Kerendia 10 mg tbl flm (blis.PVC/PVDC/Al) 1x28 ks

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

▼ Tento liek je predmetom ďalšieho monitorovania. To umožní rýchle získanie nových informácií o bezpečnosti. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie. Informácie o tom, ako hlásiť nežiaduce reakcie, nájdete v časti 4.8.

1. NÁZOV LIEKU

Kerendia 10 mg filmom obalené tablety
Kerendia 20 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Kerendia 10 mg filmom obalené tablety

Každá filmom obalená tableta obsahuje 10 mg finerenónu.

Pomocná látka so známym účinkom
Každá filmom obalená tableta obsahuje 45 mg laktózy (ako monohydrát), pozri časť 4.4.

Kerendia 20 mg filmom obalené tablety

Každá filmom obalená tableta obsahuje 20 mg finerenónu.

Pomocná látka so známym účinkom
Každá filmom obalená tableta obsahuje 40 mg laktózy (ako monohydrát), pozri časť 4.4.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta

Kerendia 10 mg filmom obalené tablety

Ružová, oválne podlhovastá filmom obalená tableta s dĺžkou 10 mm a šírkou 5 mm, označená nápisom „10“ na jednej strane a „FI“ na druhej strane.

Kerendia 20 mg filmom obalené tablety

Žltá, oválne podlhovastá filmom obalená tableta s dĺžkou 10 mm a šírkou 5 mm, označená nápisom „20“ na jednej strane a „FI“ na druhej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Kerendia je indikovaná na liečbu chronickej choroby obličiek (s albuminúriou) spojenej s diabetes mellitus 2. typu u dospelých pacientov.

Ohľadom výsledkov štúdie týkajúcich sa renálnych a kardiovaskulárnych udalostí, pozri časť 5.1.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Odporúčaná cieľová dávka je 20 mg finerenónu jedenkrát denne.
Maximálna odporúčaná dávka je 20 mg finerenónu jedenkrát denne.

Začatie liečby

Na stanovenie toho, či je možné začať liečbu finerenónom a na stanovenie počiatočnej dávky sa musia zmerať hladiny draslíka v sére a odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie (eGFR).

Ak je hladina draslíka v sére ≤4,8 mmol/, môže sa začať liečba finerenónom. Informácie o sledovaní draslíka v sére nájdete nižšie v odstavci „Pokračovanie v liečbe“.

Ak je hladina draslíka v sére >4,8 až 5,0 mmol/l, môže sa zvážiť začatie liečby finerenónom s dodatočným sledovaním draslíka v sére počas prvých 4 týždňov, a to na základe charakteristík pacienta a hladín draslíka v sére (pozri časť 4.4).

Ak je hladina draslíka v sére >5,0 mmol/l, nemá sa začínať liečba finerenónom (pozri časť 4.4).

Odporúčaná počiatočná dávka finerenónu vychádza z hodnoty eGFR a je uvedená v tabuľke 1.

Tabuľka 1: Začatie liečby finerenónom a odporúčaná dávka

Pokračovanie v liečbe

Hladiny draslíka v sére a eGFR sa musia znovu zmerať 4 týždne po začatí liečby alebo opätovnom začatí liečby finerenónom alebo po zvýšení dávky (pozri tabuľku 2 ohľadne stanovenia pokračovania v liečbe finerenónom a úpravu dávky).

Potom sa majú hladiny draslíka v sére pravidelne a podľa potreby znovu merať, a to na základe charakteristík pacienta a hladín draslíka v sére.

Viac informácií nájdete v častiach 4.4 a 4.5.

Tabuľka 2: Pokračovanie v liečbe finerenónom a úprava dávky

* udržiavajte dávku 10 mg jedenkrát denne, ak sa hodnota eGFR znížila o >30 % v porovnaní s predchádzajúcim meraním

Vynechaná dávka

Vynechaná dávka sa má užiť hneď, ako si na to pacient spomenie, ale len v ten istý deň.
Pacient nemá užiť 2 dávky, aby nahradil vynechanú dávku.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti

U starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie obličiek

Začatie liečby

U pacientov s eGFR <25 ml/min/1,73 m² sa z dôvodu obmedzených klinických údajov nemá začínať liečba finerenónom (pozri časti 4.4 a 5.2).

Pokračovanie v liečbe

U pacientov s eGFR ≥15 ml/min/1,73 m² sa môže pokračovať v liečbe finerenónom s dávkou upravenou na základe hladiny draslíka v sére. 4 týždne po začatí liečby sa má zmerať hodnota eGFR aby sa stanovilo, či sa môže počiatočná dávka zvýšiť na odporúčanú dennú dávku 20 mg (pozri „Dávkovanie, Pokračovanie v liečbe a tabuľku 2).

U pacientov, u ktorých choroba pokročila do terminálneho štádia ochorenia obličiek (eGFR <15 ml/min/1,73 m²), sa má, z dôvodu obmedzených klinických údajov, liečba finerenónom ukončiť (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie pečene

Pacienti s

• ťažkou poruchou funkcie pečene:
  Liečba finerenónom sa nemá začínať (pozri časti 4.4 a 5.2). K dispozícii nie sú žiadne údaje.
• stredne ťažkou poruchou funkcie pečene:
  Nie je potrebná žiadna úprava počiatočnej dávky. Má sa zvážiť dodatočné sledovanie hladiny draslíka v sére a nastavenie sledovania podľa charakteristík pacienta (pozri časti 4.4 a 5.2).
• miernou poruchou funkcie pečene:
  Nie je potrebná žiadna úprava počiatočnej dávky.

Súbežne užívané lieky

Ak pacienti užívajú finerenón súbežne so stredne silnými alebo slabými inhibítormi CYP3A4, doplnkami draslíka, trimetoprimom alebo trimetoprimom/sulfametoxazolom, má sa zvážiť dodatočné sledovanie hladiny draslíka v sére a nastavenie sledovania podľa charakteristík pacienta (pozri časť 4.4). Rozhodnutia týkajúce sa liečby finerenónom sa majú urobiť podľa pokynov v tabuľke 2 („Dávkovanie, Pokračovanie v liečbe“).

