Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2023/03534-Z1A
SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
Movalis 15 mg/1,5 ml injekčný roztok
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Jeden ml roztoku obsahuje 10 mg meloxikamu.
Jedna ampulka s 1,5 ml roztoku obsahuje 15 mg meloxikamu vo forme enolovej soli, ktorá sa tvorí in situ počas výrobného procesu.
Pomocné látky so známym účinkom
Obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) na 1,5 ml ampulku. Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Injekčný roztok
Žltý roztok so zeleným nádychom
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1. Terapeutické indikácie
Movalis 15 mg/1,5 ml je nesteroidné antiflogistikum indikované na iniciálnu a krátkodobú symptomatickú liečbu
- reumatoidnej artritídy
- bolestivej osteoartrózy (artróza, degeneratívne ochorenie kĺbov)
- ankylozujúcej spondylitídy, keď nie sú vhodné iné spôsoby podania.
Movalis injekčný roztok je indikovaný u dospelých.
4.2. Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Jedna 15 mg injekcia jedenkrát denne. NEPREKRAČUJTE DÁVKU 15 mg/deň.
Liečba má byť za normálnych okolností obmedzená iba na jednu injekciu na začiatku liečby. V odôvodnených výnimočných prípadoch sa môže predĺžiť maximálne na 2 až 3 dni (napr. keď nie je možné podať liek iným spôsobom). Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať použitím najnižšej účinnej dávky počas čo najkratšej doby, ktorá je potrebná na kontrolu symptómov (pozri časť 4.4). Pravidelne sa má prehodnocovať potreba pacienta na symptomatickú úľavu a odpoveď na liečbu.
Osobitné skupiny
Starší pacienti (pozri časť 5.2)
Odporúčaná dávka u starších pacientov je 7,5 mg na deň (polovica 1,5 ml ampulky) (pozri aj časť 4.2 Pacienti so zvýšeným rizikom nežiaducej reakcie a časť 4.4).
Pacienti so zvýšeným rizikom nežiaducej reakcie (pozri časť 4.4)
U pacientov so zvýšeným rizikom nežiaducich reakcií napr. s gastrointestinálnym ochorením alebo rizikovými faktormi kardiovaskulárneho ochorenia v anamnéze sa má liečba začať s dávkou 7,5 mg denne (polovica 1,5 ml ampulky).
Porucha funkcie obličiek (pozri časť 5.2)
Tento liek je kontraindikovaný pri nedialyzovanom závažnom zlyhaní obličiek (pozri časť 4.3). U pacientov v konečnej fáze renálneho zlyhania na dialýze dávka nemá prekročiť 7,5 mg na deň (polovica 1,5 ml ampulky).
U pacientov s miernou alebo stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (t. j. pacienti s klírensom kreatinínu vyšším ako 25 ml/min) sa nevyžaduje zníženie dávky.
Porucha funkcie pečene (pozri časť 5.2)
U pacientov s miernou alebo stredne závažnou poruchou funkcie pečene sa nevyžaduje zníženie dávky (Pre pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene, pozri časť 4.3).
Pediatrická populácia
Movalis 15 mg/1,5 ml injekčný roztok je kontraindikovaný u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov (pozri časť 4.3).
Spôsob podávania
Na intramuskulárne použitie.
Injekčný roztok Movalis 15 mg/1,5 ml sa podávajú hlboko intramuskulárnou injekciou do horného vonkajšieho kvadrantu sedacieho svalu pri dodržaní prísnych aseptických podmienok. V prípade opakovaného podávania sa odporúča zamieňať ľavú a pravú stranu. Pred podaním injekcie je dôležité preveriť, či sa ihla nenachádza v cieve.
V prípade vzniku veľkej bolesti pri podávaní injekcie sa má podávanie injekcie okamžite ukončiť. V prípade, že má pacient bedrovú protézu, sa má injekcia podať na druhú stranu.
V prípade pokračujúcej liečby sa má použiť perorálny spôsob podania (tablety).
4.3. Kontraindikácie
Tento liek je kontraindikovaný v nasledovných prípadoch:
- precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1;
- tretí trimester gravidity (pozri časť 4.6);
- deti a dospievajúci mladší ako 18 rokov;
- precitlivenosť na látky s podobným účinkom, napr. nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), kyselina acetylsalicylová. Meloxikam sa nemá podávať pacientom, u ktorých sa po užití kyseliny acetylsalicylovej alebo iných NSAID vyvinuli znaky astmy, nosové polypy, angioedém alebo urtikária;
- gastrointestinálne krvácanie alebo perforácia v anamnéze v súvislosti s predchádzajúcou terapiou NSAID;
- aktívny alebo v anamnéze sa vyskytujúci peptický vred/krvácanie (dve alebo viac odlišných príhod dokázaných ulcerácií alebo krvácania);
- závažná porucha funkcie pečene;
- nedialyzované závažné zlyhanie obličiek;
- gastrointestinálne krvácanie, cerebrovaskulárne krvácanie v anamnéze alebo iné poruchy krvácania;
- poruchy hemostázy alebo súbežná liečba antikoagulanciami (kontraindikácia súvisiaca so spôsobom podávania);
- závažné srdcové zlyhanie.
