NeoRecormon 5 000 IU sol inj (napl.inj.striek.skl.) 6x0,3 ml

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

NeoRecormon 500 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

NeoRecormon 2 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

NeoRecormon 3 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

NeoRecormon 4 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

NeoRecormon 5 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

NeoRecormon 6 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

NeoRecormon 10 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

NeoRecormon 20 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

NeoRecormon 30 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

NeoRecormon 500 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

Jedna naplnená injekčná striekačka s 0,3 ml injekčného roztoku obsahuje 500 medzinárodných jednotiek (IU), čo zodpovedá 4,15 mikrogramom epoetínu beta* (rekombinantný ľudský erytropoetín). Jeden ml injekčného roztoku obsahuje 1 667 IU epoetínu beta.

NeoRecormon 2 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

Jedna naplnená injekčná striekačka s 0,3 ml injekčného roztoku obsahuje 2 000 medzinárodných jednotiek (IU), čo zodpovedá 16,6 mikrogramom epoetínu beta* (rekombinantný ľudský erytropoetín). Jeden ml injekčného roztoku obsahuje 6 667 IU epoetínu beta.

NeoRecormon 3 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

Jedna naplnená injekčná striekačka s 0,3 ml injekčného roztoku obsahuje 3 000 medzinárodných jednotiek (IU), čo zodpovedá 24,9 mikrogramom epoetínu beta* (rekombinantný ľudský erytropoetín). Jeden ml injekčného roztoku obsahuje 10 000 IU epoetínu beta.

NeoRecormon 4 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

Jedna naplnená injekčná striekačka s 0,3 ml injekčného roztoku obsahuje 4 000 medzinárodných jednotiek (IU), čo zodpovedá 33,2 mikrogramom epoetínu beta* (rekombinantný ľudský erytropoetín). Jeden ml injekčného roztoku obsahuje 13 333 IU epoetínu beta.

NeoRecormon 5 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

Jedna naplnená injekčná striekačka s 0,3 ml injekčného roztoku obsahuje 5 000 medzinárodných jednotiek (IU), čo zodpovedá 41,5 mikrogramom epoetínu beta* (rekombinantný ľudský erytropoetín). Jeden ml injekčného roztoku obsahuje 16 667 IU epoetínu beta.

NeoRecormon 6 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

Jedna naplnená injekčná striekačka s 0,3 ml injekčného roztoku obsahuje 6 000 medzinárodných jednotiek (IU), čo zodpovedá 49,8 mikrogramom epoetínu beta* (rekombinantný ľudský erytropoetín). Jeden ml injekčného roztoku obsahuje 20 000 IU epoetínu beta.

NeoRecormon 10 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

Jedna naplnená injekčná striekačka s 0,6 ml injekčného roztoku obsahuje 10 000 medzinárodných jednotiek (IU), čo zodpovedá 83 mikrogramom epoetínu beta* (rekombinantný ľudský erytropoetín). Jeden ml injekčného roztoku obsahuje 16 667 IU epoetínu beta.

NeoRecormon 20 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

Jedna naplnená injekčná striekačka s 0,6 ml injekčného roztoku obsahuje 20 000 medzinárodných jednotiek (IU), čo zodpovedá 166 mikrogramom epoetínu beta* (rekombinantný ľudský erytropoetín). Jeden ml injekčného roztoku obsahuje 33 333 IU epoetínu beta.

NeoRecormon 30 000 IU injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

Jedna naplnená injekčná striekačka s 0,6 ml injekčného roztoku obsahuje 30 000 medzinárodných jednotiek (IU), čo zodpovedá 250 mikrogramom epoetínu beta* (rekombinantný ľudský erytropoetín). Jeden ml injekčného roztoku obsahuje 50 000 IU epoetínu beta.

* vyrobený rekombinantnou DNA technológiou v ovariálnych bunkách čínskych škrečkov (CHO)

Pomocné látky so známym účinkom:

Fenylalanín (až do 0,3 mg/injekčná striekačka)

Sodík (menej ako 1 mmol/injekčná striekačka)

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok.

Bezfarebný, číry až slabo opaleskujúci roztok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

NeoRecormon je indikovaný na:

• liečbu symptomatickej anémie pri chronickej renálnej insuficiencii u dospelých a pediatrických pacientov.
• prevenciu anémie u predčasne narodených detí s pôrodnou hmotnosťou 750 až 1 500 g a gestačným vekom nižším ako 34 týždňov.
• liečbu symptomatickej anémie u dospelých pacientov s nemyeloidnými malignitami, ktorí dostávajú chemoterapiu.
• zvýšenie tvorby autológnej krvi u pacientov zaradených do programu autotransfúzie.

Pri použití lieku v tejto indikácii sa musí zvážiť zvýšené riziko vzniku tromboembolických príhod. Liečba sa má poskytnúť iba pacientom so stredne ťažkým stupňom anémie (Hb 10 – 13 g/dl [6,21 – 8,07 mmol/l], ktorá nie je dôsledkom nedostatku železa v organizme), ak nie je možné uchovať krv alebo ak množstvo uchovanej krvi nezodpovedá spotrebe pri plánovaných väčších chirurgických zákrokoch vyžadujúcich si väčšie množstvá krvi (4 alebo viac jednotiek krvi u žien, alebo 5 alebo viac jednotiek u mužov). Pozri časť 5.1.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liečbu NeoRecormonom majú začať lekári, ktorí majú skúsenosti s vyššie uvedenými indikáciami. Vzhľadom na ojedinelý výskyt anafylaktoidných reakcií sa odporúča podávať prvú dávku lieku pod dohľadom lekára.

Dávkovanie

Liečba symptomatickej anémie u dospelých a pediatrických pacientov s chronickou renálnou insuficienciou:

Príznaky a následky anémie sa môžu líšiť vekom, pohlavím a celkovým zaťažením chorobou; je nevyhnutné, aby lekár zhodnotil individuálny klinický priebeh a stav pacienta. NeoRecormon sa má podávať buď subkutánne alebo intravenózne, aby zvýšenie hemoglobínu nebolo väčšie ako 12 g/dl (7,45 mmol/l). Subkutánne podanie je vhodnejšie u pacientov, ktorí nedostávajú hemodialýzu, aby sa predišlo punkcii periférnych žíl. V prípade intravenózneho podania sa má roztok aplikovať formou injekcie trvajúcej približne 2 minúty, napr. u dialyzovaných pacientov sa liek podáva do arteriovenóznej fistuly na konci dialýzy.

