Caprelsa 300 mg filmom obalené tablety tbl flm (blis.PVC/PVDC/Al) 1x30 ks

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Caprelsa 100 mg filmom obalené tablety
Caprelsa 300 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Caprelsa 100 mg tablety

Každá filmom obalená tableta obsahuje 100 mg vandetanibu.

Caprelsa 300 mg tablety

Každá filmom obalená tableta obsahuje 300 mg vandetanibu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Caprelsa 100 mg tablety

Caprelsa 100 mg tableta je okrúhla, obojstranne vypuklá, biela filmom obalená tableta s potlačou „Z100“ na jednej strane.

Caprelsa 300 mg tablety

Caprelsa 300 mg tableta je oválna, obojstranne vypuklá, biela filmom obalená tableta s potlačou „Z300“ na jednej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Caprelsa je indikovaná na liečbu agresívneho a symptomatického medulárneho karcinómu štítnej žľazy (medullary thyroid cancer, MTC) s mutáciou RET protoonkogénu (Rearranged during Transfection) u pacientov s neresekovateľným lokálne pokročilým alebo metastázujúcim ochorením.

Caprelsa je indikovaná dospelým, deťom a dospievajúcim, vo veku od 5 rokov a starším.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liečbu má začať a monitorovať lekár so skúsenosťami v liečbe MTC a v používaní protirakovinových liekov a tiež skúsený v hodnotení elektrokardiogramu (EKG).

Stav RET protoonkogénu (Rearranged during transfection)

Keďže sa na základe dostupných údajov považuje aktivita Caprelsy za nedostatočnú u pacientov bez identifikovanej mutácie RET protoonkogénu, pred začatím liečby Caprelsou sa má prítomnosť mutácie RET protoonkogénu stanoviť pomocou validovaného testu. Ak je to možné, pri stanovovaní stavu mutácie RET protoonkogénu sa majú vzorky tkaniva odobrať skôr v čase začatia liečby než v čase určenia diagnózy.

Dávkovanie u dospelých pacientov s MTC

Odporúčaná dávka je jedna 300 mg tableta jedenkrát denne užívaná s jedlom alebo bez jedla približne v rovnakom čase.

Pri vynechaní dávky sa má dávka užiť hneď, ako si pacient na to spomenie. Ak do nasledujúcej dávky je menej ako 12 hodín, pacient nemá užiť vynechanú dávku. Pacienti nemajú užiť dvojnásobnú dávku (dve dávky súčasne), aby nahradili zabudnutú dávku.

Úpravy dávky u dospelých pacientov s MTC

Pred začiatkom liečby sa má starostlivo zmerať QTc interval. V prípade nežiaducich udalostí bežných terminologických kritérií (common terminology criteria for adverse events CTCAE) 3. stupňa, alebo vyššej toxicity, alebo predĺženého QTc intervalu na EKG sa má dávkovanie vandetanibu aspoň dočasne prerušiť a znovu pokračovať so zníženou dávkou po ústupe toxicity alebo zlepšení na CTCAE 1. stupňa (pozri časť 4.4). Denná dávka 300 mg sa môže znížiť na 200 mg (dve 100 mg tablety), a potom na 100 mg, ak je to potrebné. Pacienta je potrebné primerane sledovať. Nežiaduce reakcie vrátane predĺženého QTc intervalu nemusia odznieť rýchlo vzhľadom na polčas 19 dní (pozri časť 4.4).

Dávkovanie u pediatrických pacientov s MTC

Dávkovanie pre pediatrických pacientov sa udáva v mg/m² a vyplýva z BSA. Pediatrickí pacienti liečení Caprelsou a ošetrujúci personál musia obdržať návod na dávkovanie a musia byť informovaní o správnej dávke, ktorá sa má užiť pri prvom predpísaní lieku a pri každej nasledujúcej úprave dávky. Odporúčané dávkovacie režimy a úpravy dávky sú uvedené v Tabuľke 1.

Tabuľka 1: Dávkovací nomogram pre pediatrických pacientov s MTC

^a Úvodná dávka je dávka, ktorou sa má liečba začať.

^b Dávky vandetanibu vyššie ako 150 mg/m² neboli v klinických štúdiach u pediatrických pacientov použité.

^c Pacienti s nežiaducou reakciou, ktorá si vyžaduje zníženie dávky, majú prestať užívať vandetanib aspoň na týždeň.

Dávkovanie možno začať znovu so zníženou dávkou po úplnom zotavení sa z nežiaducich reakcií.

Úpravy dávky u pediatrických pacientov s MTC

• Pri udalosti stupňa 3 podľa klasifikácie CTCAE, alebo pri vyššej toxicite alebo predĺžení QTc intervalu na EKG sa má podávanie vandetanibu aspoň dočasne zastaviť a po ústupe príznakov toxicity alebo po zlepšení stupňa podľa CTCAE na hodnotu 1 znovu začať zníženou dávkou.
• U pacientov, ktorí sú na úvodnej dávke (^a v Tabuľke 1) sa má znovu začať so zníženou dávkou (^c v Tabuľke 1).
• U pacientov, ktorí sú na zvýšenej dávke (^b v Tabuľke 1) sa má začať s úvodnou dávkou (^a v Tabuľke 1). Ak sa vyskytne iná udalosť stupňa 3 podľa všeobecne používaných terminologických kritérií pre nežiaduce účinky (CTCAE) alebo vyššia toxicita alebo predĺženie QTc intervalu na EKG, má sa podávanie Caprelsy aspoň dočasne zastaviť a po ústupe príznakov toxicity alebo po zlepšení stupňa podľa CTCAE na hodnotu 1 znovu začať so zníženou dávkou (^c v Tabuľke 1).
• Ak sa ešte vyskytne ďalšia udalosť stupňa 3 podľa CTCAE alebo vyššia toxicita alebo predĺženie QTc intervalu, dávkovanie vandetanibu sa má natrvalo ukončiť.

Pacient musí byť adekvátne kontrolovaný. Kvôli 19-dňovému polčasu sa nežiaduce reakcie, vrátane predĺženého QTc intervalu, pravdepodobne nevyriešia rýchlo (pozri časť 4.4).