4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať použitím najmenšej účinnej dávky počas čo najkratšieho času, ktorý je potrebný na kontrolu symptómov (pozri časť 4.2 a gastrointestinálne a kardiovaskulárne účinky nižšie).
Odporúčaná maximálna denná dávka sa nesmie prekročiť ani v prípade nedostatočného terapeutického účinku a ani sa nesmú k liečbe pridať ďalšie NSAID, pretože to môže zvýšiť toxicitu bez preukázaného terapeutického prínosu. Treba sa vyhýbať súčasnému používaniu meloxikamu s inými NSAID vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2.
Meloxikam nie je vhodný na liečbu pacientov, u ktorých sa vyžaduje zmiernenie akútnej bolesti.
Ak sa v priebehu niekoľkých dní nedosiahne zlepšenie, treba opätovne vyhodnotiť klinický prínos liečby.
V anamnéze sa musí zistiť každá ezofagitída, gastritída a/alebo peptický vred, aby sa potvrdilo ich úplné vyliečenie pred začatím liečby meloxikamom. Zvyčajne sa má venovať pozornosť možnému vypuknutiu recidív u pacientov liečených meloxikamom s anamnézou takéhoto typu.
Gastrointestinálne účinky
Gastrointestinálne krvácanie, ulcerácia alebo perforácia, ktoré môžu byť smrteľné, sa hlásili v ktoromkoľvek čase počas liečby všetkými NSAID, s varovnými príznakmi alebo bez nich alebo s predošlými závažnými gastrointestinálnymi príhodami v anamnéze.
Riziko gastrointestinálneho krvácania, ulcerácie alebo perforácie stúpa so zvyšujúcimi sa dávkami NSAID u pacientov s anamnézou ulcerácie, najmä v kombinácii s krvácaním alebo perforáciou (pozri časť 4.3) a u starších pacientov. Títo pacienti majú začínať liečbu najnižšou možnou dávkou. U týchto pacientov sa má zvážiť kombinovaná liečba protektívnymi látkami (napr. mizoprostol alebo inhibítory protónovej pumpy) a aj u pacientov vyžadujúcich súbežnú liečbu nízkou dávkou kyseliny acetylsalicylovej alebo inými liekmi pravdepodobne zvyšujúcimi gastrointestinálne riziko (pozri nižšie a časť 4.5).
Pacienti s gastrointestinálnou toxicitou v anamnéze, najmä ak sú starší, majú hlásiť akékoľvek nezvyčajné abdominálne symptómy (najmä gastrointestinálne krvácanie) osobitne v začiatočných štádiách liečby.
U pacientov dostávajúcich súbežnú liečbu, ktorá môže zvýšiť riziko ulcerácií alebo krvácania, ako je heparín ako kuratívna liečba alebo podávaný starším pacientom, iné nesteroidné protizápalové lieky alebo kyselina acetylsalicylová podávaná v dávkach ≥ 500 mg ako jednorazové užitie alebo ≥ 3 g ako celková denná dávka sa kombinácia s meloxikamom neodporúča (pozri časť 4.5).
Ak sa vyskytne gastrointestinálne krvácanie alebo ulcerácia u pacientov užívajúcich meloxikam, liečba sa má prerušiť.
NSAID sa majú podávať opatrne pacientom s gastrointestinálnym ochorením v anamnéze (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), keďže ich stav sa môže zhoršiť (pozri časť 4.8).
Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne účinky
Primerané sledovanie a poučenie sa vyžaduje u pacientov s hypertenziou a/alebo miernym až stredne závažným kongestívnym zlyhaním srdca v anamnéze, ak sa v súvislosti s liečbou NSAID hlásila retencia tekutín a edémy. Klinické monitorovanie krvného tlaku sa u rizikových pacientov odporúča pred začatím liečby a najmä počas úvodnej liečby meloxikamom.
Klinické skúšanie a epidemiologické údaje naznačujú, že použitie niektorých NSAID vrátane meloxikamu (najmä vo vysokých dávkach a pri dlhodobej liečbe) sa môže spájať s malým zvýšením rizika arteriálnych trombotických príhod (napríklad infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody). Nie sú dostatočné údaje na vylúčenie takéhoto rizika pri meloxikame.
Pacienti s nekontrolovanou hypertenziou, kongestívnym zlyhaním srdca, zistenou ischemickou chorobou srdca, ochorením periférnych tepien a/alebo cerebrovaskulárnym ochorením sa majú liečiť meloxikamom iba po starostlivom posúdení. Podobné posúdenie sa má vykonať pred začatím dlhodobej liečby u pacientov s rizikovými faktormi kardiovaskulárneho ochorenia (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie).
Kožné reakcie
V súvislosti s užívaním meloxikamu boli hlásené život ohrozujúce kožné reakcie – Stevensov- Johnsonov syndróm (SJS) a toxická epidermálna nekrolýza (TEN). Pacienti majú byť poučení o prejavoch a príznakoch a starostlivo sledovaní z hľadiska kožných reakcií. Najvyššie riziko výskytu SJS alebo TEN je v prvých týždňoch liečby. Ak sa vyskytnú prejavy alebo príznaky SJS alebo TEN (napr. progresívna kožná vyrážka často s pľuzgiermi alebo slizničnými léziami), liečba meloxikamom sa má prerušiť. Najlepšie výsledky pri zvládnutí SJS a TEN sa dosahujú vďaka včasnej diagnostike a okamžitému vysadeniu každého podozrivého lieku. Včasné vysadenie je spojené s lepšou prognózou. Ak sa pri užívaní meloxikamu u pacienta vyvinul SJS alebo TEN, meloxikam sa tomuto pacientovi už nikdy nesmie podávať.
