Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2024/06570-Z1B
SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
Levalox 250 mg filmom obalené tablety
Levalox 500 mg filmom obalené tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá filmom obalená tableta obsahuje 250 mg levofloxacínu vo forme hemihydrátu levofloxacínu.
Každá filmom obalená tableta obsahuje 500 mg levofloxacínu vo forme hemihydrátu levofloxacínu.
Pomocná látka so známym účinkom:
| 250 mg filmom obalené tablety | 500 mg filmom obalené tablety | |
| Oranžová žlť FCF (E110) | 0,02 mg (mg/tableta) | 0,038 mg (mg/tableta) |
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Filmom obalená tableta.
250 mg filmom obalené tablety sú ružové, podlhovasté, bikonvexné tablety s deliacou ryhou a rozmermi 13,7 mm x 6,7 mm a hrúbkou 3,8 mm. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.
500 mg filmom obalené tablety sú oranžové, podlhovasté, bikonvexné tablety s deliacou ryhou a rozmermi 19,3 mm x 7,8 mm a hrúbkou 5 mm. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Levalox je indikovaný u dospelých na liečbu nasledujúcich infekcií (pozri časti 4.4 a 5.1):
- akútna pyelonefritída a komplikované infekcie močových ciest (pozri časť 4.4)
- chronická bakteriálna prostatitída
- inhalácia antraxu: profylaxia po expozícii a kuratívna liečba (pozri časť 4.4)
Na liečbu nižšie uvedených infekcií sa má Levalox použiť len vtedy, ak sa použitie iných antibakteriálnych látok, obvykle odporúčaných na liečbu týchto infekcií, považuje za nevhodné.
- akútna bakteriálna sinusitída
- akútna exacerbácia chronickej obštrukčnej choroby pľúc vrátane bronchitídy
- komunitne získaná pneumónia
- komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív
- nekomplikovaná cystitída (pozri časť 4.4)
Levalox možno taktiež použiť na dokončenie liečby u pacientov, ktorým sa zlepšil stav po počiatočnej liečbe levofloxacínom podávaným intravenózne.
Je potrebné brať do úvahy oficiálne odporúčania pre vhodné používanie antibakteriálnych látok.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Levalox tablety sa užívajú raz alebo dvakrát za deň. Dávkovanie závisí od typu a závažnosti infekcie a citlivosti predpokladaného príčinného patogénu.
Levalox tablety možno taktiež použiť na dokončenie liečby u pacientov, ktorým sa zlepšil stav po počiatočnej liečbe levofloxacínom podávaným intravenózne; na základe bioekvivalencie parenterálnej a perorálnej formy je možné použiť rovnaké dávkovanie.
Dávkovanie
Pre levofloxacín možno odporučiť nasledujúce dávkovanie:
Dávkovanie u pacientov s normálnou renálnou funkciou (klírens kreatinínu > 50 ml/min)
| Indikácia | Denné dávkovanie (podľa závažnosti) |
Trvanie liečby (podľa závažnosti) |
| Akútna bakteriálna sinusitída | 500 mg raz denne | 10 - 14 dní |
| Akútna bakteriálna exacerbácia chronickej obštrukčnej choroby pľúc vrátane bronchitídy | 500 mg raz denne | 7 - 10 dní |
| Komunitne získaná pneumónia | 500 mg raz alebo dva razy denne |
7 - 14 dní |
| Akútna pyelonefritída | 500 mg raz denne | 7 - 10 dní |
| Komplikované infekcie močových ciest | 500 mg raz denne | 7 - 14 dní |
| Nekomplikovaná cystitída | 250 mg raz denne | 3 dni |
| Chronická bakteriálna prostatitída | 500 mg raz denne | 28 dní |
| Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív | 500 mg raz alebo dva razy denne | 7 - 14 dní |
| Inhalácia antraxu | 500 mg raz denne | 8 týždňov |
Osobitné skupiny pacientov
Pacienti s poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≤ 50 ml/min)
| Dávkovanie | |||
| 250 mg/24 h | 500 mg/24 h | 500 mg/12 h | |
| Klírens kreatinínu | prvá dávka: 250 mg | prvá dávka: 500 mg | prvá dávka: 500 mg |
| 50 - 20 ml/min | potom: 125 mg/24 h | potom: 250 mg/24 h | potom: 250 mg/12 h |
| 19 - 10 ml/min | potom: 125 mg/48 h | potom: 125 mg/24 h | potom: 125 mg/12 h |
| < 10 ml/min (vrátane hemodialýzy a CAPD)1 | potom: 125 mg/48 h | potom: 125 mg/24 h | potom: 125 mg/24 h |
| 1 Po hemodialýze alebo kontinuálnej ambulantnej peritoneálnej dialýze sa nevyžadujú doplňujúce dávky (CAPD). | |||
Pacienti s poruchou funkcie pečene
Úprava dávkovania nie je nutná, keďže levofloxacín nie je pečeňou výraznejšie metabolizovaný a vylučuje sa najmä obličkami.
Starší pacienti
Iná úprava dávkovania u starších pacientov než s ohľadom na obličkovú činnosť, nie je nutná (pozri časť 4.4 „Tendinitída a ruptúra šľachy“ a „Predĺženie QT intervalu“).
Pediatrická populácia
Levofloxacín je u detí a dospievajúcich v období rastu kontraindikovaný (pozri časť 4.3).
Spôsob podávania
Levalox tablety sa majú prehltnúť, nemajú sa drviť, treba ich zapiť dostatočným množstvom tekutiny. Môžu sa rozdeliť v mieste deliacej ryhy, a tak sa prispôsobiť dávke. Tablety možno užiť počas jedla alebo medzi jedlami. Levalox tablety sa majú užiť najmenej dve hodiny pred alebo po látkach obsahujúcich soli železa, soli zinku, antacidách obsahujúcich horčík alebo hliník alebo didanozíne (iba formy didanozínu obsahujúce hliník alebo magnézium ako pufer) a po podaní sukralfátu, pretože sa môže znížiť vstrebávanie (pozri časť 4.5).