Trvanie liečby

Vandetanib možno podávať, pokiaľ ochorenie postupuje alebo pokiaľ prínos pokračujúcej liečby prevyšuje riziko, s ohľadom na závažnosť nežiaducich udalostí (pozri časť 4.8) v závislosti od stupňa stabilizácie stavu tumoru.

Osobitné skupiny pacientov

Pediatrická populácia

Caprelsa sa nemá podávať deťom mladším ako 5 rokov. Bezpečnosť a účinnosť Caprelsy u detí mladších ako 5 rokov neboli stanovené. Nie sú dostupné žiadne údaje.

Nie sú žiadne skúsenosti s dedičným MTC u pediatrických pacientov mladších ako 9 rokov (pozri časť 5.1). Pacienti vo veku 5 – 18 rokov majú dostávať dávku podľa nomogramu v Tabuľke 1. Dávky vandetanibu vyššie ako 150 mg/m² neboli v klinických štúdiach u pediatrických pacientov použité.

Starší pacienti

U starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava úvodnej dávky. S používaním vandetanibu u pacientov s MTC vo veku nad 75 rokov sú k dispozícii obmedzené klinické údaje.

Porucha funkcie obličiek u dospelých pacientov s MTC

Farmakokinetická štúdia u dobrovoľníkov s miernou, stredne závažnou a závažnou poruchou funkcie obličiek preukázala, že po jednej dávke vandetanibu sa jeho expozícia zvýšila 1.5, 1.6 a 2-násobne v uvedenom poradí u pacientov s miernou, stredne závažnou (klírens kreatinínu ≥ 30 až <50ml/min) a závažnou (klírens pod 30 ml/min) poruchou funkcie obličiek na začiatku štúdie (pozri časť 5.2). Klinické údaje naznačujú, že nie je potrebná žiadna zmena v úvodnej dávke u pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek. U pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek sú obmedzené údaje s 300 mg dávkou: túto dávku bolo potrebné znížiť na 200 mg u 5 zo 6 pacientov v dôsledku nežiaducej reakcie predĺženia QT intervalu. Úvodná dávka sa má znížiť na 200 mg u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek; avšak bezpečnosť a účinnosť 200 mg dávky nebola stanovená (pozri časť 4.4). Vandetanib sa neodporúča pre použitie u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek, pretože existujú len obmedzené údaje u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek, a bezpečnosť a účinnosť neboli stanovené.

Porucha funkcie obličiek u pediatrických pacientov s MTC

Nie sú žiadne skúsenosti s použitím vandetanibu u pediatrických pacientov s poruchou funkcie obličiek. Vzhľadom na údaje dostupné u dospelých pacientov s poruchou funkcie obličiek:

• u pediatrických pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek sa neodporúča žiadna zmena úvodnej dávky
• u pediatrických pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek sa má použiť znížená dávka, ako je uvedené v tabuľke 1. Je potrebná individuálna starostlivosť lekára o pacienta, najmä u pediatrických pacientov s nízkou BSA.
• vandetanib sa neodporúča pediatrickým pacientom so závažnou poruchou funkcie obličiek.

Porucha funkcie pečene

Vandetanib sa neodporúča používať u dospelých a pediatrických pacientov s poruchou funkcie pečene (sérový bilirubín vyšší ako 1,5-násobok horného limitu referenčného rozsahu (ULRR, upper limit of reference range), toto kritérium sa nevzťahuje na pacientov s Gilbertovým syndrómom a s hodnotami alanínaminotransferázy (ALT), aspartátaminotransferázy (AST) alebo alkalickej fosfatázy (ALP) väčšími ako 2,5 násobok ULRR, alebo väčšími ako 5,0 násobok ULRR, ak lekár usúdi, že súvisia s metastázami pečene), pretože u pacientov s poruchou funkcie pečene sú k dispozícii obmedzené údaje a bezpečnosť a účinnosť sa nepreukázala (pozri časť 4.4).

Farmakokinetické údaje od dobrovoľníkov naznačujú, že u pacientov s miernou, stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene sa nevyžaduje žiadna zmena úvodnej dávky (pozri časť 5.2).

Spôsob podávania

Caprelsa je na perorálne použitie. Pre pacientov, ktorí majú ťažkosti s prehĺtaním, sa môžu tablety vandetanibu rozpustiť v pol pohári nesýtenej pitnej vody. Iné tekutiny sa nemajú používať. Tableta sa má vložiť do vody, nedrviť, miešať až do rozptýlenia (približne 10 minút) a výsledná disperzia sa má okamžite prehltnúť. Všetky zvyšky v pohári sa majú zmiešať s polovicou pohára vody a prehltnúť.

Tekutina sa môže podávať aj nazogastrickou alebo gastrostomickou sondou.

4.3 Kontraindikácie

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
• Kongenitálny syndróm dlhého QTc.
• Pacienti s intervalom QTc nad 480 msec.
• Súčasné užívanie vandetanibu s nasledovnými liekmi, o ktorých je známe, že tiež predlžujú QTc interval a/alebo indukujú torsades de pointes: Arzén, cisaprid, erytromycín intravenózne (IV), toremifén, mizolastín, moxifloxacín, antiarytmiká triedy IA a III (pozri časť 4.5).
• Dojčenie (pozri časť 4.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

S ohľadom na hroziace riziká je dôležité limitovať liečbu vandetanibom len na pacientov, ktorí ju skutočne potrebujú, t.j. so symptomaticko- agresívnym priebehom ochorenia. Ani symptomatické a ani progresívne ochorenie samostatne nie je dostatočné na potrebu liečby vandetanibom. Miera zmien hladín biomarkerov ako kalcitonín (CTN) a/alebo karcinoembryonálny antigén (CEA) ako aj miera zmeny objemu tumoru počas čakania pod dohľadom môže pomôcť identifikovať nielen pacientov, ktorí potrebujú liečbu, ale aj optimálny čas na začatie liečby vandetanibom.