Kvôli vnútornej variabilite pacienta sa môžu pozorovať občasné individuálne hladiny hemoglobínu u pacienta nad a pod požadovanou hladinou hemoglobínu. Variabilita hemoglobínu sa má regulovať úpravou dávky s ohľadom na cieľové rozpätie hemoglobínu od 10 g/dl (6,21 mmol/l) do 12 g/dl (7,45 mmol/l). Vyhnite sa trvalej hladine hemoglobínu vyššej ako 12 g/dl (7,45 mmol/l); nižšie je opísaný postup pre úpravu na vhodnú dávku, ak sa zaznamená prekročenie hladiny hemoglobínu 12 g/dl (7,45 mmol/l).

Vyhnite sa zvýšeniu hemoglobínu o viac ako 2 g/dl (1,25 mmol/l) v priebehu obdobia štyroch týždňov. Ak k tomu dôjde, má sa urobiť vhodná úprava dávky tak, ako je uvedené. Ak je miera vzostupu hemoglobínu v priebehu jedného mesiaca vyššia ako 2 g/dl (1,25 mmol/l) alebo ak sa hladina hemoglobínu zvýši a priblíži sa 12 g/dl (7,45 mmol/l), dávka sa má znížiť približne o 25 %. Ak pokračuje zvyšovanie hladiny hemoglobínu, liečba sa má prerušiť, pokým sa hladina hemoglobínu nezačne znižovať, v tomto okamihu sa má liečba znova začať s dávkou nižšou približne o 25 % oproti predtým podávanej dávke.

Pacienti sa majú pozorne sledovať, aby sa zaručilo, že sa použije najnižšia účinná schválená dávka NeoRecormonu na poskytnutie dostatočnej kontroly príznakov anémie a zároveň sa udrží koncentrácia hemoglobínu pod hladinou alebo na hladine 12 g/dl (7,45 mmol/l).

Pri zvyšovaní dávok NeoRecormonu u pacientov s chronickým obličkovým zlyhaním sa odporúča opatrnosť. U pacientov so slabou odpoveďou hemoglobínu na NeoRecormon sa má zvážiť iný možný dôvod slabej odpovede (pozri časti 4.4 a 5.1).

U pacientov s hypertenziou alebo existujúcim kardiovaskulárnym, cerebrovaskulárnym alebo periférnym cievnym ochorením sa má individuálne stanoviť týždenné zvýšenie Hb a cieľový Hb berúc pri tom do úvahy klinický stav pacienta.

Liečba NeoRecormonom sa rozdeľuje do dvoch štádií.

1. Fáza úpravy

• Subkutánne podanie:

Úvodná týždenná dávka je 3 x 20 IU/kg telesnej hmotnosti. V 4-týždňových intervaloch je možné týždenné dávkovanie zvýšiť o 3 x 20 IU/kg, ak nedôjde k primeranému zvýšeniu Hb (< 0,25 g/dl za týždeň).

Týždennú dávku je možné rozdeliť do denných dávok.

• Intravenózne podanie:

Úvodná týždenná dávka je 3 x 40 IU/kg. Dávku je možné zvýšiť po 4 týždňoch na 80 IU/kg trikrát týždenne – a ak je potrebné ďalšie zvyšovanie týždenného dávkovania, robí sa tak o 20 IU/kg trikrát týždenne v mesačných intervaloch.

Pri oboch spôsoboch podávania nemá maximálna týždenná dávka lieku prekročiť 720 IU/kg.

2. Udržiavacia fáza

Kvôli udržaniu Hb medzi 10 a 12 g/dl sa dávkovanie najskôr zníži na polovicu predtým podávaného množstva. Následne sa dávka individuálne upraví pre každého pacienta (udržiavacia dávka) v týždňových alebo dvojtýždňových intervaloch.

V prípade subkutánneho podania môže byť týždenná dávka podaná formou jednej injekcie, alebo rozdelená do troch alebo siedmich dávok. Pacienti, ktorí sú stabilizovaní na dávke raz týždenne, môžu prejsť na dávkovací režim raz za dva týždne. V takomto prípade môže byť potrebné dávku zvýšiť.

Výsledky klinických štúdií u detí ukázali, že v priemere, čím je pacient mladší, tým vyššiu dávku NeoRecormonu potrebuje. Napriek tomu sa má dodržiavať odporučený režim dávkovania, nakoľko nie je možné predvídať individuálnu odpoveď u každého pacienta.

Za normálnych okolností je liečba NeoRecormonom dlhodobá. Avšak v prípade potreby je možné ju kedykoľvek prerušiť. Údaje o dávkovacom režime raz týždenne sa zakladajú na klinických štúdiách, ktoré trvali 24 týždňov.

Prevencia anémie u predčasne narodených detí

Roztok sa podáva subkutánne v týždennej dávke 3 x 250 IU/kg telesnej hmotnosti. Je nepravdepodobné, že by predčasne narodené deti, ktoré v čase zahájenia liečby NeoRecormonom dostali transfúziu, mali z nej rovnaký úžitok ako deti, ktoré transfúziu nedostali. Odporúčaná dĺžka liečby je 6 týždňov.

Liečba symptomatickej anémie spôsobenej chemoterapiou u pacientov s onkologickým ochorením

NeoRecormon sa má podávať subkutánne pacientom s anémiou (napr. koncentrácia hemoglobínu ≤ 10 g/dl (6,21 mmol/l)). Príznaky a následky anémie sa môžu líšiť vekom, pohlavím a celkovým zaťažením chorobou; je nevyhnutné, aby lekár zhodnotil individuálny klinický priebeh a stav pacienta. Týždenná dávka môže byť podaná formou jednej injekcie, alebo rozdelená do 3 až 7 dávok.

