejkoľvek príčiny (napr. intoxikácia alkoholom, barbiturátmi alebo opiátmi), kóma.

4.4  Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U každého antipsychotika existuje možnosť rozvoja neuroleptického malígneho syndrómu (hypertermia, svalová rigidita, zmeny vedomia, instabilita vegetatívneho nervového systému). Riziko je pravdepodobne väčšie v prípade silnejších antipsychotík. Medzi smrteľnými prípadmi prevládajú pacienti s preexistujúcim organickým psychosyndrómom, mentálnou retardáciou, abúzom opiátov a alkoholu.

Liečba: Vynechanie antipsychotika. Symptomatická liečba a použitie všeobecne podporných postupov. Pomôcť môže dantrolén a bromokryptín.

Príznaky môžu pretrvávať viac ako týždeň po prerušení podávania perorálneho antipsychotika a ešte dlhší čas v prípade použitia depotnej formy lieku.

Tak ako iné antipsychotiká, aj zuklopentixol sa má používať s opatrnosťou u pacientov s organickým psychosyndrómom, konvulziami a poruchami funkcie pečene v pokročilom štádiu.

Tak ako iné psychotropné látky, aj zuklopentixol môže meniť odpoveď na inzulín a glukózu, čo si vyžaduje úpravu antidiabetickej liečby u diabetických pacientov.

Pacientov dlhodobo liečených, najmä vysokými dávkami, treba starostlivo sledovať a pravidelne prehodnocovať možnosť zníženia udržiavacej dávky.

Tak ako iné lieky patriace do terapeutickej triedy antipsychotík, aj zuklopentixol môže spôsobiť predĺženie QT intervalu. Opakované predĺženie QT intervalu môže zvýšiť riziko malígnej arytmie. Z tohto dôvodu sa má zuklopentixol používať s opatrnosťou u vnímavých jednotlivcov (s hypokaliémiou, hypomagneziémiou alebo s genetickou predispozíciou) a u pacientov s kardiovaskulárnymi poruchami v anamnéze, ako napríklad predĺženie QT intervalu, významná bradykardia (<50 úderov za minútu), nedávny akútny infarkt myokardu, nekompenzované srdcové zlyhanie.

Je vhodné vyhnúť sa súbežnému užívaniu iných antipsychotík (pozri časť 4.5).

Pri užívaní antipsychotík sa hlásili prípady žilovej trombembólie. Pretože pacienti liečení antipsychotikami často získajú rizikové faktory pre vznik žilovej trombembólie, pred a počas liečby zuklopentixolom sa majú určiť všetky možné rizikové faktory pre vznik žilovej trombembólie a majú sa vykonať preventívne opatrenia.

Starší pacienti

Mozgovocievne príhody

Pri liečbe niektorými atypickými antipsychotikami sa v populácii pacientov s demenciou v randomizovaných placebom kontrolovaných klinických štúdiách pozorovalo približne trojnásobne vyššie riziko cerebrovaskulárnych nežiaducich účinkov. Mechanizmus vzniku tohto zvýšeného rizika nie je známy. Zvýšené riziko sa nedá vylúčiť ani u ostatných antipsychotík alebo v iných populáciách pacientov. Cisordinol sa má používať s opatrnosťou u pacientov s rizikovými faktormi pre vznik mozgovej príhody.

Zvýšená mortalita u starších pacientov s demenciou

Výsledky dvoch veľkých výskumných štúdií ukázali, že starší pacienti s demenciou, ktorí sú liečení antipsychotikami, majú mierne zvýšené riziko úmrtia v porovnaní s tými, ktorí antipsychotiká neužívajú. K dispozícii nie sú dostatočné údaje pre spoľahlivý odhad veľkosti rizika a príčina zvýšeného rizika nie je známa.

Zuklopentixol nie je vhodný na liečbu porúch správania súvisiacich s demenciou.

Pomocné látky

Cisordinol obsahuje laktózu.