4.3 Kontraindikácie
Tablety levofloxacínu nesmú užívať:
- pacienti s precitlivenosťou na liečivo alebo iné chinolóny, alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,
- pacienti s epilepsiou,
- pacienti s poškodením šliach v anamnéze v súvislosti s podávaním fluórchinolónov,
- deti a dospievajúci v období rastu,
- ženy počas gravidity,
- ženy, ktoré dojčia.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
U pacientov, u ktorých sa v minulosti pri používaní liekov obsahujúcich chinolón alebo fluórchinolón vyskytli závažné nežiaduce reakcie, je potrebné vyhnúť sa používaniu levofloxacínu (pozri časť 4.8). U týchto pacientov sa má liečba levofloxacínom začať len vtedy, ak nie sú dostupné alternatívne možnosti liečby a po dôkladnom posúdení prínosu/rizika (pozri tiež časť 4.3).
Meticilín rezistentný S. aureus (MRSA) si s veľkou pravdepodobnosťou zachováva korezistenciu na fluórchinolóny vrátane levofloxacínu. Preto sa levofloxacín neodporúča na liečbu známych alebo suspektných infekcií MRSA okrem prípadov, kedy laboratórne výsledky potvrdia citlivosť baktérií na levofloxacín (a liečba antibakteriálnymi látkami obvykle odporúčanými na infekcie MRSA nie je vhodná).
Levofloxacín sa môže v prípade adekvátnej diagnostiky použiť na liečbu akútnej bakteriálnej sinusitídy a akútnej exacerbácie chronickej bronchitídy.
Rezistencia E. coli– najčastejší patogén v infekciách močových ciest – voči fluórchinolónom v rámci Európskej únie kolíše. Lekárom sa odporúča brať do úvahy lokálnu prevalenciu rezistencie E. coli voči fluórchinolónom.
Inhalácia antraxu: používanie u ľudí vychádza z in vitro údajov o citlivosti Bacillus anthracis a z experimentálnych údajov získaných u zvierat spolu s obmedzenými údajmi získanými u ľudí. Pokiaľ ide o liečbu antraxu, lekári sa musia riadiť národnými a/alebo medzinárodnými dohodami.
Dlhotrvajúce, invalidizujúce a potenciálne ireverzibilné závažné nežiaduce liekové reakcie
U pacientov liečených chinolónmi a fluórchinolónmi, boli nezávisle od ich veku a už existujúcich rizikových faktorov hlásené veľmi zriedkavé prípady dlhotrvajúcich (pokračujúcich mesiace alebo roky), invalidizujúcich a potenciálne ireverzibilných závažných nežiaducich liekových reakcií postihujúcich rôzne, niekedy viaceré telesné systémy (muskuloskeletálny, nervový, psychický a zmyslový). Pri prvých prejavoch alebo príznakoch akejkoľvek závažnej nežiaducej reakcie sa má používanie levofloxacínu ihneď ukončiť a pacientom sa má odporučiť, aby kontaktovali svojho predpisujúceho lekára.
Tendinitída a ruptúra šľachy
Tendinitída a ruptúra šľachy (najmä, ale nie výlučne Achillovej šľachy), niekedy bilaterálna, sa môže objaviť už v priebehu 48 hodín od začiatku liečby chinolónmi a fluórchinolónmi a hlásenia o výskyte sa zaznamenali až do niekoľkých mesiacov po ukončení liečby. Riziko tendinitídy a ruptúry šľachy je zvýšené u starších pacientov, u pacientov s poruchou funkcie obličiek, u pacientov s transplantovanými orgánmi, u pacientov liečených dávkami 1000 mg denne a u tých pacientov, ktorí sú súbežne liečení kortikosteroidmi. Preto je potrebné vyhnúť sa súbežnému používaniu kortikosteroidov.
Pri prvom prejave tendinitídy (napr. bolestivý opuch, zápal) sa má liečba levofloxacínom ukončiť a má sa zvážiť alternatívna liečba. Postihnutá (postihnuté) končatina (končatiny) sa má (majú) príslušne liečiť (napr. imobilizáciou). Pri výskyte prejavov tendinopatie sa kortikosteroidy nemajú používať.
Myoklónia
U pacientov užívajúcich levofloxacín sa hlásili prípady myoklónie (pozri časť 4.8). Riziko myoklónie je zvýšené u starších pacientov a u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ak sa dávka levofloxacínu neupraví podľa klírensu kreatinínu. Liečba levofloxacínom sa má okamžite ukončiť pri prvom výskyte myoklónie a má sa začať vhodná liečba.
Aneuryzma a disekcia aorty a regurgitácia/nedomykavosť srdcovej chlopne
V epidemiologických štúdiách bolo hlásené zvýšené riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty predovšetkým u starších pacientov, a regurgitácie aortálnej a mitrálnej chlopne po použití fluórchinolónov. U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty, niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady regurgitácie/nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.8).
Fluórchinolóny sa preto majú používať len po starostlivom zhodnotení prínosu a rizika a po zvážení iných terapeutických možností u pacientov s pozitívnou rodinnou anamnézou aneuryzmy alebo kongenitálnym ochorením srdcovej chlopne alebo u pacientov, ktorým bola diagnostikovaná už existujúca aneuryzma aorty a/alebo disekcia aorty alebo ochorenie srdcovej chlopne alebo v prítomnosti iných rizikových faktorov alebo ochorení, ktoré sú predispozíciou k vzniku
- aneuryzmy aorty a disekcie aorty ako aj regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. ochorenia spojivového tkaniva, ako je Marfanov syndróm alebo Ehlersov-Danlosov syndróm, Turnerov syndróm, Behcetova choroba, hypertenzia, reumatoidná artritída) alebo aj
- aneuryzmy aorty a disekcie aorty (napr. vaskulárne ochorenia, ako je Takayasuova arteritída alebo obrovskobunková arteritída, prípadne známa ateroskleróza alebo Sjögrenov syndróm) alebo aj
- regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. infekčná endokarditída).
Riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty a jej ruptúry môže byť zvýšené aj u pacientov súbežne liečených systémovými kortikosteroidmi.
Pacienti majú byť upozornení, aby sa v prípade náhlej bolesti brucha, bolesti hrudníka alebo chrbta okamžite obrátili na lekársku pohotovosť.
Pacientov je potrebné informovať o tom, aby v prípade akútneho dyspnoe, novovzniknutých srdcových palpitácií alebo vzniku brušného edému alebo edému dolných končatín ihneď vyhľadali lekársku pomoc.
Ochorenia vyvolané Clostridium difficile
Hnačka počas alebo po liečbe levofloxacínom, najmä ak je závažná, pretrvávajúca a/alebo krvavá (aj ak sa objaví niekoľko týždňov po liečbe), môže byť príznakom ochorenia vyvolaného Clostridium difficile (CDAC). Pokiaľ ide o závažnosť, CDAC sa môže prejaviť od miernej až po život ohrozujúcu formu, najťažšou formou je pseudomembranózna kolitída (pozri časť 4.8). Preto je dôležité zvažovať túto diagnózu u pacientov, u ktorých sa počas liečby levofloxacínom alebo po jej ukončení prejaví závažná hnačka. Ak je podozrenie alebo sa potvrdí CDAD, liečba levofloxacínom sa musí ihneď ukončiť a okamžite sa musí začať primeraná liečba. V tomto klinickom stave sú kontraindikované lieky tlmiace peristaltiku.
Pacienti s náchylnosťou na záchvaty
Chinolóny môžu znižovať prah záchvatov a môžu vyvolať tieto záchvaty. Levofloxacín je kontraindikovaný u pacientov s epilepsiou v anamnéze (pozri časť 4.3) a podobne ako iné chinolóny sa má používať s veľkou opatrnosťou u pacientov so sklonom k záchvatom alebo pri súbežnej liečbe liečivami, ktoré znižujú prah mozgových záchvatov, ako napríklad teofylín (pozri časť 4.5). Ak sa vyskytnú konvulzívne záchvaty (pozri časť 4.8), liečba levofloxacínom sa musí ukončiť.
Pacienti s nedostatkom G-6-fosfátdehydrogenázy
Pacienti s latentným alebo aktuálnym nedostatkom účinku glukóza-6-fosfátdehydrogenázy môžu mať počas liečby chinolónovými antibakteriálnymi látkami sklon k hemolytickým reakciám. Preto, ak sa má levofloxacín u týchto pacientov používať je potrebné monitorovať potenciálny výskyt hemolýzy.
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Keďže sa levofloxacín vylučuje prevažne obličkami, je potrebné u pacientov s poruchou funkcie obličiek upraviť dávku Levaloxu (pozri časť 4.2).
Hypersenzitívne reakcie
Levofloxacín môže spôsobiť závažné, potenciálne fatálne hypersenzitívne reakcie (napr. angioedém až anafylaktický šok), niekedy po počiatočnej dávke (pozri časť 4.8). Pacienti musia v takom prípade okamžite ukončiť liečbu a vyhľadať lekára alebo lekársku pohotovosť, kde sa urobia príslušné opatrenia.
Závažné kožné nežiaduce účinky
Počas liečby levofloxacínom bol hlásený výskyt závažných kožných nežiaducich účinkov (severe cutaneous adverse reactions, SCAR), vrátane toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN: známej aj ako Lyellov syndróm), Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS) a liekovej reakcie s eozinofíliou a systémovými príznakmi (drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS), ktoré môžu byť život ohrozujúce až fatálne (pozri časť4.8). Pri predpisovaní tohto lieku majú byť pacienti poučení o prejavoch a príznakoch závažných kožných reakcií a majú byť starostlivo sledovaní. Ak sa vyskytnú prejavy a príznaky naznačujúce možnosť týchto reakcií, je potrebné ihneď ukončiť liečbu levofloxacínom a zvážiť alternatívnu liečbu. Ak sa u pacienta pri užívaní levofloxacínu rozvinula závažná reakcia, ako je SJS, TEN alebo DRESS, liečba levofloxacínom sa u neho nesmie nikdy znovu začať.
Dysglykémia
Rovnako ako pri iných chinolónoch sa zaznamenali poruchy glykémie, vrátane hypoglykémie a hyperglykémie vyskytujúce sa častejšie u starších osôb, obvykle u pacientov s diabetom, ktorí sa súbežne liečili perorálnymi antidiabetikami (napr. glibenklamid) alebo inzulínom. Boli hlásené prípady hypoglykemickej kómy. U pacientov s diabetom sa odporúča dôkladné sledovanie glykémie (pozri časť 4.8).
Ak u pacienta dôjde ku kolísaniu hladiny glukózy v krvi, liečba levofloxacínom sa má ihneď ukončiť a má sa zvážiť iná liečba ako fluórchinolónovými antibiotikami.
Prevencia precitlivenosti na svetlo
V súvislosti s levofloxacínom sa zaznamenal výskyt precitlivenosti na svetlo (pozri časť 4.8). Počas liečby a 48 hodín po jej ukončení sa pacientom neodporúča aby sa bezdôvodne vystavovali silnému slnečnému svetlu alebo umelým UV lúčom (napr. ožarovacie lampy, solárium), aby sa predišlo precitlivenosti na svetlo.