V súvislosti s meloxikamom boli hlásené prípady fixnej liekovej erupcie (FDE). Meloxikam sa nemá znovu podávať pacientom s anamnézou FDE súvisiacej s meloxikamom. Potenciálna skrížená reaktivita sa môže vyskytnúť s inými oxikamami.
Parametre funkcie pečene a obličiek
Ako u väčšiny NSAID sa príležitostne hlásili zvýšenia hladín sérovej transaminázy, zvýšenia sérového bilirubínu alebo iných parametrov funkcie pečene, ako aj zvýšenie sérového kreatinínu a močoviny v krvi a iné laboratórne odchýlky. Väčšina týchto prípadov zahŕňala prechodné a mierne abnormality.
Ak sa niektorá z takýchto abnormalít ukáže ako významná alebo pretrvávajúca, podávanie meloxikamu sa má ukončiť a majú sa vykonať príslušné vyšetrenia.
Funkčné zlyhanie obličiek
NSAID inhibíciou vazodilatačného účinku renálnych prostaglandínov môžu znížením glomerulárnej filtrácie indukovať funkčné zlyhanie obličiek. Táto nežiaduca udalosť je závislá od dávky. Na začiatku liečby alebo po zvýšení dávky sa u pacientov s nasledovnými rizikovými faktormi odporúča starostlivý monitoring funkcií obličiek vrátane objemu diurézy:
- starší pacienti
- súbežná liečba s ACE inhibítormi, antagonistami angiotenzínu II, sartanmi, diuretikami (pozri časť 4.5)
- hypovolémia (z akejkoľvek príčiny)
- kongestívne srdcové zlyhanie
- zlyhanie obličiek
- nefrotický syndróm
- zápal obličiek spôsobený lupusom
- závažná dysfunkcia pečene (sérové albumíny <25 g/l alebo Childovo-Pughovo skóre ≥10)
V zriedkavých prípadoch môžu NSAID spôsobiť intersticiálnu nefritídu, glomerulonefritídu, nekrózu drene obličiek alebo nefrotický syndróm.
Dávka meloxikamu u pacientov v konečnej fáze renálneho zlyhania na hemodialýze nemá prekročiť 7,5 mg. U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (t.j. pacienti s klírensom kreatinínu vyšším ako 25 ml/min) nie je potrebné zníženie dávky.
Retencia sodíka, draslíka a vody
Pri NSAID sa môže objaviť indukcia retencie sodíka, draslíka a vody a interferencia s nátriuretickým účinkom diuretík. Okrem toho sa môže vyskytnúť zníženie antihypertenzívneho účinku antihypertenzív (pozri časť 4.5). Následne u citlivých pacientov môžu ako výsledok vzniknúť alebo sa zhoršiť edémy, zlyhanie srdca alebo hypertenzia. Preto je u rizikových pacientov potrebné klinické sledovanie (pozri časti 4.2 a 4.3).
Hyperkaliémia
Hyperkaliémia môže byť podporovaná cukrovkou alebo súbežnou liečbou, o ktorej je známe, že zvyšuje kaliémiu (pozri časť 4.5). V takýchto prípadoch sa má vykonávať pravidelná kontrola hodnôt draslíka.
Kombinácia s pemetrexedom
U pacientov s miernou až stredne závažnou renálnou insuficienciou a užívajúcich pemetrexed treba podávanie meloxikamu prerušiť najmenej 5 dní pred podaním, v deň podania a najmenej 2 dni po podaní pemetrexedu (pozri časť 4.5).
Iné upozornenia a opatrenia
Nežiaduce reakcie často horšie tolerujú starší, slabí alebo oslabení jedinci, ktorí si preto vyžadujú starostlivé sledovanie. Ako u iných NSAID, osobitná pozornosť sa vyžaduje u starších ľudí, u ktorých sú často poškodené funkcie obličiek, pečene alebo srdca. U starších ľudí je zvýšená frekvencia výskytu nežiaducich reakcií NSAID, najmä gastrointestinálneho krvácania a perforácie, ktoré môžu byť smrteľné (pozri časť 4.2).
Meloxikam, ako aj iné NSAID, môže prekryť symptómy implicitného infekčného ochorenia.
Rovnako ako pri intramuskulárnom podávaní iných NSAID sa môže v mieste podania injekcie objaviť absces a nekróza.
Užívanie meloxikamu môže oslabiť fertilitu žien, a preto sa neodporúča ženám, ktoré plánujú graviditu. U žien, ktorým sa nedarí otehotnieť alebo u ktorých existuje podozrenie na neplodnosť, sa má zvážiť prerušenie liečby meloxikamom (pozri časť 4.6).
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) na 1,5 ml ampulku, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
4.5. Liekové a iné interakcie
Riziká súvisiace s hyperkaliémiou
Niektoré lieky alebo terapeutické skupiny liekov môžu podporovať vznik hyperkaliémie: draselné soli, draslík šetriace diuretiká, inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE inhibítory), antagonisty angiotenzínu II, nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), heparíny (nízkomolekulárne alebo nefrakcionované), cyklosporín, takrolimus a trimetoprim.