Ak musia pacienti užívať trimetoprim alebo trimetoprim/sulfametoxazol, môže byť potrebné dočasné prerušenie liečby finerenónom. Viac informácií nájdete v častiach 4.4 a 4.5.

Telesná hmotnosť

Na základe telesnej hmotnosti nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť finerenónu u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov neboli doteraz stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Perorálne použitie

Tablety sa môžu užívať s pohárom vody a s jedlom alebo bez jedla (pozri časť 5.2).
Tablety sa nemajú užívať s grapefruitom ani grapefruitovou šťavou (pozri časť 4.5).

Drvenie tabliet

Pre pacientov, ktorí nie sú schopní prehltnúť tablety, sa môžu tablety Kerendia tesne pred perorálnym použitím rozdrviť a zmiešať s vodou alebo mäkkým jedlom, ako napríklad jablkovým pretlakom (pozri časť 5.2).

4.3 Kontraindikácie

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
• Súbežná liečba so silnými inhibítormi CYP3A4 (pozri časť 4.5), napr.
  • itrakonazol
  • ketokonazol
  • ritonavir
  • nelfinavir
  • kobicistát
  • klaritromycín
  • telitromycín
  • nefazodón
• Addisonova choroba.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Hyperkaliémia

U pacientov liečených finerenónom sa pozorovala hyperkalémia (pozri časť 4.8). Niektorí pacienti majú vyššie riziko rozvoja hyperkalémie.

Rizikové faktory zahŕňajú nízku hodnotu eGFR, vyššie hladiny draslíka v sére a predchádzajúce epizódy hyperkaliémie. U týchto pacientov sa musí zvážiť častejšie sledovanie.

Začatie liečby a pokračovanie v liečbe (pozri časť 4.2)

Ak je hladina draslíka v sére >5,0 mmol/l, nemá sa začínať liečba finerenónom.
Ak je hladina draslíka v sére >4,8 až 5,0 mmol/l, môže sa zvážiť začatie liečby finerenónom v dávke 10 mg jedenkrát denne s dodatočným sledovaním draslíka v sére počas prvých 4 týždňov, a to na základe charakteristík pacienta a hladín draslíka v sére.

Ak je hladina draslíka v sére >5,5 mmol/l, má sa liečba finerenónom prerušiť. Majú sa dodržiavať lokálne odporúčania na liečbu hyperkaliémie.

Keď je hladina draslíka v sére ≤5,0 mmol/, môže sa opätovne začať liečba finerenónom v dávke 10 mg jedenkrát denne.

Sledovanie

Hladiny draslíka v sére a hodnoty eGFR sa musia u všetkých pacientov znovu zmerať 4 týždne po začatí liečby, opätovnom začatí liečby alebo zvýšení dávky finerenónu. Potom sa majú hladiny draslíka v sére pravidelne a podľa potreby vyhodnocovať, a to na základe charakteristík pacienta a hladín draslíka v sére (pozri časť 4.2).

Súbežne užívané lieky

Riziko hyperkaliémie sa môže tiež zvýšiť pri súbežnom užívaní liekov, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (pozri časť 4.5). Pozri tiež „Súbežné používanie látok, ktoré môžu ovplyvniť expozíciu finerenónu“.

Finerenón sa nemá podávať súbežne s

• diuretikami šetriacimi draslík (napr. amilorid, triamterén) a
• inými antagonistami mineralokortikoidných receptorov (MRA), napr. eplerenón, esaxerenón, spironolaktón, kanrenón.

Finerenón sa má používať s opatrnosťou a hladiny draslíka v sére sa majú sledovať pri súbežnom užívaní s

• doplnkami draslíka,
• trimetoprimom alebo trimetoprimom/sulfametoxazolom. Môže byť potrebné dočasné prerušenie liečby finerenónom.

Porucha funkcie obličiek

Riziko hyperkaliémie sa zvyšuje so znižujúcou sa funkciou obličiek. Podľa potreby sa má v súlade so štandardnou praxou priebežne sledovať funkcia obličiek (pozri časť 4.2).

Začatie liečby

Liečba finerenónom sa nemá začínať u pacientov s eGFR <25 ml/min/1,73 m² z dôvodu obmedzených klinických údajov (pozri časti 4.2 a 5.2).

Pokračovanie v liečbe

U pacientov, u ktorých choroba pokročila do terminálneho štádia ochorenia obličiek (eGFR <15 ml/min/1,73 m²), sa má, z dôvodu obmedzených klinických údajov, liečba finerenónom ukončiť.

Porucha funkcie pečene

Liečba finerenónom sa nemá začínať u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.2). Títo pacienti sa neskúmali (pozri časť 5.2), očakáva sa však významné zvýšenie expozície finerenónu.

U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene môže byť potrebné dodatočné sledovanie z dôvodu zvýšenia expozície finerenónu. Musí sa zvážiť dodatočné sledovanie hladiny draslíka v sére a nastavenie sledovania podľa charakteristík pacienta (pozri časti 4.2 a 5.2).

Srdcové zlyhávanie

Pacienti s diagnostikovaným srdcovým zlyhávaním so zníženou ejekčnou frakciou v NYHA triede II-IV (New York Heart Association) boli vylúčení z klinických štúdií fázy III (pozri časť 5.1).

Súbežné používanie látok, ktoré môžu ovplyvniť expozíciu finerenónu

Stredne silné a slabé inhibítory CYP3A4

Pri súbežnom používaní finerenónu so stredne silnými alebo slabými inhibítormi CYP3A4 sa má sledovať hladina draslíka v sére (pozri časti 4.2 a 4.5).

Silné a stredne silné induktory CYP3A4

Finerenón sa nemá používať súbežne so silnými alebo stredne silnými induktormi CYP3A4 (pozri časť 4.5).

Grapefruit

Počas liečby finerenónom sa nemajú konzumovať grapefruity ani grapefruitová šťava (pozri časti 4.2. a 4.5).

Embryofetálna toxicita

Finerenón sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ sa dôkladne nezvážil prínos pre matku a riziko pre plod. Ak žena počas užívania finerenónu otehotnie, je potrebné informovať ju o možných rizikách pre plod.

Ženy vo fertilnom veku je potrebné poučiť o tom, aby počas liečby finerenónom používali účinnú antikoncepciu.

Ženy je potrebné poučiť o tom, aby počas liečby finerenónom nedojčili.