Pacienti liečení antagonistami vitamínu K
U pacientov liečených levofloxacínom v kombinácii s antagonistami vitamínu K (napr. warfarín) sa musia pri súbežnom používaní týchto liekov monitorovať koagulačné testy pre možnosť zvýšených hodnôt koagulačných testov (PT/INR) a/alebo krvácania u týchto pacientov (pozri časť 4.5)
Psychotické reakcie
U pacientov liečených chinolónmi vrátane levofloxacínu sa zaznamenali psychotické reakcie. Vo veľmi zriedkavých prípadoch prerástli do suicidálnych myšlienok a sebapoškodzujúceho správania – niekedy už po prvej dávke levofloxacínu (pozri časť 4.8). V prípade, že sa u pacienta prejavia takéto reakcie, liečba levofloxacínom sa musí ukončiť ihneď pri prvých príznakoch alebo prejavoch týchto reakcií a pacientom sa má odporučiť, aby sa poradili so svojím predpisujúcim lekárom. Má sa zvážiť iná liečba, ako fluórchinolónovými antibiotikami a majú sa prijať vhodné opatrenia. Odporúča sa opatrnosť, ak má byť levofloxacín použitý na liečbu u psychotických pacientov alebo u pacientov s anamnézou psychického ochorenia.
Predĺženie QT intervalu
Pri používaní fluórchinolónov vrátane levofloxacínu je potrebná opatrnosť u pacientov, u ktorých sú známe rizikové faktory pre predĺženie QT intervalu, napr.:
- vrodený syndróm dlhého QT intervalu
- súbežné používanie liekov, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká)
- nekorigovaná elektrolytická nerovnováha (napr. hypokaliémia, hypomagneziémia)
- ochorenie srdca (napr. srdcové zlyhanie, infarkt myokardu, bradykardia).
Starší pacienti a ženy môžu byť citlivejší na lieky predlžujúce QT interval. Preto je u týchto skupín pacientov pri používaní fluórchinolónov vrátane levofloxacínu potrebná zvýšená opatrnosť (pozri časti 4.2 Starší pacienti, 4.5, 4.8 a 4.9).
Periférna neuropatia
U pacientov liečených chinolónmi a fluórchinolónmi vrátane levofloxacínu boli hlásené prípady senzorickej alebo senzomotorickej polyneuropatie vedúcej k parestézii, hypestézii, dyzestézii alebo slabosti. Pacientom, ktorí sa liečia levofloxacínom, sa má odporučiť, aby pred pokračovaním v liečbe informovali svojho lekára, ak sa u nich vyskytnú príznaky neuropatie ako sú bolesť, pálenie, brnenie, necitlivosť alebo slabosť, aby sa zabránilo rozvinutiu potenciálne ireverzibilného stavu (pozri časť 4.8).
Poruchy pečene a žlčových ciest
Prípady nekrózy pečene až fatálneho zlyhania pečene sa pri levofloxacíne zaznamenali primárne u pacientov so závažným základným ochorením, napr. sepsou (pozri časť 4.8). Pacienti musia byť poučení, aby ukončili liečbu a obrátili sa na svojho lekára v prípade, že spozorujú príznaky a symptómy ochorenia pečene, akými sú napríklad anorexia, žltačka, tmavá farba moču, pruritus alebo bolesť brucha.
Exacerbácia myasténie gravis
Fluórchinolóny vrátane levofloxacínu svojím účinkom blokujú neuromuskulárnu aktivitu a môžu exacerbovať slabosť svalov u pacientov s myasténiou gravis. U pacientov s myasténiou gravis sa v súvislosti s používaním fluórchinolónov po uvedení na trh zaznamenali závažné nežiaduce reakcie vrátane úmrtí a nevyhnutnosti podporného dýchania. U pacientov, ktorí majú v anamnéze myasténiu gravis, sa používanie levofloxacínu neodporúča.
Poruchy zraku
V prípade zhoršenia zraku alebo akejkoľvek poruchy očí je potrebné sa okamžite obrátiť na očného lekára (pozri časti 4.7 a 4.8).
Superinfekcia
Používanie levofloxacínu, najmä dlhodobejšie, môže spôsobiť premnoženie necitlivých baktérií. Ak sa počas liečby objaví superinfekcia, je potrebné vykonať príslušné opatrenia.
Interferencie s laboratórnymi vyšetreniami
U pacientov liečených levofloxacínom môžu pri stanovovaní opiátov v moči vyjsť falošne pozitívne výsledky. Pre potvrdenie pozitivity testu na opiáty môže byť nevyhnutné vykonanie špecifickejšieho testu.
Levofloxacín môže inhibovať rast Mycobacterium tuberculosis a preto môže spôsobiť falošne negatívne výsledky pri bakteriologickom stanovovaní diagnózy tuberkulózy.
Akútna pankreatitída
U pacientov používajúcich levofloxacín sa môže vyskytnúť akútna pankreatitída. Pacienti majú byť informovaní o charakteristických príznakoch akútnej pankreatitídy. Pacienti, ktorí pociťujú nauzeu, malátnosť, brušný diskomfort, akútnu bolesť brucha alebo vracajú, majú byť okamžite lekársky vyšetrení. Pri podozrení na akútnu pankreatitídu sa má podávanie levofloxacínu prerušiť; ak sa potvrdí, levofloxacín sa nemá znovu začať podávať. U pacientov s pankreatitídou v anamnéze treba postupovať opatrne (pozri časť 4.8).
Poruchy krvi
Počas liečby levofloxacínom sa môže vyvinúť zlyhanie kostnej drene vrátane leukopénie, neutropénie, pancytopénie, hemolytickej anémie, trombocytopénie, aplastickej anémie alebo agranulocytózy (pozri časť 4.8). Pri podozrení na ktorúkoľvek z týchto porúch krvi sa má sledovať krvný obraz. V prípade nezvyčajných výsledkov sa má zvážiť ukončenie liečby levofloxacínom.
Tento liek obsahuje farbivo oranžovú žlť FCF (E110), ktoré môže spôsobiť alergické reakcie.