Predĺženie QTc a torsades de pointes

Vandetanib v dávke 300 mg sa spájal so značnou a od koncentrácie závislou prolongáciou QTc (priemer 28 msec, medián 35 msec). Prvá prolongácia QTc sa objavovala najčastejšie počas prvých 3 mesiacov liečby, ale možnosť prvého objavenia sa bola aj po tomto čase. Polčas vandetanibu (19 dní) robí túto prolongáciu QTc intervalu obzvlášť problematickou (pozri časť 4.8). Pri dávke 300 mg denne sa pri MTC pozorovalo potvrdené predĺženie QTc nad 500 msec na EKG a to u 11% pacientov v štúdii fázy III. Zdá sa, že predĺženie QTc na EKG je závislé od dávky. Torsades de pointes a ventrikulárna tachykardia boli mimoriadne hlásené u pacientov užívajúcich 300 mg vandentanibu denne. Riziko torsades môže byť zvýšené u pacientov s dysbalanciou elektrolytov (pozri časť 4.8).

Liečba vandetanibom sa nesmie začať u pacientov, u ktorých EKG QTc interval je dlhší ako 480 ms. Vandetanib sa nemá sa podávať pacientom, ktorí majú v anamnéze torsades de pointes. Vandentanib sa neskúmal u pacientov s ventrikulárnymi arytmiami, ani s nedávnym infarktom myokardu.

Na začiatku liečby, 1, 3, 6 a 12 týždňov po začatí liečby a potom každé 3 mesiace po dobu najmenej jedného roka sa má sledovať EKG a hladiny sérového draslíka, vápnika a horčíka a tyreotropného hormónu (TSH). Tento plán sa má vzťahovať na obdobie po znížení dávky a po prerušení dávky po dobu viac ako dva týždne kvôli predĺženiu QTc. Počas tohto obdobia a v prípade klinickej indikácie aj neskôr sa majú uskutočniť EKG a krvné vyšetrenia. Je potrebné pokračovať v častom sledovaní QTc intervalu na EKG.

Hladina sérového draslíka, sérového horčíka a sérového vápnika sa má udržiavať v rámci normálneho rozmedzia, aby sa znížilo riziko predĺženia QTc intervalu na EKG. Prídavné monitorovanie QTc, elektrolytov a renálnych funkcií sa zvlášť vyžaduje v prípade hnačky, zvýšenia dehydratácie z hnačky, elektrolytovej dysbalancie a/alebo oslabených renálnych funkcií. Ak sa QTc výrazne zvýši, ale zostáva pod 500 ms, odporúča sa poradiť s kardiológom.

Podávanie vandetanibu s látkami, o ktorých je známe, že predlžujú EKG QTc interval je kontraindikované alebo sa neodporúča (pozri časť 4.3 a 4.5).

Súbežné použitie vandentanibu s ondansetronom sa neodporúča, (pozri časť 4.5).

U pacientov, u ktorých sa vyvinula jedna hodnota QTc intervalu ≥ 500 ms, sa má prerušiť užívanie vandetanibu. Podávanie dávky sa môže opätovne začať v zníženej dávke po potvrdenom obnovení QTc intervalu na úroveň pred liečbou a urobila sa korekcia nerovnováhy elektrolytov.

Syndróm posteriórnej reverzibilnej encefalopatie, PRES (Syndróm reverzibilnej posteriórnej leukoencefalopatie-RPLS)

PRES je syndróm subkortikálneho vazogénneho edému diagnostikovaného pomocou MRI mozgu, ktorý sa zriedkavo pozoroval pri liečbe vandetanibom v kombinácii s chemoterapiou. PRES sa tiež pozoroval u pacientov užívajúcich vandetanib v monoterapii. Na tento syndróm je potrebné myslieť u každého pacienta, u ktorého sa objavia záchvaty, bolesť hlavy, poruchy zraku, zmätenosť alebo zmenené mentálne funkcie. MRI mozgu sa má urobiť u každého pacienta so záchvatmi, zmätenosťou alebo zmenenými mentálnymi funkciami.

Závažné kožné nežiaduce reakcie (Severe Cutaneous Adverse Reactions, SCAR) a iné kožné reakcie

V súvislosti s liečbou vandetanibom sa hlásili SCAR vrátane toxickej epidermálnej nekrolýzy (toxic epidermal necrolysis, TEN) a Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné. Pri predpisovaní lieku majú byť pacienti upozornení na prejavy a symptómy a majú byť starostlivo sledovaní kvôli kožným reakciám. Pri podozrení na SJS alebo TEN sa má liečba vandetanibom prerušiť a pacient sa má poslať na špecializované oddelenie na vyšetrenie a liečbu. Ak sa potvrdí SJS alebo TEN, liečba vandetanibom sa má natrvalo ukončiť a má sa zvážiť alternatívna liečba (podľa potreby).

Fotosenzitívne reakcie sa pozorovali u pacientov, ktorí dostávali vandetanib. Pri vystavení slnečnému žiareniu je potrebná opatrnosť a to nosením ochranného odevu a/alebo použitím opaľovacieho krému z dôvodu potenciálneho rizika fototoxických reakcií v súvislosti s liečbou vandetanibom.

Mierne až stredne závažné kožné reakcie je možné zvládnuť symptomatickou liečbou alebo znížením dávky alebo prerušením liečby.

Hnačka

Hnačka je príznakom ochorenia, ako aj známy nežiaduci účinok vandentanibu. Na liečbu hnačky sa odporúčajú bežné antidiaroiká. Častejšie sa majú sledovať QTc a sérové elektrolyty. Ak sa vyvinie závažná hnačka (CTCAE 3.-4. stupňa), podávanie vandetanibu sa má zastaviť, až kým sa príznaky hnačky nezlepšia. Po zlepšení sa môže liečba začať opätovne v zníženej dávke (pozri časti 4.2 a 4.8).

Hemorágia

Opatrnosť s užívaním vandetanibu je potrebná u pacientov s metastázami mozgu, pretože bola hlásená intrakraniálna hemorágia.

