Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2019/05833-ZIA
SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
Ondansetron Accord 2 mg/ml injekčný alebo infúzny roztok
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Jeden ml injekčného alebo infúzneho roztoku obsahuje 2 mg ondansetrónu (ako dihydrát ondansetróniumchloridu).
Jedna 2 ml ampulka obsahuje 4 mg ondansetrónu (ako dihydrát ondansetróniumchloridu).
Jedna 4 ml ampulka obsahuje 8 mg ondansetrónu (ako dihydrát ondansetróniumchloridu).
Pomocná látka so známym účinkom: Jeden ml injekčného alebo infúzneho roztoku obsahuje 3,62 mg sodíka vo forme citronanu sodného, chloridu sodného a hydroxidu sodného.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Injekčný alebo infúzny roztok
Číry bezfarebný roztok
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Dospelí:
Na liečbu nevoľnosti a vracania spôsobených cytotoxickou chemoterapiou a rádioterapiou a na prevenciu a liečbu pooperačnej nevoľnosti a vracania (post-operative nausea and vomiting, PONV).
Pediatrická populácia:
Na liečbu nevoľnosti a vracania spôsobených chemoterapiou (chemotherapy-induced nausea and vomiting, CINV) u detí vo veku ≥ 6 mesiacov.
Na prevenciu a liečbu pooperačnej nevoľnosti a vracania u detí vo veku ≥ 1 mesiac.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Nevoľnosť a vracanie vyvolané chemoterapiou a rádioterapiou
Dospelí:
Intenzita nevoľnosti a vracania pri liečbe rakoviny sa mení v závislosti od použitých dávok a kombinácií režimov chemoterapie a rádioterapie. Spôsob podávania a dávkovania ondansetrónu sa má pohybovať v rozsahu 8-32 mg na deň a má byť zvolený, ako je uvedené nižšie.
Emetogénna chemoterapia a rádioterapia:
Ondansetrón sa môže podávať rektálne, perorálne (tablety alebo sirup), intravenózne alebo intramuskulárne.
Väčšine pacientov liečených emetogénnou chemoterapiou alebo rádioterapiou sa má podávať 8 mg ondansetrónu ako pomalá intravenózna injekcia (počas nie menej ako 30 sekúnd) alebo intramuskulárna injekcia bezprostredne pred liečbou, a následne sa podáva 8 mg ondansetrónu každých 12 hodín perorálne.
Aby sa zabránilo oneskorenému alebo dlhotrvajúcemu vracaniu po prvých 24 hodinách, perorálna alebo rektálna liečba ondansetrónom má pokračovať až do 5 dní po ukončení liečby.
Vysoko emetogénna chemoterapia: Pacientom, ktorí sú liečení vysoko emetogénnou chemoterapiou, napr. vysokými dávkami cisplatiny, sa môže ondansetrón podávať orálne, rektálne, intravenózne alebo intramuskulárne. Ondansetrón preukazuje rovnakú účinnosť po prvých 24 hodinách chemoterapie pri nasledovnom dávkovaní:
- Jednorazová dávka 8 mg pomalou intravenóznou injekciou (počas nie menej ako 30 sekúnd) alebo intramuskulárnou injekciou bezprostredne pred chemoterapiou.
- Dávka 8 mg pomalou intravenóznou injekciou (počas nie menej ako 30 sekúnd) alebo 8 mg intramuskulárne dávky v intervale 2-4 hodín alebo nepretržitá infúzia 1 mg/hodinu počas 24 hodín.
- Maximálna 16 mg začiatočná intravenózna dávka zriedená v 50-100 ml fyziologického roztoku alebo v inej kompatibilnej infúznej tekutine (pozri časť 6.6) a podaná infúzne počas nie menej ako 15 minút bezprostredne pred chemoterapiou. Po začiatočnej dávke ondansetrónu môžu nasledovať dve ďalšie 8 mg intravenózne dávky (počas nie menej ako 30 sekúnd) alebo intramuskulárne dávky v intervale štyroch hodín.
- Jednorazová dávka väčšia ako 16 mg sa nesmie podať vzhľadom na dávkou podmienené zvýšené riziko predĺženia intervalu QT (pozri časti 4.4, 4.8 a 5.1).
Dávkovací režim sa má zvoliť podľa závažnosti emetogénneho účinku chemoterapie.
Účinok ondansetrónu vo vysoko emetogénnej chemoterapii je možné zvýšiť jednorazovým intravenóznym podaním 20 mg dinátriumdexametazónfosfátu pred chemoterapiou.
Aby sa zabránilo oneskorenému alebo dlhotrvajúcemu vracaniu po prvých 24 hodinách, perorálna alebo rektálna liečba ondansetrónom má pokračovať až do 5 dní po ukončení liečby.
Pediatrická populácia:
CINV u detí vo veku ≥ 6 mesiacov a dospievajúcich:
Dávku pri liečbe CINV je možné vypočítať na základe hodnoty telesného povrchu (body surface area, BSA) alebo telesnej hmotnosti – pozri nižšie. V pediatrických klinických štúdiách bol ondansetrón podaný intravenóznou infúziou zriedenou v 25 až 50 ml fyziologického roztoku alebo v inej kompatibilnej infúznej tekutine a infúzia bola podávaná počas nie menej ako 15 minút.
Dávkovanie na základe telesnej hmotnosti vedie k vyšším celkovým denným dávkam ako v prípade dávkovania na základe telesného povrchu (pozri časti 4.4 a 5.1).
Ondansetróniumchlorid sa má zriediť 5 % roztokom dextrózy alebo 0,9 % roztokom chloridu sodného, prípadne inou kompatibilnou infúznou tekutinou (pozri časť 6.6) a podať ako intravenózna infúzia počas nie menej ako 15 minút.
O používaní injekcie Ondansetronu Accord na prevenciu oneskorenej alebo dlhotrvajúcej CINV nie sú k dispozícii žiadne údaje z kontrolovaných klinických skúšaní. O používaní injekcie Ondansetronu Accord pri nevoľnosti a vracaní vyvolanými rádioterapiou u detí nie sú k dispozícii žiadne údaje z kontrolovaných klinických skúšaní.