4.5 Liekové a iné interakcie
Účinok iných liekov na levofloxacin
Soli železa, soli zinku, antacidá obsahujúce magnézium alebo alumínium, didanozín
Ak sa spolu s tabletami levofloxacínu podávajú soli železa alebo antacidá obsahujúce magnézium alebo alumínium alebo didanozín (len formy didanozínu obsahujúce alumínium alebo magnézium ako pufor), vstrebávanie levofloxacínu sa výrazne zníži. Zdá sa, že súbežné podávanie fluórchinolónov s multivitamínmi obsahujúcimi zinok znižuje perorálnu absorpciu. Neodporúča sa užívať lieky obsahujúce dvojmocné alebo trojmocné katióny ako sú soli železa, soli zinku alebo antacidá obsahujúce magnézium alebo alumínium alebo didanozín (len formy didanozínu obsahujúce alumínium alebo magnézium ako pufer) 2 hodiny pred a po užití tabliet levofloxacínu. Soli kalcia majú na perorálnu absorpciu levofloxacínu minimálny účinok.
Sukralfát
Biologická dostupnosť tabliet levofloxacínu sa značne zníži, ak sa podávajú súbežne so sukralfátom. Ak musí pacient užívať súbežne sukralfát a levofloxacín, najlepšie je podávať sukralfát 2 hodiny po podaní tabliet levofloxacínu (pozri časť 4.2).
Teofylín, fenbufén alebo podobné nesteroidné protizápalové lieky
V klinickej štúdii sa nezistili žiadne farmakokinetické interakcie levofloxacínu s teofylínom. Pri súbežnom podávaní chinolónov s teofylínom, nesteroidnými protizápalovými liekmi, alebo inými látkami znižujúcimi prah pre vznik mozgových záchvatov, môže dôjsť k jeho výraznému zníženiu.
Za prítomnosti fenbufénu boli koncentrácie levofloxacínu asi o 13 % vyššie, než pri podávaní samotného levofloxacínu.
Probenecid a cimetidín
Probenecid a cimetidín majú štatisticky významný vplyv na vylučovanie levofloxacínu. Renálny klírens levofloxacínu sa znížil cimetidínom o 24 % a probenecidom o 34 %. Je to preto, lebo obidva lieky sú schopné blokovať renálnu tubulárnu sekréciu levofloxacínu. Štatisticky významné kinetické rozdiely však pri dávkach testovaných v štúdii pravdepodobne nemajú klinický význam.
Opatrnosť je potrebná pri podávaní levofloxacínu s liekmi, ktoré ovplyvňujú tubulárnu renálnu sekréciu, ako probenecid a cimetidín, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek.
Iné dôležité údaje
Klinické farmakologické štúdie preukázali, že farmakokinetiku levofloxacínu klinicky významne neovplyvnilo súbežné podávanie s týmito liekmi: uhličitan vápenatý, digoxín, glibenklamid, ranitidín.
Účinok levofloxacínu na iné lieky
Cyklosporín
Polčas cyklosporínu sa pri súbežnom podávaní s levofloxacínom predĺžil o 33 %.
Antagonisty vitamínu K
U pacientov liečených levofloxacínom v kombinácii s antagonistami vitamínu K (napr. warfarín) sa zaznamenali zvýšené hodnoty koagulačných testov (PT/INR) a/alebo krvácanie, ktoré môže byť závažné. Preto sa musia u pacientov liečených antagonistami vitamínu K monitorovať koagulačné testy (pozri časť 4.4).
Lieky, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval
Levofloxacín sa podobne ako iné fluórchinolóny musí používať s opatrnosťou u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká) (pozri časť 4.4 Predĺženie QT intervalu).
Iné dôležité údaje
Vo farmakokinetickej interakčnej štúdii levofloxacín nemal vplyv na farmakokinetiku teofylínu (ktorý je skúšobným substrátom pre CYP1A2), čo indikuje, že levofloxacín nie je inhibítor CYP1A2.
Iné formy interakcií
Jedlo
Neexistujú klinicky relevantné interakcie s potravou. Tablety levofloxacínu sa preto môžu užívať bez ohľadu na príjem potravy.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
O používaní levofloxacínu u gravidných žien sú obmedzené údaje. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky, pokiaľ ide o reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Avšak vzhľadom na chýbajúce údaje u ľudí a pretože experimentálne údaje naznačujú riziko poškodenia chrupaviek hmotnosťou zaťažených kĺbov u rastúceho organizmu fluórchinolónmi, sa levofloxacín nesmie používať u gravidných žien (pozri časti 4.3 a 5.3).
Dojčenie
Levofloxacín je kontraindikovaný u dojčiacich žien. O vylučovaní levofloxacínu do ľudského materského mlieka nie je dostatok informácií, avšak iné fluórchinolóny sa vylučujú do materského mlieka. Vzhľadom k chýbajúcim údajom u ľudí a pretože experimentálne údaje naznačujú riziko poškodenia chrupaviek hmotnosťou zaťažených kĺbov u rastúceho organizmu fluórchinolónmi, sa levofloxacín nesmie používať u dojčiacich žien (pozri časti 4.3 a 5.3).
Fertilita
U potkanov levofloxacín nespôsoboval zhoršenie fertility alebo reprodukčnej schopnosti.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Levofloxacín má malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Niektoré nežiaduce účinky (napr. závrat/vertigo, ospalosť, poruchy zraku) môžu zhoršiť pacientovu schopnosť sústrediť sa a reagovať, a preto v situáciách, kedy sú tieto schopnosti zvlášť dôležité (napr. vedenie vozidiel alebo obsluha strojov), môžu predstavovať určité riziko.
4.8 Nežiaduce účinky
Nižšie uvedené informácie vychádzajú z údajov z klinických štúdií u viac ako 8 300 pacientov a rozsiahlych skúseností po uvedení lieku na trh.