Zlyhanie srdca

U pacientov užívajúcich vandetanib bolo pozorované zlyhanie srdca. U pacientov so zlyhaním srdca môže byť nevyhnutné dočasné alebo trvalé prerušenie liečby. Zlyhanie nemusí byť reverzibilné po vysadení vandetanibu. Niektoré prípady boli fatálne.

Hypertenzia

U pacientov liečených vandetanibom sa pozorovala hypertenzia vrátane hypertenznej krízy. Pacientov je potrebné sledovať kvôli hypertenzii a v prípade potreby hypertenziu liečiť. Ak nie je možné vysoký krvný tlak zvládnuť vhodnou liečbou, vandetanib sa nemá znovu nasadiť, kým nie je krvný tlak kontrolovaný liekmi. Môže byť nevyhnutné zníženie dávky (pozri časť 4.8).

Komplikácie pri hojení rán

Neuskutočnili sa žiadne formálne štúdie o účinku vandetanibu na hojenie rán. K zhoršenému hojeniu rán môže dôjsť u pacientov, ktorí dostávajú lieky na inhibíciu VEGF signálnej dráhy a bolo hlásené u pacientov, ktorí dostávali vandetanib. Napriek obmedzenému množstvu dôkazov o optimálnej dobe prerušenia liečby pred naplánovanou operáciou, dočasné prerušenie liečby vandetanibom sa má zvážiť aspoň na obdobie 4 týždňov pred plánovanou operáciou, na základe individuálneho vyhodnotenia prínosu a rizika. Rozhodnutie obnoviť liečbu vandetanibom po veľkom chirurgickom zákroku má byť založené na klinickom posúdení adekvátneho hojenia rán.

Aneuryzmy a arteriálne disekcie

Používanie inhibítorov dráhy vaskulárneho endotelového rastového faktora (vascular endothelial growth factor, VEGF) u pacientov s hypertenziou alebo bez hypertenzie môže podporovať tvorbu aneuryziem a/alebo arteriálnych disekcií. Pred začatím liečby je potrebné toto riziko dôkladne zvážiť u pacientov s rizikovými faktormi, ako je hypertenzia alebo aneuryzma v anamnéze.

Renálne zlyhanie

U pacientov liečených vandetanibom sa hlásilo renálne zlyhanie (pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky). Môžu sa vyžadovať prerušenia, úpravy alebo ukončenie podávania (pozri časť 4.2).

Expozícia vandetanibu je zvýšená u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Začiatočná dávka vandetanibu sa má znížiť na 200 mg u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≥ 30 až < 50 ml/min) a interval QT sa má dôkladne sledovať.

Vandetanib sa neodporúča pre používanie u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek(klírens nižší ako 30 ml/min) (pozri časť 4.2, 5.1 a 5.2).Nie sú dostupné žiadne informácie o pacientoch v terminálnom štádiu ochorenia obličiek vyžadujúcich si dialýzu.

Porucha funkcie pečene

Vandetanib sa neodporúča pre používanie u pacientov s poruchou funkcie pečene (sérový bilirubín vyšší ako 1,5-násobok horného limitu normálnej hodnoty), pretože u pacientov s poruchou funkcie pečene sú k dispozícii obmedzené údaje a bezpečnosť a účinnosť sa nestanovili. Farmakokinetické údaje od dobrovoľníkov naznačujú, že u pacientov s miernou, stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene sa nevyžaduje žiadna zmena úvodnej dávky (pozri časti 4.2 a 5.2).

Zvýšenie alanínaminotransferázy

U pacientov liečených vandetanibom sa často pozorovalo zvýšenie alanínaminotransferázy. Väčšina zvýšení ustúpila pri pokračovaní liečby, ostatné zvyčajne ustúpili po 1-2-týždňovom prerušení liečby. Odporúča sa pravidelné sledovanie alanínaminotransferázy.

Intersticiálna pľúcna choroba

Intersticiálna pľúcna choroba (interstitial lung disease – ILD) sa pozorovala u pacientov užívajúcich vandetanib a niektoré prípady boli fatálne. Ak sa u pacienta zistia respiračné symptómy, ako je dyspnoe, kašeľ a horúčka, liečba vandetanibom sa má prerušiť a začať okamžité vyšetrenie. Ak sa potvrdí ILD, vandetanib sa má natrvalo vysadiť a pacienta je potrebné primerane liečiť.

Induktory CYP3A4

Súbežnému používaniu vandetanibu so silnými induktormi CYP3A4 (ako je rifampicín, ľubovník bodkovaný, karbamazepín, fenobarbital) sa treba vyhýbať (pozri časť 4.5).

CTN menej ako 500 pg/ml

Prínos vandetanibu u pacientov s CTN menej ako 500 pg/ml nebol stanovený, preto sa má použitie u pacientov s CTN < 500 pg/ml starostlivo zvážiť vzhľadom na riziká súvisiace s liečbou vandetanibom.

Pediatrická populácia

Vychádzajúc z meraní výšky pri každej návšteve, všetky deti a dospievajúci v pediatrickej štúdii preukázali počas užívania vandetanibu lineárny rast. Ale dlhodobé údaje o bezpečnosti u pediatrických pacientov nie sú k dispozícii.

Karta pacienta

Všetci lekári predpisujúci Caprelsu sa musia oboznámiť s informáciami pre lekárov a so smernicami, ktoré sa týkajú liečby. Lekár musí prediskutovať riziká liečby Caprelsou s pacientom. Pacientovi bude poskytnutá karta pacienta pri každom predpísaní lieku.

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakokinetické interakcie

Vplyv vandetanibu na iné lieky

U zdravých jedincov nebola ovplyvnená expozícia midazolamu (substrátu CYP3A4), keď sa podával spolu s jednorazovou dávkou 800 mg vandetanibu.

Vandetanib je inhibítor transportéru organických katiónov 2 (OCT2). U zdravých jedincov s divokým typom OCT2 sa AUC_(0-t) metformínu (substrátu OCT2) zvýšila o 74 % a C_max o 50 % a renálny klírens metformínu sa znížil o 52 %, keď sa podával spolu s vandetanibom. U pacientov, ktorí užívajú súčasne metformín a vandetanib, sa odporúča vhodné klinické a/alebo laboratórne monitorovanie a títo pacienti môžu vyžadovať nižšiu dávku metformínu.

