SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
Rebif 22 mikrogramov/0,5 ml injekčný roztok v náplni
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá náplň obsahuje 66 mikrogramov (18 MIU*) interferónu beta-1a** v 1,5 ml roztoku, čo zodpovedá 44 mikrogramov/ml.
* Milión medzinárodných jednotiek, meraných bioskúškami cytopatického efektu (CPE) proti vlastnému štandardu IFN beta-1a, ktorý je kalibrovaný proti súčasnému medzinárodnému NIH štandardu (GB-23-902-531).
** vyrobené rekombinantnou DNA technológiou v bunkách ovárií čínskeho škrečka (CHO-K1).
Pomocná látka: 7,5 mg benzylakoholu
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Injekčný roztok v náplni.
Číry až opalescenčný roztok s pH 3,7 až 4,1 a osmolaritou 250 až 450 mOsm/l.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Rebif je indikovaný na liečbu relapsujúcej sklerózy multiplex.
V klinických štúdiách to bolo charakterizované dvoma alebo viacerými akútnymi exacerbáciami počas predchádzajúcich dvoch rokov (pozri časť 5.1).
Účinnosť sa doteraz nedokázala a u pacientov so sekundárne progresívnou sklerózou multiplex bez pokračujúcej aktivity relapsov (pozri časť 5.1).
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania Terapia sa má začať pod odborným dohľadom lekára, ktorý má skúsenosti s liečbou tohto ochorenia. Odporúčané dávkovanie Rebifu je 44 mikrogramov podávané subkutánne trikrát týždenne. Nižšia dávka 22 mikrogramov, ktorá sa tiež podáva subkutánne trikrát týždenne, sa odporúča pacientom, ktorí podľa zváženia ošetrujúceho špecialistu neznášajú vyššiu dávku.
Ak sa liečba Rebifom začína po prvýkrát, má sa dávka postupne zvyšovať, z dôvodu umožnenia rozvoja tachyfylaxie na zníženie nežiaducich účinkov. Úvodné balenie Rebifu zodpovedá potrebám pacienta počas prvého mesiaca liečby.
Spôsob podania
Injekčný roztok Rebif v náplni je určený na viacnásobné použitie a má sa používať iba s autoinjekčnou pomôckou RebiSmart po adekvátnom vyškolení pacienta a/alebo ošetrovateľa.
Pri podávaní sa majú dodržiavať pokyny uvedené v písomnej informácii pre používateľov a v návode na použitie dodanom s autoinjekčnou pomôckou RebiSmart.
Pred podaním injekcie a počas nasledujúcich 24 hodín po každej injekcii sa odporúča antipyretické analgetikum na zmenšenie príznakov podobných chrípke súvisiacich s podaním Rebifu.
V súčasnosti nie je známe, ako dlho sa pacienti majú liečiť. Bezpečnosť a účinnosť Rebifu sa nedokázali pri liečbe dlhšej ako 4 roky. Odporúča sa vyhodnotiť stav pacienta prinajmenšom každý druhý rok počas 4-ročného obdobia po začatí liečby Rebifom a rozhodnutie o dlhšie trvajúcej liečbe má urobiť ošetrujúci lekár na individuálnom základe.
Použitie u pediatrických pacientov
Nevykonali sa žiadne formálne klinické skúšania alebo farmakokinetické štúdie u detí alebo mladistvých. Obmedzené publikované údaje však naznačujú, že bezpečnostný profil u mladistvých vo veku od 12 do 16 rokov liečených Rebifom 22 mikrogramov subkutánne trikrát týždenne je podobný, ako sa pozoroval u dospelých. O použití Rebifu u detí do 12 rokov sú veľmi obmedzené informácie a Rebif sa preto nemá používať v tejto populácií.
4.3 Kontraindikácie
• Začatie liečby v gravidite (pozri časť 4.6).
• Precitlivenosť na prirodzený alebo rekombinantný interferón beta alebo na niektorú z pomocných látok.
• Súčasné závažné depresie a/alebo samovražedné úmysly (pozri časť 4.4 a časť 4.8).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Pacienti sa majú informovať o najčastejších nežiaducich účinkoch spojených s podávaním interferónu beta, vrátane príznakov syndrómu podobnému chrípke (pozri časť 4.8). Tieto symptómy bývajú najvýraznejšie na začiatku terapie a ich frekvencia a závažnosť ustupuje v priebehu liečby.