Dávkovanie podľa telesného povrchu:
Ondansetrón sa má podávať bezprostredne pred chemoterapiou vo forme jednorazovej intravenóznej dávky 5 mg/m2. Jednorazová intravenózna dávka nesmie prekročiť 8 mg.
Perorálna liečba môže začať o dvanásť hodín neskôr a môže pokračovať až do 5 dní (Tabuľka č. 1).
Celková dávka v priebehu 24 hodín (podávaná v rozdelených dávkach) nesmie prekročiť dávku pre dospelých, ktorá predstavuje 32 mg.
Tabuľka č. 1: Dávkovanie na základe telesného povrchu v prípade chemoterapie – deti vo veku ≥ 6 mesiacov a dospievajúci
| Telesný povrch | 1. deň(a,b) | 2. až 6. deň(b) |
| < 0,6 m2 | 5 mg/m2 intravenózne plus 2 mg sirup po 12 hodinách | 2 mg sirup každých 12 hodín |
| ≥ 0,6 m2 | 5 mg/m2 intravenózne plus 4 mg sirup po 12 hodinách | 4 mg sirup alebo tableta každých 12 hodín |
| > 1,2 m2 | 5 mg/m2 intravenózne plus 8 mg sirup alebo tableta po 12 hodinách | 8 mg sirup alebo tableta každých 12 hodín |
a Intravenózna dávka nesmie prekročiť 8 mg.
b Celková dávka v priebehu 24 hodín (podávaná v rozdelených dávkach) nesmie prekročiť dávku pre dospelých, ktorá predstavuje 32 mg.
Poznámka: K dispozícii nemusia byť všetky liekové formy.
Dávkovanie podľa telesnej hmotnosti:
Dávkovanie na základe telesnej hmotnosti vedie k vyšším celkovým denným dávkam ako v prípade dávkovania na základe telesného povrchu (pozri časti 4.4 a 5.1).
Ondansetrón sa má podať bezprostredne pred chemoterapiou ako jednorazová intravenózna dávka v množstve 0,15 mg/kg. Jednorazová intravenózna dávka nesmie prekročiť 8 mg.
Môžu sa podať dve ďalšie intravenózne dávky v štvorhodinových intervaloch. Perorálna liečba môže začať o 12 hodín neskôr a môže pokračovať až 5 dní (Tabuľka č. 2).
Celková dávka v priebehu 24 hodín (podávaná v rozdelených dávkach) nesmie prekročiť dávku pre dospelých, ktorá predstavuje 32 mg.
Tabuľka č. 2: Dávkovanie na základe telesnej hmotnosti v prípade chemoterapie – deti vo veku ≥ 6 mesiacov a dospievajúci
| Hmotnosť | 1. deň(a,b) | 2. až 6. deň(b) |
| ≤ 10 kg | Maximálne 3 dávky s koncentráciou 0,15 mg/kg intravenózne každé 4 hodiny. | 2 mg sirup každých 12 hodín |
| > 10 kg | Maximálne 3 dávky s koncentráciou 0,15 mg/kg intravenózne každé 4 hodiny. | 4 mg sirup alebo tableta každých 12 hodín |
a Intravenózna dávka nesmie prekročiť 8 mg.
b Celková dávka v priebehu 24 hodín (podávaná v rozdelených dávkach) nesmie prekročiť dávku pre dospelých, ktorá predstavuje 32 mg.
Poznámka: K dispozícii nemusia byť všetky liekové formy.
Starší pacienti
U pacientov vo veku 65 až 74 rokov je možné dodržiavať dávkovací režim pre dospelých. Všetky intravenózne dávky sa musia zriediť v 50 až 100 ml fyziologického roztoku alebo v inej kompatibilnej infúznej tekutine (pozri časť 6.6) a infúzia sa musí podávať počas 15 minút.
U pacientov vo veku 75 rokov alebo starších nemá začiatočná intravenózna dávka ondansetrónu presiahnuť 8 mg. Všetky intravenózne dávky sa musia zriediť v 50 až 100 ml fyziologického roztoku alebo v inej kompatibilnej infúznej tekutine (pozri časť 6.6) a infúzia sa musí podávať počas 15 minút. Po začiatočnej dávke 8 mg môžu nasledovať dve ďalšie 8 mg intravenózne dávky, podávané infúzne počas 15 minút a s odstupom najmenej štyri hodiny (pozri časť 5.2).
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Nevyžaduje sa žiadna úprava denného dávkovania, intervalu dávkovania alebo spôsobu podávania.
Pacienti s poruchou funkcie pečene
Klírens ondansetrónu je významne znížený a sérový polčas významne predĺžený u pacientov so stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene. U týchto pacientov sa nemá prekročiť celková denná dávka 8 mg, a preto sa odporúča parentálne alebo perorálne podanie.
Pacienti s poruchou sparteínového/debrisochínového metabolizmu
Eliminačný polčas ondansetrónu sa nemení u pacientov s poruchou sparteínového a debrisochínového metabolizmu. U týchto pacientov sa po opakovanom podávaní dávok zistili rovnaké koncentrácie liečiva ako v celkovej populácii. Nevyžadujú sa žiadne úpravy denného dávkovania alebo intervalu dávkovania.
Pooperačná nevoľnosť a vracanie (PONV)
Dospelí:
Na prevenciu PONV: ondansetrón sa môže podávať perorálne alebo formou intravenóznej alebo intramuskulárnej injekcie.
Ondansetrón sa môže podávať intramuskulárnou alebo pomalou intravenóznou injekciou ako jednorazová 4 mg dávka pri indukcii anestézie.
Na liečbu preukázanej PONV: odporúča sa podať jednorazovú 4 mg dávku intramuskulárnou alebo pomalou intravenóznou injekciou.
Pediatrická populácia:
PONV u detí vo veku ≥ 1 mesiac a dospievajúcich
Na prevenciu PONV u pediatrických pacientov podstupujúcich chirurgický zákrok v celkovej anestézii je možné podávať jednorazovú dávku ondansetrónu pomalou intravenóznou injekciou (nie menej ako 30 sekúnd) v množstve 0,1 mg/kg až do maximálnej dávky 4 mg pred indukciou anestézie, počas nej alebo po nej.