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Cisordinol obsahuje hydrogenovaný ricínový olej.

Tento liek obsahuje hydrogenovaný ricínový olej, ktorý môže vyvolať žalúdočné ťažkosti a hnačku.

4.5  Liekové a iné interakcie

Opatrnosť pri používaní

Zuklopentixol môže zosilniť sedatívny účinok alkoholu, účinky barbiturátov a iných látok tlmiacich centrálny nervový systém.

Antipsychotiká môžu zvýšiť alebo znížiť účinok antihypertenzív; znižuje sa antihypertenzívny účinok guanetidínu a podobne pôsobiacich látok.

Súbežné použitie antipsychotík a lítia zvyšuje riziko neurotoxicity.

Tricyklické antidepresíva a antipsychotiká inhibujú navzájom svoj metabolizmus.

Zuklopentixol môže znižovať účinok levodopy a účinky adrenergických liekov.

Súbežné použitie metoklopramidu a piperazínu zvyšuje riziko extrapyramidálnych príznakov.

Keďže sa zuklopentixol čiastočne metabolizuje prostredníctvom CYP2D6, súbežné užívanie liekov inhibujúcich tento enzým môže viesť k zníženiu klírensu zuklopentixolu.

Predĺženie QT intervalu antipsychotickou liečbou sa môže zhoršiť súbežným podávaním iných liekov, o ktorých je známe, že vo významnej miere predlžujú QT interval. Je potrebné sa vyhnúť súbežnému podávaniu takýchto liekov.

Skupiny týchto liekov zahŕňajú:

-  antiarytmiká skupín Ia a III (napríklad chinidín, amiodarón, sotalol, dofetilid)

-  niektoré antipsychotiká (napr. tioridazín)

-  niektoré makrolidy (napr. erytromycín)

-  niektoré antihistaminiká (napr. terfenadín, astemizol)

-  niektoré chinolónové antibiotiká (napr. gatifloxacín, moxifloxacín)

Vyššie uvedený zoznam nie je kompletný. Je potrebné sa vyhnúť aj podávaniu iných liekov, o ktorých je známe, že vo významnej miere predlžujú QT interval (napr. cisaprid, lítium).

Je takisto potrebné vyhnúť sa podávaniu liekov, o ktorých je známe, že spôsobujú elektrolytovú nerovnováhu, ako napríklad tiazidové diuretiká (hypokaliémiu), a liekov zvyšujúcich plazmatickú koncentráciu zuklopentixolu, čo môže zvýšiť riziko predĺženia QT intervalu a malígnej arytmie (pozri časť 4.4).

4.6  Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Zuklopentixol sa môže podávať počas gravidity len v prípade, ak predpokladaný prínos liečby pre matku prevažuje nad potenciálnym rizikom pre plod.

Novorodenci vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane zuklopentixolu) počas tretieho trimestra gravidity matky sú vystavení riziku nežiaducich účinkov, vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo syndrómu z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé, čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode. Hlásili sa prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho sa majú novorodenci starostlivo sledovať.

Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Dojčenie

Keďže sa zuklopentixol vylučuje do materského mlieka v nízkej koncentrácii, pri terapeutických dávkach nie je ovplyvnenie dojčiat pravdepodobné. Dávka, ktorú dieťa prehltne, predstavuje menej ako 1 % dávky podanej matke. V dojčení je možné pokračovať aj v priebehu liečby zuklopentixolom, ak sa to považuje za klinicky významné. Odporúča sa však sledovanie dieťaťa, najmä v prvých 4 týždňoch po narodení.

Fertilita

U ľudí sa hlásili nežiaduce účinky, ako napríklad hyperprolaktinémia, galaktorea, amenorea, znížené libido, erektilná dysfunkcia a poruchy ejakulácie (pozri časť 4.8). Tieto účinky môžu mať negatívny vplyv na sexuálnu funkciu a plodnosť u žien a mužov.