Rebif sa má podávať s opatrnosťou pacientom s predchádzajúcimi alebo súčasnými depresívnymi poruchami, predovšetkým tým, ktorí mali v minulosti samovražedné úmysly (pozri časť 4.3). Je známe, že depresia a samovražedné úmysly sa vyskytujú so zvýšenou frekvenciou v populácii so sklerózou multiplex a v súvislosti s používaním interferónu. Pacientov, ktorí sa liečia Rebifom, je potrebné poučiť o tom, aby svojmu lekárovi okamžite hlásili akékoľvek symptómy depresie a/alebo samovražedné úmysly. Pacienti s jasnými príznakmi depresie sa majú počas liečby Rebifom pozorne monitorovať a adekvátne liečiť. Má sa zvážiť aj ukončenie liečby Rebifom (pozri časť 4.3 a 4.8).
Pri podávaní interferónu beta-1a pacientom s predchádzajúcimi záchvatmi, pacientom liečeným antiepileptikami, najmä ak ich epilepsia nie je náležite kontrolovaná antiepileptikami, je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.5 a 4.8).
Pacienti s kardiovaskulárnym ochorením, ako je angina, kongestívne zlyhanie srdca alebo arytmia, sa majú pozorne monitorovať vzhľadom na možnosť zhoršenia klinického stavu po začatí liečby interferónom beta-1a. Príznaky syndrómu podobnému chrípke v súvislosti s liečbou interferónom
beta-1a môžu predstavovať záťaž pre pacientov s kardiovaskulárnym ochorením.
U pacientov, ktorí používajú Rebif sa zaznamenala nekróza v mieste vpichu injekcie (pozri časť 4.8). Aby sa zminimalizovalo riziko nekrózy v mieste vpichu injekcie, pacientom sa má odporučiť, aby:
• používali injekciu za aseptických podmienok.
• pri každej dávke striedali miesta vpichu injekcie.
Technika autoaplikácie pacientom sa má pravidelne kontrolovať, najmä ak sa objavili reakcie v mieste podania injekcie.
Ak pacient zistí akékoľvek porušenie kože, ktoré sa môže spájať s edémom alebo drenážou tekutiny z miesta vpichu injekcie, pacient sa má poučiť o tom, aby sa poradil so svojím lekárom pred pokračovaním liečby Rebifom. Ak má pacient mnohopočetné lézie, Rebif sa má vysadiť až kým nedôjde k zahojeniu. Pacienti s jednotlivými léziami môžu v liečbe pokračovať, ak nekróza nie je priveľmi rozsiahla.
V klinických štúdiách s Rebifom bolo časté asymptomatické zvýšenie pečeňových transamináz (najmä alanínaminotransferáza (ALT)) a u 1–3% pacientov sa vyvinuli viac ako päťnásobné nárasty pečeňových transamináz nad limitom normálu (ULN). Pri absencii klinických príznakov sa má zvážiť sledovanie ALT hladín pred začiatkom liečby, v 1., 3. a 6. mesiac liečby a následne pravidelne. Má sa zvážiť zníženie dávky Rebifu, ak ALT prekročí päťnásobok ULN, a postupne ju znovu zvyšovať po normalizácii hladín enzýmu. Rebif sa má začať podávať s opatrnosťou u pacientov so závažným ochorením pečene v anamnéze, s klinicky potvrdeným aktívnym ochorením pečene, s nadmerným požívaním alkoholu alebo so zvýšeným ALT v sére (>2,5 krát ULN). Terapia Rebifom sa má ukončiť, pokiaľ sa objaví žltačka alebo iné klinické symptómy dysfunkcie pečene (pozri časť 4.8).
Rebif, ako aj iné interferóny beta má schopnosť vyvolávať závažné poškodenie pečene (pozri časť 4.8) vrátane akútneho zlyhania pečene. Mechanizmus zriedkavej symptomatickej dysfunkcie pečene nie je známy. Žiadne špecifické rizikové faktory sa doposiaľ neidentifikovali.
