PRÍLOHA č. 1 K ROZHODNUTIU O ZMENE ev. č. 2108/05879
SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
IOMERON ®
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU
Liečivo: Iomeprolum.
Fyzikálne - chemické údaje
Koncentrácia jódu
mg/ml Osmolalita mosmol/kg vody
(x ± s.t95) * Viskozita
mPa.s
(x ± s.t95)
37°C 20°C 37° C
150 301 ± 14 2,0 ± 0,2 1,4 ± 0,1
200 362 ± 17 3,1 ± 0,2 2,0 ± 0,2
250 435 ± 20 4,9 ± 0,4 2,9 ± 0,3
300 521 ± 24 8,1 ± 0,7 4,5 ± 0,4
350 618 ± 29 14,5 ± 1,1 7,5 ± 0,6
400 726 ± 34 27,5 ± 2,3 12,6 ± 1,1
* parná tlaková metóda
3. LIEKOVÁ FORMA
Injekčný roztok.
4. KLINICKÁ ČASŤ
4.1. Terapeutické indikácie
IOMERON 150
Infúzna urografia, digitálna subtrakčná flebografia, CT mozgu a tela, kavernózografia, intravenózna a intraartériová DSA, ERCP, mikčná cysto-uretrografia, mikčná cysto - ureterografia u detí.
IOMERON 200
Periférna flebografia, digitálna subtrakčná flebografia, CT mozgu a tela, kavernózografia, intravenózna a intraartériová DSA, ERCP, artrografia, hysterosalpingografia, cholangiografia, retrográdna uretrografia, retrográdna pyelo-ureterografia, myelografia.
IOMERON 250
Intravenózna urografia, periférna flebografia, CT mozgu a tela, intravenózna a intraartériová DSA, myelografia.
IOMERON 300
Intravenózna urografia (u dospelých a detí), periférna flebografia, CT mozgu a tela, kavernózografia, intravenózna DSA, konvenčná angiografia, intraartériová DSA, angiokardiografia (u dospelých a detí), konvenčná selektívna koronárna artériografia, intervenčná koronárna artériografia, ERCP, artrografia, hysterosalpingografia, fistulografia, diskografia, galaktografia, cholangiografia, dakryocystografia, sialografia, retrográdna uretrografia, retrográdna pyelo-ureterografia, myelografia.
IOMERON 350
Intravenózna urografia (u dospelých a detí), CT tela, intravenózna DSA, konvenčná angiografia, intraartériová DSA, angiokardiografia u dospelých aj detí, konvenčná selektívna koronárna artériografia, intervenčná koronarografia, artrografia, hysterosalpingografia, fistulografia, galaktografia, retrográdna cholangiografia, dakryocystografia, sialografia.
IOMERON 400
Intravenózna urografia (u dospelých, vrátane pacientov s poškodením obličiek alebo s diabetes mellitus), CT tela, konvenčná angiografia, intraartériová DSA, angiokardiografia (u dospelých a detí), konvenčná selektívna koronárna artériografia, intervenčná koronárna artériografia, fistulografia, galaktografia, dakryocystografia, sialografia.
CT - počítačová (computerová) tomografia
DSA - digitálna subtrakčná angiografia
ERCP - endoskopická retrográdna cholangio-pankreatikografia
MCU – mikčná cysto-uretrografia
4.2. Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie a rýchlosť podania môžu byť veľmi rozdielne v závislosti od klinického problému, použitej techniky, vyšetrovanej oblasti tela ako aj od veku, činnosti srdca a klinického stavu pacienta.
Indikácia IOMERON® mg jódu/ml Odporúčaná dávka
Intravenózna urografia
250, 300, 350, 400 Dospelí : 50 - 150 ml
Novorodenci : 3 - 4,8 ml/kg
Dojčatá <1 rok: 2,5 - 4 ml/kg
Deti >1 rok: 1 - 2,5 ml/kg
Infúzna urografia
150
Dospelí : 250 ml Deti : (a)
Periférna flebografia
200, 250 ,300
Dospelí :10-100 ml opakovane podľa potreby (b) (10 – 50ml horné končatiny; 50 – 100 ml dolné
končatiny)
DS - flebografia 150, 200
Dospelí :10-100 ml opakovane podľa potreby (b) (10 – 50ml horné končatiny; 50 – 100 ml dolné
končatiny)
CT mozgu
150, 200, 250, 300
Dospelí : 50 - 200 ml
Deti: (a)
CT tela
150, 200, 250, 300, 350, 400 Dospelí : 100 - 200 ml
Deti : (a)
Kavernózografia 150, 200, 300 Dospelí : do 100 ml
Intravenózna DSA
250, 300, 350, 400
Dospelí : 100 - 200 ml
Deti : (a)
Konvenčná angiografia
Artériografia horných
končatín 300, 350 Dospelí : (b)
Artériografia panvy
a dolných končatín 300, 350, 400 Dospelí : (b)
Abdominálna artériografia 300, 350, 400 Dospelí : (b)
Artériografia
descendentnej aorty 300, 350 Dospelí : (b)