Ak sa objaví klinicky závažná hyperprolaktinémia, galaktorea, amenorea alebo sexuálne dysfunkcie, má sa zvážiť zníženie dávky (ak je to možné) alebo prerušenie liečby. Po prerušení liečby tieto účinky odznejú.

Podávanie zuklopentixolu potkaním samcom a samičkám sa spája s mierne oneskoreným párením. Pri experimentálnom podaní zuklopentixolu v strave sa zaznamenalo zhoršenie schopnosti párenia a zníženie počtu počatí.

4.7  Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Cisordinol je sedatívny liek. U pacientov, ktorým sa predpisujú psychotropné látky, možno očakávať určité celkové zhoršenie pozornosti a zhoršenie koncentrácie, či už v dôsledku samotnej choroby, liekov alebo ich kombinácie. Pacientov je potrebné upozorniť na zmenu schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8  Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sú zväčša závislé od dávky. Frekvencia a závažnosť nežiaducich účinkov je väčšia vo včasnej fáze liečby a počas pokračujúcej liečby klesá.

Najmä vo včasnej fáze liečby sa môžu objaviť extrapyramidálne príznaky. Vo väčšine prípadov sa tieto nežiaduce účinky dajú uspokojivo zvládnuť znížením dávky a/alebo antiparkinsonikami. Rutinné profylaktické použitie antiparkinsoník sa neodporúča.

Antiparkinsoniká nezmiernia tardívne dyskinézy, môžu ich dokonca zvýrazniť. Odporúča sa zníženie dávky, alebo ak je to možné, prerušenie liečby zuklopentixolom.

Pri pretrvávajúcej akatízii môžu pomôcť benzodiazepíny alebo propranolol.

Frekvencie nežiaducich účinkov sa stanovili na základe literatúry a spontánnych hlásení. Definujú sa ako: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000); neznáme (z dostupných údajov).

Tak ako v prípade iných liekov patriacich do terapeutickej skupiny antipsychotík, aj v prípade zuklopentixolu sa hlásili zriedkavé prípady predĺženia QT intervalu, ventrikulárnej arytmie - ventrikulárna fibrilácia (VF) a ventrikulárna tachykardia (VT), torsades de pointes a prípad náhleho nevysvetliteľného úmrtia (pozri časť 4.4).

Náhle prerušenie liečby zuklopentixolom môže sprevádzať výskyt príznakov z prerušenia liečby. Najčastejšími príznakmi sú nauzea, vracanie, anorexia, hnačka, výtok z nosa, potenie, myalgie, parestézy, insomnia, neposednosť, úzkosť a nepokoj. U pacientov sa tiež môžu objaviť závraty, striedavé pocity tepla a chladu a tremor. Vo všeobecnosti sa príznaky objavujú v priebehu 1 až 4 dní po prerušení liečby a vymiznú v priebehu 7 až 14 dní.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9  Predávkovanie

Príznaky

Somnolencia, kóma, extrapyramidálne príznaky, kŕče, šok, hypertermia alebo hypotermia.

Hlásili sa zmeny na EKG, predĺženie QT intervalu, torsades de pointes, zastavenie srdca a ventrikulárna arytmia pri podaní nadmernej dávky zuklopentixolu spolu s liekmi ovplyvňujúcimi srdce.

Najvyššia perorálne podaná denná dávka zuklopentixolu v klinických skúšaniach bola 450 mg.

Liečba

Liečba je symptomatická a podporná. Majú sa použiť postupy podporujúce respiračný a kardiovaskulárny systém. Nemá sa používať adrenalín, pretože výsledkom môže byť ďalšie zníženie krvného tlaku. Konvulzie možno liečiť diazepamom a extrapyramidálne príznaky biperidenom.

5.  FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1  Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Psycholeptiká, antipsychotiká, ATC kód: N05AF05

Mechanizmus účinku

Zuklopentixol je antipsychotikum tioxanténovej skupiny.