S používaním interferónov sa spájajú laboratórne abnormality. Preto sa okrem laboratórnych testov, ktoré sa zvyčajne vyžadujú pri monitoringu pacientov so sklerózou multiplex, monitoringu pečeňových enzýmov odporúča aj vyšetrenie celkového a diferenciálneho krvného obrazu a počtu trombocytov v pravidelných intervaloch (1, 3 a 6 mesiacov) po začatí liečby Rebifom a potom pravidelne pri absencii klinických príznakov.
U pacientov, ktorí sa liečia Rebifom sa niekedy môžu vyvinúť nové alebo zhoršiť jestvujúce abnormality štítnej žľazy. Na úvod liečby sa odporúčajú funkčné testy štítnej žľazy a v prípade výskytu abnormalít opakovať každých 6-12 mesiacov po začiatku liečby. Ak sú na úvod liečby testy normálne, rutinné testovanie sa nevyžaduje, ale má sa vykonať, ak sa objavia klinické nálezy dysfunkcie štítnej žľazy (pozri časť 4.8).
Opatrný postup a starostlivý monitoring je potrebný ak sa interferón beta-1a podáva pacientom so závažným zlyhaním obličiek a pečene a pacientom so závažnou myelosupresiou.
Môže dôjsť k tvorbe sérových neutralizujúcich protilátok proti interferónu beta-1a. Presný výskyt protilátok nie je doposiaľ jasný. Klinické údaje svedčia o tom, že približne 24% pacientov začne po
24. až do 48. mesiaca liečby Rebifom 22 mikrogramov vytvárať trvalé sérové protilátky proti interferónu beta-1a. Prítomnosť protilátok ukázala, že zoslabujú farmakodynamickú odpoveď interferónu beta-1a (beta-2 mikroglobulínu a neopterínu). Hoci klinický význam indukcie protilátok nie je úplne objasnený, vznik neutralizujúcich protilátok sa spája so znížením účinnosti klinických
a NMR parametrov. Ak je pacientova odpoveď na liečbu Rebifom slabá a má prítomné neutralizujúce protilátky, ošetrujúci lekár musí prehodnotiť pomer rizika k úžitku pri pokračovaní terapie Rebifom.
Používanie rôznych metodík na detekciu protilátok v sére a rozdielne definície, čo je pozitivita protilátok, obmedzujú možnosť porovnávať antigenicitu rôznych preparátov.
Od hospitalizovaných pacientov so sklerózou multiplex sú dostupné iba nepatrné údaje bezpečnosti a účinnosti. Rebif sa doposiaľ neskúmal u pacientov s primárnou progresívnou sklerózou multiplex, a preto sa nemá používať u týchto pacientov.
Tento liek obsahuje 2,5 mg benzylalkoholu v 0,5 ml dávke. Nesmie sa podávať predčasne narodeným deťom ani novorodencom. U dojčiat a detí vo veku do 3 rokov môže spôsobiť toxické
a anafylaktoidné reakcie.
4.5 Liekové a iné interakcie
Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie s interferónom beta-1a u ľudí.
O interferónoch sa uvádza, že znižujú aktivitu enzýmov závislých od hepatálneho cytochrómu P450 u ľudí a zvierat. Opatrnosť si vyžaduje pri podávaní Rebifu v kombinácii s liekmi, ktoré majú úzky terapeutický index a ich klírens je vo veľkej miere závislý od hepatálneho systému cytochrómu P450, napr. antiepileptiká a niektoré triedy antidepresív.
Interakcie Rebifu s kortikosteroidmi alebo adrenokortikotropným hormónom (ACTH) sa systematicky neskúmali. Klinické štúdie poukazujú na to, že pacienti so sklerózou multiplex môžu počas relapsov dostávať Rebif a kortikosteroidy alebo ACTH.
4.6 Gravidita a laktácia
Informácie o použití Rebifu v gravidite sú obmedzené. Dostupné údaje naznačujú, že môže byť
zvýšené riziko spontánneho potratu. Preto začatie liečby v gravidite je kontraindikované (pozri časť
4.3).
Ženy vo fertilnom veku majú podniknúť príslušné antikoncepčné opatrenia. Ak pacientka otehotnie alebo plánuje otehotnieť počas užívania Rebifu, má byť informovaná o možných rizikách a má sa zvážiť vysadenie liečby (pozri časť 5.3). U pacientok s vysokou mierou relapsov pred začiatkom
liečby sa má zvážiť riziko závažných relapsov po vysadení Rebifu v prípade gravidity oproti možnému zvýšenému riziku spontánneho potratu.