Viac informácií nájdete v častiach 4.6. a 5.3.

Informácie o pomocných látkach

Kerendia obsahuje laktózu

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Kerendia obsahuje sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Finerenón sa vylučuje výlučne prostredníctvom oxidatívneho metabolizmu sprostredkovaného cytochrómom P450 (CYP) (hlavne CYP3A4 [90 %] s malým podielom CYP2C8 [10 %]).

Súbežné používanie je kontraindikované

Silné inhibítory CYP3A4

Súbežné používanie Kerendie s itrakonazolom, klaritromycínom a ďalšími silnými inhibítormi CYP3A4 (napr., ketokonazol, ritonavir, nelfinavir, kobicistat, telitromycín alebo nefazodón) je kontraindikované (pozri časť 4.3), pretože sa očakáva výrazné zvýšenie expozície finerenónu.

Súbežné používanie sa neodporúča

Silné a stredne silné induktory CYP3A4

Kerendia sa nemá používať súbežne s rifampicínom a ďalšími silnými induktormi CYP3A4 (napr. karbamazepín, fenytoín, fenobarbital, ľubovník bodkovaný) alebo s efavirenzom a ďalšími stredne silnými induktormi CYP3A4. Pre tieto induktory CYP3A4 sa očakáva, že výrazne znížia plazmatické koncentrácie finerenónu, čo vedie k zníženému terapeutickému účinku (pozri časť 4.4).

Určité lieky, ktoré zvyšujú hladinu draslíka v sére

Kerendia sa nemá používať súbežne s diuretikami šetriacimi draslík (napr. amilorid, triamterén) a inými MRA (napr. eplerenón, esaxerenón, spironolaktón, kanrenón). Predpokladá sa, že tieto lieky zvyšujú riziko hyperkaliémie (pozri časť 4.4).

Grapefruit

Počas liečby finerenónom sa nemajú konzumovať grapefruity ani grapefruitová šťava, pretože sa prostredníctvom inhibície CYP3A4 predpokladá zvýšenie plazmatickej koncentrácie finerenónu (pozri časti 4.2 a 4.4).

Súbežné používanie s opatreniami

Stredne silné inhibítory CYP3A4

V klinickej štúdii viedlo súbežné používanie erytromycínu (500 mg trikrát denne) k 3,5-násobnému zvýšeniu hodnoty AUC a 1,9-násobnému zvýšeniu hodnoty C_max finerenónu. V inej klinickej štúdii viedlo používanie verapamilu (240 mg tableta s riadeným uvoľňovaním jedenkrát denne) k 2,7-násobnému a 2,2-násobnému zvýšeniu hodnôt AUC a C_max finerenónu, v uvedenom poradí. Hladina draslíka v sére môže byť zvýšená a preto sa odporúča sledovanie hladín draslíka v sére, a to hlavne na začiatku liečby alebo pri zmene dávkovania finerenónu alebo inhibítora CYP3A4 (pozri časti 4.2 a 4.4).

Slabé inhibítory CYP3A4

Fyziologicky založené farmakokinetické (PBPK) simulácie naznačujú, že fluvoxamín (100 mg dvakrát denne) zvyšuje hodnoty AUC (1,6-násobne) a C_max (1,4-násobne) finerenónu.

Hladina draslíka v sére môže byť zvýšená a preto sa odporúča sledovanie hladín draslíka v sére, a to hlavne na začiatku liečby alebo pri zmene dávkovania finerenónu alebo inhibítora CYP3A4 (pozri časti 4.2 a 4.4).

Určité lieky, ktoré zvyšujú hladinu draslíka v sére (pozri časť 4.4)

Pre súbežné používanie Kerendie s doplnkami draslíka, a trimetoprimom alebo trimetoprimom/sulfametoxazolom sa predpokladá zvýšené riziko hyperkaliémie. Je potrebné sledovanie hladín draslíka v sére.

Počas liečby trimetoprimom alebo trimetoprimom/sulfametoxazolom môže byť potrebné dočasné prerušenie liečby Kerendiou.

Antihypertenzívne lieky

Pri súbežnom užívaní viacerých iných antihypertenzív sa zvyšuje riziko hypotenzie. U týchto pacientov sa odporúča monitorovanie krvného tlaku.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Antikoncepcia u žien

Ženy vo fertilnom veku musia počas liečby finerenónom používať účinnú antikoncepciu (pozri časť 4.4).

Gravidita

Nie sú k dispozícii údaje o použití finerenónu u gravidných žien.

Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Kerendia sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ klinický stav ženy nevyžaduje liečbu finerenónom. Ak žena počas užívania finerenónu otehotnie, je potrebné informovať ju o možných rizikách pre plod (pozri časť 4.4).

Dojčenie

Nie je známe, či sa finerenón/metabolity vylučujú do ľudského mlieka.

Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje u zvierat preukázali vylučovanie finerenónu a jeho metabolitov do mlieka. U mláďat potkanov vystavených účinku touto cestou sa preukázali nežiaduce reakcie (pozri časť 5.3).

Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené.

Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečbu Kerendiou sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu (pozri časť 4.4).

Fertilita

Nie sú k dispozícii údaje o účinku finerenónu na ľudskú fertilitu.

Štúdie na zvieratách preukázali poruchy fertility u samíc pri expozíciách považovaných za vyššie, ako je expozícia u ľudí, čo naznačuje nízky klinický význam (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Kerendia nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn profilu bezpečnosti

Najčastejšie hlásená nežiaduca reakcia pri liečbe finerenónom bola hyperkaliémia (14,0 %). Pozri „Popis vybraných nežiaducich reakcií, Hyperkaliémia“ nižšie a časť 4.4.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Bezpečnosť finerenónu u pacientov s chronickou chorobou obličiek (Chronic Kidney Disease, CKD) a diabetes mellitus 2. typu (DM2) sa hodnotila v 2 pivotných štúdiách fázy III FIDELIO-DKD (diabetická choroba obličiek) a FIGARO-DKD. V štúdii FIDELIO-DKD dostalo 2 827 pacientov finerenón (10 alebo 20 mg jedenkrát denne) s priemerným trvaním liečby 2,2 roka. V štúdii FIGARO-DKD dostalo 3 683 pacientov finerenón (10 alebo 20 mg jedenkrát denne) s priemerným trvaním liečby 2,9 roka.