- Veľmi časté (≥1/10)
- Časté (≥1/100 až <1/10)
- Menej časté (≥1/1000 až <1/100)
- Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000)
- Veľmi zriedkavé (<1/10 000)
- Neznáme (z dostupných údajov)
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
| Časté | Menej časté | Zriedkavé | Neznáme | |
| Infekcie a nákazy | Plesňové infekcie vrátane kandidózy Rezistencia patogénu |
|||
| Poruchy krvi a lymfatického systému | Leukopénia Eozinofília | Trombocytopénia Neutropénia | Zlyhanie kostnej drene vrátane aplastickej anémie, pancytopénia, agranulocytóza, hemolytická anémia | |
| Poruchy imunitného systému |
Angioedém Hypersenzitivita (pozri časť 4.4) |
Anafylaktický šoka Anafylaktoidný šok a (pozri časť 4.4) |
||
| Poruchy endokrinného systému |
Syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (syndrome of inappropriate secretion of antidiuretic hormone, SIADH) | |||
| Poruchy metabolizmu a výživy | Anorexia | Hypoglykémia najmä u pacientov s diabetom Hypoglykemická kóma (pozri časť 4.4) | Hyperglykémia (pozri časť 4.4) | |
| Psychické poruchy* | Nespavosť | Úzkosť Stav zmätenosti Nervozita |
Psychotické reakcie (napr. halucinácie paranoja) Depresia Agitácia Abnormálne sny Nočné mory Delírium |
Psychotické poruchy so sebapoškodzujúcim správaním vrátane samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu (pozri časť 4.4) Mánia |
| Poruchy nervového systému* | Bolesť hlavy Závrat | Somnolencia Tras Dysgeúzia |
Kŕče (pozri časti 4.3 a 4.4) Parestézia Porucha pamäti |
Periférna senzorická neuropatia (pozri časť 4.4) Periférna senzomotorická neuropatia (pozri časť 4.4) Parosmia vrátane anosmie Dyskinézia Extrapyramidálne poruchy Ageúzia Synkopa Benígna intrakraniálna hypertenzia Myoklónia |
| Poruchy oka* | Poruchy oka napr. rozmazané videnie (pozri časť 4.4) | Dočasná strata zraku (pozri časť 4.4) Uveitída |
||
| Poruchy ucha a labyrintu* | Vertigo | Tinitus | Strata sluchu Zhoršenie sluchu |
|
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti** | Tachykardia, Palpitácia |
Ventrikulárna tachykardia, ktorá môže vyústiť do zastavenia srdca Ventrikulárna arytmia a torsades de pointes (hlásené najmä u pacientov s rizikovými faktormi pre predĺženie QT), predĺžený QT na elektrokardiograme (pozri časti 4.4 a 4.9) |
||
| Poruchy ciev** | Vzťahuje sa len na i.v. formu: Flebitída |
Hypotenzia | ||
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | Dyspnoe | Bronchospazmus Alergická pneumonitída |
||
| Poruchy gastrointestinálneho traktu |
Hnačka Vracanie Nevoľnosť | Abdominálna bolesť Dyspepsia Flatulencia Zápcha | Hnačka – hemoragická, ktorá môže byť vo veľmi zriedkavých prípadoch príznakom enterokolitídy vrátane pseudomembranóznej kolitídy (pozri časť 4.4) Pankreatitída (pozri časť 4.4) |
|
| Poruchy pečene a žlčových ciest | Zvýšené pečeňové enzýmy (ALT/AST, alkalická fosfatáza, GGT) |
Zvýšená hladina bilirubínu | Žltačka a ťažké poškodenie pečene vrátane prípadov s akútnym zlyhaním pečene, primárne u pacientov s ťažkým základným ochorením (pozri časť 4.4) Hepatitída |
|
| Poruchy kože a podkožného tkaniva b | Vyrážka Pruritus Žihľavka Hyperhydróza |
Lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS) (pozri časť 4.4) Fixný liekový exantém |
Toxická epidermálna nekrolýza Stevensov-Johnsonov syndróm Multiformný erytém Fotosenzitívna reakcia (pozri časť 4.4) Leukocytoklastová vaskulitída Stomatitída Hyperpigmentácia kože |
|
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva* | Artralgia Myalgia |
Poruchy šliach (pozri časti 4.3 a 4.4) vrátane tendinitídy (napr. Achillovej šľachy) Svalová slabosť, čo môže byť zvlášť dôležité u pacientov s myasténiou gravis (pozri časť 4.4 ) |
Rabdomyolýza Ruptúra šľachy (napr. Achillovej šľachy) (pozri časti 4.3 a 4.4) Ruptúra väzov Ruptúra svalu Artritída |
|
| Poruchy obličiek a močových ciest | Zvýšená hladina kreatinínu v krvi | Akútne zlyhanie obličiek (napr. pre intersticiálnu nefritídu) | ||
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania* | Vzťahuje sa len na i.v. formu: Reakcia v mieste infúzie (bolesť, sčervenanie) |
Asténia | Pyrexia | Bolesť (vrátane bolesti chrbta, hrudníka a končatín) |
a Anafylaktické a anafylaktoidné reakcie sa niekedy môžu objaviť už po prvej dávke
b Mukokutánne reakcie sa niekedy môžu objaviť už po prvej dávke
*V súvislosti s používaním chinolónov a fluórchinolónov boli hlásené, v niektorých prípadoch bez ohľadu na existujúce rizikové faktory, veľmi zriedkavé prípady dlhotrvajúcich (až mesiace alebo roky), invalidizujúcich a potenciálne ireverzibilných závažných nežiaducich liekových reakcií postihujúcich rôzne, niekedy viaceré triedy orgánových systémov a zmysly (vrátane reakcií ako je tendinitída, ruptúra šľachy, artralgia, bolesť končatín, porucha chôdze, neuropatie spojené s parestéziou a neuralgiou, únava, psychické symptómy (vrátane porúch spánku, úzkosti, záchvatov paniky, depresie a myšlienok na samovraždu), porucha pamäti a koncentrácie, porucha sluchu, zraku, chuti a čuchu) (pozri časť 4.4).
** U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty, niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady regurgitácie/nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.4).