U zdravých jedincov sa AUC_(0-t) digoxínu (substrátu P-gp) zvýšila o 23 % a C_max o 29 %, keď sa podával spoločne v dôsledku inhibície P-gp vandetanibom. Okrem toho bradykardický účinok digoxínu môže zvýšiť riziko predĺženia QTc intervalu a torsades de pointes zapríčinených vandetanibom. Preto sa u pacientov súbežne liečených digoxínom a vandetanibom odporúča vhodné klinické (napr. EKG) a/alebo laboratórne monitorovanie, a títo pacienti môžu vyžadovať nižšiu dávku digoxínu. (Pre monitorovanie vandetanibu, pozri časť 4.2 Dávkovanie a spôsob podávania a časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).

Pokiaľ ide o iné substráty P-gp, ako je dabigatran, odporúča sa klinické sledovanie, ak sa podávajú v kombinácii s vandetanibom.

Vplyv iných liekov na vandetanib

U zdravých jedincov sa nepreukázali žiadne klinicky významné interakcie medzi vandetanibom (jednorazová dávka 300 mg) a silným inhibítorom CYP3A4, itrakonazolom (opakované dávky 200 mg jedenkrát denne). U zdravých dobrovoľníkov mužského pohlavia sa expozícia vandetanibu znížila o 40 %, keď sa podával spolu so silným induktorom CYP3A4, rifampicínom. Je potrebné vyhnúť sa podávaniu vandetanibu so silnými induktormi CYP3A4.

U zdravých jedincov sa C_max vandetanibu znížila o 15 %, kým AUC_(0-t) vandetanibu nebola ovplyvnená pri podávaní spolu s omeprazolom. Ani C_max ani AUC_(0-t) vandetanibu neboli ovplyvnené pri podávaní spolu s ranitidínom. Preto, keď sa podáva vandetanib s omeprazolom alebo ranitidínom, nie je potrebná žiadna úprava dávky vandetanibu.

Farmakodynamické interakcie

Biliárna exkrécia nezmeneného vandetanibu je jednou z ciest vylučovania pre vandetanib. Vandetanib nie je substrátom viacliekového rezistentného proteínu 2 (MRP2), p-glykoproteínu (Pgp) ani proteínu rezistencie rakoviny prsníka (BCRP).

Lieky, o ktorých je známe, že predlžujú QTc interval

Preukázalo sa, že vandetanib predlžuje QTc interval na EKG; mimoriadne boli hlásené torsades de pointes. Preto súbežné používanie vandetanibu s liekmi, o ktorých je známe, že tiež predlžujú QTc interval a/alebo indukujú torsades de pointes je buď kontraindikovaná, alebo sa v závislosti od existujúcej alternatívnej terapie neodporúča.

• Kontraindikované kombinácie (pozri časť 4.3): Cisaprid, erytromycín intravenózne (IV), toremifén, mizolastín, moxifloxacín, arzén, antiarytmiká triedy IA a III.
• Neodporúčané kombinácie: Metadon, haloperidol, amisulprid, chlorpromazín, sulpirid, zuklopentixol, halofantrín, pentamidín a lumefantrín.

Ak nie je k dispozícii žiadna vhodná alternatívna liečba, neodporúčané kombinácie s vandetanibom sa môžu urobiť s prídavným EKG za sledovania QTc intervalu zhodnotením elektrolytov a kontrolou objavenia sa alebo zhoršenia hnačky.

Výsledky farmakodynamickej a farmakokinetickej interakčnej štúdie naznačili, že súbežné podávanie ondansetrónu u zdravých pacientov má pravdepodobné malý vplyv na farmakokinetiku vandetanibu, má však malý aditívny účinok na predĺženie QTc intervalu približne o 10 ms. Preto sa súbežné užívanie vandetanibu a ondansetronu neodporúča. Ak sa ondansetrón podáva s vandetanibom vyžaduje sa starostlivé sledovanie sérových elektrolytov a je potrebné agresívne zvládnutie všetkých abnormalít.

Antagonisty vitamínu K

Z dôvodu zvýšeného trombotického rizika u pacientov s karcinómom je používanie antikoagulačnej terapie časté. S ohľadom na vysokú interindividuálnu variabilitu odpovede na antikoaguláciu a na možnosť interakcie medzi antagonistami vitamínu K a chemoterapiou sa odporúča zvýšená frekvencia sledovania INR (International Normalised Ratio), ak sa rozhodne o liečbe pacienta s antagonistami vitamínu K.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Ženy vo fertilnom veku

Ženy vo fertilnom veku majú používať účinnú antikoncepciu počas liečby a najmenej 4 mesiace po poslednej dávke.

Gravidita

Je iba obmedzené množstvo údajov o použití vandetanibu počas gravidity. Ako sa očakáva z jeho farmakologického pôsobenia, preukázalo sa, že vandetanib má významné účinky na všetky štádiá reprodukcie u samíc potkanov (pozri časť 5.3).

Ak sa vandetanib používa počas gravidity alebo ak pacientka otehotnie počas užívania vandetanibu, má byť oboznámená s potenciálnymi abnormalitami plodu alebo stratou tehotenstva. Liečba u gravidných žien má pokračovať len v prípade, že potenciálny prínos pre matku prevýši riziko pre plod.

Dojčenie

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití vandetanibu u dojčiacich žien. Vandetanib a/alebo jeho metabolity sa vylučujú do mlieka u potkanov a zistili sa v plazme mláďat po podaní dávky laktujúcim potkanom (pozri časť 5.3).

Dojčenie je počas liečby vandetanibom kontraindikované.

Fertilita

U potkanov nemal vandetanib žiadny vplyv na fertilitu samcov, ale poškodil fertilitu samíc (pozri časť 5.3).