Pľúcna angiografia 300, 350, 400 Dospelí : do 170 ml
Cerebrálna angiografia 300, 350 Dospelí : do 100 ml
Artériografia u detí 300 Deti : do 130 ml (a)
Intervenčná artériografia 300, 350, 400 Dospelí : (b) Deti : (a)
Intraartériová DSA
Cerebrálna 150, 200, 300, 350
Dospelí: 30 - 60 ml na prehľadnú angiografiu
5-10 ml na selektívne injikovanie
Deti: (a)
Hrudná 200, 300 Dospelí : (b) 20 - 25 ml (aorta), opakovane podľa potreby, 20 ml (bronchiálne artérie)
Aortový oblúk 150, 200, 300, 350 Dospelí : (c)
Brucho 150, 200, 250, 300 Dospelí : (c)
Aortografia 150, 200, 300, 350 Dospelí : (c)
Translumbálna aortografia 150, 200, 300 Dospelí : (b)
Periférna 150, 200, 250, 300
Dospelí : 5 - 10 ml, na selektívne injikovanie až do do 250 ml Deti: (a)
Intervenčná 150, 200, 300
Dospelí : 10 - 30 ml, na selektívne injikovanie až do 250 ml
Deti : (a)
Angiokardiografia 300, 350, 400
Dospelí : (b)
Deti : 3 - 5 ml / kg
Konvenčná selektívna koronárna artériografia 300, 350, 400
Dospelí: 4 - 10 ml do každej artérie, opakovane podľa potreby
Intervenčná koronárna artériografia 300, 350, 400 Dospelí: 4-10 ml do artérie, opakovať podľa potreby
ERCP
150, 200, 300 Dospelí: do 100 ml
Artrografia
200, 300, 350 Dospelí: do 10 ml / 1 inj.
Hysterosalpingografia 200, 300, 350 Dospelí: do 35 ml
Fistulografia 300, 350, 400 Dospelí: až do 100 ml
Diskografia 300 Dospelí: až do 4 ml
Galaktografia 300, 350, 400
Dospelí : 0,15 - 1,2 ml / 1 inj.
Dakryocystografia
300, 350, 400
Dospelí : 2,5 - 8 ml / 1 inj.
Sialografia 300, 350, 400 Dospelí : 1 - 3 ml / 1 inj.
Mikčná cystouretrografia 150 Dospelí : 100 - 250 ml
Mikčná cystouretrografia u detí 150 40 - 210 ml (a)
Cholangiografia
200, 300, 350 Dospelí: do 60 ml
Retrográdna ureterografia 200, 300 Dospelí : 20 - 100 ml
Retrográdna pyelografia 200, 300 Dospelí: 10 - 20 ml / 1 inj.
Myelografia 200
250
300 Dospelí: 13 – 22 ml
10 - 18 ml
8 – 15 ml
.....................................................................................................................................................
(a) - podľa hmotnosti a veku
(b) - nepresiahnuť 250 ml. Jednotlivá dávka je závislá od vyšetrovanej oblasti
(c) - nepresiahnuť 350 ml
Roztok kontrastného média na intravaskulárne a intratekálne použitie sa musí pred injikovaním zohriať na telesnú teplotu.
Pred použitím je nutné ubezpečiť sa, že obal (ampulka alebo fľaška) je originálne uzatvorený a nie je poškodený. Kontrastné médium sa musí z obalu odobrať v aseptických podmienkach sterilnou striekačkou.
Pre intravaskulárne, intratekálne podanie a/alebo podanie katétrami, ako aj pre všetky pomôcky sa musí zabezpečiť prísne aseptické prostredie.
Ak sa nepoužijú pomôcky na jednorazové použitie, musí sa venovať dôsledná pozornosť na zabránenie reziduálnej kontaminácie zvyškami detergentov.
4.3. Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo ktorúkoľvek pomocnú látku.
Intravaskulárne podanie
Pri používaní neiónových uroangiografických kontrastných látok nie sú presné a absolútne kontraindikácie. Vyšetrenia ženských pohlavných orgánov sú kontraindikované pri suspektnej alebo potvrdenej gravidite a v prípadoch akútneho zápalu.
Intratekálne podanie
Súbežné intratekálne podanie kortikosteroidov s iomeprolom je kontraindikované (pozri časť 4.5)
Vzhľadom na možnosť predávkovania je kontraindikované bezprostredné opakovanie myelografie, ak sa vyskytli technické problémy.
4.4. Špeciálne upozornenia
Všeobecné upozornenia pre všetky cesty podania
Vzhľadom na možné závažné nežiaduce účinky sa má použitie jódových kontrastných látok limitovať iba na tie prípady, kde je presne stanovená klinická potreba na vyšetrenie kontrastnými látkami. Potreba sa musí vyhodnotiť na základe klinického stavu pacienta, zvlášť vo vzťahu k známym patologickým stavom kardiovaskulárneho, močového a hepatobiliárneho systému.
Použitiu sa má vyhnúť u Waldenströmovej paraproteínémie, mnohopočetnom myelóme a vážnej hepatálnej a renálnej insuficiencii.