K ďalším nežiaducim účinkom spojeným s podávaním fluórchinolónov patria:
- záchvaty porfýrie u pacientov s porfýriou
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
4.9 Predávkovanie
Symptómy
Podľa toxikologických štúdií na zvieratách alebo klinických farmakologických štúdií vykonaných so supraterapeutickými dávkami sú najdôležitejšími príznakmi akútneho predávkovania tabletami levofloxacínu príznaky centrálneho nervového systému ako zmätenosť, závrat, zhoršenie vedomia a epileptické záchvaty, predĺženie QT intervalu ako aj gastrointestinálne reakcie napríklad nevoľnosť a mukózne erózie.
Po uvedení na trh boli pozorované účinky na centrálnu nervovú sústavu vrátane stavu zmätenosti, kŕčov, myoklónie, halucinácií a trasu.
Liečba
Pri predávkovaní treba začať symptomatickú liečbu. Kvôli možnému predĺženiu QT intervalu sa musí urobiť monitoring EKG. Na ochranu žalúdočnej sliznice možno použiť antacidá. Hemodialýza vrátane peritoneálnej dialýzy a CAPD nie sú účinné pri odstraňovaní levofloxacínu z tela. Špecifické antidotum neexistuje.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: chinolónové antibiotiká, fluórchinolóny, ATC kód: J01MA12
Levofloxacín je syntetická antibakteriálna látka z triedy fluórchinolónov a je S (-) enantiomér racemického liečiva ofloxacín.
Mechanizmus účinku
Ako fluórchinolónová antibakteriálna látka pôsobí levofloxacín na DNA - DNA - gyrázový komplex a topoizomerázu IV.
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Stupeň baktericídneho účinku levofloxacínu závisí od pomeru maximálnej koncentrácie v sére (Cmax) alebo oblasti pod krivkou (AUC) a minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC).
Mechanizmus rezistencie
Rezistencia voči levofloxacínu sa získava postupne target site mutáciou u obidvoch typov topoizomeráz II, DNA gyrázy a topoizomerázy IV. Ďalšie mechanizmy rezistencie ako sú permeačné bariéry (bežné u Pseudomonas aeruginosa) a efluxné mechanizmy môžu taktiež ovplyvňovať citlivosť na levofloxacín.
Pozorovala sa skrížená rezistencia medzi levofloxacínom a ďalšími fluórchinolónmi. Všeobecne platí, že pre spôsob účinku nie je skrížená rezistencia medzi levofloxacínom a ďalšími triedami antibakteriálnych látok.
Hraničné hodnoty
V tabuľke nižšie sú uvedené hraničné hodnoty minimálnych inhibičných koncentrácií (MIC) pre testovanie MIC (mg/l) podľa odporúčaní EUCAST (Európsky výbor pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti) pre levofloxacín, ktoré oddeľujú citlivé mikroorganizmy od citlivých pri zvýšenej expozícii a od rezistentných mikroorganizmov.
EUCAST klinické hraničné hodnoty MIC pre levofloxacín (verzia 10.0, 2020-01-01):
| Patogén | Citlivé | Rezistentné |
| Enterobacterales | ≤0,5 mg/l | >1 mg/l |
| Pseudomonas spp. | ≤0,001 mg/l | >1 mg/l |
| Acinetobacter spp. | ≤0,5 mg/l | >1 mg/l |
| Staphylococcus aureus Koaguláza-negatívne stafylokoky |
≤0,001 mg/l | >1 mg/l |
| Enterococcus spp.1 | ≤4 mg/l | >4 mg/l |
| Streptococcus pneumoniae | ≤0,001 mg/l | >2 mg/l |
| Streptococcus A, B, C, G | ≤0,001 mg/l | >2 mg/l |
| Haemophilus influenzae | ≤0,06 mg/l | >0,06 mg/l |
| Moraxella catarrhalis | ≤0,125 mg/l | >0,125 mg/l |
| Helicobacter pylori | ≤1 mg/l | >1 mg/l |
| Aerococcus sanguinicola a urinae2 | ≤2 mg/l | >2 mg/l |
| Aeromonas spp. | ≤0,5 mg/l | >1 mg/l |
| PK-PD Hraničné hodnoty (nesúvisiace s druhom) |
≤0,5 mg/l | >1 mg/l |
|
||
Prevalencia rezistencie na vybrané druhy sa môže geograficky a časom líšiť. Preto sú potrebné lokálne informácie o rezistencii, najmä pri liečbe závažných infekcií. V prípade potreby sa musí vyžiadať expertné stanovisko vtedy, keď je lokálna prevalencia rezistencie taká, že prospešnosť liečiva je prinajmenšom u niektorých typov infekcie sporná.
| Obvykle citlivé druhy |
| Aeróbne grampozitívne baktérie Bacillus anthracis Staphylococcus aureus citlivý na meticilín Staphylococcus saprophyticus Streptococci, skupina C a G Streptococcus agalactiae Streptococcus pneumoniae Streptococcus pyogenes Aeróbne gramnegatívne baktérie Eikenella corrodens Haemophilus influenzae Haemophilus para-influenzae Klebsiella oxytoca Moraxella catarrhalis Pasteurella multocida Proteus vulgaris Providencia rettgeri Anaeróbne baktérie Peptostreptococcus Iné baktérie Chlamydophila pneumoniae Chlamydophila psittaci Chlamydia trachomatis Legionella pneumophila Mycoplasma pneumoniae Mycoplasma hominis Ureaplasma urealyticum |
| Druhy, kde získaná rezistencia môže byť problémom |
| Aeróbne grampozitívne baktérie Enterococcus faecalis Meticilín rezistentný Staphylococcus aureus# Koaguláza negatívne Staphylococcus spp. Aeróbne gramnegatívne baktérie Acinetobacter baumannii Citrobacter freundii Enterobacter aerogenes Enterobacter cloacae Escherichia coli Klebsiella pneumoniae Morganella morganii Proteus mirabilis Providencia stuartii Pseudomonas aeruginosa Serratia marcescens Anaeróbne baktérie Bacteroides fragilis Inherentne rezistentné kmene Aeróbne grampozitívne baktérie Enterococcus faecium |
# Meticilín rezistentné S. aureus si s veľkou pravdepodobnosťou zachovávajú korezistenciu na fluórchinolóny vrátane levofloxacínu.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Perorálne podaný levofloxacín sa rýchlo a takmer úplne vstrebáva a maximálne plazmatické koncentrácie dosahuje za 1 - 2 h. Absolútna biologická dostupnosť je približne 99-100 %.