Nie je známe, či sa Rebif vylučuje do ľudského materského mlieka. Keďže je možnosť závažných nežiaducich reakcií u dojčených detí, má sa rozhodnúť, či prerušiť dojčenie, alebo prerušiť liečbu Rebifom.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Nežiaduce účinky na centrálny nervový systém v súvislosti s používaním interferónu beta (napr. závraty) môžu ovplyvniť schopnosť pacienta viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje (pozri časť 4.8).
4.8 Nežiaduce účinky
Najvyšší výskyt nežiaducich reakcií spájaných s liečbou Rebifom súvisí so syndrómom podobným chrípke. Príznaky podobné chrípke sú spravidla najvýraznejšie na začiatku liečby a ich frekvencia klesá s pokračovaním liečby. Približne 70% pacientov liečených Rebifom môže počas prvých šiestich mesiacov po začiatku liečby očakávať výskyt syndrómu podobnému chrípke typický pre interferón. Približne 30% pacientov bude mať tiež výskyt reakcií v mieste vpichu injekcie, hlavne mierny zápal alebo sčervenanie. Časté sú tiež asymptomaticky zvýšené laboratórne parametre funkcie pečene
a znížený počet bielych krviniek.
Väčšina nežiaducich účinkov pozorovaných po INF beta-1a sú zvyčajne mierne a reverzibilné a dobre reagujú na zníženia dávky. V prípade závažných alebo pretrvávajúcich nežiaducich účinkov možno podľa uváženia lekára prechodne znížiť alebo prerušiť dávkovanie Rebifu.
Nižšie uvedené nežiaduce účinky sú podľa frekvencie výskytu klasifikované nasledovne:
Veľmi časté
≥1/10
CČasté ≥1/100 až <1/10
Menej časté ≥1/1000 až <1/100
Zriedkavé ≥1/10000 až <1/1000
Veľmi zriedkavé <1/10000
Neznáme Nedá sa stanoviť
z dostupných údajov
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
Uvedené dáta sa získali zo zhromaždených klinických štúdií so sklerózou multiplex
(placebo=824 pacientov; Rebif 22 mikrogramov trikrát týždenne (TIW)= 398 pacientov; Rebif
44 mikrogramov TIW= 727 pacientov) a ukazujú frekvenciu nežiaducich účinkov pozorovaných
v šiestom mesiaci (prevaha nad placebom). Nežiaduce reakcie sú uvedené nižšie podľa frekvencie výskytu a podľa MedRA tried orgánových systémov.
Trieda orgánových
systémov Veľmi časté Časté Menej časté Neznáme*
Infekcie a nákazy Absces v mieste
podania injekcie Infekcia v mieste
podania injekcie, vrátane celulitídy
Poruchy krvi a lymfatického systému Neutropénia, lymfopénia,
leukopénia, trombocytopénia, anémia Trombotická trombocytopenická
purpura/Hemolytický uremický syndróm
Poruchy endokrinného
systému Dysfunkcia štítnej
žľazy často sa prejavujúca ako hypotyroidizmus alebo hypertyroidizmus
Psychické poruchy Depresia,
nespavosť Pokus o samovraždu
Poruchy nervového
systému Bolesť hlavy Záchvaty, prechodné
neurologické symptómy (napr. hypoestézia, svalové spazmy, parestézie, ťažkosti s chôdzou, svalová stuhlosť), ktoré môžu zhoršiť mimické prejavy sklerózy multiplex
Poruchy oka Cievne poruchy
sietnice (napr. retinopatia, biele a sivé opacity v sietnici (cotton wool spots), obštrukcia retinálnej artérie alebo žily)
Poruchy
gastrointestinálneho traktu Hnačka, vracanie,
nauzea
Poruchy kože a podkožného tkaniva Svrbenie, vyrážka,
erytematózna vyrážka, makulopapulárna vyrážka Angioedém, urtikária, multiformný erytém,
kožné reakcie podobné multiformnému erytému, Stevensov- Johnsonov syndróm,
vypadávanie vlasov
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a
spojivového tkaniva Myalgia, artralgia
Trieda orgánových
systémov Veľmi časté Časté Menej časté Neznáme*
Celkové poruchy a
reakcie v mieste podania Zápal v mieste
podania injekcie, reakcia v mieste vpichu injekcie, príznaky
podobné chrípke Bolesť v mieste
podania injekcie, únava, zimnica, horúčka Nekróza v mieste
podania injekcie, zatvrdnutie
v mieste podania injekcie
Laboratórne a funkčné
vyšetrenia Asymptomatické
zvýšenie transamináz Závažné zvýšenie
hodnôt transamináz
Poruchy dýchacej
sústavy, hrudníka a mediastína Dyspnoe
Poruchy imunitného
systému Anafylaktické reakcie
Poruchy ciev Tromboembolické
príhody
Poruchy pečene a žlčových ciest Hepatitída s alebo bez žltačky
*Nežiaduce účinky zistené počas postmarketingových sledovaní (frekvencia neznáma)
Interferón beta má schopnosť vyvolávať závažné poškodenie pečene. Mechanizmus zriedkavej symptomatickej dysfunkcie pečene nie je známy. Vo väčšine prípadov sa objavilo závažné poškodenie pečene počas prvých šiestich mesiacov liečby. Žiadne špecifické rizikové faktory sa doposiaľ neidentifikovali. Liečba Rebifom sa má ukončiť ak sa objaví žltačka alebo iné klinické symptómy dysfunkcie pečene (pozri časť 4.4).