Na kardioangiografické vyšetrenia sa prípravok môže použiť len na pracoviskách, kde sú okamžite dostupné prístroje na riešenie mimoriadnych stavov a personál, ktorý je vyškolený v resuscitačných postupoch. Po vykonaní akéhokoľvek diagnostického zákroku kontrastnou látkou, musí byť dostupný kompetentný personál a adekvátne zariadenia na prvú pomoc (AMBU, kyslík, antihistaminiká, vazokonstrikčné lieky, kortizóny a pod.) v rádiodiagnostickom oddelení príslušného zariadenia.
Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať pacientom so suspektnou trombózou, flebitídou, ťažkou ischémiou, lokálnymi infekciami alebo arteriovenóznou obštrukciou.
Skupiny pacientov
Novorodenci, deti – deti mladšie ako jeden rok, hlavne novorodenci, sú veľmi citlivé na nerovnováhu elektrolytov a zmeny v hemodynamike. Pozornosť treba venovať dávke, ktorá sa má podať, technike podania a stavu pacienta.
Starší pacienti – u týchto pacientov je veľké riziko reakcie na veľmi vysokú dávku kontrastnej látky. U geriatrických pacientov je pravdepodobnejší výskyt ischémie myokardu, vážnejších arytmií a extrasystol.
Priťažujúcim faktorom sú často sa vyskytujúce neurologické poruchy a ťažké cievne ochorenia. U tejto skupiny pacientov je vyššia pravdepodobnosť akútnej renálnej insuficiencie.
Ženy vo fertilnom veku
Ak ženy vo fertilnom veku majú podstúpiť RTG vyšetrenie, musia sa urobiť primerané vyšetrenia a opatrenia bez ohľadu na to, či sa RTG vyšetrenie má vykonať s kontrastným médiom alebo bez neho.
Použitie u pacientov so zvláštnymi patologickými stavmi
Precitlivenosť na jódované kontrastné látky
Precitlivenosť alebo reakcia na jódované kontrastné médiá v anamnéze zvyšuje riziko zopakovania závažnej reakcie dokonca aj na neiónové médiá.
Alergická predispozícia
Je známe, že nežiaduce reakcie na jódované kontrastné médiá sú častejšie u pacientov, ktorí majú v anamnéze alergiu, ako je senná nádcha, žihľavka a alergia na potraviny.
Astmatickí pacienti
U týchto pacientov je vyššie nebezpečenstvo bronchospastických epizód po podaní kontrastnej látky.
Hypertyreoidizmus, nodulárna struma
Kontrastné médiá môžu obsahovať stopy anorganických jodidov schopných ovplyvniť funkciu štítnej žľazy u pacientov s hypertyreózou alebo strumou, spojenou s tyreotoxikózou. Po podaní konvenčných iónových kontrastných médií sa vyskytli prípady tyreotoxickej krízy.
Intraarteriálne a intravenózne podanie
Použitie u pacientov so zvláštnymi patologickými stavmi
Renálna insuficiencia
U pacientov s poruchou funkcie obličiek môže podanie kontrastnej látky vyvolať epizódy zlyhania obličiek. K preventívnym opatreniam patrí: identifikácia vysoko rizikových pacientov; zabezpečenie dostatočnej hydratácie pred podaním kontrastnej látky, najmä pokračovaním intravenóznej infúzie pred a počas vyšetrenia a to až dovtedy, kým sa kontrastná látka obličkami úplne nevylúči; tam, kde je to možné, vylúčenie podávania nefrotoxických liekov alebo odklad veľkých operácií alebo zákrokov, ako je obličková angioplastika dovtedy, kým obličky celkom nevylúčia kontrastnú látku; odloženie ďalších vyšetrení s kontrastnou látkou až kým sa funkcia obličiek nevráti na úroveň pred vyšetrením. Dialyzovaným pacientom možno aplikovať len takú kontrastnú látku, akou je napríklad aj iomeprol, ktorú možno odstrániť dialýzou.
Diabetes mellitus
Diabetická nefropatia môže predisponovať ku zlyhaniu obličiek po intravaskulárnom podaní kontrastnej látky. U pacientov užívajúcich biguanidy môže intravaskulárne podanie kontrastného média vyvolať laktátovú acidózu. Profylakticky je potrebné prerušiť podávanie biguanidov 48 hodín pred aplikáciou kontrastnej látky, ich ďalšie podávanie je možné obnoviť až po kontrole renálnych funkcií.
Mnohopočetný myelóm, paraproteinémia
Použitie iomeprolu je väčšinou kontraindikované. Potrebné je uvedomiť si, že myelomatóza alebo paraproteinémia predisponujú k poruche funkcie obličiek po podaní kontrastnej látky. Odporúča sa primeraná hydratácia.
Feochromocytóm
U týchto pacientov sa môže vyvinúť závažná (zriedkavo nekontrolovateľná) hypertenzná kríza po intravaskulárnom podaní kontrastnej látky počas radiologického výkonu.
Kosáčikovitá anémia
U jedincov homozygotných pre kosáčikovitú anémiu, môžu kontrastné látky vyvolať drepanocytózu. Odporúča sa primeraná hydratácia.
Myasthenia gravis
Podanie jódovaných kontrastných látok môže zhoršiť príznaky a symptómy myasténie.