Jedlo má na absorpciu levofloxacínu malý účinok.
Podmienky rovnovážneho stavu sa dosahujú v priebehu 48 hodín pri dávkovacom režime 500 mg raz alebo dvakrát denne.
Distribúcia
Približne 30 – 40 % levofloxacínu sa viaže na sérové proteíny.
Priemerný distribučný objem levofloxacínu je približne 100 l po jednotlivej dávke a opakovaných dávkach 500 mg, čo svedčí o rozsiahlej distribúcii do tkanív organizmu.
Penetrácia do tkanív a telesných tekutín
Preukázalo sa, že levofloxacín penetruje do bronchiálnej sliznice, epitelovej tekutiny, alveolárnych makrofágov, pľúcneho tkaniva, kože (pľuzgierovej tekutiny), tkaniva prostaty a do moču. Avšak levofloxacín má slabú penetráciu do cerebrospinálnej tekutiny.
Biotransformácia
Levofloxacín sa metabolizuje veľmi málo, metabolitmi sú desmetyllevofloxacín a levofloxacín N- oxid. Podiel týchto metabolitov je menej ako 5 % dávky a vylučujú sa močom. Levofloxacín je stereochemicky stabilný a nepodlieha chirálnej inverzii.
Eliminácia
Levofloxacín sa po perorálnom a intravenóznom podaní vylučuje z plazmy relatívne pomaly (t1/2 6 – 8 h). Vylučovanie sa deje primárne renálnou cestou (> 85 % podanej dávky).
Priemerný zdanlivý celkový telesný klírens levofloxacínu po jednotlivej 500 mg bol 175 +/-29,2 ml/min.
Nie sú výraznejšie rozdiely medzi farmakokinetikou levofloxacínu po intravenóznom a perorálnom podaní, z čoho vyplýva, že perorálna a intravenózna cesta sú zameniteľné.
Linearita
Farmakokinetika levofloxacínu je lineárna v rozsahu 50 až 1 000 mg.
Osobitné skupiny pacientov
Pacienti s renálnou insuficienciou
Porucha funkcie obličiek ovplyvňuje farmakokinetiku levofloxacínu. S klesajúcou funkciou obličiek klesá renálne vylučovanie a klírens a narastá polčas vylučovania ako ukazuje tabuľka nižšie:
Farmakokinetika pri renálnej insuficiencii po jednotlivej perorálnej dávke 500 mg
| Cl cr (ml/min) | <20 | 20 - 49 | 50 - 80 |
| Cl R (ml/min) | 13 | 26 | 57 |
| t1/2 (h) | 35 | 27 | 9 |
Starší pacienti
Kinetika levofloxacínu mladých a starších pacientov sa významne nelíši s výnimkou rozdielov súvisiacich s odlišným klírensom kreatinínu.
Rozdiely na základe pohlavia
Oddelené analýzy mužských a ženských jedincov ukázali malé až okrajové rozdiely vo farmakokinetike levofloxacínu. Neexistujú dôkazy o klinickej významnosti týchto pohlavných rozdielov.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií toxicity po podaní jednotlivej dávky, opakovanom podávaní, karcinogénneho potenciálu, reprodukčnej toxicity a vývinu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
Levofloxacín u potkanov nespôsobil zhoršenie fertility ani reprodukčnej schopnosti a jediným účinkom na plod bolo oneskorenie dozrievania v dôsledku maternálnej toxicity.
Levofloxacín neindukoval génové mutácie bakteriálnych alebo cicavčích buniek, ale indukoval chromozómové aberácie pľúcnych buniek čínskeho škrečka in vitro. Tieto účinky sa dajú pripísať inhibícii topoizomerázy II. Skúšky in vivo (mikronukleus, výmena sesterských chromatíd, neplánovaná syntéza DNA, dominantný letálny test) nepreukázali žiadny genotoxický potenciál.
Štúdie na myšiach ukázali, že levofloxacín má fototoxický účinok len pri veľmi vysokých dávkach. Levofloxacín nepreukázal žiadny genotoxický potenciál v teste fotomutagenity a znižoval rast nádorov v teste fotokarcinogenity.
Levofloxacín má spolu s inými fluórchinolónmi účinky na chrupavky (vytváranie pľuzgierov a dutín) potkanov a psov. Tieto účinky sú výraznejšie u mláďat zvierat.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Jadro tablety:
mikrokryštalická celulóza
hydroxypropylcelulóza
krospovidón (typ A)
stearát horečnatý
Filmový obal:
hypromelóza
makrogol 4000
indigokarmín (E132)
oranžová žlť FCF (E110)
oxid titaničitý (E 171)
červený oxid železitý (E 172)
žltý oxid železitý (E 172) (iba pre 500 mg tablety)
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
5 rokov
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Blister (PVC/PE/PVDC-Al fólia): 1, 5, 7, 10 alebo 14 filmom obalených tabliet v škatuľke.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
KRKA, d.d.,
Novo mesto,
Šmarješka cesta 6,
8501 Novo mesto,
Slovinsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
Levalox 250 mg filmom obalené tablety: 42/0152/15-S
Levalox 500 mg filmom obalené tablety: 42/0153/15-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 22. apríla 2015
Dátum posledného predĺženia: 30. decembra 2019
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
02/2025
Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (www.sukl.sk).