Vznik hyperkaliémie môže závisieť od prítomnosti súvisiacich faktorov.
Toto riziko je zvýšené pri súbežnom podávaní vyššie uvedených liečiv s meloxikamom. Farmakodynamické interakcie
Iné nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) a kyselina acetylsalicylová
Kombinácia (pozri časť 4.4) s inými nesteroidnými protizápalovými liekmi a kyselinou acetylsalicylovou podávanou v dávkach ≥ 500 mg ako jednorazové užitie alebo ≥ 3 g ako celková denná dávka sa neodporúča.
Kortikosteroidy (napr. glukokortikoidy)
Súčasné užívanie s kortikosteroidmi si vyžaduje opatrnosť pretože je zvýšené riziko krvácania alebo gastrointestinálnej ulcerácie.
Antikoagulanciá alebo heparín
Výrazne zvýšené riziko krvácania spôsobené inhibíciou funkcie krvných doštičiek a poškodením sliznice žalúdka a dvanástnika. NSAID môžu zvyšovať účinok antikoagulancií, ako je warfarín (pozri časť 4.4). Súčasné užívanie NSAID a antikoagulancií alebo heparínu podávaného v geriatrii alebo v liečebnej dávke sa neodporúča. V dôsledku intramuskulárneho podania je roztok meloxikamu kontraindikovaný u pacientov liečených antikoagulanciami (pozri časti 4.3 a 4.4).
V ostatných prípadoch (napr. pri preventívnych dávkach) užívania heparínu je potrebná opatrnosť z dôvodu zvýšeného rizika krvácania.
Trombolytiká a antiagreganciá
Zvýšené riziko krvácania spôsobené inhibíciou funkcie krvných doštičiek a poškodením sliznice žalúdka a dvanástnika.
Selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI)
Zvýšené riziko gastrointestinálneho krvácania.
Diuretiká, inhibítory ACE a antagonisty angiotenzínu II
NSAID môžu znižovať účinok diuretík a iných antihypertenzívnych liekov. U niektorých pacientov so zníženou funkciou obličiek (napr. dehydratovaní pacienti alebo starší pacienti so zníženou funkciou obličiek) môže súbežné podávanie inhibítorov ACE alebo antagonistov angiotenzínu II a liekov inhibujúcich cyklooxygenázu viesť k ďalšiemu zhoršeniu funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Preto kombináciu liekov treba podávať s opatrnosťou, najmä starším pacientom. Pacientov treba primerane hydratovať a pozornosť venovať monitorovaniu renálnej funkcie po začatí súbežnej liečby a potom periodicky v priebehu liečby (pozri tiež časť 4.4).
Iné antihypertenzíva (napr. beta-blokátory)
Pri beta-blokátoroch podobne ako pri vyššie uvedených liečivách môže dôjsť k zníženiu ich antihypertenzívneho účinku (v dôsledku inhibície prostaglandínov s vazodilatačným účinkom).
Inhibítory kalcineurínu (napr. cyklosporín, takrolimus)
NSAID môžu zvyšovať nefrotoxicitu inhibítorov kalcineurínu účinkom sprostredkovaným renálnymi prostaglandínmi. Počas kombinovanej liečby treba merať funkciu obličiek. Odporúča sa dôkladne monitorovať funkciu obličiek, najmä u starších pacientov.
Deferasirox
Súbežné podávanie meloxikamu s deferasiroxom môže zvýšiť riziko gastrointestinálnych nežiaducich reakcií. Pri kombinovaní týchto liečiv treba postupovať opatrne.
Farmakokinetické interakcie: Účinok meloxikamu na farmakokinetiku iných liečiv
Lítium
Hlásilo sa, že NSAID zvyšujú hladiny lítia v krvi (znížením vylučovania lítia obličkami), ktoré môžu dosiahnuť toxické hodnoty. Súčasné užívanie lítia a NSAID sa neodporúča. Ak je takáto kombinácia nevyhnutná, treba starostlivo monitorovať plazmatické koncentrácie lítia na začiatku liečby, počas nastavovania veľkosti dávky a pri vysadzovaní liečby meloxikamom.
Metotrexát
NSAID môžu znížiť tubulárnu sekréciu metotrexátu, a tým zvýšiť plazmatické koncentrácie metotrexátu. Z tohto dôvodu sa neodporúča, aby pacienti liečení vysokými dávkami metotrexátu (viac ako 15 mg/týždeň) súčasne užívali NSAID (pozri časť 4.4).
Riziko interakcie medzi NSAID a metotrexátom treba zvážiť aj u pacientov užívajúcich nízke dávky metotrexátu, najmä u pacientov so zníženou funkciou obličiek. V prípade, že je kombinovaná liečba nevyhnutná, je potrebné monitorovať krvný obraz a funkciu obličiek. Opatrnosť je potrebná v prípade, keď sa NSAID a metotrexát podávajú počas 3 dní. Vtedy sa môže zvýšiť plazmatická hladina metotrexátu a spôsobiť zvýšenie toxicity.