Závažná dysfunkcia pečene a obličiek
Použitie kontrastných látok je vo všeobecnosti kontraindikované. Treba si uvedomiť, že kombinácia ťažkej poruchy funkcie pečene a obličiek môže spomaliť vylúčenie kontrastnej látky a následne podporiť vznik nežiaducich reakcií.
Závažné kardiovaskulárne ochorenia
Riziko nežiaducich reakcií je zvýšené u pacientov so závažným ochorením srdca a to najmä u pacientov so zlyhaním srdca a ischemickou chorobou. Intravaskulárne injikovanie kontrastnej látky môže vyvolať pľúcny edém u pacientov s manifestným alebo incipientným zlyhávaním srdca, kým u pacientov s pulmonálnou hypertenziou a chlopňovou chybou srdca môže viesť k výrazným hemodynamickým zmenám.
Ischemické EKG zmeny a arytmie sa vyskytujú častejšie u pacientov vyššieho veku a u pacientov s už existujúcim ochorením srdca. Zdá sa, že ich výskyt a závažnosť závisia od závažnosti srdcovej poruchy.
Chronická hypertenzia môže zvýšiť riziko poškodenia obličiek po podaní kontrastnej látky a zvýšiť riziká spojené s katetrizačnými postupmi.
Poruchy CNS
Osobitnú pozornosť je potrebné venovať pacientom s akútnou mozgovou príhodou alebo akútnym intrakraniálnym krvácaním, s poškodením krvno-mozgovej bariéry, edémom mozgu a akútnou demyelinizáciou. Intrakraniálne nádory alebo metastázy a anamnéza epilepsie zvyšujú pravdepodobnosť výskytu kŕčov. Podanie kontrastnej látky môže zhoršiť neurologické symptómy spôsobené degeneratívnymi, zápalovými alebo neoplastickými cerebrovaskulárnymi chorobnými zmenami.
Intravaskulárne podanie kontrastnej látky môže spôsobiť vazospazmus a následné epizódy mozgovej ischémie.
U pacientov so symptomatickými cerebrovaskulárnymi chorobami, nedávnou mozgovou príhodou alebo častými TIA (transient ischaemic attacks – prechodnými ischemickými príhodami) hrozí zvýšené riziko prechodných neurologických komplikácií.
Alkoholizmus
Experimentálne aj klinicky sa dokázalo , že akútny a chronický alkoholizmus zvyšuje permeabilitu hematoencefalickejbariéry. To uľahčuje prechod jódových prípravkov do mozgového tkaniva, čo môže viesť k poruchám CNS. Alkoholizmus môže znížiť prah vzniku kŕčov.
Závislosť od liekov
Abúzus liečiv môže tiež znížiť prah vzniku kŕčov.
Špeciálne upozornenie na používanie
Vo vzťahu k pacientovi
Hydratácia
Závažné poruchy rovnováhy vody a elektrolytov je potrebné korigovať. Pred vyšetrením sa musí zabezpečiť dostatočná hydratácia , najmä u pacientov s myeloma multiplex, diabetes mellitus, polyúriou, oligúriou, hyperurikémiou ako aj u novorodencov , detí a starších pacientov.
Diétne odporúčania
Pokiaľ lekár neurčí inak, pacient dostane v deň vyšetrenia normálnu stravu spolu s primeraným množstvom tekutín. Dve hodiny pred vyšetrením pacienti nemajú prijímať žiadnu potravu.
Premedikácia
Vzhľadom na riziko hypertenznej krízy u pacientov s feochromocytómom sa odporúča premedikácia blokátormi alfa-receptorov.
Precitlivenosť
U pacientov s predispozíciou k alergiám, známou precitlivenosťou na jódované kontrastné látky a/alebo astmou v anamnéze treba vziať do úvahy možnosť prevencie reakcií anafylaktoidného typu premedikáciou antihistaminikami a/alebo kortikoidmi.
Úzkosť
Výrazné stavy vzrušenia, úzkosti a slabosti môžu byť príčinou nežiaducich účinkov alebo môžu ich intenzitu zvýrazniť. V takýchto prípadoch sa odporúča podanie sedatív.
Súbežná medikácia ¬
Podávanie liekov, ktoré znižujú prah vzniku záchvatu kŕčov, ako sú neuroleptiká, analgetiká, antiemetiká a deriváty fenotiazínu, sa musí prerušiť 48 hodín pred vyšetrením. Liečba nesmie pokračovať pred uplynutím 24 hodín od vyšetrenia.
Optimálne dávkovaná antikonvulzívna terapia sa nesmie prerušiť.
Vo vzťahu k použitej metóde
Koagulácia, katetrizačné techniky
Nízka interferencia s normálnymi fyziologickými funkciami je jednou z vlastností neiónových kontrastných látok. Následkom toho neiónové kontrastné látky majú nižšiu antikoagulačnú aktivitu in vitro ako iónové. Odborný a pomocný personál preto musí pri vaskulárnych katetrizačných postupoch venovať mimoriadnu pozornosť angiografickej technike a premývaniu katétrov fyziologickým roztokom soli (do ktorej sa v prípade potreby pridá heparín), aby sa minimalizovalo nebezpečenstvo tromboembolických komplikácií spôsobených daným vyšetrovacím postupom.