Antipsychotický účinok antipsychotík je viazaný na ich schopnosť blokovať dopamínové receptory, ale pravdepodobne sa na ňom podieľa aj blokáda 5-HT (5-hydroxytryptamínových) receptorov. In vitro má zuklopentixol vysokú afinitu ku D₁ aj D₂ dopamínovým receptorom, k a₁-adrenoreceptorom a 5-HT₂ receptorom, ale nemá žiadnu afinitu ku cholínergným muskarínovým receptorom. Má slabú afinitu k histamínovým (H₁) receptorom a nemá žiadnu blokujúcu aktivitu voči a₂-adrenoreceptorom.

In vivo afinita k D₂ receptorovým miestam prevažuje nad afinitou k D₁ receptorom. Zuklopentixol sa vo všetkých behaviorálnych štúdiách pre svoju neuroleptickú (dopamín blokujúcu) aktivitu osvedčil ako potentné antipsychotikum.

Našla sa korelácia medzi testovanými modelmi in vivo, afinitou k D₂ dopamínovým väzobným miestam a priemernou dennou dávkou perorálne užívaného antipsychotika.

Inhibícia pohybovej aktivity a predĺženie alkoholom a barbiturátmi navodenej doby spánku indikuje sedatívne pôsobenie zuklopentixolu.

Ako väčšina ostatných antipsychotík, aj zuklopentixol zvyšuje plazmatické hladiny prolaktínu.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

V klinickej praxi je zuklopentixol určený na liečbu akútnych a chronických psychóz a na zvládanie mentálne retardovaných pacientov s hyperaktívnym a rušivým správaním.

Popri významnej redukcii alebo kompletnej eliminácii počiatočných príznakov schizofrénie, ako napríklad halucinácie, bludy a poruchy myslenia, má zuklopentixol tiež značný vplyv na sprievodné príznaky, ako napríklad hostilita, podozrievavosť, nepokoj a agresivita.

Zuklopentixol navodzuje prechodný útlm (sedáciu), ktorý je závislý od dávky. Takýto úvodný útlm však môže byť vo včasnej fáze choroby výhodný. Voči nešpecifickému sedatívnemu účinku sa rýchlo rozvíja tolerancia.

5.2  Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnom podaní sa maximálna plazmatická koncentrácia dosiahne asi o 4 hodiny. Zuklopentixol možno užívať bez ohľadu na príjem potravy. Biodostupnosť perorálnej formy je asi 44 %.

Distribúcia

Zdanlivý distribučný objem (V_d)_b je asi 20 l/kg.

Väzba na plazmatické proteíny je asi 98 – 99 %.

Biotransformácia

Metabolizmus zuklopentixolu prebieha troma hlavnými cestami - sulfoxidáciou, N-dealkyláciou bočných reťazcov a konjugáciou s kyselinou glukurónovou. Metabolity nemajú psychofarmakologickú aktivitu. V mozgu a iných tkanivách prevláda zuklopentixol nad metabolitmi.

Eliminácia

Eliminačný polčas (T _{1/2 b}) zuklopentixolu je asi 20 hodín a priemerný celkový klírens (CL_s) je približne 0,86 l/min.

Zuklopentixol sa vylučuje hlavne stolicou, ale do určitej miery (približne 10 %) aj močom. Len asi 0,1 % dávky sa vylúči v nezmenenej forme močom, čo znamená, že záťaž obličiek liekom je zanedbateľná.

U dojčiacich matiek sa zuklopentixol vylučuje v malých množstvách do materského mlieka. Počas rovnovážneho stavu bol priemerný pomer koncentrácia v mlieku/ koncentrácia v sére pred dávkou u žien liečených perorálne alebo dekanoátom približne 0,29.

Linearita

Kinetika je lineárna. Rovnovážne plazmatické hladiny sa dosiahnu v priebehu 3 ‑ 5 dní. Priemerná minimálna rovnovážna hladina zodpovedajúca jedinej perorálnej dennej dávke 20 mg zuklopentixolu bola približne 25 nmol/l.