Na liečbu PONV u pediatrických pacientov po chirurgickom zákroku, podstupujúcich chirurgický zákrok v celkovej anestézii je možné podávať jednorazovú dávku ondansetrónu pomalou intravenóznou injekciou (nie menej ako 30 sekúnd) v množstve 0,1 mg/kg až do maximálnej dávky 4 mg.
U detí mladších ako 2 roky neexistujú žiadne údaje o použití Ondansetronu Accord pri liečbe PONV.
Starší pacienti
Skúsenosti s používaním ondansetrónu v prevencii a liečbe PONV u starších pacientov sú obmedzené, avšak ondansetrón je dobre tolerovaný u pacientov starších ako 65 rokov, ktorí sa liečia chemoterapiou.
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Nevyžaduje sa žiadna úprava denného dávkovania, intervalu dávkovania alebo spôsobu podávania.
Pacienti s poruchou funkcie pečene
Klírens ondansetrónu je významne znížený a sérový polčas významne predĺžený u pacientov so stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene. U týchto pacientov sa nemá prekročiť celková denná dávka 8 mg, a preto sa odporúča parenterálne alebo orálne podávanie.
Pacienti s poruchou sparteínového/debrisochínového metabolizmu
Eliminačný polčas ondansetrónu sa nemení u pacientov s poruchou sparteínového a debrisochínového metabolizmu. U týchto pacientov sa po opakovanom podávaní dávok zistili rovnaké koncentrácie liečiva ako v celkovej populácii. Nevyžadujú sa žiadne úpravy denného dávkovania alebo intervalu dávkovania.
Spôsob podávania
Na intravenóznu injekciu, intramuskulárnu injekciu alebo intravenóznu infúziu po zriedení.
Pokyny na riedenie lieku pred podaním pozri časť 6.6.
Predpisujúci lekári, ktorí majú v úmysle používať ondansetrón na prevenciu oneskorenej nevoľnosti a vracania súvisiaceho s chemoterapiou alebo rádioterapiou u dospelých, dospievajúcich alebo detí, majú vziať do úvahy súčasnú prax a príslušné usmernenia.
4.3 Kontraindikácie
- súbežné podávanie apomorfínu (pozri časť 4.5),
- precitlivenosť na ktorúkoľvek zložku lieku.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Reakcie precitlivenosti boli popísané u pacientov, u ktorých sa zistila precitlivenosť na ostatné selektívne antagonisty 5HT3 receptorov.
Respiračné príhody majú byť liečené symptomaticky a lekári im majú venovať zvláštnu pozornosť ako prekurzorom reakcií z precitlivenosti.
Ondansetrón predlžuje interval QT spôsobom závislým od dávky (pozri časť 5.1). Okrem toho boli u pacientov, ktorí dostávali ondansetrón, zaznamenané po uvedení lieku na trh prípady Torsade de Pointes. Ondansetrón nepodávajte pacientom s vrodeným syndrómom predĺženého intervalu QT. Ondansetrón sa má podávať opatrne pacientom, ktorí majú alebo sa u nich môže vyvinúť predĺženie intervalu QTc, vrátane pacientov s abnormalitami elektrolytov, kongestívnym zlyhávaním srdca, bradyarytmiami alebo pacientom, ktorí užívajú iné lieky, ktoré vedú k predĺženiu intervalu QT alebo abnormalitám elektrolytov.
Hypokaliémia a hypomagneziémia majú byť pred podaním ondansetrónu korigované.
Po uvedení lieku na trh bol u pacientov po podaní ondansetrónu súbežne s inými sérotonergikami (vrátane selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu – SSRI a inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu – SNRI) hlásený sérotonínový syndróm (vrátane pozmeneného duševného stavu, autonómnej instability a neuromuskulárnych abnormalít). Pokiaľ je súbežná liečba ondansetrónom a inými sérotonergikami z lekárskeho hľadiska nutná, musia byť pacienti náležite sledovaní.
V súvislosti s ondansetrónom je známe, že predlžuje čas prechodu hrubým črevom, a preto je pacientov s príznakmi subakútnej intestinálnej obštrukcie potrebné sledovať po jeho podaní.
U pacientov s adenotonzilárnym zákrokom môže ondansetrón podaný na prevenciu nevoľnosti a vracania maskovať okultné krvácanie. Preto je nutné takýchto pacienti po podaní ondansetrónu starostlivo sledovať.
Injekcia ondansetrónu obsahuje 2,5 mmol (alebo 57,9 mg) sodíka na maximálnu dennú dávku 32 mg. Toto je potrebné vziať do úvahy u pacientov s diétou s obmedzeným príjmom sodíka.
Pediatrická populácia:
U pediatrických pacientov, ktorým sa podáva ondansetrón s hepatotoxickými chemoterapeutikami, sa má pozorne sledovať narušenie funkcií pečene.
CINV:
Pri výpočte dávky na základe mg/kg a podávaní troch dávok v štvorhodinových intervaloch bude celková denná dávka vyššia než v prípade jednorazovej dávky 5 mg/m2 nasledovanej perorálnou dávkou. Komparatívna účinnosť týchto dvoch rôznych režimov dávkovania nebola preskúmaná v klinických štúdiách. Krížové skúšobné porovnávanie indikuje podobnú účinnosť v oboch režimoch (pozri časť 5.1).
4.5 Liekové a iné interakcie
Nedokázala sa indukcia alebo inhibícia metabolizmu liečiv podávaných súbežne s ondansetrónom. Vykonané štúdie nepreukázali farmakokinetické interakcie ondansetrónu s alkoholom a temazepanom.
Ondansetrón sa metabolizuje prostredníctvom viacerých pečeňových enzýmov cytochrómu P450: CYP3A4, CYP2D6 a CYP1A2. Vzhľadom na existenciu niekoľkých enzýmov schopných metabolizovať ondansetrón je inhibícia alebo znížená aktivita jedného enzýmu (napr. pri genetickej deficiencii enzýmu CYP2D6) normálne kompenzovaná inými enzýmami a nespôsobuje žiadnu alebo iba malú zmenu celkového klírensu ondansetrónu alebo potreby dávkovania.