Odporučená úvodná týždenná dávka je 30 000 IU (ktorá zodpovedá približne 450 IU/kg telesnej hmotnosti týždenne, na základe pacienta s priemernou telesnou hmotnosťou).

Kvôli vnútornej variabilite pacienta sa môžu pozorovať občasné individuálne hladiny hemoglobínu u pacienta nad a pod požadovanou hladinou hemoglobínu. Variabilita hemoglobínu sa má regulovať úpravou dávky s ohľadom na cieľové rozpätie hemoglobínu od 10 g/dl (6,21 mmol/l) do 12 g/dl (7,45 mmol/l). Vyhnite sa trvalej hladine hemoglobínu vyššej ako 12 g/dl (7,45 mmol/l); nižšie je opísaný postup pre úpravu na vhodnú dávku, ak sa zaznamená prekročenie hladiny hemoglobínu 12 g/dl (7,45 mmol/l).

Ak je po 4 týždňoch liečby hodnota hemoglobínu zvýšená aspoň o 1 g/dl (0,62 mmol/l), má sa pokračovať v súčasnom dávkovaní. Ak sa hodnota hemoglobínu nezvýši aspoň o 1 g/dl (0,62 mmol/l), má sa zvážiť zdvojnásobenie týždennej dávky. Ak sa po 8 týždňoch liečby hodnota hemoglobínu nezvýši aspoň o 1 g/dl (0,62 mmol/l), odoveď je nepravdepodobná a liečba sa má ukončiť.

V liečbe sa má pokračovať ešte 4 týždne po ukončení chemoterapie. Maximálna dávka nemá prekročiť 60 000 IU týždenne.

Po dosiahnutí terapeutického cieľa u jednotlivého pacienta sa dávka má znížiť o 25 až 50 %, aby bola udržaná hladina hemoglobínu. Má sa zvážiť titrácia vhodnej dávky.

Ak hodnota hemoglobínu prekročí 12 g/dl (7,45 mmol/l), dávka sa má znížiť približne o 25 až 50 %. Ak hladina hemoglobínu prekročí 13 g/dl (8,1 mmol/l), liečba NeoRecormonom sa má dočasne prerušiť.

Po poklese hladiny hemoglobínu na 12 g/dl (7,45 mmol/l) alebo nižšie, sa má liečba znova začať s dávkou približne o 25 % nižšou oproti predtým podávanej dávke.

Ak sa hodnota hemoglobínu zvýši o viac ako 2 g/dl (1,3 mmol/l) v priebehu 4 týždňov, dávka sa má znížiť o 25 až 50 %.

Pacienti sa majú pozorne sledovať, aby sa zaručilo, že sa použije najnižšia schválená dávka NeoRecormonu na poskytnutie dostatočnej kontroly príznakov anémie.

Liečba zameraná na zvýšenie objemu autológnej krvi

Pripravený roztok sa podáva intravenózne približne 2 minúty alebo subkutánne.

NeoRecormon sa podáva dvakrát týždenne počas 4 týždňov. Ak hodnoty pacientovho PCV umožnia darovanie krvi, t.j. ak je PCV ≥ 33 %, NeoRecormon sa podáva na konci darovania krvi.

Počas celého obdobia liečby nemá hodnota PCV prekročiť 48 %.

Chirurgický tím musí určiť dávkovanie individuálne pre každého pacienta, pričom sa berie do úvahy požadovaný objem autológnej krvi a endogénna rezerva červených krviniek u pacienta:

1. Požadované množstvo autológnej krvi závisí od predpokladaných krvných strát, použitia procedúr na uchovanie krvi a od fyzického stavu pacienta.

Uvedené množstvo má pokryť predpokladané straty tak, aby sa vylúčila nutnosť podania transfúzie homológnej krvi.

Požadované množstvo autológnej krvi sa vyjadruje v jednotkách, pričom jedna jednotka na nomograme zodpovedá 180 ml červených krviniek.

2. Schopnosť darovania krvi závisí predovšetkým od celkového objemu krvi a od východiskového PCV u pacienta. Obe premenné určujú endogénnu rezervu červených krviniek, ktorú je možné vypočítať pomocou nasledujúceho vzorca.

Endogénna rezerva červených krviniek = objem krvi [ml] x (PCV-33) ÷ 100 Ženy: objem krvi [ml] = 41 [ml/kg] x telesná hmotnosť [kg] + 1 200 [ml] Muži: objem krvi [ml] = 44 [ml/kg] x telesná hmotnosť [kg] + 1 600 [ml] (telesná hmotnosť ≥ 45 kg)

Indikácia liečby NeoRecormonom a prípadne aj jednorazovej dávky lieku sa má stanoviť na základe požadovaného množstva autológnej krvi a endogénnej rezervy červených krviniek podľa nasledujúcich grafov.

Pacientky  Pacienti

Požadované množstvo autológnej krvi  Požadované množstvo autológnej krvi [jednotky]  [jednotky]

Endogénna rezerva červených krviniek [ml] Endogénna rezerva červených krviniek [ml] Jednorazová dávka stanovená uvedeným spôsobom sa podáva dvakrát týždenne počas 4 týždňov.

Maximálna týždenná dávka nemá prekročiť 1 600 IU/kg telesnej hmotnosti pri intravenóznom podaní, alebo 1 200 IU/kg pri subkutánnom podaní.

Spôsob podávania

NeoRecormon naplnená injekčná striekačka je pripravená na použitie. Injekcia môže byť podaná len ak je roztok číry alebo slabo opaleskujúci, bezfarebný a bez viditeľných čiastočiek.

NeoRecormon v naplnenej injekčnej striekačke je sterilný a neobsahuje žiadne konzervačné látky. Za žiadnych okolností nesmie byť zo striekačky podaná viac ako jedna dávka. Liek je určený len na jednorazové použitie.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Ťažko zvládnuteľná hypertenzia.

V rámci indikácie „zvýšenia množstva autológnej krvi“: infarkt myokardu alebo mozgová porážka za posledný mesiac pred liečbou, nestabilná angina pectoris, zvýšené riziko hlbokej venóznej trombózy ako napríklad v minulosti venózne tromboembolické ochorenie.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Sledovateľnosť

Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.