Pozorovanie pacienta
Intravaskulárna aplikácia kontrastnej látky sa má, ak je to možné, vykonávať u ležiaceho pacienta. Pacienta je potrebné sledovať minimálne 30 minút po podaní kontrastnej látky.
Intratekálna aplikácia
Po ukončení vyšetrenia cervikálnej alebo lumbocervikálnej oblasti:
• zdvihnite vrchný koniec stola v približne 45° uhle cca na dve minúty, aby kontrastná látka mohla prúdiť nadol do nižších polôh;
• skôr, ako uložíte pacienta na nosidlá, zdvihnite koniec, na ktorom sa bude nachádzať jeho hlava, najmenej o 30° uhol vyššie;
• zabráňte pacientovi v nadmernom a zvlášť prudkom pohybe alebo vystieraní;
• udržujte pacienta pokojného a pod neustálym dohľadom, v polohe so zdvihnutou hlavou najmä počas prvých niekoľkých hodín po vyšetrení;
• po túto dobu musí pacient ostať ležať a nesmie opustiť lôžko;
• ak dobre znáša tekutiny a potravu, povzbuďte ho v ich príjme.
Testy citlivosti
Neexistujú žiadne testy citlivosti, ktoré by boli schopné predpovedať nežiaduce účinky vyvolané kontrastnými látkami.
Extravazácia
Počas injikovania kontrastnej látky je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť, aby sa zabránilo extravazácii. Zvlášť dôležité je to u pacientov s ťažkými arteriálnymi alebo venóznymi ochoreniami.
4.5. Liekové a iné interakcie
Po myelografii s iónovými kontrastnými látkami sa pozorovala arachnoitída, ktorá sa však nevyskytuje po podaní neiónových kontrastných látok ako iomeprol. Avšak intraspinálne podanie iomeprolu a kortikosteroidov je kontraindikované, lebo kortikosteroidy môžu spôsobiť arachnoitídu. (pozri časť 4.3)
Tyreoidálny funkčný test.
Podanie jódovaných kontrastných látok znižuje absorpciu rádioizotopu zameraného na štítnu žľazu jej tkanivom až počas dvoch i viacerých týždňov.
Výsledky štúdií „Väzba jódu proteínmi“ a „Absorpcia rádioaktívneho jódu“ nemusia presne odrážať činnosť štítnej žľazy do dvoch týždňov po podaní jódovanej kontrastnej látky. Ak sa takéto testy musia vykonať, je lepšie použiť absorpciu živice T3 a testy s celkovým alebo voľným tyroxínom (T4).
Perorálne cholecystografické kontrastné látky
Najnovšie štúdie neposkytli žiadne dôkazy o interakciách medzi kontrastnými látkami, ktoré sú vylučované obličkami a perorálnymi cholecystografickými kontrastnými látkami.
Laboratórne vyšetrenia
Vysoké koncentrácie kontrastnej látky v sére a moči môžu interferovať s výsledkami laboratórnych vyšetrení bilirubínu, proteínov a anorganických látok (napr. železa, medi, vápnika, fosfátov).
4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne teratogénne alebo fetotoxické účinky po podaní iomeprolu
Obdobne ako u iných neiónových kontrastných látok, nie sú ani u Iomeronu k dispozícii kontrolované štúdie u gravidných žien, potvrdzujúce jeho bezpečné podávanie. Tam, kde je to možné, je potrebné vyhnúť sa radiačnému ožiareniu počas tehotenstva , a pri indikácii vyšetrenia (s kontrastnou látkou aj bez nej) je zvlášť nevyhnutné posúdiť pomer prínosu a rizika diagnostického výkonu.
Kontrastné látky sa nepatrne vylučujú do materského mlieka. Podľa získaných skúseností je nepravdepodobné poškodenie dojčeného dieťaťa. Lenže z opatrnosti je potrebné pred podaním iomeprolu prerušiť dojčenie a neobnoviť ho skôr, ako uplynie najmenej 24 hodín od podania kontrastnej látky.
4.7.Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Nie sú k dispozícii žiadne údaje. Vedenie automobilu alebo obsluha stroja sa neodporúča prvých 24 hodín po vyšetrení, pretože sa môžu niekedy objaviť oneskorené reakcie.
4.8. Nežiaduce účinky
Použitie jódovaných látok môže vyvolať nežiaduce účinky, ktoré sú obecne mierneho alebo stredného stupňa, niekedy sa však môžu vyskytnúť závažnejšie, s možnými fatálnymi anafylaktoídnymi reakciami.
Intravenózna a intraarteriálna aplikácia kontrastnej látky môže podmieniť príznaky, ktoré súvisia s poruchymi CNS: tremor, svalové spazmy, mentálna konfúzia, bezvedomie, poruchy videnia, ochrnutie svalstva, afázia, záchvaty kŕčov a kóma.
Symptómy sú väčšinou mierne, krátkodobé a samovoľne vymiznú. Závažnejšie neurologické poruchy môžu byť následkom komplikácií už predtým existujúceho patologického nálezu.