Pozorované nežiaduce reakcie sú uvedené v tabuľke 3. Nežiaduce reakcie sú klasifikované podľa konvencie triedy orgánových systémov databázy MedDRA a frekvencie.

Nežiaduce reakcie sú zoskupené podľa ich frekvencií v poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencie sú definované nasledovne:

Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľka 3: Nežiaduce reakcie

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Hyperkaliémia

V súhrnných údajoch štúdií FIDELIO-DKD a FIGARO-DKD sa príhody hyperkaliémie hlásili u 14,0 % pacientov liečených finerenónom v porovnaní s 6,9 % pacientov, ktorí dostávali placebo. V prvom mesiaci liečby bolo v skupine s finerenónom v porovnaní so skupinou s placebom pozorované zvýšenie priemernej hladiny draslíka v sére oproti východiskovej hodnote o 0,17 mmol/l, ktoré potom zostalo stabilné. Väčšina príhod hyperkaliémie bola mierna až stredne závažná a u pacientov liečených finerenónom sa vyriešila. Závažné príhody hyperkaliémie sa častejšie hlásili pre finerenón (1,1 %) ako pre placebo (0,2 %). Koncentrácie draslíka v sére >5,5 mmol/l a >6,0 mmol/l sa hlásili u 16,8 % a 3,3 % pacientov liečených finerenónom a u 7,4 % a 1,2 % pacientov, ktorí dostávali placebo, v uvedenom poradí. Hyperkaliémia viedla k trvalému ukončeniu liečby u 1,7 % pacientov, ktorí dostávali finerenón oproti 0,6 % pacientov v skupine s placebom. Hospitalizácia z dôvodu hyperkaliémie bola u 0,9 % pacientov, ktorí dostávali finerenón oproti 0,2 % pacientov v skupine s placebom.

Ohľadne špecifických odporúčaní si prečítajte časti 4.2. a 4.4.

Hypotenzia

V poolovanej analýze štúdií FIDELIO-DKD a FIGARO-DKD sa príhody hypotenzie hlásili u 4,6 % pacientov liečených finerenónom v porovnaní s 3,0 % pacientov, ktorí dostávali placebo. U 3 pacientov (<0,1 %) sa liečba finerenónom z dôvodu hypotenzie natrvalo ukončila. Hospitalizácia z dôvodu hypotenzie bola v skupine s finerenónom rovnaká ako v skupine s placebom (<0,1 %). Väčšina príhod hypotenzie bola mierna alebo stredne závažná a u pacientov liečených finerenónom sa vyriešila. Priemerný systolický krvný tlak sa znížil o 2-4 mm Hg a priemerný diastolický krvný tlak sa znížil o 1-2 mm Hg v 1. mesiaci, a potom zostal stabilný.

Hyperurikémia

V poolovanej analýze štúdií FIDELIO-DKD a FIGARO-DKD bola hyperurikémia hlásená u 5,1 % pacientov liečených finerenónom v porovnaní s 3,9 % pacientov liečených placebom. Všetky udalosti boli nezávažné a neviedli k trvalému ukončeniu liečby u pacientov, ktorí dostávali finerenón. V skupine s finerenónom sa v porovnaní s placebom pozorovalo do 16. mesiaca zvýšenie priemernej hladiny kyseliny močovej v sére o 0,3 mg/dl oproti východiskovej hodnote, ktoré sa časom zmiernilo. Medzi skupinou s finerenónom a skupinou s placebom nebol pozorovaný žiadny rozdiel v hlásených prípadoch dny (3,0 %).

Znížená rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR)

V poolovanej analýze štúdií FIDELIO-DKD a FIGARO-DKD sa príhody zníženia GFR hlásili u 5,3 % pacientov liečených finerenónom v porovnaní s 4,2 % pacientov, ktorí dostávali placebo. Príhody zníženia hodnoty GFR vedúce k trvalému ukončeniu liečby boli rovnaké u pacientov, ktorí dostávali finerenón alebo placebo (0,2 %). Hospitalizácia z dôvodu zníženia hodnoty GFR bola rovnaká u pacientov, ktorí dostávali finerenón alebo placebo (<0,1 %). Väčšina príhod zníženia hodnoty GFR bola mierna až stredne závažná a u pacientov liečených finerenónom sa vyriešila. U pacientov liečených finerenónom sa v porovnaní s placebom vyskytlo počiatočné zníženie hodnoty eGFR (priemer 2 ml/min/1,73 m² ), ktoré sa časom zmiernilo. Toto zníženie sa zdalo byť reverzibilné počas prebiehajúcej liečby.

Znížená hladina hemoglobínu

V poolovanej analýze štúdií FIDELIO-DKD a FIGARO-DKD bol finerenón spojený s placebom korigovaným absolútnym poklesom priemerného hemoglobínu o 0,15 g/dl a priemerného hematokritu o 0,5 % po 4 mesiacoch liečby. U pacientov liečených finerenónom bola hlásená anémia (6,5 %) porovnateľná s pacientmi liečenými placebom (6,1 %). Frekvencia závažných príhod anémie bola nízka u oboch skupín pacientov, liečených finerenónom a liečených placebom(0,5 %). Zmeny hemoglobínu a hematokritu boli prechodné a približne po 24-32 mesiacoch dosiahli porovnateľné hladiny s tými, ktoré sa pozorovali v skupine liečenej placebom.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania sa predpokladá byť hyperkaliémia. Ak sa vyvinie hyperkaliémia, má sa začať štandardná liečba.

Nie je pre pravdepodobné, že by sa finerenón účinne odstránil pomocou hemodialýzy, keďže jeho podiel naviazaný na plazmatické proteíny je približne 90 %.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Obrázky z tejto kapitoly nájdete v oficiálnom zdrojovom dokumente.

Farmakoterapeutická skupina: diuretiká, antagonisty aldosterónu, ATC kód: C03DA05

Mechanizmus účinku

Finerenón je nesteroidný, selektívny antagonista mineralokortikoidného receptora (MR), ktorý je aktivovaný aldosterónom a kortizolom a reguluje génovú transkripciu. Jeho väzba na MR vedie k špecifickému komplexu receptora-ligandu, ktorý blokuje zapojenie transkripčných koaktivátorov zapojených do exprimácie prozápalových a profibrotických mediátorov.