NeoRecormon sa má podávať opatrne u pacientov s refraktérnou anémiou s prevahou transformovaných blastov, epilepsiou, trombocytózou a chronickým zlyhaním pečene. Má sa vylúčiť deficit kyseliny listovej a vitamínu B12, pretože za daných podmienok znížujú účinnosť NeoRecormonu.

Pri zvyšovaní dávok NeoRecormonu u pacientov s chronickým obličkovým zlyhaním sa odporúča opatrnosť, keďže vysoké kumulatívne dávky epoetínu môžu byť spojené so zvýšeným rizikom mortality, závažných kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych príhod. U pacientov so slabou odpoveďou hemoglobínu na epoetíny sa má zvážiť iný možný dôvod pre slabú odpoveď (pozri časti 4.2 a 5.1).

Aby sa zaručila účinná erytropoéza, má sa vyhodnotiť stav železa u všetkých pacientov pred liečbou a počas liečby a môže byť nevyhnutná liečba železom, ktorá má byť vykonávaná v súlade s liečebnými postupmi.

Vážne preťaženie organizmu hliníkom pri liečbe renálnej insuficiencie môže znížiť účinnosť

NeoRecormonu.

Indikácia liečby NeoRecormonom u pacientov s nefrosklerózou, ktorí ešte neboli zaradení do dialyzačného programu, sa má stanoviť individuálne, pretože nie je možné s istotou vylúčiť možnosť zrýchlenia progresie renálnej insuficiencie.

Čistá aplázia červených krviniek (PRCA, pure red cell aplasia)

PRCA spôsobená neutralizujúcimi anti-erytropoetínovými protilátkami bola hlásená v súvislosti s liečbou erytropoetínom, vrátane liečby NeoRecormonom. Dokázalo sa, že tieto protilátky majú skríženú reakciu so všetkými erytropoetínovými proteínmi, a u pacientov s predpokladanými alebo dokázanými protilátkami proti erytropoetínu sa nemá začať liečba NeoRecormonom (pozri časť 4.8).

PRCA u pacientov s hepatitídou C

Paradoxný pokles hemoglobínu a rozvoj závažnej anémie súvisiacej s nízkym počtom retikulocytov má viesť k rýchlemu ukončeniu liečby epoetínom a vykonaniu testov na protilátky proti erytropoetínu. Sú hlásené prípady, keď pacientom s hepatitídou C liečeným interferónom a ribavirinom sa súbežne podávajú epoetíny. Epoetíny nie sú schválené na liečbu anémie súvisiacej s hepatitídou C.

Monitorovanie krvného tlaku

Môže sa objaviť zvýšenie krvného tlaku alebo zhoršenie existujúcej hypertenzie, obzvlášť po rýchlom zvýšení PCV. Toto zvýšenie krvného tlaku je možné liečiť liekmi. Ak vzostupy krvného tlaku nie je možné regulovať liekmi, odporúča sa dočasné prerušenie liečby NeoRecormonom. Pravidelné kontrolovanie krvného tlaku aj medzi dialýzami sa odporúča najmä na začiatku liečby. Môže dôjsť ku vzniku hypertenznej krízy so symptómami podobnými encefalopatii, čo si vyžaduje okamžitú pozornosť lekára a intenzívnu lekársku starostlivosť. Mimoriadna pozornosť sa má venovať výskytu náhlej bodavej bolesti hlavy podobnej migréne, ktorá býva varovným príznakom hypertenznej krízy.

V súvislosti s liečbou epoetínom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR, severe cutaneous adverse reaction) vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS) a toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné (pozri časť 4.8). Pri epoetínoch s dlhodobým účinkom boli pozorované závažnejšie prípady. V čase predpisovania je potrebné pacientov upozorniť na prejavy a symptómy a starostlivo sledovať kožné reakcie. Ak sa objavia prejavy a symptómy naznačujúce tieto reakcie, NeoRecormon sa musí okamžite vysadiť a je potrebné zvážiť alternatívnu liečbu. Ak sa u pacienta vyvinula závažná kožná reakcia, ako je SJS alebo TEN kvôli použitiu, NeoRecormonu, liečba látkami stimulujúcimi erytropoézu (ESA) sa už nikdy nesmie opätovne zahájiť u tohto pacienta.

Chronická renálna insuficiencia

U pacientov s chronickou renálnou insuficienciou môže dôjsť počas liečby NeoRecormonom, a to hlavne po intravenóznom podaní, k stredne ťažkému, na dávke závislému, vzostupu počtu trombocytov, ktoré ostávajú v rozpätí normy. Počet trombocytov poklesne v priebehu pokračovania liečby. Počas prvých 8 týždňov liečby sa odporúča pravidelne kontrolovať počet trombocytov.

Koncentrácia hemoglobínu

U pacientov s chronickou renálnou insuficienciou nemá udržiavacia koncentrácia hemoglobínu prekročiť horný limit cieľovej koncentrácie hemoglobínu odporúčanej v časti 4.2. V klinických štúdiách sa zaznamenalo zvýšené riziko úmrtia a závažné kardiovaskulárne udalosti alebo mozgovocievne príhody vrátane mŕtvice, ak sa podávali ESA na dosiahnutie hodnoty hemoglobínu vyššej ako 12 g/dl (7,45 mmol/l).

Kontrolované klinické štúdie nepreukázali signifikantné prínosy pravdepodobne spôsobené podaním epoetínov, ak sa koncentrácia hemoglobínu zvýši až na hladinu nevyhnutnú na kontrolu príznakov anémie a na vyhnutie sa transfúzii krvi.

U nedonosených detí môže dôjsť k miernemu vzostupu počtu trombocytov, hlavne do 12 - 14. dňa života, a preto sa majú trombocyty pravidelne kontrolovať.