Hoci farmakokinetika metotrexátu (15 mg/týždeň) nebola významne ovplyvnená súbežnou liečbou meloxikamom, treba zohľadniť, že liečba NSAID môže zvyšovať hematologickú toxicitu metotrexátu (pozri vyššie). (Pozri časť 4.8.)
Pemetrexed
Pri súbežnom užívaní meloxikamu s pemetrexedom u pacientov s klírensom kreatinínu v rozpätí 45 až 79 ml/min sa má podávanie meloxikamu pozastaviť na 5 dní pred podaním, v deň podania a 2 dni po podaní pemetrexedu. Ak je potrebná kombinácia meloxikamu s pemetrexedom, pacienti majú byť pozorne sledovaní, predovšetkým z hľadiska myelosupresie a gastrointestinálnych nežiaducich reakcií. U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu nižší ako 45 ml/min) sa súbežné podávanie meloxikamu s pemetrexedom neodporúča.
U pacientov s normálnou funkciou obličiek (klírens kreatinínu ≥ 80 ml/min) môžu dávky 15 mg meloxikamu znížiť elimináciu pemetrexedu a v dôsledku toho zvýšiť výskyt nežiaducich účinkov pemetrexedu. Preto pri podávaní 15 mg meloxikamu pacientom s normálnou funkciou obličiek (klírens kreatinínu ≥ 80 ml/min) súbežne s pemetrexedom treba postupovať opatrne.
Farmakokinetické interakcie: Účinok ostatných liečiv na farmakokinetiku meloxikamu
Cholestyramín
Cholestyramín zrýchľuje vylučovanie meloxikamu prerušením enterohepatálnej cirkulácie, čím sa klírens meloxikamu zvyšuje o 50 % a polčas eliminácie sa znižuje na 13+3 h. Táto interakcia je klinicky významná.
Farmakokinetické interakcie: Účinok kombinácie meloxikamu a iných liečiv na farmakokinetiku
Perorálne antidiabetiká (deriváty sulfonylmočoviny, nateglinid)
Meloxikam sa eliminuje takmer výlučne metabolizáciou v pečeni, z čoho približne dve tretiny sprostredkujú enzýmy cytochrómu (CYP) P450 (hlavná dráha CYP 2C9 a malá dráha CYP 3A4) a jedna tretina sa sprostredkuje inými dráhami, ako je oxidácia peroxidázou. Je potrebné vziať do úvahy možnú farmakokinetickú interakciu vtedy, keď sa súbežne podáva meloxikam a liečivá, o ktorých je známe, že inhibujú alebo sa metabolizujú cez CYP 2C9 a/alebo CYP 3A4. Interakcie cez CYP 2C9 sa dajú predpokladať pri kombinácii s liekmi, ako sú perorálne antidiabetiká (deriváty sulfonylmočoviny, nateglinid), čo môže viesť k zvýšeným plazmatickým koncentráciám týchto liečiv a meloxikamu. U pacientov, ktorí súbežne užívajú meloxikam a deriváty sulfonylmočoviny alebo nateglinid sa má dôsledne sledovať hypoglykémia.
Pri súčasnom podávaní antacíd, cimetidínu a digoxínu sa nezistili klinicky významné farmakokinetické liekové interakcie.
Pediatrická populácia
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.
4.6. Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Inhibícia syntézy prostaglandínov môže nežiaduco ovplyvniť graviditu a/alebo vývoj embrya/plodu. Údaje z epidemiologických štúdií nasvedčujú zvýšenému riziku potratu a kardiálnych malformácií a gastroschízy po použití inhibítora syntézy prostaglandínov na začiatku gravidity. Absolútne riziko kardiovaskulárnych malformácií sa zvýšilo z menej ako 1 % až na približne 1,5 %. Predpokladá sa, že riziko sa zvyšuje s dávkou a trvaním liečby. U zvierat podanie inhibítora syntézy prostaglandínov ukázalo, že spôsobuje zvýšenie preimplantačnej a postimplantačnej straty a embryofetálnej letality.
Okrem toho sa u zvierat, ktorým sa počas organogenetického obdobia podával inhibítor syntézy prostaglandínov, hlásili zvýšené incidencie rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych.
Od 20. týždňa tehotenstva môže užívanie meloxikamu spôsobiť oligohydramnión v dôsledku poruchy funkcie obličiek plodu. Táto situácia sa môže objaviť krátko po začatí liečby a po jej ukončení je
zvyčajne reverzibilná. Okrem toho boli po liečbe v druhom trimestri hlásené prípady zúženia ductus arteriosus, z ktorých väčšina ustúpila po ukončení liečby. Počas prvého a druhého trimestra tehotenstva sa preto meloxikam nemá podávať, pokiaľ to nie je jednoznačne nevyhnutné. Ak meloxikam užíva žena, ktorá sa pokúša otehotnieť, alebo počas prvého a druhého trimestra tehotenstva, dávka má byť čo najnižšia a dĺžka liečby čo najkratšia. Po expozícii meloxikamu počas niekoľkých dní od 20. gestačného týždňa sa má zvážiť predpôrodné monitorovanie zamerané na oligohydramnión a zúženie ductus arteriosus. Ak sa zistí oligohydramnión alebo zúženie ductus arteriosus, liečba meloxikamom sa má ukončiť.