Farmakodynamické účinky

V štúdii FIDELIO-DKD a FIGARO-DKD, randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných, multicentrických štúdiách fázy III u dospelých pacientov s CKD a DM2 bolo relatívne zníženie pomeru močového albumínu/kreatinínu (Urinary Albumin-to-Creatinine Ratio, UACR) upravené podľa placeba u pacientov randomizovaných na liečbu finerenónom 31 % a 32 %, v uvedenom poradí, v 4. mesiaci a UACR zostalo znížené počas oboch štúdií.

V randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej, multicentrickej štúdii fázy IIb ARTS-DN u dospelých pacientov s CKD a DM2 bolo relatívne zníženie UACR upravené podľa placeba v 90. dni 25 % a 38 % u pacientov liečených finerenónom 10 mg a 20 mg jedenkrát denne, v uvedenom poradí.

Elektrofyziológia srdca

Štúdia zameraná na interval QT s 57 zdravými účastníkmi ukázala, že finerenón nemá žiadny účinok na repolarizáciu srdca. Nepreukázal sa žiadny účinok finerenónu predlžujúci interval QT/QTc po podaní jednorazových dávok 20 mg (terapeutická dávka) alebo 80 mg (supraterapeutická dávka).

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Štúdie FIDELIO-DKD a FIGARO-DKD skúmali účinok finerenónu v porovnaní s placebom na obličky a kardiovaskulárne (KV) výsledky u dospelých pacientov s CKD a DM2. Pacienti museli dostávať štandardnú liečbu vrátane maximálnej tolerovanej registrovanej dávky inhibítora angiotenzín konvertujúceho enzýmu (Angiotensin-Converting Enzyme inhibitor, ACEi) alebo blokátora angiotenzínového receptora (Angiotensin Receptor Blocker, ARB). Pacienti s diagnostikovaným srdcovým zlyhávaním so zníženou ejekčnou frakciou a NYHA triedou II-IV (New York Heart Association) boli vylúčení z dôvodu odporúčania triedy 1A pre liečbu MRA.

V štúdii FIDELIO-DKD boli pacienti spôsobilí na základe dôkazu pretrvávajúcej albuminúrie (≥30 mg/g až ≤5 000 mg/g), hodnoty eGFR ≥25 až <75 ml/min/1,73 m² a hladiny draslíka v sére ≤4,8 mmol/l pri skríningu..

Primárnym cieľovým ukazovateľom bol kompozit času do prvého výskytu zlyhania obličiek (definovaného ako chronická dialýza alebo transplantácia obličky alebo trvalé zníženie hodnoty eGFR na <15 ml/min/1,73 m² počas najmenej 4 posledných týždňov), trvalé zníženie hodnoty eGFR o 40 % alebo viac v porovnaní s počiatočnou hodnotou počas najmenej 4 posledných týždňov alebo renálne úmrtie. Kľúčovým sekundárnym cieľovým ukazovateľom bol kompozit času do prvého výskytu KV úmrtia, nefatálneho infarktu myokardu (IM), nefatálnej cievnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania.

Celkovo bolo 5 674 pacientov náhodne priradených na podávanie buď finerenónu (N=2 833) alebo placeba (N=2 841) a zaradených do analýzy. Medián času sledovania bol 2,6 roka. Dávka finerenónu alebo placeba sa mohla v priebehu štúdie upraviť medzi 10 mg a 20 mg jedenkrát denne, hlavne na základe koncentrácie draslíka v sére. V 24. mesiaci bolo z osôb liečených finerenónom 67 % liečených 20 mg jedenkrát denne, 30 % bolo liečených 10 mg jedenkrát denne a 3 % prerušili liečbu.

Po ukončení štúdie sa vitálny stav získal od 99,7 % pacientov. Populáciu štúdie tvorilo 63 % belochov, 25 % Ázijcov a 5 % černochov. Priemerný vek pri zaradení do štúdie bol 66 rokov a 70 % pacientov boli muži. Na začiatku štúdie bola priemerná hodnota eGFR 44,3 ml/min/1,73 m², s 55 % pacientov s hodnotou eGFR <45 ml/min/1,73 m², medián UACR bol 852 mg/g a priemerná hodnota HbA1c bola 7,7 %, 46 % pacientov malo v anamnéze aterosklerotické KV ochorenie, 30 % malo v anamnéze ochorenie koronárnych artérií, 8 % malo v anamnéze srdcové zlyhávanie a priemerný krvný tlak bol 138/76 mm Hg. Priemerné trvanie DM2 na začiatku štúdie bolo 16,6 rokov a u 47 % a 26 % pacientov sa hlásila diabetická retinopatia a diabetická neuropatia v anamnéze, v uvedenom poradí. Na začiatku štúdie boli skoro všetci pacienti liečení ACEi (34 %) alebo ARB (66 %) a 97 % pacientov používalo jeden alebo viacero antidiabetík (inzulín [64 %], biguanidy [44 %], agonisty receptorov glukagónu podobného peptidu-1 [GLP-1] [7 %], inhibítory sodíko-glukózového kotransportéra 2 [SGLT2] [5 %]). Ďalšími často užívanými liekmi na začiatku štúdie boli statíny (74 %) a blokátory vápnikového kanála (63 %).

Štatisticky významný rozdiel v prospech finerenónu sa ukázal pre primárny kompozitný cieľový ukazovateľ a hlavný sekundárny kompozitný cieľový ukazovateľ (pozri obrázok 1/tabuľku 4 nižšie). Účinok liečby bol pre primárne a sekundárne cieľové ukazovatele vo všeobecnosti konzistentný vo všetkých podskupinách, vrátane regiónu, hodnoty eGFR, UACR, systolického krvného tlaku (STK) a HbA1c na začiatku štúdie.

V štúdii FIGARO-DKD boli pacienti spôsobilí na základe dôkazu pretrvávajúcej albuminúrie, pričom mali UACR ≥30 mg/g až <300 mg/g a hodnotu eGFR od 25 do 90 ml/min/1,73 m² , alebo UACR ≥300 mg/g a hodnotu eGFR ≥60 ml/min/1,73 m² pri skríningu. Vyžadovalo sa, aby pacienti mali pri skríningu hladinu sérového draslíka ≤4,8 mmol/l.