Účinky na rast nádoru

Epoetíny sú rastové faktory, ktoré primárne stimulujú tvorbu červených krviniek. Receptory erytropoetínu môžu byť exprimované na povrchu rôznych nádorových buniek. Tak ako všetky rastové faktory, aj epoetíny môžu stimulovať rast nádorov. V niekoľkých kontrolovaných štúdiách epoetíny nepreukázali zlepšenie celkového prežívania alebo zníženie rizika progresie nádoru u pacientov s anémiou spojenou s onkologickým ochorením.

V kontrolovaných klinických štúdiách použitie NeoRecormonu a iných ESA preukázalo:

• skrátenie času do progresie nádoru u pacientov s pokročilým karcinómom hlavy a krku, ktorí dostávali rádioterapiu, ak sa podávali na dosiahnutie cieľovej hodnoty hemoglobínu vyššej ako 14 g/dl (8,69 mmol/l),
• skrátené celkové prežívanie a nárast úmrtí spájajúcich sa s progresiou ochorenia v 4. mesiaci u pacientok s metastatickým karcinómom prsníka, ktoré dostávali chemoterapiu, ak sa podávali na dosiahnutie cieľovej hodnoty hemoglobínu 12 – 14 g/dl (7,45 – 8,69 mmol/l),
• zvýšené riziko úmrtia, ak sa podávali na dosiahnutie cieľovej hodnoty hemoglobínu 12 g/dl (7,45 mmol/l) u pacientov s aktívnym zhubným ochorením, ktorí nedostávali ani chemoterapiu, ani rádioterapiu. ESA nie sú indikované pre použitie u tejto populácie pacientov.

Vzhľadom na vyššie uvedené, v niektorých klinických situáciách má byť preferovanou liečbou anémie u pacientov s nádorom transfúzia krvi. Rozhodnutie podať rekombinantné erytropoetíny sa má urobiť na základe zhodnotenia prínosu a rizika s ohľadom na konkrétnu klinickú súvislosť. Do procesu má byť zapojený jednotlivý pacient. Faktory, ktoré sa majú vziať do úvahy pri tomto rozhodnutí sú typ nádoru; stupeň anémie; predpokladaná dĺžka života; prostredie, kde sa bude pacient liečiť a voľba pacienta (pozri časť 5.1).

Môže dôjsť k zvýšeniu krvného tlaku, ktoré je možné medikamentózne zvládnuť. Z toho dôvodu sa odporúča kontrolovať krvný tlak, najmä počas úvodnej fázy liečby u pacientov s onkologickým ochorením.

U pacientov s onkologickým ochorením sa majú tiež kontrolovať v pravidelných intervaloch hladiny krvných doštičiek a hemoglobínu.

U pacientov, ktorí sú zaradení do programu autológneho darcovstva krvi, môže dôjsť k vzostupu počtu trombocytov, väčšinou zostávajú v rozpätí normy. U týchto pacientov sa preto odporúča kontrolovať počet trombocytov aspoň raz za týždeň. Ak trombocyty stúpnu viac než o 150 x 10⁹/l alebo ak trombocyty stúpnu nad hornú hranicu normy, liečba NeoRecormonom sa má prerušiť.

U predčasne narodených detí, nie je možné vylúčiť riziko, že erytropoetín spôsobí retinopatiu a z toho dôvodu sa má pri rozhodovaní o použití u predčasne narodených detí opätovne zvážiť riziko voči potenciálnemu prínosu liečby a dostupnosť alternatívnych možností liečby.

U pacientov s chronickou renálnou insuficienciou je v priebehu liečby NeoRecormonom často potrebné kvôli zvýšenému hematokritu zvýšiť dávku heparínu počas dialýzy. V prípade, že heparinizácia nie je adekvátna, môže dôjsť k upchaniu dialyzačného systému.

Včasná revízia cievneho shuntu a podanie kyseliny acetylsalicylovej ako profylaxie trombózy sa má zvážiť napríklad u pacientov s chronickou renálnou insuficienciou, ktorí majú riziko trombózy cievneho shuntu.

Počas liečby NeoRecormonom sa majú pravidelne kontrolovať hladiny draslíka a fosfátu v sére. Zvýšenie hladín draslíka bolo hlásené u niekoľkých uremických pacientov užívajúcich NeoRecormon, aj keď príčinná súvislosť nebola potvrdená. Ak sa zaznamenajú zvýšené alebo zvyšujúce sa hladiny draslíka, má sa zvážiť prerušenie podávania NeoRecormonu až do obdobia úpravy hladín.

Pri používaní NeoRecormonu v programe autológneho darcovstva sa musia brať do úvahy oficiálne smernice a princípy darcovstva krvi, a to hlavne:

• darovať krv môžu len pacienti s PCV ≥ 33 % (hemoglobín ≥ 11 g/dl [6,83 mmol/l];
• mimoriadna pozornosť sa má venovať pacientom s hmotnosťou pod 50 kg;
• objem jedného odberu nemá prekročiť približne 12 % predpokladaného objemu krvi pacienta. Liečba má byť rezervovaná pre pacientov, u ktorých je zvlášť významné predísť homológnej transfúzii krvi, pričom sa má zobrať do úvahy riziko/prínos homológnej transfúzie pre pacienta.

Nesprávne použitie

Nesprávne použitie u zdravých osôb môže viesť k nadmernému vzostupu hematokritu. Ten môže viesť k život ohrozujúcim kardiovaskulárnym komplikáciám.

Pomocné látky

NeoRecormon v naplnených injekčných striekačkách obsahuje v jednej injekčnej striekačke do 0,3 mg fenylalanínu ako pomocnú látku. Preto je potrebná opatrnosť pri podávaní lieku u pacientov s ťažkou formou fenylketonúrie.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej injekčnej striekačke, t.j. je v podstate zanedbateľné množstvo sodíka

4.5 Liekové a iné interakcie

Doterajšie klinické výsledky nenaznačujú žiadne interakcie NeoRecormonu s inými liekmi. Pokusy na zvieratách ukázali, že epoetín beta nezvyšuje myelotoxicitu cytostatík, napr. etoposidu, cisplatiny, cyklofosfamidu a fluorouracilu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití NeoRecormonu u gravidných žien. Pri predpisovaní lieku gravidným ženám je potrebná opatrnosť.