Opatrnosť je potrebná, ak sa ondansetrón podáva súbežne s liekmi, ktoré predlžujú interval QT a/alebo spôsobujú abnormality elektrolytov (pozri časť 4.4).
Užívanie lieku Ondansetron Accord s liekmi predlžujúcimi interval QT môže viesť k ďalšiemu predĺženiu intervalu QT. Súbežné užívanie lieku Ondansetron Accord s kardiotoxickými liekmi (napr. s antracyklínmi, ako napr. doxorubicín, daunorubicín alebo trastuzumab), antibiotikami (napr. erytromycín), antifungálnymi liekmi (napr. ketokonazol), antiarytmikami (napr. amiodarόn) a betablokátormi (napr. atenolol alebo timolol) môže zvýšiť riziko arytmií (pozri časť 4.4).
Sérotonergné lieky (napr. SSRI a SNRI)
Po uvedení lieku na trh bol u pacientov po podaní ondansetrónu súbežne s inými sérotonergikami (vrátane SSRI a SNRI) hlásený sérotonínový syndróm (vrátane pozmeneného duševného stavu, autonómnej instability a neuromuskulárnych abnormalít) (pozri časť 4.4).
Apomorfín
Vzhľadom na nahlásené prípady prehĺbenej hypotenzie a straty vedomia pri podávaní apomorfínu s ondansetrónom je súbežné užívanie apomorfínu s ondansetrónom kontraindikované.
Fenytoín, karbamazepín a rifampicín
U pacientov liečených silnými induktormi CYP3A4 (napr. fenytoín, karbamazepín a rifampicín) bol perorálny klírens ondansetrónu zvýšený a koncentrácie ondansetrónu v krvi znížené.
Tramadol
Údaje z malých štúdií naznačujú, že ondansetrón môže znižovať analgetický účinok tramadolu.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Ženy vo fertilnom veku
Ženy vo fertilnom veku majú zvážiť používanie antikoncepcie.
Gravidita
Na základe skúseností u ľudí z epidemiologických štúdií existuje podozrenie, že ondansetrón spôsobuje orofaciálne malformácie, ak sa podáva počas prvého trimestra gravidity.
V jednej kohortovej štúdii zahŕňajúcej 1,8 milióna gravidných žien bolo používanie ondansetrónu počas prvého trimestra spojené so zvýšeným rizikom orálneho rázštepu [3 ďalšie prípady na 10 000 liečených žien; upravené relatívne riziko 1,24; (95 % IS 1,03 – 1,48)].
V dostupných epidemiologických štúdiách srdcových malformácií sa uvádzajú protichodné výsledky. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky na reprodukčnú toxicitu. Ondansetrón sa nemá používať počas prvého trimestra gravidity.
Dojčenie
Testy ukázali, že ondansetrón prechádza do mlieka dojčiacich zvierat. Preto sa odporúča, aby matky užívajúce ondansetrón nedojčili svoje dojčatá.
Fertilita
Neexistujú žiadne informácie o účinkoch ondansetrónu na fertilitu u ľudí.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
V psychomotorických testoch ondansetrón neovplyvňuje výkonnosť ani nespôsobuje sedáciu. Vzhľadom na farmakológiu ondansetrónu sa nepredpokladajú žiadne škodlivé účinky na tento typ aktivít.
4.8 Nežiaduce účinky
Nežiaduce účinky sú nižšie uvedené podľa tried orgánových systémov a frekvencie. Frekvencie sú definované nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000) a veľmi zriedkavé (< 1/10 000). Veľmi časté, časté a menej časté príhody boli všeobecne stanovené z údajov z klinických skúšaní. Bola zohľadnená incidencia pri placebe. Zriedkavé a veľmi zriedkavé príhody boli všeobecne určené zo spontánnych údajov po uvedení lieku na trh.
Pri štandardných odporúčaných dávkach ondansetrónu sa odhadujú nasledujúce frekvencie. Profily nežiaducich účinkov u detí a dospievajúcich boli porovnateľné s profilmi u dospelých.
Poruchy imunitného systému
Zriedkavé: Okamžité reakcie z precitlivenosti, niekedy závažné, vrátane anafylaxie.
Poruchy nervového systému
Veľmi časté: Bolesť hlavy.
Menej časté: Záchvaty, poruchy pohybu (vrátane extrapyramídových reakcií, ako sú napríklad dystonické reakcie, okulogyrická kríza a dyskinézia)(1).
Zriedkavé: Závraty počas rýchleho intravenózneho podávania.
Poruchy oka
Zriedkavé: Prechodné poruchy videnia (napr. rozmazané videnie) prevažne počas intravenózneho podávania.
Veľmi zriedkavé: Prechodná slepota, prevažne počas intravenózneho podávania(2).
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Zriedkavé: Predĺženie QTc intervalu (vrátane Torsade de Pointes).
Menej časté: Arytmie, bolesti na hrudníku s depresiou ST segmentu alebo bez nej, bradykardia.
Poruchy ciev
Časté: Pocity tepla alebo sčervenanie.
Menej časté: Hypotenzia.
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Menej časté: Čkanie.
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: Zápcha.
Poruchy pečene a žlčových ciest
Menej časté: Asymptomatické zvýšenie hodnôt funkčných pečeňových testov(3).
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté: Môžu sa objaviť lokálne reakcie v mieste intravenóznej aplikácie.
1 Pozorované bez definitívneho dôkazu pretrvávajúcich klinických následkov.
2 Väčšina hlásených prípadov slepoty vymizla do 20 minút. Väčšine pacientov boli podané chemoterapeutiká, ktoré zahŕňali cisplatinu. V niektorých prípadoch prechodnej slepoty bolo hlásené, že majú kortikálny pôvod.
3 Tieto reakcie boli často pozorované u pacientov, ktorí dostávali chemoterapiu s cisplatinou.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
4.9 Predávkovanie
Príznaky a prejavy
Existuje len málo skúseností s predávkovaním ondansetrónom. Vo väčšine prípadov boli symptómy podobné ako u pacientov, ktorým boli podávané odporúčané dávky (pozri časť 4.8). Hlásené prejavy zahŕňali poruchy videnia, závažnú zápchu, hypotenziu a vazovagálnu reakciu s prechodným AV blokom druhého stupňa.