Podávanie interferónov sa spája s anorexiou, závratom, úzkosťou, arytmiami, vazodilatáciou a palpitáciou, menorágiou a metrorágiou.
Počas liečby s interferónom beta sa môže objaviť zvýšená tvorba protilátok.
4.9 Predávkovanie
V prípade predávkovania sa majú pacienti hospitalizovať na pozorovanie a majú dostať vhodnú podpornú liečbu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Imunostimulanty, interferóny, ATC kód: L03AB07
Interferóny (IFNs) je skupina endogénnych glykoproteínov vybavených imunomodulačnými, antivírusovými a antiproliferatívnymi vlastnosťami.
Rebif (interferón beta-1a) má rovnakú sekvenciu aminokyselín ako endogénny ľudský interferón beta. Je tvorený cicavčími bunkami (ováriá čínskeho škrečka) a je preto glykozylovaný tak ako prirodzený proteín.
Presný mechanizmus účinku Rebifu sklerózy multiplex je stále predmetom výskumu.
Bezpečnosť a účinnosť Rebifu sa hodnotila u pacientov s relaps-remitujúcou sklerózou multiplex
v dávkovom rozmedzí od 11 do 44 mikrogramov (3-12 miliónov IU) podávanom subkutánne trikrát týždenne. U schváleného dávkovania Rebifu 22 mikrogramov sa dokázalo zníženie výskytu (približne o 30% v priebehu 2 rokov) a závažnosti klinických relapsov u pacientov s najmenej 2 exacerbáciami počas predchádzajúcich 2 rokov a s EDSS 0-5,0 na vstupe. Podiel pacientov s progresiou fyzického handicapu, ktorá je definovaná zvýšením aspoň o jeden bod EDSS a potvrdená po troch mesiacoch, sa znížila z 39% (placebo) na 30% (Rebif 22 mikrogramov). Za 4 roky sa u pacientov liečených
Rebifom 22 mikrogramov znížil priemerný pomer exacerbácií o 22% a v skupine pacientov liečených Rebifom 44 mikrogramov o 29% v porovnaní so skupinou pacientov, ktorá bola prvé 2 roky liečená placebom a potom 2 roky buď Rebifom 22 alebo Rebifom 44 mikrogramov.
V trojročnej štúdii s pacientmi so sekundárnou progresívnou sklerózou multiplex (EDSS 3-6,5) s dokázanou klinickou progresiou počas predchádzajúcich dvoch rokov, ktorí neprekonali relapsy počas predchádzajúcich 8 týždňov, Rebif nemal významný účinok na progresiu fyzického handicapu, avšak pomer relapsov poklesol približne o 30%. Keď sa populácia pacientov rozdelila do dvoch podskupín (podskupina s relapsami a podskupina bez relapsov v dvojročnom období pred vstupom do štúdie), u pacientov bez relapsov sa nenašiel účinok na progresiu fyzického handicapu, ale u pacientov
s relapsami sa pomer progresie fyzického handicapu na konci štúdie zredukoval zo 70% (placebo) na
57% (kombinácia Rebifu 22 mikrogramov a 44 mikrogramov). Tieto výsledky získané spätne z podskupiny pacientov sa však musia interpretovať obozretne.