Počas tretieho trimestra tehotenstva môžu všetky inhibítory syntézy prostaglandínov spôsobiť u plodu:
- kardiopulmonálnu toxicitu (predčasné zúženie/uzavretie ductus arteriosus a pľúcna hypertenzia);
- renálnu dysfunkciu (pozri vyššie); u matky a novorodenca na záver tehotenstva môže spôsobiť:
- predĺženie času krvácania, antiagregačný účinok, ktorý sa môže prejaviť dokonca aj pri veľmi nízkych dávkach;
- inhibíciu sťahov maternice, ktoré majú za následok oneskorený alebo predĺžený pôrod.
Preto je meloxikam kontraindikovaný počas tretieho trimestra tehotenstva (pozri časti 4.3 a 5.3).
Dojčenie
Hoci neexistujú žiadne špecifické skúsenosti s meloxikamom u ľudí, je známe, že NSAID prechádzajú do materského mlieka. Zistila sa prítomnosť meloxikamu v mlieku laktujúcich zvierat. Podávanie meloxikamu sa preto neodporúča u žien, ktoré dojčia.
Fertilita
Použitie meloxikamu, ako aj akýchkoľvek liekov o ktorých je známe, že inhibujú cyklooxygenázu/syntézu prostaglandínov, môže znížiť fertilitu žien a neodporúča sa u žien, ktoré chcú otehotnieť. U žien, ktoré majú problémy s otehotnením, alebo ktoré podstupujú vyšetrenia na infertilitu, sa má zvážiť prerušenie užívania meloxikamu.
4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne špecifické štúdie o vplyve na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Na základe farmakodynamického profilu a hlásených nežiaducich reakcií lieku, však meloxikam pravdepodobne nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na tieto schopnosti. Ak sa však vyskytnú poruchy videnia vrátane rozmazaného videnia, závrat, ospalosť, vertigo alebo iné poruchy centrálneho nervového systému, odporúča sa zdržať sa vedenia vozidiel a obsluhy strojov.
4.8. Nežiaduce účinky
Všeobecný popis
Klinické štúdie a epidemiologické údaje naznačujú, že niektoré NSAID (zvlášť pri vysokých dávkach a pri dlhodobej liečbe) sa môžu spájať s malým zvýšením rizika arteriálnych trombotických príhod (napríklad infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda) (pozri časť 4.4).
V súvislosti s liečbou NSAID sa hlásil edém, hypertenzia a zlyhávanie srdca.
Najčastejšie pozorovanými nežiaducimi udalosťami sú gastrointestinálne účinky. Môžu sa vyskytnúť peptické vredy, perforácia alebo gastrointestinálne krvácanie, niekedy smrteľné, najmä u starších ľudí (pozri časť 4.4). Po podaní sa hlásila nauzea, vracanie, hnačka, plynatosť, obstipácia, dyspepsia, bolesť brucha, meléna, hemateméza, ulcerózna stomatitída, zhoršenie kolitídy a Crohnovej choroby (pozri časť 4.4 ). Menej často sa pozorovala gastritída.
Boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (severe cutaneous adverse reactions - SCARs): Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS) a toxická epidermálna nekrolýza (TEN) (pozri časť 4.4).
Nižšie uvedené frekvencie nežiaducich reakcií lieku sa zakladajú na príslušnom výskyte hlásených nežiaducich udalostí v 27 klinických skúšaniach s trvaním liečby minimálne 14 dní. Informácie sa zakladajú na klinických skúšaniach zahŕňajúcich 15 197 pacientov, ktorí sa liečili dennými perorálnymi dávkami 7,5 alebo 15 mg meloxikamu počas obdobia až do jedného roku.
Zahrnuté sú aj nežiaduce reakcie, ktoré sa prejavili ako výsledok prijatých hlásení v súvislosti s podávaním lieku po uvedení na trh.
Hodnotenie nežiaducich reakcií je založené na nasledovných frekvenciách podľa klasifikácie MedDRA:
Veľmi časté (môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb) Časté (môžu postihovať menej ako 1 z 10 osôb)
Menej časté (môžu postihovať menej ako 1 zo 100 osôb) Zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 1000 osôb)
Veľmi zriedkavé (môžu postihovať menej ako 1 z 10 000 osôb) Neznáme (z dostupných údajov)
Prehľad nežiaducich reakcií
Poruchy krvi a lymfatického systému
Menej časté: anémia
Zriedkavé: poruchy krvného obrazu (vrátane diferenciálneho obrazu bielych krviniek) leukopénia; trombocytopénia
Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa hlásila agranulocytóza (pozri nižšie).
Poruchy imunitného systému
Menej časté: alergické reakcie iné ako anafylaktické alebo anafylaktoidné reakcie
Neznáme: anafylaktický šok, anafylaktická reakcia, anafylaktoidná reakcia
Psychické poruchy
Zriedkavé: zmeny nálady, nočné mory
Neznáme: stavy zmätenosti, dezorientácia
Poruchy nervového systému
Časté: bolesť hlavy
Menej časté: závrat, somnolencia
Poruchy oka
Zriedkavé: poruchy zraku zahŕňajúce rozmazané videnie, konjunktivitída
Poruchy ucha a labyrintu
Menej časté: vertigo
Zriedkavé: tinitus
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Zriedkavé: palpitácie
V súvislosti s liečbou NSAID sa hlásilo zlyhanie srdca.