Dojčenie

Nie je známe, či sa epoetín beta vylučuje do materského mlieka u ľudí. Rozhodnutie, či pokračovať/ prerušiť dojčene alebo či pokračovať/prerušiť liečbu epoetínom beta, sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby epoetínom beta pre ženu.

Fertilita

Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky na graviditu, embryonálny/fetálny vývoj, pôrod alebo postnatálny vývoj (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

NeoRecormon nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Na základe výsledkov klinických štúdií skúmajúcich 1 725 pacientov sa očakávalo, že približne u 8 % pacientov, ktorí sa liečili NeoRecormonom, sa prejavia nepriaznivé účinky.

Anemickí pacienti s chronickou renálnou insuficienciou

Najčastejším nežiaducim účinkom počas liečby NeoRecormonom je zvýšenie krvného tlaku alebo zhoršenie existujúcej hypertenzie, najmä po rýchlom zvýšení PCV (pozri časť 4.4). Môže dôjsť ku vzniku hypertenznej krízy so symptómami podobnými encefalopatii (napr. bolesť hlavy a stav zmätenosti, senzomotorické poruchy - ako poruchy reči alebo chôdze - až po tonicko-klonické záchvaty) aj u pacientov, ktorí majú normálny alebo dokonca znížený krvný tlak (pozri časť 4.4).

Môžu sa vyskytnúť trombózy cievnych shuntov, a to hlavne u pacientov, ktorí majú sklon k hypotenzii alebo u pacientov s komplikáciami, ktoré postihujú artério-venózne fistuly (napr. stenózy, aneuryzmy), pozri časť 4.4. U väčšiny prípadov sa pri vzostupe hodnôt hematokritu pozoruje súčasný pokles hladín feritínu v sére (pozri časť 4.4). Okrem toho sa v ojedinelých prípadoch pozoroval prechodný vzostup hladín draslíka a fosfátu v sére (pozri časť 4.4).

V súvislosti s liečbou NeoRecormonom boli v ojedinelých prípadoch hlásené prípady neutralizujúcej, protilátkami spôsobenej anti-erytropoetínovej aplázie červenej krvnej zložky (PRCA). V prípade diagnózy anti-erytropoetínovej protilátkami spôsobenej PRCA sa musí liečba NeoRecormonom ukončiť a pacient nemá dostávať iný erytropoetínový proteín (pozri časť 4.4).

Nežiaduce reakcie sú uvedené v Tabuľke 1, nižšie.

Pacienti s onkologickým ochorením

Bolesť hlavy a hypertenzia, ktorú je možné medikamentózne zvládnuť, súvisia s liečbou epoetínom beta a sú časté (pozri časť 4.4).

U niektorých pacientov sa pozoruje pokles parametrov železa v sére (pozri časť 4.4).

Klinické štúdie preukázali vyšší výskyt tromboembolických príhod u pacientov s onkologickým ochorením, ktorí boli liečení NeoRecormonom v porovnaní s neliečenými pacientami v kontrolnej skupine alebo s placebom. U pacientov liečených NeoRecormonom je tento výskyt 7 % v porovnaní so 4 % v kontrolnej skupine; nesúvisí to so žiadnym nárastom tromboembolickej mortality v porovnaní s kontrolnou skupinou.

Nežiaduce reakcie sú uvedené v Tabuľke 2, nižšie.

Pacienti, ktorí sú zaradení do programu autológneho darcovstva krvi

U pacientov zaradených do programu autológneho darcovstva krvi sa zaznamenal o trochu vyšší výskyt tromboembolických príhod. Kauzálna súvislosť s liečbou NeoRecormonom sa však nedala určiť.

V placebom kontrolovanej štúdii bol dočasný nedostatok železa u pacientov liečených

NeoRecormonom výraznejší ako u pacientov s placebom (pozri časť 4.4).

Nežiaduce reakcie sú uvedené v Tabuľke 3, nižšie.

V súvislosti s liečbou epoetínom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR, severe cutaneous adverse reactions) vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS) a toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné (pozri časť 4.4).

Prehľad nežiaducich reakcií zoradených do tabuliek

Nežiaduce reakcie sú zoradené podľa tried orgánových systémov MedDRA a frekvencie. Frekvencie sú definované podľa nasledovných konvencií:

veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

Tabuľka 1: Nežiaduce reakcie pripisované liečbe NeoRecormonom v kontrolovaných klinických štúdiách u pacientov s CKD

Tabuľka 2: Nežiaduce reakcie pripisované liečbe NeoRecormonom v kontrolovaných klinických štúdiách u pacientov s onkologickým ochorením

Tabuľka 3: Nežiaduce reakcie pripisované liečbe NeoRecormonom v kontrolovaných klinických štúdiách u pacientov, ktorí sú zaradení do programu autológneho darcovstva krvi

Predčasne narodené deti

Pokles hladín feritínu je veľmi častý (pozri časť 4.4).

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Zriedkavo sa môžu vyskytnúť kožné reakcie ako je vyrážka, svrbenie, žihľavka alebo reakcie v mieste podania injekcie, ktoré súvisia s liečbou epoetínom beta. Boli hlásené veľmi zriedkavé prípady anafylaktických reakcií, ktoré súvisia s liečbou epoetínom beta. Avšak v kontrolovaných klinických štúdiách sa nepotvrdil zvýšený výskyt reakcií z precitlivenosti.

Vo veľmi zriedkavých prípadoch, spravidla na začiatku liečby, boli hlásené symptómy podobné chrípke ako sú horúčka, zimnica, bolesť hlavy, bolesť končatín, nevoľnosť a/alebo bolesť kostí, ktoré súvisia s liečbou epoetínom beta. Tieto reakcie boli mierneho alebo stredne ťažkého charakteru a vymizli po niekoľkých hodinách alebo dňoch.

Podľa údajov z kontrolovaných klinických štúdii s epoetínom alfa alebo darbepoetínom alfa boli často hlásené prípady mozgovej príhody.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Terapeutický dosah NeoRecormonu je veľmi široký. Príznaky intoxikácie sa nepozorovali ani pri veľmi vysokých hladinách lieku v sére.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antianemikum, ATC kód: B03XA01

Mechanizmus účinku

Erytropoetín je glykoproteín, ktorý stimuluje tvorbu erytrocytov z prekurzorov kmeňových buniek.