Ondansetrón predlžuje interval QT spôsobom závislým od dávky. V prípadoch predávkovania sa odporúča monitorovanie EKG.
Prípady konzistentné so sérotonínovým syndrómom boli hlásené u malých detí po perorálnom predávkovaní.
Pediatrická populácia
U dojčiat a detí vo veku 12 mesiacov až 2 roky boli hlásené prípady ochorení konzistentné so sérotonínovým syndrómom po neúmyselnom perorálnom predávkovaní ondansetrónom (prekročenie odhadovaného príjmu 4 mg/kg).
Liečba
Špecifické antidotum pre ondansetrón neexistuje, preto sa má pri všetkých prípadoch podozrenia na predávkovanie podať vhodná symptomatická a podporná liečba.
Ďalšia liečba má byť klinicky indikovaná alebo odporúčaná národným toxickým centrom, ak je taká možnosť.
Používanie uragogy pravej (Uragoga ipecacuanha) na liečbu predávkovania ondansetrónom sa neodporúča, pretože vzhľadom na antiemetický účinok samotného ondansetrónu je odozva u pacientov nepravdepodobná.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Antiemetiká, antagonisty sérotonínu (5-HT3)
ATC kód: A04AA01
Mechanizmus účinku
Ondansetrón je silný a vysoko selektívny antagonista 5-HT3 receptorov.
Presný mechanizmus jeho účinku na potlačenie nevoľnosti a vracania nie je známy. Chemoterapia a rádioterapia môžu spôsobovať uvoľňovanie 5-HT v tenkom čreve, a tak spúšťať reflex vracania aktiváciou aferentných dráh blúdivého nervu prostredníctvom 5-HT3 receptorov. Ondansetrón blokuje iniciáciu tohto reflexu. Aktivácia aferentných dráh blúdivého nervu môže tiež spôsobovať uvoľnenie 5-HT v area postrema, ktorá sa nachádza na spodine štvrtej mozgovej komory, a týmto spôsobom môže tiež dochádzať k vyvolaniu vracania centrálnym mechanizmom. Tlmivý účinok ondansetrónu na nevoľnosť a vracanie indukované cytotoxickou chemoterapiou a rádioterapiou je preto pravdepodobne sprostredkovaný antagonistickým účinkom na receptory 5-HT3 v neurónoch periférneho i centrálneho nervového systému. Mechanizmus účinku pri pooperačnej nevoľnosti a vracaní nie je známy, ale môže byť rovnaký ako u cytotoxicky vyvolanej nevoľnosti a vracaní.
Ondansetrón nemení plazmatické koncentrácie prolaktínu.
Úloha ondansetrónu pri vracaní indukovanom opiátmi sa doposiaľ nezistila.
Predĺženie intervalu QT
Účinok ondansetrónu na interval QTc bol vyhodnotený v dvojito zaslepenom, randomizovanom, placebom a pozitívne (moxifloxacínom) kontrolovanom prekríženom klinickom skúšaní na 58 zdravých dospelých mužoch a ženách. Dávky ondansetrónu zahrňovali 8 mg a 32 mg intravenózne infundovaných v priebehu 15 minút. Pri najvyššej testovanej dávke 32 mg maximálny priemerný (horná hranica 90 % CI) rozdiel v QTcF oproti placebu po korekcii východiskovými hodnotami bol 19,6 (21,5) msec. Pri najnižšej testovanej dávke 8 mg maximálny priemerný (horná hranica 90 % CI) rozdiel v QTcF oproti placebu po korekcii východiskovými hodnotami bol 5,8 (7,8) msec. V tejto štúdii neboli namerané hodnoty QTcF vyššie ako 480 msec a žiadne predĺženie QTcF nebolo väčšie ako 60 msec. V meraných elektrokardiografických intervaloch PR alebo QRS neboli žiadne významné zmeny.
Pediatrická populácia:
CINV
Účinnosť ondansetrónu pri kontrole vracania a nevoľnosti indukovanej chemoterapiou rakoviny sa vyhodnocovala v dvojito zaslepenej randomizovanej štúdii u 415 pacientov vo veku od 1 do 18 rokov (S3AB3006). V dňoch chemoterapie bol pacientom podaný ondansetrón v dávke 5 mg/m2 intravenózne a ondansetrón v dávke 4 mg perorálne po 8 až 12 hodinách alebo ondansetrón v dávke 0,45 mg/kg intravenózne a placebo perorálne po 8 až 12 hodinách. Po chemoterapii bola obom skupinám podávaná dávka 4 mg ondansetrónu vo forme sirupu dvakrát denne počas 3 dní. Úplná kontrola vracania počas najhoršieho dňa chemoterapie bola 49 % (5 mg/m2 intravenózne a ondansetrón v dávke 4 mg perorálne) a 41 % (0,45 mg/kg intravenózne a placebo perorálne). Po chemoterapii bola obom skupinám podávaná dávka 4 mg ondansetrónu vo forme sirupu dvakrát denne počas 3 dní. Medzi dvomi liečebnými skupinami neboli pozorované žiadne rozdiely v celkovom výskyte a povahe nežiaducich účinkov.
Dvojito zaslepená randomizovaná a placebom kontrolovaná štúdia (S3AB4003) u 438 pacientov vo veku od 1 do 17 rokov preukázala úplnú kontrolu vracania počas najhoršieho dňa chemoterapie u:
73 % pacientov, ak bol ondansetrón podávaný v dávke 5 mg/m2 intravenózne spolu s 2 až 4 mg dexametazónu perorálne.
71 % pacientov, keď bol ondansetrón podávaný ako sirup v dávke 8 mg spolu s 2 až 4 mg dexametazónu perorálne v dňoch chemoterapie.
Po chemoterapii bola obom skupinám podávaná dávka 4 mg ondansetrónu vo forme sirupu dvakrát denne počas 2 dní. Neboli pozorované žiadne rozdiely v celkovom výskyte a povahe nežiaducich účinkov medzi obidvomi liečebnými skupinami.
Účinnosť ondansetrónu u 75 detí vo veku 6 až 48 mesiacov bola preskúmaná v rámci otvorenej, nekomparatívnej a jednoramennej štúdii (S3A40320). Všetkým deťom boli podané tri dávky 0,15 mg/kg intravenózneho ondansetrónu 30 minút pred začiatkom chemoterapie a potom 4 a 8 hodín po prvej dávke. Úplná kontrola vracania sa dosiahla u 56 % pacientov.