Najmä u pacientov so znížením renálnych funkcií môže nastať prechodné renálne zlyhanie s oligúriou, proteinúriou a zvýšením kreatinínu v sére.
V mieste aplikácie kontrastnej látky sa môže objaviť bolesť, hemorágia a edém. Zriedkavým následkom extravazácie kontrastnej látky je reakcia tkaniva.
Vo väčšine prípadov sa reakcie objavia v prvých niekoľkých minútach po podaní. No reakcie sa môžu objaviť aj neskôr až do 24 hodín po aplikácii v závislosti od cesty podania.
Anafylaxia (anafylaktoidná reakcia) sa môže vyskytnúť s rôznymi symptómami. Len zriedkakedy sa u jedného pacienta rozvinú všetky symptómy. V typickom prípade, po 1 až 15 min (zriedkavo až po 2 h) si pacient začne sťažovať na pocit nevoľnosti, nepokoj, sčervenanie, pocit tepla, potenie, závrat, slzenie, nádchu, palpitácie, tŕpnutie, svrbenie, búšenie v ušiach, bolesť a stiahnutie hrdla, na ťažkosti s prehĺtaním, kašeľ, kýchanie, žihľavku, sčervenanie kože a ľahké lokalizované opuchy alebo difúznejší angioedém a ťažkosti s dýchaním v dôsledku opuchu jazyka a hltana a/alebo na laryngospazmus prejavujúci sa dýchavičnosťou a bronchospazmom.
Nauzea, vracanie, bolesti brucha, zápcha a hnačka sú menej časté. Tieto reakcie, ktoré sa môžu vyskytnúť bez ohľadu na podanú dávku a cestu podania, môžu predstavovať prvé znaky obehového kolapsu.
Podávanie kontrastnej látky sa musí okamžite prerušiť a ak je to potrebné, musí sa ihneď začať primeraná špecifická intravenózna liečba.
Závažné anafylaktické reakcie, ktoré zahrňujú kardiovaskulárny systém, ako je periférna vazodilatácia s výraznou hypotenziou, reflexnou tachykardiou, dyspnoe, nepokojom, cyanózou a stratou vedomia nasledujúcou po zastavení dýchania a/alebo srdcovej činnosti, sa môžu skončiť smrťou.
Tieto prejavy môžu prebehnúť v rýchlom slede a vyžadujú si úplnú a agresívnu kardio-pulmonálnu resuscitáciu. Predovšetkým obehový kolaps sa môže vyskytnúť ako jediná a/alebo úvodná manifestácia bez respiračných symptómov alebo bez iných znakov alebo symptómov uvedených vyššie.
Klinické štúdie
Nežiaduce účinky zaznamenané u pacientov liečených iomopetrolom počas klinického skúšania sú uvedené nižšie:
Časté Menej časté
Zriedkavé
• Kardiovaskulárny systém
(zvlášť po kardiovaskulárnych vyšetreniach/ intervenciách
bradykardia tachykardia hypertenzia hypotenzia vazodilatácia, cyanóza, cirkulačný kolaps
• Nervový systém asténia, mdloba
bolesť hlavy
vertigo
paralýza vzrušenie tras, svalové kŕče, mentálna konfúzia, strata vedomia, porucha vizuálneho poľa, svalová paralýza, afázia, kŕče, kóma
• Gastrointestinálny systém
nevoľnosť vracanie
• Dýchací systém dýchavičnosť upchatý nos laryngeálny edém
• Koža a podkožné tkanivo
pupene pruritus
vyrážka rozsiahly erytém
• Všeobecné
pocit tepla a bolesti v mieste vpichu
bledosť bolesť chrbta bolesť na hrudi pocit chladu krvácanie horúčka potenie anafylaktoidná reakcia
(charakterizovaná kardiovaskulárnymi, respiračnými a kožnými príznakmi
• Urogenitálny systém renálna insuficiencia, oligúria, proteínúria, zvýšenie hladiny kreatinínu v krvi
Niektoré z týchto účinkov sa môžu vyskytnúť ako dôsledok procedúr.