Pôsobí ako faktor stimulujúci mitózu a hormón stimulujúci diferenciáciu.

Epoetín beta, liečivo NeoRecormonu, má identické zloženie aminokyselín a cukrov so zložením erytropoetínu, ktorý bol izolovaný z moču anemických pacientov.

Biologická účinnosť epoetínu beta in vivo sa dokázala po intravenóznom a subkutánnom podaní rozličným zvieracím modelom (normálne a uremické potkany, polycytemické myši, psy). Po podaní epoetínu beta dochádza k zvýšeniu počtu erytrocytov, hodnôt hemoglobínu a retikulocytov, ako aj rýchlosti inkorporácie ⁵⁹Fe.

Po inkubácii buniek červenej krvnej rady s jadrami v slezine s epoetínom beta in vitro (bunková kultúra sleziny myší) sa zistila zvýšená inkorporácia ³H-tymidínu do buniek červenej krvnej rady s jadrami v slezine.

Pokusy s tkanivovými kultúrami ľudskej kostnej drene ukázali, že epoetín beta špecificky stimuluje erytropoézu a nemá žiadny vplyv na tvorbu leukocytov. Nezistili sa žiadne cytotoxické účinky epoetínu beta na kostnú dreň a na bunky ľudskej kože.

Po podaní jednorazovej dávky epoetínu beta sa nepozorovali žiadne účinky na správanie alebo lokomotorickú aktivitu myší a na cirkulačné alebo respiračné funkcie psov.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

V randomizovanej, dvojito-zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii s 4038 nedializovanými pacientmi s chronickým ochorením obličiek, s diabetom typu 2 a hladinou hemoglobínu ≤ 11 g/dl, dostávali pacienti buď darbepoetín alfa na dosiahnutie cieľovej hladiny hemoglobínu 13 g/l alebo placebo (pozri časť 4.4). Štúdia nesplnila ani primárny cieľ preukázať zníženie rizika pre celkovú mortalitu, kardiovaskulárnu morbiditu, ani pre zníženie rizika terminálneho štádia zlyhávania obličiek (ESRD). Analýza jednotlivých komponentov zlúčeného výsledného ukazovateľa nevykazovala zvýšené riziko úmrtia (HR 95 % CI): smrti 1.05 (0.92, 1.21), cievnej mozgovej príhody 1.92 (1.38, 2.68), kongestívneho srdcového zlyhania (CHF) 0.89 (0.74, 1.08), infarktu myokardu (MI) 0.96 (0.75, 1.23) a hospitalizácie pre ischémiu myokardu 0.84 (0.55, 1.27), ESRD 1.02 (0.87, 1.18).

Z klinických štúdií zameraných na ESA (látky stimulujúce erytropoézu) sa u pacientov s chronickým zlyhaním obličiek (liečených dialýzou, bez dialýzy, pacienti s diabetom a bez diabetu) vykonali sumárne (pooled) post-hoc analýzy. Bolo pozorované, že pri vyšších kumulatívnych dávkach ESA, sa nezávisle od stavu diabetu a dialýzy, predpokladá tendencia k zvýšenému riziku celkovej mortality, a riziku kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych príhod (pozri časti 4.2 a 4.4).

Erytropoetín je rastový faktor, ktorý primárne stimuluje tvorbu červených krviniek. Receptory erytropoetínu môžu byť exprimované na povrchu rôznych nádorových buniek.

Prežívanie a progresia nádoru sa skúmali v piatich kontrolovaných štúdiách s celkovým počtom pacientov 2 833, pri čom štyri štúdie boli dvojito zaslepené placebom kontrolované a jedna štúdia bola otvorená. Do dvoch štúdií boli zaradení pacienti, ktorí sa liečili chemoterapiou. Cieľová koncentrácia hemoglobínu v dvoch štúdiách bola > 13 g/dl; vo zvyšných troch štúdiách bola 12 – 14 g/dl.

V otvorenej štúdii nebol žiadny rozdiel v celkovom prežívaní medzi pacientmi liečenými rekombinantným ľudským erytropoetínom a kontrolami. V štyroch placebom kontrolovaných štúdiách bol pomer rizika k celkovému prežívaniu v rozmedzí 1,25 a 2,47 v prospech kontrol. Tieto štúdie preukázali stálu, neobjasnenú, štatisticky signifikantnú prevahu úmrtnosti u pacientov s anémiou spojenou s rôzne častým onkologickým ochorením, ktorí dostávali rekombinantný ľudský erytropoetín, v porovnaní s kontrolami. Celkový výsledok prežívania v štúdiách nemôže byť dostatočne objasnený na základe rozdielov vo výskyte trombózy a súvisiacich komplikácií medzi pacientmi, ktorým sa podával rekombinantný ľudský erytropoetín a pacientmi v kontrolnej skupine.

Údaje o individuálnych pacientoch, založené na metaanalýze, ktorá zahŕňala údaje zo všetkých 12 kontrolovaných klinických štúdií u anemických pacientov s onkologickým ochorením liečených NeoRecormonom (n = 2 301), preukázala pre celkové prežívanie pomer rizika bodovým odhadom 1,13 v prospech kontrol (95 % CI 0,87, 1,46). U pacientov s východiskovou hodnotou hemoglobínu ≤ 10 g/dl (n = 899) bol pre prežívanie pomer rizika bodovým odhadom 0,98 (95 % CI 0,68 až 1,40). V celkovej populácii sa zaznamenalo zvýšené relatívne riziko tromboembolických udalostí (RR 1,62, 95 % CI: 1,13, 2,31).