Poruchy ciev
Menej časté: zvýšený krvný tlak (pozri časť 4.4), návaly horúčavy
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Zriedkavé: astma u jedincov alergických na kyselinu acetylsalicylovú alebo iné NSAID
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Veľmi časté: gastrointestinálne poruchy, ako sú dyspepsia, nauzea, vracanie, bolesť brucha, zápcha, plynatosť, hnačka
Menej časté: okultné alebo makroskopické gastrointestinálne krvácanie, stomatitída, gastritída, eruktácia
Zriedkavé: kolitída, gastroduodenálny vred, ezofagitída Veľmi zriedkavé: gastrointestinálna perforácia
Neznáme: pankreatitída
Gastrointestinálne krvácanie, peptické vredy alebo perforácia môžu byť niekedy závažné a potenciálne smrteľné, najmä u starších pacientov (pozri časť 4.4).
Poruchy pečene a žlčových ciest
Menej časté: poruchy funkcie pečene (napr. zvýšené transaminázy alebo bilirubín) Veľmi zriedkavé: hepatitída
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Menej časté: angioedém, svrbenie, vyrážka
Zriedkavé: Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza, urtikária
Veľmi zriedkavé: bulózna dermatitída, multiformný erytém
Neznáme: fotosenzitívne reakcie, fixná lieková erupcia (pozri časť 4.4)
Poruchy obličiek a močových ciest
Menej časté: retencia sodíka a vody, hyperkaliémia (pozri časti 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní a časť 4.5), abnormálne výsledky testov funkcie obličiek (zvýšený sérový kreatinín a/alebo sérová močovina)
Veľmi zriedkavé: akútne renálne zlyhanie, najmä u pacientov s rizikovými faktormi (pozri časť 4.4)
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Neznáme: neplodnosť u žien, oneskorená ovulácia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté: opuch v mieste podanie injekcie, bolesť v mieste podanie injekcie Menej časté: edém vrátane edému dolných končatín
Informácie o individuálnych ťažkých a/alebo často sa prejavujúcich nežiaducich reakciách
U pacientov liečených meloxikamom a inými potenciálne myelotoxickými liekmi sa hlásili veľmi zriedkavo prípady agranulocytózy (pozri časť 4.5).
Nežiaduce reakcie, ktoré sa nepozorovali v spojitosti s liekom, ale ktoré sú všeobecne akceptované, vzhľadom na to, že sa pripisujú iným zlúčeninám v skupine
Organické poškodenie obličiek pravdepodobne vedúce k akútnemu renálnemu zlyhaniu: hlásili sa veľmi zriedkavé prípady intersticiálnej nefritídy, akútnej tubulárnej nekrózy, nefrotického syndrómu a papilárnej nekrózy (pozri časť 4.4).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
4.9. Predávkovanie
Príznaky
Príznaky akútneho predávkovania NSAID sa zvyčajne obmedzujú na letargiu, ospanlivosť, nauzeu, vracanie a epigastrickú bolesť, ktoré sú pri podpornej liečbe spravidla reverzibilné. Môže sa objaviť gastrointestinálne krvácanie. Ťažká otrava môže viesť k hypertenzii, akútnemu renálnemu zlyhaniu, hepatálnej dysfunkcii, zastaveniu dýchania, kóme, kŕčom, kardiovaskulárnemu kolapsu a zastaveniu srdca. V súvislosti s užívaním NSAID sa hlásili anafylaktoidné reakcie, ktoré sa môžu prejaviť po predávkovaní.
Liečba
Po predávkovaní NSAID sa pacienti majú liečiť symptomatickou a podpornou liečbou. V klinickom skúšaní sa dokázalo, že podávanie cholestyramínu v perorálnych dávkach 4 g trikrát denne urýchľuje vylučovanie meloxikamu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Nesteroidné antiflogistiká a antireumatiká, oxikamy. ATC kód: M01AC06
Meloxikam je nesteroidné antiflogistikum (NSAID) zo skupiny oxikamov s protizápalovými, analgetickými a antipyretickými vlastnosťami.
Protizápalová aktivita meloxikamu sa prejavila v klasických modeloch zápalu. Ako pre iné NSAID, presný mechanizmus účinku zostáva neznámy. Minimálne je však jeden bežný mechanizmus účinku spoločný pre všetky NSAID (vrátane meloxikamu): inhibícia biosyntézy prostaglandínov známych ako mediátory zápalu.
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Meloxikam sa kompletne absorbuje po vnútrosvalovom injekčnom podaní. Relatívna biologická dostupnosť v porovnaní s perorálnym podaním predstavuje takmer 100 %. Z tohto dôvodu nie je potrebná úprava dávky pri prechode z i.m. na perorálnu liečbu.
Po 15 mg i.m. injekcii sa dosiahnu maximálne plazmatické koncentrácie asi 1,6 - 1,8 µg/ml v priebehu 1 - 6 hodín.
Distribúcia
Meloxikam sa veľmi silno viaže na plazmatické bielkoviny, najmä albumín (99 %). Meloxikam preniká do synoviálnej tekutiny, kde dosahuje koncentrácie zodpovedajúce približne polovičnej koncentrácii v plazme.