Post-marketingový dohľad
Po zavedení lieku na trh sa u < 3/10.000 pacientov zaznamenali nasledujúce nežiaduce účinky:
Intravaskulárne a intratekálne podanie:
• Celkové: šok, nevoľnosť, únava, návaly horúčavy, sčervenanie, studený pot, miestny chlad, porucha chuti, smäd, reakcia na mieste podania injekcie;
• Nervový systém: hyperkinéza, encefalopatia, paralýza, paralýza okulomotorického nervu, parestézia, dyzartia, závrat, dysfónia, fekálna inkontinencia, cerebrálny edém;
• Kardiovaskulárne: zastavenie srdca, infarkt myokardu, angína pektoris, extrasystoly, arytmia, komorová alebo predsieňová fibrilácia, tachykardia, palpitácie, atrioventrikulárny blok, abnormálny elektrokardiogram, elevácia ST segmentu;
• Respiračné : zastavenie dýchania, edém pľúc, ARDS (acute respiratory distress syndrome = akútny syndróm respiračnej tiesne), bronchospazmus, astma, faryngeálny edém, laryngeálny stridor, rinitída, kašeľ, hyperventilácia, hypoxia, faryngeálny a/alebo laryngeálny diskomfort;
• koža a podkožné tkanivá: angioedém, ekzém, urtikária, pľuzgiere;
• Cievne (extrakardiálne) poruchy: cerebrovaskulárna porucha, prechodný ischemická príhoda;
• Poruchy gastro-intestinálneho traktu: akútna pankreatitída, ileus, diarea, bolesť brucha, salivácia, dysfágia;
• Urogenitálny systém: inkontinencia moču, zvýšená hladina urey v krvi;
• Zmyslové orgány: parosmia;
• Zrak: prechodná kôrová slepota, porucha zraku, konjunktivitída, zvýšené slzenie, fotopsia, fotofóbia;
• Muskuloskeletálne: bolesti kĺbov, svalová stuhnutosť;
• Psychiatrické poruchy: amnézia, anorexia, anxieta, somnolencia;
• Pečeňový a žlčový systém: abnormálne pečeňové funkčné testy.
• Krvné doštičky, krvácanie a koagulácia: trombocytopénia.
Intrakavitálne podanie
Často sa vyskytuje mierny vzostup hladín amylázy po ERCP (endoskopická retrográdna cholangiopankreatografia).
Popísané boli zriedkavé prípady pankreatitídy.
Reakcie zaznamenané po artrografii a fistulografii obvykle súvisia s dráždivými manifestáciami v priebehu zápalových ochorení.
Systémové reakcie z precitlivenosti sú zriedkavé, vo všeobecnosti mierne a majú formu kožných reakcií. Ale možnosť závažných anafylaktoidných reakcií sa nemôže vylúčiť (pozri začiatok časti 4.8).
Rovnako ako u iných jódovaných kontrastných látok po hysterosalpingografii sa môžu vyskytnúť bolesti panvy a nevoľnosť.
4.9. Predávkovanie
Predávkovanie môže viesť k život ohrozujúcim nežiaducim reakciám, najmä účinkami na pulmonálny a kardiovaskulárny systém. Pri predávkovaní je predovšetkým nevyhnutná podpora všetkých vitálnych funkcií vrátane rýchleho začatia symptomatickej liečby. Iomeprol sa neviaže na plazmu alebo sérové proteíny, preto je dialyzovatelný.
Ak je to potrebné, na vylúčenie iomeprolu sa môže použiť hemodialýza
V prípade intrakraniálnej infiltrácie kontrastného média sa odporúča profylaktická perorálna antikonvulzívna liečba diazepamom alebo barbiturátmi po dobu 24 až 48 hodín.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: nízkoosmolárna, nefrotropná, vo vode rozpustná rádiologicky kontrastná látka
ATC kód: V08AB10
Účinným agens Iomeronu je trijódovaná neiónová röntgenkontrastná látka iomeprol. Iomeron je sterilný injekčný roztok určený na priame podávanie pri röntgenologických vyšetreniach.
Účinná látka Iomeronu - ,N,N'-bis(2,3-dihydroxypropyl)-5-[(hydroxyacetyl)-metylamín]-2,4,6-trijodo-1,3-benzéndikarboxamid, je vo vode rozpustná, neiónová, trijódovaná kontrastná látka, s molekulovou hmotnosťou 777,09, používa sa na RTG vyšetrenia.
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Intravaskulárne podanie
Farmakokinetika, znášanlivosť a diagnostická účinnosť injekčného roztoku iomeprolu s koncentráciou do 400 mg jódu/ml sa hodnotila na zdravých dobrovoľníkoch a pacientoch pri vyšetreniach urografických, angiografických, počítačovej tomografii (CT) a vyšetreniach telových dutín.
Pri uvedených vyšetreniach sa nepreukázali žiadne klinicky významné zmeny v hodnotách laboratórnych testov a vitálnych funkcií.
Farmakokinetika iomeprolu po intravaskulárnom podaní sa popisuje ako dvojkompartmentový model, ktorý má rýchlu fázu distribúcie liečiva a pomalú fázu jeho eliminácie. U 18 zdravých dobrovoľníkov sa pohyboval stredný polčas fázy distribúcie medzi 23 ± 14 min a fázy vylučovania 109 ± 20 min. Iomeprol sa vylučuje hlavne obličkami. Ak nie je porušená činnosť obličiek, kumulatívna urinárna exkrécia iomeprolu, vyjadrená ako percento podanej intravenóznej dávky, je približne 24% až 34% za 60 minút, 84% za 8 hodín, 87% za 12 hodín a 95% v priebehu 24-96 hodín po podaní.
Renálna insuficiencia
U pacientov s insuficienciou obličiek sa polčas vylučovania predĺži v závislosti od stupňa renálnej insuficiencie.
Iomeprol sa neviaže na proteíny v plazme alebo v sére.
Intratekálne podanie
Farmakokinetika Iomeprolu po intratekálnom podaní ukazuje, že Iomeprol sa do 3 až 6 hodín po podaní úplne absorbuje do cerebrospinálneho moku.