Bola taktiež vykonaná analýza intraindividuálnych údajov (t. j. údajov o jednotlivom pacientovi, ktorého totožnosť je utajená, počas celej liečby, tzv. patient-level data) viac než od 13 900 pacientov s rakovinou (chemoterapia, rádioterapia, chemorádioterapia alebo bez terapie) zaradených do 53 kontrolovaných klinických štúdií s podávaním niekoľkých epoetínov. Metaanalýza údajov celkového prežívania preukázala pomer rizika bodovým odhadom 1,06 v prospech kontrol (95 % CI: 1,00, 1,12; 53 štúdií a 13 933 pacientov) a u pacientov s rakovinou podstupujúcich chemoterapiu bol pomer rizika celkového prežívania 1,04 (95 % CI: 0,97, 1,11; 38 štúdií a 10 441 pacientov). Metaanalýzy zároveň konzistentne poukazujú na významne zvýšené relatívne riziko tromboembolických príhod u pacientov s rakovinou, ktorí dostávajú rekombinantný ľudský erytropoetín (pozri časť 4.4).

Veľmi zriedkavo sa pozorovali neutralizujúce anti-erytropoetínové protilátky s alebo bez aplázie červenej krvnej zložky (PRCA) počas terapie rHuEPO.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Farmakokinetické štúdie u zdravých dobrovoľníkov a uremických pacientov ukázali, že polčas intravenózne podaného epoetínu beta je 4 až 12 hodín a distribučný objem je jeden až dvojnásobne väčší ako objem plazmy. Podobné výsledky sa získali v pokusoch na uremických a normálnych potkanoch.

Po subkutánnom podaní epoetínu beta uremickým pacientom vedie pomalšie vstrebávanie k ustáleniu koncentrácie lieku v sére, pričom maximálna koncentrácia sa dosiahne priemerne o 12 – 28 hodín.

Terminálny polčas je predĺžený v porovnaní s intravenóznym podaním a jeho priemerné hodnoty dosahujú 13 – 28 hodín.

Biologická dostupnosť epoetínu beta po subkutánnom podaní predstavuje 23 až 42 % v porovnaní s intravenóznym podaním.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologicých štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Štúdia karcinogenicity s homológnym erytropoetínom u myší nepreukázala žiadne príznaky proliferatívneho alebo nádorového potenciálu.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

močovina,

chlorid sodný,

polysorbát 20,

dihydrát dihydrogenfosforečnanu sodného,

dodekahydrát fosforečnanu disodného,

dihydrát chloridu vápenatého,

glycín,

L-Leucín,

L-Izoleucín,

L-Treonín,

L-Kyselina glutámová,

L-Fenylalanín,

voda na injekciu.

6.2 Inkompatibility

Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v chladničke pri teplote (2°C - 8°C).

Naplnenú injekčnú striekačku uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Za účelom ambulantného použitia môže pacient vybrať liek z chladničky a uchovávať ho pri izbovej teplote (nie vyššej ako 25°C), raz a najviac po dobu 3 dní.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Naplnená injekčná striekačka (sklo typu I) s krytom na hrot a piestom (teflónová guma).

NeoRecormon 500 IU, NeoRecormon 2 000 IU, NeoRecormon 3 000 IU, NeoRecormon 4 000 IU, NeoRecormon 5 000 IU and NeoRecormon 6 000 IU naplnená injekčná striekačka

Každá naplnená injekčná striekačka obsahuje 0,3 ml injekčného roztoku.

NeoRecormon 10 000 IU, NeoRecormon 20 000 IU and NeoRecormon 30 000 IU naplnená injekčná striekačka

Každá naplnená injekčná striekačka obsahuje 0,6 ml injekčného roztoku.

NeoRecormon je dostupný v nasledujúcich baleniach :

NeoRecormon 500 IU naplnená injekčná striekačka

1 naplnená injekčná striekačka s 1 ihlou (30G1/2) alebo 6 naplnených injekčných striekačiek a 6 ihiel (30G1/2).

NeoRecormon 2 000 IU, NeoRecormon 3 000 IU, NeoRecormon 4 000 IU, NeoRecormon 5 000 IU, NeoRecormon 6 000 IU, NeoRecormon 10 000 IU a NeoRecormon 20 000IU naplnená injekčná striekačka

1 naplnená injekčná striekačka s 1 ihlou (27G1/2) alebo 6 naplnených injekčných striekačiek a 6 ihiel (27G1/2).

NeoRecormon 30 000 IU naplnená injekčná striekačka

1 naplnená injekčná striekačka s 1 ihlou (27G1/2) alebo 4 naplnené injekčné striekačky a 4 ihly (27G1/2).

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Najprv si dôkladne umyte ruky!

1. Vyberte z balenia jednu injekčnú striekačku a skontrolujte, či je roztok číry, bezfarebný a či neobsahuje prakticky žiadne viditeľné čiastočky. Z injekčnej striekačky odstráňte kryt.
2. Z rovnakej časti balenia vyberte ihlu, upevnite ju na injekčnú striekačku a odstráňte z nej ochranný kryt.
3. Prebytočný vzduch z injekčnej striekačky a ihly odstráňte tak, že ju budete držať vo zvislej polohe a jemne budete stláčať piest, kým sa roztok NeoRecormonu v naplnenej injekčnej striekačke nedostane do hrotu ihly.
4. Pomocou alkoholu očistite miesto vpichu. Stlačením kože medzi palcom a ukazovákom vytvorte kožnú riasu. Injekčnú striekačku uchopte blízko ihly, ktorú rýchlym pohybom vpichnete do vytvorenej kožnej riasy. Podajte roztok NeoRecormonu v injekčnej striekačke. Potom ihlu rýchlo vytiahnite a miesto vpichu stlačte suchým sterilným tampónom.

Tento liek je iba na jednorazové použitie. Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Roche Registration GmbH

Emil-Barell-Strasse 1

79639 Grenzach-Wyhlen

Nemecko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

EU/1/97/031/025 – 026

EU/1/97/031/029 – 030

EU/1/97/031/031 – 032

EU/1/97/031/033 – 034

EU/1/97/031/035 – 036

EU/1/97/031/037 – 038

EU/1/97/031/041 – 042

EU/1/97/031/043 – 044

EU/1/97/031/045 – 046

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 16. júla 1997

Dátum posledného predĺženia registrácie: 25. júna 2007

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu

Posledná zmena: 15/03/2023