Primárny cieľový ukazovateľ bol kompozit času do prvého výskytu kardiovaskulárneho úmrtia, nefatálneho IM, nefatálnej cievnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhania. Sekundárny cieľový ukazovateľ bol kompozit času do zlyhania obličiek, trvalého zníženia hodnoty eGFR o 40 % alebo viac v porovnaní s východiskovou hodnotou počas najmenej 4 týždňov alebo renálneho úmrtia.

Celkovo bolo randomizovaných 7 352 pacientov buď na liečbu finerenónom (N = 3 686), alebo placebom (N = 3 666) a zahrnutých do analýz. Medián sledovania bol 3,4 roka. Dávka finerenónu alebo placeba sa mohla upraviť v rozsahu od 10 mg do 20 mg jedenkrát denne počas trvania štúdie, predovšetkým na základe koncentrácie sérového draslíka. V 24. mesiaci bolo 82 % pacientov na finerenóne liečených dávkou 20 mg jedenkrát denne, 15 % dávkou 10 mg jedenkrát denne a 3 % malo prerušenú liečbu. Po skončení štúdie bol vitálny stav zistený u 99,8 % pacientov. Populáciu štúdie tvorilo 72 % belochov, 20 % aziatov a 4 % černochov. Priemerný vek pri zaradení do štúdie bol 64 rokov a 69 % pacientov bolo mužského pohlavia. Na začiatku bola priemerná hodnota eGFR 67,8 ml/min/1,73 m² , pričom 62 % pacientov malo eGFR ≥ 60 ml/min/1,73 m² , medián UACR bol 308 mg/g a priemerná hodnota HbA1c bola 7,7 %, 45 % pacientov malo v anamnéze aterosklerotické kardiovaskulárne ochorenie, 8 % malo v anamnéze srdcové zlyhávanie a priemerná hodnota krvného tlaku bola 136/77 mm Hg. Priemerné trvanie DM2 na začiatku bolo 14,5 roka a u 31 % a 28 % pacientov bola hlásená v anamnéze diabetická retinopatia a diabetická neuropatia, v uvedenom poradí. Na začiatku takmer všetci pacienti boli na ACEi (43 %) alebo ARB (57 %) a 98 % pacientov používalo jeden alebo viacero antidiabetických liekov (inzulín [54 %], biguanidy [69 %], agonisti receptora GLP-1 [7 %], inhibítory SGLT2 [8 %]). Druhým najčastejšie užívaným liekom na začiatku boli statíny (71 %).

Štatisticky významný rozdiel v prospech finerenónu sa preukázal v prípade primárneho KV kompozitného cieľového ukazovateľa (pozri obrázok 2/tabuľka 5 nižšie). Účinok liečby na primárny cieľový ukazovateľ bol konzistentný vo všetkých podskupinách vrátane regiónu, eGFR, UACR, STK a HbA1c na začiatku.

V skupine s finerenónom sa v porovnaní s placebom pozorovala nižšia miera výskytu sekundárneho kompozitného ukazovateľa zlyhania obličiek, trvalého poklesu eGFR o 40 % alebo viac alebo renálneho úmrtia, tento rozdiel však nedosiahol štatistickú významnosť (pozri tabuľku 5 nižšie). Účinok liečby pre obličkový sekundárny kompozitný cieľový ukazovateľ bol konzistentný vo všetkých podskupinách eGFR na začiatku, ale pre podskupinu pacientov s UACR <300 mg/g bol HR 1,16 (95 % CI 0,91; 1,47) a pre podskupinu pacientov s UACR ≥300 mg/g bol HR 0,74 (95 % CI 0,62; 0,90).

Ďalšie vopred špecifikované sekundárne cieľové ukazovatele sú zahrnuté v tabuľke 5.

Tabuľka 4: Analýza primárnych a sekundárnych cieľových ukazovateľov času do výskytu príhody (a ich jednotlivých komponentov) v štúdii fázy III FIDELIO-DKD

*  Liečba 10 mg alebo 20 mg jedenkrát denne dodatočne k maximálnej tolerovanej registrovanej dávke ACEi alebo ARB.
**  p=nie je štatisticky významné po úprave o multiplicitu
CI: Interval spoľahlivosti
HR:  Pomer rizík
pr:  pacientorokov

Obrázok 1: Čas do prvého výskytu zlyhania obličiek, trvalého zníženia eGFR o ≥ 40 % od počiatočnej hodnoty alebo renálne úmrtie v štúdii FIDELIO-DKD

Obrázok 1 z tejto kapitoly nájdete v oficiálnom zdrojovom dokumente na strane 14.

Tabuľka 5: Analýza primárnych a sekundárnych cieľových ukazovateľov času do výskytu príhody (a ich jednotlivých komponentov) v štúdii fázy III FIGARO-DKD

*  Liečba 10 alebo 20 mg jedenkrát denne dodatočne k maximálnej tolerovanej registrovanej dávke ACEi alebo ARB.
**  nie je štatisticky významné po úprave z hľadiska multiplicity
CI: Interval spoľahlivosti
HR:  Pomer rizík
pr:  pacientoroky

Obrázok 2: Čas do prvého výskytu KV úmrtia, nefatálneho infarktu myokardu, nefatálnej cievnej mozgovej príhody alebo hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhávania v štúdii FIGARO-DKD

Obrázok 2 z tejto kapitoly nájdete v oficiálnom zdrojovom dokumente na strane 16.

Pediatrická populácia

Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Kerendiou v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie pre liečbu chronickej choroby obličiek (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Finerenón sa po perorálnom podaní takmer úplne absorbuje. Absorpcia je rýchla s maximálnymi plazmatickými koncentráciami (C_max) objavujúcimi sa medzi 0,5 a 1,25 hodinami po užití tablety nalačno. Absolútna biologická dostupnosť finerenónu je 43,5 % a je sprostredkovaná metabolizmom prvého prechodu v stene čriev a pečeni. Finerenón je substrátom efluxného transportéra P-glykoproteínu in vitro, ktorý sa však z dôvodu vysokej permeability finerenónu nepovažuje za významný pre jeho absorpciu in vivo.