Ďalšia otvorená, neoperatívna a jednoramenná štúdia (S3A239) skúmala účinnosť jednej intravenóznej dávky 0,15 mg/kg ondansetrónu, po ktorej nasledovali dve dávky ondansetrónu (4 mg u detí vo veku < 12 rokov a 8 mg u detí vo veku ≥ 12 rokov) (celkový počet detí n = 28). Úplná kontrola vracania sa dosiahla u 42 % pacientov.
PONV
Účinnosť jednej dávky ondansetrónu pri prevencii pooperačnej nevoľnosti a vracania sa skúmala v randomizovanej, dvojito zaslepenej a placebom kontrolovanej štúdii u 670 detí vo veku od 1 do 24 mesiacov (postkonceptuálny vek ≥ 44 týždňov, hmotnosť ≥3 kg). U zahrnutých subjektov bol naplánovaný chirurgický zákrok v celkovej anestézii a ich stav ASA bol ≤ III. Jedna dávka ondansetrónu v koncentrácii 0,1 mg/kg bola podaná do piatich minút po indukcii anestézie. Pomer subjektov, u ktorých sa vyskytla aspoň jedna epizóda vracania počas 24-hodinového obdobia hodnotenia (ITT), bol vyšší u pacientov s placebom, než u pacientov prijímajúcich ondansetrón (28 %, resp. 11 % p < 0,0001).
Štyri dvojito zaslepené, placebom kontrolované štúdie sa vykonali u 1 469 pediatrických pacientov mužského a ženského pohlavia (vo veku 2 až 12 rokov), ktorí podstúpili celkovú anestéziu. Pacienti boli randomizovaní buď na jednotlivé intravenózne dávky ondansetrónu (0,1 mg/kg u pediatrických pacientov s hmotnosťou 40 kg alebo menej, 4 mg u pediatrických pacientov s hmotnosťou viac ako 40 kg; počet pacientov = 735) alebo na placebo (počet pacientov = 734). Študované liečivo sa podávalo po dobu aspoň 30 sekúnd ihneď pred alebo po indukcii anestézie. Ondansetrón bol signifikantne účinnejší v prevencii nauzey a vracania ako placebo. Výsledky týchto štúdií sú zhrnuté v Tabuľke č. 3.
Tabuľka č. 3: Prevencia a liečba PONV u pediatrických pacientov – Odpoveď na liečbu počas 24 hodín
| Štúdia | Koncový bod | Ondansetrón % | Placebo % | p hodnota |
| S3A380 | CR | 68 | 39 | ≤ 0,001 |
| S3GT09 | CR | 61 | 35 | ≤ 0,001 |
| S3A381 | CR | 53 | 17 | ≤ 0,001 |
| S3GT11 | žiadna nauzea | 64 | 51 | 0,004 |
| S3GT11 | žiadne vracanie | 60 | 47 | 0,004 |
CR = žiadne epizódy vracania, záchrany alebo ukončenia
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Po perorálnom podaní je ondansetrón pasívne a úplne absorbovaný z gastrointestinálneho traktu a metabolizuje sa pri prvom prechode pečeňou. Maximálne plazmatické koncentrácie približne 30 ng/ml sa dosiahnu asi 1,5 hodiny po podaní 8 mg dávky. Pri dávkach prevyšujúcich 8 mg nárast systémovej expozície ondansetrónu stúpa s dávkou viac než priamo úmerne; táto skutočnosť môže byť odrazom určitého poklesu metabolizmu v dôsledku prvého prechodu pečeňou po podaní vyšších perorálnych dávok. Po perorálnom podaní je biodostupnosť mierne zvýšená prítomnosťou potravy, avšak antacidá ju neovplyvňujú.
Po podaní čapíka ondansetrónu sa plazmatické koncentrácie ondansetrónu detegujú medzi 15 a 60 minútami po podaní dávky. Koncentrácie stúpajú obzvlášť lineárnym spôsobom až do dosiahnutia vrcholových koncentrácií 20 až 30 ng/ml, zvyčajne 6 hodín po podaní dávky. Plazmatické koncentrácie potom klesajú, ale pomalšie, ako sa pozorovalo po perorálnom podaní v dôsledku pokračujúcej absorpcie ondansetrónu.
Štúdie u zdravých starších dobrovoľníkov ukázali mierne, ale klinicky nesignifikantné a s vekom súvisiace nárasty perorálnej biodostupnosti (65 %) a polčasu eliminácie (5 hodín) ondansetrónu.
Maximálna plazmatická koncentrácia približne 65 ng/ml sa dosiahne počas 5 minút po podaní 4 mg ondansetrónu intravenóznou infúziou. Po intramuskulárnom podaní ondansetrónu sa maximálna plazmatická koncentrácia (približne 25 ng/ml) dosiahne do 10 minút od podania injekcie.
Distribúcia
Prerozdelenie ondansetrónu po perorálnom, intramuskulárnom a intravenóznom podaní je podobné ako v prípade polčasu terminálnej eliminácie približne 3 hodiny a distribučným objemom v rovnovážnom stave približne 140 l. Po intramuskulárnom a intravenóznom podaní ondansetrónu sa dosiahne rovnaká systémová expozícia.
Väzbovosť ondansetrónu na bielkoviny nie je vysoká (70-76 %).
Absolútna biodostupnosť ondansetrónu z čapíkov je približne 60 % a nie je ovplyvnená pohlavím.
Biotransformácia
Ondansetrón sa zo systémového obehu odstraňuje predovšetkým pečeňovým metabolizmom niekoľkými enzýmovými cestami. Neprítomnosť enzýmu CYP2D6 (debrisochínový polymorfizmus) nemá žiadny vplyv na farmakokinetiku ondansetrónu.
Eliminácia
Menej ako 5 % absorbovanej dávky sa vylučuje v nezmenenej forme do moču. Terminálny polčas je približne 3 hodiny.
Farmakokinetické vlastnosti ondansetrónu zostávajú pri opakovanom podávaní nezmenené.