Účinky na plodnosť u pediatrických pacientov liečených vandetanibom nie sú známe.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie na stanovenie účinkov vandetanibu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Zaznamenala sa však únava a rozmazané videnie a tí pacienti, u ktorých sa tieto symptómy vyskytnú, majú byť opatrní pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšie zaznamenané nežiaduce liekové reakcie boli hnačka, vyrážka, nauzea, hypertenzia a bolesť hlavy.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nasledujúce nežiaduce reakcie boli identifikované v klinických štúdiách u pacientov užívajúcich vandetanib ako liečbu MTC a v sledovaní po uvedení lieku na trh. Ich frekvencia je uvedená v Tabuľke 2, nežiaduce reakcie pomocou klasifikácie frekvencie Rady pre medzinárodné organizácie lekárskych vied (CIOMS III) (Council for International Organizations of Medical Sciences) a potom vymenovaná podľa tried orgánových systémov (TOS) MedDRA a v uprednostňovanom termíne a podľa klasifikácie frekvencie. Frekvencie výskytu nežiaducich účinkov sú definované nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (nemôžu sa odhadovať z dostupných údajov).

*13,4% pacientov liečených vandetanibom mali QTc (Bazettov) ≥500 ms v porovnaní s 1% pacientov, ktorým bolo podávané placebo. QTcF prolongácia > 20 ms bola u viac než 91% pacientov, > 60 ms u 35%, > 100 ms u 1,7% pacientov. Osem percent pacientov malo zníženú dávku z dôvodu predĺženia QTc intervalu.
** zahŕňa dva prípady úmrtia pacientov s QTc > 550 ms (jeden z dôvodu sepsy a druhý z dôvodu srdcového zlyhania).
*** Pozri časť 4.4

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Udalosti ako sú torsades de pointes, intersticiálna pľúcna choroba (niekedy fatálna) a PRES (RLPS)sa vyskytovali u pacientov liečených monoterapiou vandetanibom. Očakáva sa, že tieto nežiaduce reakcie budú menej časté u pacientov užívajúcich vandetanib na liečbu MTC.

Očné udalosti ako je rozmazané videnie sú časté u pacientov, ktorí dostávajú vandetanib na liečbu MTC. Plánované vyšetrenia pomocou štrbinovej lampy odhalili korneálne opacity (vortex keratopatie) u liečených pacientov; bežné vyšetrenia pomocou štrbinovej lampy sa však u pacientov užívajúcich vandetanib nevyžadujú.

U pacientov liečených vandentanibom vzrástli priemerné hladiny hemoglobínu o 0,5-1,5 g/dl v porovnaní s východiskovou hodnotou v rôznych časoch expozície.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Pediatrická populácia:

Údaje z klinických skúšaní s vandetanibom u pediatrických pacientov s MTC (pozri časť 5.1) získané počas vývoja lieku sú obmedzené na 16 pacientov vo veku od 9 do 17 rokov s dedičným medulárnym karcinómom štítnej žľazy (štúdia IRUSZACT0098). Aj keď je počet pacientov malý, vzhľadom na zriedkavosť MTC u detí sa považuje za reprezentatívnu cieľovú populáciu. Zistenia týkajúce sa bezpečnosti v tejto štúdii sú konzistentné s bezpečnostným profilom vandetanibu u dospelých pacientov s MTC. Dlhodobé bezpečnostné údaje u pediatrických pacientov nie sú dostupné.

4.9 Predávkovanie

Špecifická liečba v prípade predávkovania vandetanibom nie je dispozícii a možné symptómy predávkovania sa nestanovili. Po viacnásobných dávkach 300 mg alebo vyšších v štúdiách so zdravými dobrovoľníkmi a s pacientmi sa pozorovalo zvýšenie frekvencie a závažnosti niektorých nežiaducich reakcií, ako je vyrážka, hnačka a hypertenzia. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy možné predĺženie QTc intervalu a torsades de pointes. Dávky vandetanibu vyššie ako 150 mg/m² neboli v klinických štúdiach u pediatrických pacientov použité.

Nežiaduce reakcie súvisiace s predávkovaním sa majú liečiť symptomaticky; predovšetkým treba liečiť vhodnou liečbou závažnú hnačku. V prípade predávkovania sa musí prerušiť podávanie ďalších dávok a je potrebné prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie, aby sa nevyskytovali nežiaduce udalosti, t.j. EKG v priebehu 24 hodín na určenie predĺženia QTc intervalu. Nežiaduce účinky súvisiace s predávkovaním môžu byť predĺžené z dôvodu dlhého polčasu vandentanibu (pozri časť 5.2).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Obrázky z tejto kapitoly nájdete v oficiálnom zdrojovom dokumente.

Farmakoterapeutická skupina: antineoplastické látky, inhibítory proteínkinázy, ATC kód: L01EX04

Spôsob účinku a farmakodynamické účinky

Vandetanib je silný inhibítor receptoru 2 pre vaskulárny endotelový rastový faktor (vascular endothelial growth factor receptor-2 - VEGFR-2, tiež známeho ako receptor obsahujúci kinázovú vloženú doménu (kinase insert domain containing receptor - [KDR]), receptor epidermálneho rastového faktora (epidermal growth factor receptor - EGFR) a RET tyrozín kinázy . Vandetanib je tiež submikromolárny inhibítor vaskulárneho endotelového receptora-3 tyrozínkinázy.

Vandetanib inhibuje migráciu, proliferáciu, prežívanie endotelových buniek stimulovaných VEGF a tvorbu nových krvných ciev v in vitro modeloch angiogenézy. Okrem toho vandetanib inhibuje EGF receptor tyrozínkinázy stimulovaný epidermálnym rastovým faktorom (epidermal growth factor - EGF) v nádorových bunkách a endotelových bunkách. Vandetanib inhibuje EGFR-dependentnú proliferáciu buniek a prežívanie buniek in vitro. Vandetanib tiež inhibuje obe formy RET, divokého typu aj väčšinu mutovaných, aktivovaných foriem RET a významne inhibuje proliferáciu bunkových línií MTC in vitro.