Účinok jedla

Užívanie s vysokokalorickým jedlom s vysokým obsahom tukov zvýšilo AUC finerenónu o 21 %, znížilo hodnotu C_max o 19 % a predĺžilo čas do dosiahnutia C_max na 2,5 hodiny. Keďže sa to nepovažuje za klinicky významné, finerenón sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Distribúcia

Objem distribúcie finerenónu v ustálenom stave (V_ss) je 52,6 l. Väzba finerenónu na ľudské plazmatické proteíny in vitro je 91,7 %, so sérovým albumínom ako hlavným väzbovým proteínom.

Biotransformácia

Približne 90 % metabolizmu finerenónu je sprostredkovaných CYP3A4 a 10 % CYP2C8. V plazme sa našli štyri hlavné metabolity. Všetky metabolity sú farmakologicky inaktívne.

Eliminácia

Eliminácia finerenónu z plazmy je rýchla s eliminačným polčasom (t_½) približne 2 až 3 hodiny. Systémový krvný klírens finerenónu je približne 25 l/h. Približne 80 % podanej dávky sa vylúčila v moči a približne 20 % dávky sa vylúčila v stolici. Vylučovanie bolo skoro výlučne vo forme metabolitov, zatiaľ čo vylučovanie nezmeneného finerenónu predstavuje menej významnú cestu (<1 % dávky v moči prostredníctvom glomerulárnej filtrácie, <0,2 % v stolici).

Linearita

Farmakokinetické vlastnosti finerenónu sú lineárne v rámci skúmaného rozsahu dávky od 1,25 až 80 mg podávanej ako tablety s jednorazovou dávkou.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti

Z 2 827 pacientov, ktorí v štúdii FIDELIO-DKD dostávali finerenón, bolo 58 % pacientov vo veku 65 rokov a starších a 15 % bolo vo veku 75 rokov a starších. Z 3 683 pacientov, ktorí dostávali finerenón v štúdii FIGARO-DKD, bolo 52 % pacientov vo veku 65 rokov a starších a 13 % bolo vo veku 75 rokov a starších.

V oboch štúdiách sa medzi týmito pacientmi a mladšími pacientmi nepozorovali žiadne celkové rozdiely v bezpečnosti ani účinnosti.

V štúdii fázy I (N=48) vykazovali starší zdraví účastníci (vo veku ≥65 rokov) vyššie plazmatické koncentrácie finerenónu v porovnaní s mladšími zdravými účastníkmi (vo veku ≤45 rokov), s priemernými hodnotami AUC a C_max o 34 % a 51 % vyššími u starších pacientov (pozri časť 4.2). Populačné farmakokinetické analýzy neidentifikovali vek ako kovariát pre hodnoty AUC alebo C_max finerenónu.

Porucha funkcie obličiek

Mierna porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu [CLCR] 60 až <90 ml/min) nemala žiadny účinok na hodnoty AUC a C_max finerenónu.

V porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou obličiek (CLCR ≥90 ml/min) bol účinok stredne ťažkej (CLCR 30 to <60 ml/min) alebo ťažkej (CLCR <30 ml/min) poruchy funkcie obličiek na hodnotu AUC finerenónu podobný, s nárastom o 34-36 %. Stredne ťažká až ťažká porucha funkcie obličiek nemala žiadny účinok na hodnotu C_max (pozri časť 4.2).

Z dôvodu vysokej väzby na plazmatické proteíny sa pre finerenón neočakáva, že sa bude dať odstrániť dialýzou.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s cirhózou s miernou poruchou funkcie pečene sa nevyskytla žiadna zmena v expozícii finerenónu (pozri časť 4.2).

U pacientov s cirhózou so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene bola hodnota AUC pre celkový a nenaviazaný finerenón zvýšená o 38 % a 55 %, v uvedenom poradí, zatiaľ čo pre hodnotu C_max sa nepozorovala žiadna zmena v porovnaní so zdravými kontrolnými účastníkmi (pozri časť 4.2).

Nie sú k dispozícii žiadne údaje u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.2 a 4.5).

Telesná hmotnosť

Populačné farmakokinetické analýzy identifikovali telesnú hmotnosť ako kovariát pre hodnotu C_max finerenónu. Hodnota C_max osoby s telesnou hmotnosťou 50 kg sa určila na 38 % až 51 % vyššiu v porovnaní s osobou s telesnou hmotnosťou 100 kg. Úprava dávky na základe telesnej hmotnosti sa nestanovila (pozri časť 4.2).

Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah

Vzťah účinku koncentrácie v čase pre UACR bol charakterizovaný modelom maximálneho účinku, ktorý naznačoval nasýtenie pri vysokých expozíciách. Modelom predpovedaný čas na dosiahnutie úplného (99 %) účinku lieku na UACR v ustálenom stave bol 138 dní. Farmakokinetický polčas bol 2-3 hodiny a farmakokinetický ustálený stav sa dosiahol po 2 dňoch, čo naznačuje nepriamy a oneskorený účinok na farmakodynamické odpovede.

Klinické štúdie so žiadnymi významnými liekovými interakciami

Súbežné používanie gemfibrozilu (600 mg dvakrát denne), silného inhibítora CYP2C8, zvýšilo priemerné hodnoty AUC a C_max finerenónu 1,1-násobne a 1,2-násobne, v uvedenom poradí.

Nepovažuje sa to za klinicky významné.

Predliečba a súbežná liečba inhibítorom protónovej pumpy omeprazolom (40 mg jedenkrát denne) nemala žiadny účinok na priemerné hodnoty AUC a C_max finerenónu.

Súbežné používanie s antacidami, hydroxidom hlinitým a hydroxidom horečnatým (70 mval), nemala žiadny účinok na priemernú hodnotu AUC a znížila priemernú hodnotu C_max finerenónu o 19 %.

Nepovažuje sa to za klinicky významné.

In vivo nemal režim s viacnásobnou dávkou 20 mg finerenónu podávaného jedenkrát denne po dobu 10 dní žiadny významný účinok na hodnotu AUC skúšobného substrátu CYP3A4 midazolamu. Preto sa môže vylúčiť klinicky významná inhibícia alebo indukcia CYP3A4 finerenónom.