Polčas rozpadu fázy eliminácie po podaní čapíka je určený rýchlosťou absorpcie ondansetrónu, nie systémovým klírensom a trvá približne 6 hodín. Ženy vykazujú malé, klinicky nevýznamné zvýšenie polčasu rozpadu v porovnaní s mužmi.
Osobitné skupiny pacientov
Pohlavie
Boli zistené rozdiely vo farmakokinetických vlastnostiach ondansetrónu medzi pohlaviami, keďže u žien bola rýchlosť a miera absorpcie po perorálnom podaní dávky vyššia, systémový klírens a distribučný objem (s úpravou na telesnú hmotnosť) boli znížené.
Deti a dospievajúci (vo veku od 1 mesiaca do 17 rokov)
U pediatrických pacientov vo veku od 1 do 4 mesiacov (n=19) podstupujúcich chirurgický zákrok bol klírens normalizovaný na hmotnosť približne o 30 % pomalší, než u pacientov vo veku od 5 do 24 mesiacov (n=22), ale porovnateľný s pacientmi vo veku od 3 do 12 rokov. Priemerný nahlásený polčas u populácie pacientov vo veku od 1 do 4 mesiacov bol 6,7 hodiny v porovnaní s 2,9 hodiny u pacientov vo veku od 5 do 24 mesiacov a od 3 do 12 rokov. Rozdiely vo farmakokinetických parametroch populácie pacientov vo veku od 1 do 4 mesiacov je možné čiastočne vysvetliť vyššou percentuálnou hodnotou celkového obsahu vody v tele u novorodencov a dojčiat a vyšším distribučným objemom pre vo vode rozpustné lieky, medzi ktoré patrí aj ondansetrón.
U pediatrických pacientov vo veku 3 až 12 rokov, ktorí podstúpili elektívny operačný výkon v celkovej anestézii, boli absolútne hodnoty klírensu a distribučného objemu ondansetrónu redukované v porovnaní s hodnotami u dospelých pacientov. Hodnoty oboch parametrov lineárne rástli spolu s rastúcimi hodnotami hmotnosti a do 12 rokov veku sa hodnoty približovali hodnotám mladých dospelých jedincov. Keď boli hodnoty klírensu a distribučného objemu normalizované podľa telesnej hmotnosti, hodnoty týchto parametrov boli v jednotlivých populáciách rôznych vekových skupín podobné. Použitie dávkovania na základe telesnej hmotnosti vyrovnáva zmeny súvisiace s vekom a je efektívne v normalizovaní systémovej expozície u pediatrických pacientov.
Farmakokinetická analýza populácie sa vykonala u 428 jedincov (pacienti s rakovinou, pacienti s chirurgickým zákrokom a zdraví dobrovoľníci) vo veku 1 mesiac až 44 rokov po intravenóznom podaní ondansetrónu. Na základe tejto analýzy bola systémová expozícia (AUC) ondansetrónu po perorálnom alebo i.v. podaní u detí a dospievajúcich porovnateľná s dospelými s výnimkou dojčiat vo veku 1 až 4 mesiace. Objem súvisel s vekom a bol nižší u dospelých ako u dojčiat a detí. Klírens súvisel s hmotnosťou, ale nie s vekom, s výnimkou dojčiat vo veku 1 až 4 mesiace. Je ťažké dospieť k záveru, či došlo k ďalšiemu zníženiu klírensu v súvislosti s vekom u dojčiat vo veku 1 až 4 mesiace alebo jednoducho prirodzenou variabilitou vzhľadom na nízky počet jedincov sledovaných v tejto vekovej skupine. Vzhľadom na to, že pacienti vo veku menej ako 6 mesiacov dostanú len jednu dávku pri PONV, znížený klírens nebude pravdepodobne klinicky relevantný.
Starší pacienti
Štúdie skorej fázy I u zdravých starších dobrovoľníkov ukázali mierne s vekom súvisiace zníženie klírensu a nárast polčasu eliminácie ondansetrónu. Avšak široká variabilita medzi pacientmi viedla k výraznému prekrývaniu farmakokinetických parametrov medzi mladými (< 65 rokov) a staršími pacientmi (≥ 65 rokov) a neboli pozorované žiadne celkové rozdiely v bezpečnosti a účinnosti medzi mladými a staršími pacientmi s rakovinou, ktorí boli zaradení do klinických skúšaní CINV na podporu iných dávkovacích odporúčaní pre starších pacientov.
Na základe novších plazmatických koncentrácií ondansetrónu a modelovania reakcie na expozíciu sa predpokladá väčší účinok na QTcF u pacientov vo veku ≥ 75 rokov v porovnaní s mladými dospelými. Špecifické informácie o dávkovaní sú poskytované pacientom starším ako 65 rokov a starším ako 75 rokov pre intravenózne dávkovanie (pozri časť 4.2).
Porucha funkcie obličiek
U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 15-60 ml/min) dochádza po intravenóznom podaní ondansetrónu k zníženiu celkového klírensu a distribučného objemu, čo vedie k miernemu, avšak klinicky nevýznamnému predĺženiu eliminačného polčasu (5,4 h). U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek, ktorí si vyžadovali pravidelnú hemodialýzu (sledovanie v období medzi dialýzami), sa po intravenóznom podaní v podstate nezmenila farmakokinetika ondansetrónu.
Porucha funkcie pečene
U pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene sa po perorálnom, intravenóznom alebo intramuskulárnom podaní systémový klírens ondansetrónu významne znížil s predĺženými polčasmi eliminácie (15-32 hodín) a perorálna biodostupnosť sa blížila k 100 % vzhľadom na znížený presystémový metabolizmus. Farmakokinetika ondansetrónu po podaní čapíkov sa nehodnotila u pacientov s poruchou funkcie pečene.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
Ondansetrón a jeho metabolity sa akumulujú v mlieku potkanov, pričom pomer jeho koncentrácie v mlieku a plazme bol 5,2:1.
V štúdii s klonovanými iónovými kanálmi ľudského srdca sa ukázalo, že ondansetrón má potenciál ovplyvňovať repolarizáciu srdca blokovaním HERG draslíkových kanálov.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
monohydrát kyseliny citrónovej
citronan sodný
chlorid sodný
hydroxid sodný (na úpravu pH)
kyselina chlorovodíková, koncentrovaná (na úpravu pH)
voda na injekciu
6.2 Inkompatibility
Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.