Podávanie vandetanibu in vivo znížilo angiogenézu indukovanú nádorovými bunkami, permeabilitu ciev nádoru a hustotu mikrociev nádoru a inhibovalo rast nádoru a metastázy u ľudských modelov xenoimplantátov nádorov u atymických myší. Vandetanib tiež inhibuje rast xenoimplantátov nádorov MTC in vivo.

Presný mechanizmus účinku vandetanibu u lokálne pokročilého a metastatického MTC nie je známy.

Klinická účinnosť u dospelých

Klinické údaje týkajúce sa MTC

Na posúdenie bezpečnosti a účinnosti 300 mg vandetanibu oproti placebu sa uskutočnila randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia (štúdia 58). Táto štúdia zahŕňala 331 pacientov s neresekovateľným lokálne pokročilým alebo metastázujúcim MTC. Boli zahrnutí len pacienti s CTN ≥ 500 pg/ml (obvyklé jednotky) alebo ≥ 146,3 pmol/l (medzinárodné štandardné jednotky). Spomedzi pacientov zaradených do štúdie malo 10 pacientov užívajúcich vandetanib a 4 pacienti užívajúci placebo (4% všetkých pacientov) skóre výkonnostného stavu podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO PS) ≥ 2 a 28 (12,1 %) pacientov užívajúcich vandetanib a 10 (10,1%) užívajúcich placebo malo srdcovú poruchu. Srdcová porucha bola definovaná ako pacienti s predchádzajúcou kardiovaskulárnou anomáliou.

Primárny cieľ tejto štúdie bol určený na stanovenie zlepšenia prežívania bez progresie (progression-free survival - PFS) pri vandetanibe v porovnaní s placebom. Sekundárne koncové ukazovatele boli hodnotenie celkovej miery objektívnej odpovede (objective response rate - ORR), miera kontroly ochorenia (disease control rate -DCR), čiastočná odpoveď (partial response - PR) alebo kompletná odpoveď (complete response - CR) alebo stabilizácia ochorenia (stable disease - SD) trvajúca minimálne 24 týždňov, trvanie odpovede (duration of response - DOR), čas do zhoršenia bolesti na základe stupnice najhoršej bolesti podľa Krátkeho inventára bolesti (Brief Pain Inventory – BPI) a celkové prežívanie (ovreall survivall - OS). Primárny koncový ukazovateľ PFS, ORR a DCR vychádzali z centralizovaného, nezávislého zaslepeného posúdenia zobrazovacích údajov. Biochemická odpoveď s vandetanibom v porovnaní s placebom meraná CTN a CEA sa tiež hodnotila ako sekundárny koncový ukazovateľ.

Pacienti boli liečení vandetanibom alebo placebom, až kým nedosiahli objektívnu progresiu ochorenia. Po objektívnej progresii ochorenia na základe posúdenia skúšajúceho pacienti prerušili liečbu v zaslepenej štúdii a dostali možnosť užívať nezaslepený vandetanib. Dvadsaťosem z 231 pacientov (12,1%) užívajúcich vandetanib a 3 z 99 (3,0%) užívajúcich placebo vysadili liečbu z dôvodu nežiaducej udalosti. Štrnásť z 28 pacientov (50%), ktorí skončili s užívaním vandetanibu z dôvodu nežiaducej udalosti, ukončilo liečbu bez zníženia dávky. Päť zo 6 pacientov (83%) so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek, ktorí sa liečili vandetanibom mali zníženú dávku na 200 mg, 1 pacient vyžadoval ďalšie zníženie na 100 mg.

Výsledok primárnej analýzy PFS preukázal štatisticky významné zlepšenie v PFS pre pacientov randomizovaných pre vandetanib v porovnaní s placebom (pomer rizika (HR – hazard ratio) = 0,46; 95% interval spoľahlivosti (CI – confidence interval) = 0,31-0,69; p = 0,0001).

Medián PFS pre pacientov randomizovaných na vandetanib sa nedosiahol; na základe štatistického modelu údajov pozorovaných až do 43. percentilu sa však predpovedá medián PFS 30,5 mesiacov s 95% intervalom spoľahlivosti 25,5 až 36,5 mesiacov. Medián PFS pre pacientov randomizovaných pre placebo bol 19,3 mesiacov. Po 12 mesiacoch bol podiel pacientov, ktorí prežili a boli bez progresie 192 (83%) u pacientov randomizovaných na vandetanib a 63 (63%) pre pacientov randomizovaných na placebo. V ramene s vandetanibom progredovalo celkovo 73 (32%) pacientov; 64 (28%) progresiou podľa kritérií hodnotenia odpovede solídnych tumorov (RECIST) a 9 (4%) úmrtím bez progresie ochorenia. Zvyšných 158 pacientov (68%) bolo cenzurovaných v analýze PFS. V ramene splacebom progredovalo celkovo 51 (51%) pacientov; 46 (46%) progresiou RECIST a 5 (5%) úmrtím bez progresie ochorenia. Zvyšných 49 pacientov (49%) bolo cenzurovaných v analýze PFS.

Obr. 1: Kaplanova Meierova krivka PFS

Ďalšie informácie (graf, tabuľky) z tejto kapitoly nájdete v oficiálnom zdrojovom dokumente na strane 14.

Prežívanie a konečná hodnota mediánu celkového prežívania (81,6 mesiacov v ramene s vandetanibom a 80,4 mesiacov v ramene s placebom) boli podobné v oboch liečebných ramenách. Neexistoval žiaden štatisticky významný rozdiel v konečnom OS (HR 0,99; 95,002 % CI 0,72; 1,38; p = 0,9750). Výsledky by sa mali interpretovať opatrne, vzhľadom na vysoké percento pacientov v ramene s placebom prechádzajúcich do otvoreného ramena s vandetanibom (79,0 % [79/100] pacientov).

Väčšina (95 % pacientov) mali metastázy. Štrnásť pacientov liečených s vandetanibom a 3 s placebom mali iba neresektabilné, lokálne pokročilé ochorenie. K dispozícii sú obmedzené klinické skúsenosti s vandetanibom u pacientov s neoperovateľným lokálne pokročilým ochorením a bez metastáz.