Polčas vylučovania je od 8 do 11 hodín bez ohľadu na dávku. Merateľné koncentrácie v plazme sa pozorovali až po 24 h u 93% pacientov. Vylučuje sa obličkami ako nemozmenený iomeprol.
Väčšia časť účinnej látky sa vylúči močom v priebehu 24 hodín po podaní dávky, minimálne percento sa vylúči počas 24 až 38 hodín neskôr.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické štúdie týkajúce sa bezpečnosti, toxicity opakovaných dávok, genotoxicity a reprodukcie nenaznačujú žiadne osobitné nebezpečenstvo pre človeka.
Predklinické účinky sa pozorovali výlučne po expozícii dávkam, ktoré boli považované za omnoho vyššie, ako sú maximálne dávky, ktoré sa môžu podať ľuďom a v dôsledku toho sú z klinického hľadiska zanedbateľné.
Výsledky, získané štúdiami na potkanoch, myšiach a psoch ukazujú, že iomeprol sa vyznačuje akútnou toxicitou jednorazovej intraarteriálnej a intravenóznej dávky, ktorá je porovnateľná alebo nižšia ako toxicita iných neiónových kontrastných látok a má u potkanov a psov uspokojivú tolerovateľnosť po opakovaných dávkach.
Hodnoty LD50 iomeprolu v g (jódu)/kg a príslušné 95% hranice spoľahlivosti u zvierat sú pre:
• intravenózne podanie:
19,9 (19,3 – 20,5) (myš)
14,5 (13,2 – 16,0) (potkan)
>12,5 (pes)
• intraperitoneálne podanie:
26,1 (23,3 – 29,2) (myš)
10 (8,9 – 11,3) (myš)
• intracerebroventrikulárne podanie:
1,4 (1,3 – 1,6) (myš)
• intracisternálne podanie:
>1,2 (myš)
• intrakarotideálne podanie:
5,8 (4,64 – 7,25) (potkan)
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
tromethamolum (trometamol), acidum hydrochloricum (kyselina chlorovodíková), aqua pro injectione (voda na injekciu).
6.2. Inkompatibility
Dokázalo sa, že iomeprol je chemicky a fyzikálne kompatibilný a neinterferuje s pôsobením heparínu alebo roztokov, ktoré obsahujú nízkomolekulový heparín.
6.3. Čas použiteľnosti
5 rokov
6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Chrániť pred svetlom. Aj keď je citlivosť iomeprolu na RTG žiarenie nízka, odporúča sa produkt skladovať mimo dosah ionizujúceho žiarenia.
Produkty určené na parenterálne použitie sa musia vždy, keď to roztok a obal umožňuje, pred podaním preveriť, či v nich nie sú rozptýlené čiastočky alebo či nevybledol.
Nepoužívajte roztok, ktorý je vyblednutý alebo v ktorom sú rozptýlené čiastočky.
6.5. Vlastnosti a zloženie obalu
Iomeron je vyrábaný vo forme ampúl z bezfarebného skla alebo sklenených liekoviek uzatvorených gumenou (halobutylovou) zátkou a hliníkovým obrubovým uzáverom (pertlou).
IOMERON ® 150 mg 200mg 250 mg 300 mg 350 mg 400 mg
..........................................................................................................................................................
10 ml ampuly - - X X - -
20 ml ampuly - - - X X -
30 ml fľaše - - - X X X
50 ml fľaše X X X X X X
75 ml fľaše X X X X X X
100 ml fľaše X X X X X X
150 ml fľaše X X X X X X
200 ml fľaše X X X X X X
250 ml fľaše X X X X X X
500 ml fľaše - - - X X -
6.6. Upozornenie na spôsob zaobchádzania s liekom
Z jednej fľaše kontrastného prípravku sa nesmie odobrať viac dávok. Gumová zátka sa nikdy nesmie prepichnúť viac razy. Na prepichnutie zátky a odobratie prípravku sa musí použiť špeciálna kanylová ihla. Akékoľvek zvyšujúce množstvo sa nesmie použiť pri vyšetrení a musí sa znehodnotiť spolu so spájajúcimi hadičkami.
Akýkoľvek zvyšok kontrastnej látky v striekačke sa musí znehodnotiť.
Pri používaní 500 ml fliaš sa odporúča dodržiavať nasledovné postupy. Roztok kontrastného média sa musí aplikovať pacientovi automatickým injektorom. Hadičky spájajúce injektor s pacientom (pacientove hadičky) sa musia vymieňať po každom vyšetrení kvôli možnej kontaminácii krvou. Na konci vyšetrovacieho dňa sa musí znehodnotiť akýkoľvek zvyšný roztok kontrastnej látky vo fľaši, spájajúcich hadičkách a v ktorejkoľvek časti injektora.
Dodržiavať sa musia aj všetky ďalšie návody výrobcu injekčného systému alebo prístrojového vybavenia.
Nepoužívajte prípravok po uplynutí času jeho použiteľnosti, vyznačeného na obale.
Uchovávajte mimo dosahu detí.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Bracco Imaging Deuschland GmbH
78467 Konstanz – SRN.
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
48/0479/96-S
9. DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
6. 6.1996
10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
jún 2008