Starší pacienti

Farmakokinetické parametre sú nezávislé od veku pacienta.

Znížená funkcia obličiek

Na základe vyššie uvedených charakteristík je opodstatnené domnievať sa, že znížená funkcia obličiek pravdepodobne nemá väčší vplyv na sérové hladiny materskej látky.

Znížená funkcia pečene

K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Polymorfizmus

Výskumy in vivo ukázali, že určitá časť metabolických ciest je podmienená genetickým polymorfizmom oxidácie sparteín/debrisokínu (CYP2D6).

Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah

Na udržiavaciu liečbu schizofrenických pacientov s miernym až stredne závažným stupňom ochorenia sa odporúča minimálna (t.j. koncentrácia meraná bezprostredne pred ďalším podaním dávky) sérová (plazmatická) koncentrácia 2,8 – 12 ng/ml (7 – 30 nmol/l).

5.3  Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita

Zuklopentixol má nízku akútnu toxicitu.

Chronická toxicita

Štúdie chronickej toxicity nedávajú príčinu k obavám pri terapeutickom použití zuklopentixolu

Reprodukčná toxicita

V trojgeneračnej štúdii na potkanoch sa zaznamenalo oneskorenie párenia. Po spárení fertilita nebola ovplyvnená. Pri experimentálnom podaní zuklopentixolu v strave sa zaznamenalo zhoršenie schopnosti párenia a zníženie počtu počatí.

Reprodukčné štúdie na zvieratách nepreukázali embrytoxický alebo teratogénny účinok.

Podanie dennej dávky 5 a 15 mg/kg potkanom v peri/postnatálnej štúdii malo za následok zvýšený počet potratov, znížený počet prežívajúcich mláďat a oneskorený vývoj mláďat. Klinický význam týchto zistení nie je jasný a je možné, že účinok na mláďatá bol spôsobený zanedbávaním zo strany samíc, ktoré boli vystavené zuklopentixolu.

Mutagenita a karcinogenita

Zuklopentixol nemá mutagénny alebo karcinogénny potenciál.

V štúdii onkogenity u potkanov dávka 30 mg/kg denne počas dvoch rokov (najvyššia dávka) mala za následok mierne, nevýznamné zvýšenie incidencie mamárnych adenokarcinómov, adenómov ostrovčekovitých buniek pankreasu a karcinómov u samíc a parafolikulárnych karcinómov štítnej žľazy. Mierne zvýšenie incidencie týchto nádorov je obvyklým nálezom u D₂ antagonistov, ktoré u potkanov zvyšujú sekréciu prolaktínu. Fyziologické rozdiely medzi potkanmi a ľuďmi vo vzťahu k prolaktínu spôsobujú, že klinický význam týchto zistení zostáva nejasný, ale nepovažujú sa za prediktory rizika onkogenézy u pacientov.

6.  FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1  Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:

zemiakový škrob

monohydrát laktózy

mikrokryštalická celulóza

kopovidón

glycerol 85 %,

mastenec

hydrogenovaný ricínový olej

stearan horečnatý

Obal:

hypromelóza 5

makrogol 6000

Farbivá:

oxid titaničitý (Cl 77891, E 171),

červený oxid železitý (Cl 7491, E 172).

6.2  Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3  Čas použiteľnosti

2 roky

6.4  Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie.

6.5  Druh obalu a obsah balenia

50 a 100 filmom obalených tabliet v polypropylénovom alebo polyetylénovom (HDPE) obale s vysokou hustotou.

Uzáver HDPE obalu obsahuje vysušovadlo.

HDPE obal má detský bezpečnostný uzáver.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6  Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

7.  DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

H. Lundbeck A/S

Ottiliavej 9

2500 Valby

Dánsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

68/0167/85-CS

9.  DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 25. júla 1985

Dátum posledného predĺženia registrácie: 23. novembra 2007

10.  DÁTUM REVÍZIE TEXTU

07/2020