Rebif sa doposiaľ neskúmal u pacientov s primárnou progresívnou sklerózou multiplex, a preto sa nemá používať u týchto pacientov.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Po intravenóznom podaní zdravým dobrovoľníkom vykazuje interferón beta-1a prudký multiexponenciálny pokles so sérovými hladinami úmernými dávke. Úvodný polčas je rádovo minútový a terminálny polčas je niekoľko hodín, s možnou prítomnosťou hĺbkového kompartmentu. Ak sa podáva subkutánne alebo intramuskulárne, zostávajú sérové hladiny interferónu beta nízke, ale stále detekovateľné aj po 12 až 24 hodinách po dávke. Subkutánne a intramuskulárne podávanie lieku Rebif predstavuje rovnakú expozíciu interferónu beta. V priemere za 3 hodiny po jednorazovej dávke
60 mikrogramov sa dosiahne maximálna vrcholová koncentrácia, meraná imunologickými metódami, približne 6 až 10 IU/ml. Po subkutánnom podávaní rovnakej dávky opakovanej každých 48 hodín sa po 4 dávkach objaví mierna akumulácia (asi 2,5 x zvýšenie AUC).
Možno konštatovať, že bez ohľadu na spôsob aplikácie, súvisí podanie Rebifu s výraznými farmakodynamickými zmenami. Po jednorazovej dávke sa v priebehu 24 hodín zvyšuje intracelulárna a sérová aktivita 2-5A syntetázy a sérová koncentrácia beta-2 mikroglobulínu a neopterínu, a začínajú klesať po 2 dňoch. Intramuskulárna a subkutánna aplikácie poskytujú celkom dostatočnú odpoveď. Po opakovanom subkutánnom podaní 4 dávok každých 48 hodín zostávajú tieto biologické odpovede zvýšené bez známok vývoja tolerancie.
Interferón beta-1a sa metabolizuje a vylučuje hlavne pečeňou a obličkami.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní a genotoxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
Karcinogénnosť Rebifu sa neskúmala.
Štúdie embryo/fetálnej toxicity na opiciach neukázali žiadne zrejmé poruchy reprodukcie. Na základe pozorovaní po iných alfa a beta interferónoch nemožno vylúčiť zvýšené riziko potratov. Nie sú
k dispozícii žiadne údaje o účinkoch interferónu beta-1a na fertilitu mužov.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Manitol
Poloxamer 188
Metionín Benzylalkohol Octan sodný
Kyselina octová na úpravu pH Hydroxid sodný na úpravu pH Voda na injekciu
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
18 mesiacov.
Po prvej injekcii spotrebujte do 28 dní.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte v chladničke pri teplote (2°C – 8°C), vyhnite sa umiestneniu v blízkosti mraziacej časti chladničky. Neuchovávajte v mrazničke. Uchovávajte náplň v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Autoinjekčná pomôcka RebiSmart obsahujúca náplň Rebif sa musí uchovávať v plastovom púzdre v chladničke pri teplote (2°C-8°C).
Pri používaní doma môže pacient vybrať Rebif z chladničky a uchovávať ho pri teplote do 25°C jednorázovo počas 14 dní. Rebif musí byť potom vrátený späť do chladničky a použitý pred uplynutím času použiteľnosti.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Náplne (sklo typu 1) s piestovou zátkou (guma) a zasúvacím viečkom (hliník a halobutylová guma), obsahujúce 1,5 ml injekčného roztoku.
Veľkosť balenia: 4 náplne.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Injekčný roztok v náplniach je pripravený na použitie autoinjekčnou pomôckou RebiSmart. Informácie o uchovávaní autoinjekčnej pomôcky RebiSmart s náplňou, pozri časť 6.4.
Na viacnásobné použitie. Má sa použiť iba číry až opalescenčný roztok bez častíc a bez viditeľných znakov zhoršenia kvality.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Merck Serono Europe Limited
56, Marsh Wall Londýn E14 9TP Veľká Británia
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
EU/1/98/063/008
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 4. mája 1998
Dátum prvého predlženia: 4. mája 2003
Dátum posledného predĺženia: 4. mája 2008
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