Distribučný objem je nízky, v priemere 11 l po i.m. alebo i.v. podaní a vykazuje interindividuálnu variáciu v rozmedzí 7 – 20 %. Distribučný objem po podaní opakovaných perorálnych dávok meloxikamu (7,5 až 15 mg) je asi 16 l s koeficientmi variácií v rozmedzí 11 – 32 %.
Biotransformácia
Rozsiahla biotransformácia meloxikamu prebieha hepatálne. Štyri rôzne metabolity meloxikamu, ktoré sú farmakologicky inaktívne, sa identifikovali v moči. Hlavný metabolit 5-karboxymeloxikam (60 % dávky) sa mení oxidáciou na medziprodukt 5-hydroxymetylmeloxikam, ktorý sa tiež vylučuje v menšom rozsahu (9 % dávky). Štúdie in vitro dokázali, že CYP 2C9 zohráva v tejto metabolickej ceste významnú úlohu s menšou účasťou izoenzýmu CYP 3A4. Aktivita peroxidázy pacienta je pravdepodobne zodpovedná za vznik ďalších dvoch metabolitov, ktoré tvoria 16 %, resp. 4 % podanej dávky.
Eliminácia
Meloxikam sa vylučuje predovšetkým vo forme metabolitov a v rovnakom rozsahu sa objavuje v moči a v stolici. Menej ako 5 % dennej dávky sa vylučuje v nezmenenej forme stolicou, zatiaľ čo len stopy pôvodnej látky sa vylučujú do moču.
Priemerný polčas vylučovania varíruje medzi 13 a 25 hodinami po perorálnom, i.m. a i.v. podaní.
Celkový plazmatický klírens predstavuje asi 7 – 12 ml/l po jednorazovom perorálnom, intravenóznom alebo rektálnom podaní dávok.
Linearita/nelinearita
Meloxikam prejavuje lineárnu farmakokinetiku v terapeutickom rozpätí 7,5 mg a 15 mg po perorálnom alebo intramuskulárnom podaní.
Osobitné skupiny pacientov
Pacienti s hepatálnou/renálnou insuficienciou
Ani mierna, ani stredne ťažká hepatálna alebo renálna insuficiencia nemá podstatný vplyv na farmakokinetiku meloxikamu. Jedinci so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek majú signifikantne vyšší celkový klírens liečiva. U pacientov s terminálnym zlyhaním obličiek sa pozorovala znížená väzbovosť na proteíny. Pri terminálnom zlyhaní obličiek sa pri vyšších koncentráciách voľného meloxikamu môže zvýšiť distribučný objem (pozri časti 4.2 a 4.3).
Starší pacienti
Starší jedinci mužského pohlavia vykazovali podobné priemerné farmakokinetické parametre v porovnaní s mladými jedincami mužského pohlavia. Staršie pacientky vykazovali vyššie hodnoty AUC a dlhší polčas eliminácie v porovnaní s mladšími jedincami oboch pohlaví. Priemerný plazmatický klírens v rovnovážnom stave u starších jedincov bol mierne znížený v porovnaní s tým, ktorý sa hlásil u mladších jedincov (pozri časť 4.2).
5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Toxikologický profil meloxikamu sa v predklinických štúdiách stanovil ako identický s profilom NSAID: gastrointestinálne ulcerácie a erózie, renálna papilárna nekróza pri vysokých dávkach počas dlhodobého podávania dvom druhom zvierat.
Reprodukčné štúdie pri perorálnych hladinách dávok toxických pre matku od 1 mg/kg a vyššie ukázali u potkanov zníženie ovulácie a inhibíciu implantátov a embryotoxické účinky (zvýšenie resorpcie).
Reprodukčné štúdie toxicity na potkanoch a králikoch neodhalili teratogenitu až do perorálnych dávok 4 mg/kg u potkanov a 80 mg/kg u králikov.
Príslušné hladiny dávok prekračovali klinické dávky (7,5 – 15 mg) 10- až 5-násobne v mg/kg základnej dávky (75 kg osoba). Opísali sa fetotoxické účinky na konci gravidity ako pri všetkých inhibítoroch syntézy prostaglandínov. Predklinické štúdie naznačujú, že meloxikam sa môže nachádzať v mlieku laktujúcich zvierat. Pri skúškach in vitro ani in vivo sa nezistil žiadny mutagénny účinok.
Karcinogénne riziko sa nezistilo u potkanov a myší v dávkach omnoho vyšších, ako sa používajú klinicky.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
meglumín
glykofurol poloxamér 188
chlorid sodný
glycín
hydroxid sodný
voda na injekcie
6.2. Inkompatibility
Nevykonali sa žiadne štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
6.3. Čas použiteľnosti
3 roky
6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte vo vnútornom a vonkajšom obale, chráňte pred svetlom.
6.5. Druh obalu a obsah balenia
1,5 ml v 2 ml ampulke (bezfarebné sklo typu I), papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľa.
Veľkosť balenia: 1, 2, 3, 5, 30, 50 ampuliek
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Použiť sa môže iba číry roztok bez obsahu častíc. Len na jednorazové použitie. Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Boehringer Ingelheim International GmbH
Binger Strasse 173
55216 Ingelheim nad Rýnom
Nemecko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
29/0084/03-S
9. DÁTUM REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 04. apríla 2003
Dátum posledného predĺženia: 12. decembra 2007
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
12/2023
Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke www.sukl.sk.