6.3 Čas použiteľnosti
Neotvorené
3 roky
Injekcia
Po prvom otvorení ihneď použite.
Infúzia
Chemická a fyzikálna stabilita bola preukázaná po dobu 7 dní pri teplote 25 °C a pri teplote 2 - 8 °C spolu s roztokmi uvedenými v časti 6.6.
Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite. Ak sa liek nepoužije okamžite, za podmienky a čas uchovávania zodpovedá používateľ. Liek sa môže uchovávať pri teplote 2 až 8 °C nie dlhšie ako 24 hodín pred podaním, pokiaľ roztok nebol nariedený za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie.
Ampulky uchovávajte v škatuli, na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie nariedeného lieku, pozri časť 6.3.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Číre sklenené ampulky typu I/ sklenené ampulky jantáru.
2 ml:
Veľkosti balenia: Jeden kartón obsahujúci 10 ampuliek.
Jeden kartón obsahujúci 5 ampuliek.
4 ml:
Veľkosti balenia: Jeden kartón obsahujúci 10 ampuliek.
Jeden kartón obsahujúci 5 ampuliek.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Roztok sa nesmie sterilizovať v autokláve.
Injekcia Ondansetronu Accord má byť namiešaná iba s odporúčanými infúznymi roztokmi:
infúzny intravenózny roztok chloridu sodného 0,9 % w/v,
infúzny intravenózny roztok glukózy 5 % w/v,
infúzny intravenózny roztok manitolu 10 % w/v,
Ringerov intravenózny roztok,
infúzny intravenózny roztok chloridu draselného 0,3 % w/v a chloridu sodného 0,9 % w/v,
infúzny intravenózny roztok chloridu draselného 0,3 % w/v a glukózy 5 % w/v.
Stabilita injekcie Ondansetronu Accord po nariedení s odporúčanými infúznymi tekutinami bola preukázaná v koncentráciách 0,016 mg/ml a 0,64 mg/ml.
Štúdie o kompatibilite sa vykonávali s polyvinylchloridovými infúznymi vakmi s polyvinylchloridovými infúznymi súpravami, polyetylénovými infúznymi vakmi, sklenenými fľašami typu 1 a polypropylénovými striekačkami. Pri nariedení injekcie Ondansetronu Accord s 10 % manitolovým infúznym roztokom, Ringerovym infúznym roztokom, 0,3 % roztokom chloridu draselného a 0,9 % roztokom chloridu sodného, 0,3 % roztoku chloridu draselného a 5 % roztoku dextrózy, 0,9 % roztoku chloridu sodného a 5 % glukózového roztoku sa preukázalo, že je stabilný v polyvinylchloridových infúznych vakoch a polyvinylchloridových infúznych súpravách, polyetylénových infúznych vakoch, sklenených fľašiach typu 1 a polypropylénových striekačkách.
Kompatibilita s ostatnými liekmi: Injekcia Ondansetronu Accord sa má podávať intravenóznou infúziou s použitím 0,9 % roztoku chloridu sodného a 5 % injekčného roztoku dextrózy rýchlosťou 1 mg/h, napr. pomocou infúzneho vaku alebo striekačkovej pumpy. Nasledujúce lieky sa môžu podávať pomocou Y spojky injekcie Ondansetronu Accord v koncentráciách ondansetrónu od 16 do 160 µg/ml (napr. 8 mg/500 ml, resp. 8 mg/50 ml).
Cisplatina: Koncentrácia až do 0,48 mg/ml (napr. 240 mg v 500 ml) sa môže podávať počas jednej až ôsmich hodín.
Karboplatina: Koncentrácie v rozsahu 0,18 mg/ml do 9,9 mg/ml (napr. 90 mg v 500 ml až 990 mg v 100 ml) podávané počas 10 minút až jednej hodiny.
Etopozid: Koncentrácie v rozsahu 0,14 mg/ml do 0,25 mg/ml (napr. 72 mg v 500 ml až 250 mg v 1 litri) podávané počas 30 minút až jednej hodiny.
Ceftazidim: Dávky v rozsahu od 250 mg do 2 000 mg rozpustené vo vode na injekciu podľa odporúčania výrobcu (napr. 2,5 ml na 250 mg a 10 ml na 2 g ceftazidimu), podávané ako intravenózny bolus injekcie počas približne piatich minút.
Cyklofosfamid: Dávky v rozsahu od 100 mg do 1 g rozpustené vo vode na injekciu, 5 ml na 100 mg cyklofosfamidu, podľa odporúčania výrobcu, podávané ako intravenózny bolus injekcie počas približne piatich minút.
Doxorubicín: Dávky v rozsahu od 10 mg do 100 mg rozpustené vo vode na injekciu, 5 ml na 100 mg doxorubicínu, podľa odporúčania výrobcu, podávané ako intravenózny bolus injekcie počas približne piatich minút.
Dexametazón: Sodná soľ dexametazónfosfátu v dávke 20 mg sa môže podávať pomalou intravenóznou injekciou počas 2 - 5 minút cez Y spojku spolu s 8 alebo 16 mg ondansetrónu rozriedeného s 50 - 100 ml kompatibilného infúzneho roztoku počas asi 15 minút. Kompatibilita medzi sodnou soľou dexametazónfosfátu a ondansetrónom preukázala podporu podávania týchto liekov rovnakou sadou v koncentráciách od 32 µg až po 2,5 mg/ml sodnej soli dexametazónfosfátu a 8 µg po 0,75 mg/ml ondansetrónu.
Roztok je pred použitím (a po nariedení) nutné vizuálne skontrolovať. Môžu sa používať iba číre roztoky, ktoré neobsahujú žiadne čiastočky.
Zriedené roztoky sa majú skladovať na mieste chránenom pred svetlom.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Accord Healthcare Polska Sp. z o.o.
Taśmowa 7
02-677 Varšava
Poľsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
20/0435/10-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 24. júna 2010
Dátum posledného predĺženia registrácie: 19. marca 2018
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
01/2020