Jednorazová dávka 20 mg finerenónu tiež nemala žiadny klinicky významný účinok na hodnoty AUC a C_max skúšobného substrátu CYP2C8 repaglinidu. Finerenón teda neinhibuje CYP2C8.

Nepreukázali sa žiadne vzájomné farmakokinetické interakcie medzi finerenónom a substrátom CYP2C9 warfarínom a medzi finerenónom a substrátom p-gp digoxínom.

Viacnásobné dávky 40 mg finerenónu jedenkrát denne nemali žiadny klinicky relevantný účinok na AUC a C_max rosuvastatínu – substrátu proteínu rezistencie voči karcinómu prsníka (BCRP) a polypeptidov transportujúcich organické anióny (OATP).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po jednorazovom podaní, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity, fototoxicity, karcinogénneho potenciálu a samčej a samičej fertility neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

Toxicita po opakovanom podávaní

U psov sa zistila znížená hmotnosť a veľkosť prostaty pri približne 10 až 60-násobne vyššej hodnote AUC_nenaviaz. ako u ľudí. Dávka bez akýchkoľvek nálezov poskytovala bezpečnostné rozpätie približne 2-násobnej hodnoty.

Karcinogénny potenciál

V 2-ročných štúdiách karcinogenity nepreukázal finerenón karcinogénny potenciál u samcov a samíc potkanov ani samíc myší. U samcov myší viedol finerenón k zvýšeniu výskytu adenómu Leydigových buniek v dávkach predstavujúcich 26-násobok hodnoty AUC_nenaviaz. u ľudí. Dávka predstavujúca 17-násobok hodnoty AUC_nenaviaz. u ľudí nespôsobila vznik žiadnych nádorov. Na základe známej citlivosti hlodavcov na rozvoj týchto nádorov a farmakologických mechanizmov pri supraterapeutických dávkach ako aj primeraného bezpečnostného rozpätia nie je zvýšenie výskytu nádorov Leydigových buniek u samcov myší klinicky významné.

Vývojová toxicita

V štúdii embryofetálnej toxicity u potkanov viedol finerenón k zníženým placentálnym hmotnostiam a prejavom fetálnej toxicity, vrátane zníženej hmotnosti plodov a oneskorenej osifikácie pri dávke toxickej pre matku 10 mg/kg/deň, zodpovedajúcej 19-násobným hodnotám AUC_nenaviaz. u ľudí. Pri dávke 30 mg/kg/deň sa zvýšil výskyt viscerálnych a skeletálnych variácií (mierny edém, skrátená pupočná šnúra, mierne zväčšenie fontanely) a plody preukazovali komplexné malformácie vrátane zriedkavých malformácií (dvojitý aortálny oblúk) pri približne 25-násobne vyšších hodnotách AUC_nenaviaz. ako u ľudí. Dávky bez akýchkoľvek nálezov (nízka dávka u potkanov, vysoká dávka u králikov) poskytovali bezpečnostné rozpätie 10 až 13-násobnej hodnoty AUC_nenaviaz. Preto nálezy u potkanov nenaznačujú zvýšené riziko poškodenia plodu.

Keď boli potkany vystavené lieku počas gravidity a laktácie v štúdiách toxicity pre- a postnatálneho vývoja, pozorovali sa zvýšená úmrtnosť mláďat a iné nežiaduce účinky (nižšia telesná hmotnosť mláďat, oneskorené rozvinutie ušnice) pri približne 4-násobnej hodnote AUC_nenaviaz. očakávanej u ľudí. Okrem toho preukazovali mláďatá mierne zvýšenú pohybovú aktivitu, avšak žiadne iné neurobehaviorálne zmeny začínajúc približne 4-násobnou hodnotou AUC_nenaviaz. očakávanou u ľudí.

Dávka bez akýchkoľvek nálezov poskytovala bezpečnostné rozpätie približne 2-násobnej hodnoty AUC_nenaviaz. Zvýšená pohybová aktivita mláďat môže naznačovať možné riziko pre plod. Okrem toho nemôže byť z dôvodu týchto nálezov u mláďat vylúčené riziko u dojčených novorodencov/dojčiat.

Samičia fertilita

Finerenón spôsoboval zníženú fertilitu u samíc (znížený počet corpora lutea a implantačných miest) ako aj prejavy skorej embryonálnej toxicity (zvýšená poimplantačná strata a znížený počet životaschopných plodov) pri približne 21-násobnej hodnote AUC_nenaviaz. u ľudí. Okrem toho sa zistila znížená hmotnosť vaječníkov pri približne 17-násobnej hodnote AUC_nenaviaz. u ľudí. Pri 10-násobnej hodnote AUC_nenaviaz. u ľudí sa nenašli žiadne účinky na fertilitu samíc ani skorý embryonálny vývoj. Preto majú nálezy u samíc potkanov len malý klinický význam (pozri časť 4.6).

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety

Celulóza, mikrokryštalická
Sodná soľ kroskarmelózy
Hypromelóza 2910
Monohydrát laktózy
Stearát horečnatý
Laurylsulfát sodný

Obal tablety

Hypromelóza 2910
Oxid titaničitý
Mastenec

Kerendia 10 mg filmom obalené tablety

Červený oxid železitý (E 172)

Kerendia 20 mg filmom obalené tablety

Žltý oxid železitý (E 172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PVDC/hliníkové, priesvitné blistre s kalendárnymi údajmi obsahujúce 14 filmom obalených tabliet. Veľkosti balenia: 14, 28 alebo 98 filmom obalených tabliet.

PVC/PVDC/hliníkové, priesvitné, perforované blistre s jednotkovými dávkami obsahujúce 10 x 1 filmom obalenú tabletu. Veľkosť balenia: 100 x 1 filmom obalená tableta.

Biela, nepriehľadná HDPE fľaša s bielym nepriehľadným polypropylénovým detským bezpečnostným skrutkovacím viečkom s tesniacou vložkou. Veľkosť balenia: 100 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Bayer AG
51368 Leverkusen
Nemecko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO (ČÍSLA)

Kerendia 10 mg filmom obalené tablety

EU/1/21/1616/001-005

Kerendia 20 mg filmom obalené tablety

EU/1/21/1616/006-010

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 16. februára 2022

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu.

Posledná zmena: 17/09/2024