Štatisticky významné výhody sa pozorovali pre vandetanib pre sekundárne koncové ukazovatele miery odpovede, miery kontroly ochorenia a biochemickej odpovede.

Tabuľka 3: Súhrn kľúčových nálezov účinnosti v štúdii 58

^a Miera celkovej odpovede = kompletná + čiastočná odpoveď. Miera kontroly ochorenia = miera odpovede + stabilné ochorenie 24 týždňov. Analýza so zámerom liečiť (ITT) zahŕňala pacientov, ktorí dostali nezaslepený vandetanib pred progresiou podľa centrálneho čítania.
^b OR = pomer pravdepodobnosti. Hodnota > 1 v prospech vandetanibu. Analýza sa uskutočnila pomocou modelu logistickej regresie s liečbou ako jediným faktorom.
^c HR = pomer rizika. Hodnota <1 v prospech vandetanibu. Analýza sa uskutočnila pomocou testu „log-rank“ s liečbou ako jediným faktorom.

N = počet udalostí/počet randomizovaných pacientov;

Štatisticky významná výhoda sa preukázala pre vandetanib pre sekundárny cieľ čas do zhoršenia bolesti (získaný ako zložený cieľ pri použití najhoršieho skóre bolesti z BPI a pacientom zaznamenané použitie opioidných analgetík)(vandetanib 49%, placebo 57% HR 0,61, 97,5% CI 0,43-0,87, p<0,006: 8 vs. 3 mesiace). Nepozorovali sa žiadne štatisticky významné rozdiely pre výskumný cieľový parameter hnačky (hlásené ako frekvencia stolice).

Stav RET mutácie

Opätovná analýza stavu mutácie RET protoonkogénu v štúdii 58

V štúdii 58 sa testovanie RET mutácie najprv uskutočnilo použitím polymerázovej reťazovej reakcie (PCR) na základe (Amplification Refractory Mutation System – ARMS) testu na M918T mutáciu, a priamym sekvenovaním DNA pre mutácie v exónoch 10, 11, 13, 14, 15 a 16 (miesto mutácie M918T) na všetkých sporadických pacientoch, u ktorých bola DNA k dispozícii (297/298). Na opätovnú analýzu vzoriek s chýbajúcou mutáciou M918T boli sekvencie RET protoonkogénu obohatené pomocou prispôsobeného reagentu Agilent SureSelect a sekvenované na sekvenátore Illumina. Spracovanie údajov a automatické priradenie názvov variantov RET protoonkogénu sa vykonalo pomocou procesora Broad Genome Analysis ToolKit (GATK) s manuálnym výberom akýchkoľvek zložitých prípadov pomocou prehliadača Broad Integrative Genomics Viewer (IGV).

Na začiatku nemalo 79 pacientov zistenú žiadnu mutáciu M918T. Z týchto 79 pacientov malo 69 pacientov dostatok vzorky tkaniva na umožnenie post-hoc opätovnej analýzy stavu mutácie RET protoonkogénu na základe nových dostupných metód. Väčšina pacientov bola reklasifikovaná ako mutanti RET protoonkogénu (52/69) a u 17/69 pacientov sa nezistila žiadna mutácia RET protoonkogénu (M918T alebo iná) (u 11 s vandetanibom a u 6 s placebom). Pacienti preklasifikovaní ako mutanti RET protoonkogénu (N = 52) sa zlúčili so 187 pacientmi, ktorí boli pôvodne identifikovaní ako mutanti RET protoonkogénu, čo viedlo k celkovému počtu 239 pacientov s mutáciou RET protoonkogénu (172 liečených vandetanibom a 67 dostávalo placebo). Výsledky sú založené na zaslepenom centrálnom prehľade zobrazovania.

Tabuľka 4: Koncové ukazovatele účinnosti u pacientov s mutáciou RET

Klinická účinnosť u pediatrických pacientov:

Fáza I/II otvorenej jednoramennej štúdie (štúdia IRUSZACT0098) s jedným centrom hodnotila účinnosť vandetanibu u 16 pacientov s neresekovateľným lokálne pokročilým alebo metastatickým dedičným MTC. Charakteristiky pacientov pred zaradením do štúdie boli nasledovné: priemerný vek 14,2 rokov (v rozsahu 9 – 17 rokov), 50 % ženy, 50 % muži, 93,8 % belosi, 26,7 % Hispánci a 6,3 % boli černosi. Väčšina pacientov (81,3 %) podstúpila pred vstupom do štúdie čiastočnú alebo celkovú tyreoidektómiu. Úvodná dávka vandetanibu bola 100 mg/m²/deň pre všetkých pacientov okrem jedného, ktorý začal dávkou 150 mg/m²/deň. Po dobrom tolerovaní 1 alebo 2 cyklov liečby (1 cyklus = 28 dní) pokračovali zvyšní pacienti s dávkou 100 mg/m². Primárny ukazovateľ účinnosti bol ORR podľa RECIST v 1.0. Miera objektívnej odpovede bola 43,8 %, z ktorých všetky boli čiastočnými odpoveďami. 31,3 % pacientov malo stabilizované ochorenie aspoň počas 8 týždňov. Miera kontroly ochorenia vrátane najlepšej odpovede alebo stabilného ochorenia > 24 týždňov bola 75,0 %. Nie sú žiadne skúsenosti s Caprelsou u pacientov vo veku od 5 do 8 rokov v tejto štúdii.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnom podaní vandetanibu je absorpcia pomalá a maximálne plazmatické koncentrácie sa zvyčajne dosahujú s mediánom 6 hodín, rozmedzie 4-10 hodín, po podaní dávky. Vandetanib sa kumuluje približne 8-násobne po viacnásobnom podaní, pričom rovnovážny stav sa dosahuje od približne 2 mesiacov.

Distribúcia

Vandetanib sa viaže na ľudský sérový albumín a alfa-1-kyslý glykoproteín s väzbou na proteíny in vitro približne 90%. V plazmatických vzorkách ex vivo od pacientov s kolorektálnym karcinómom po expozícii 300 mg jedenkrát denne v rovnovážnom stave bolo priemerné percento väzby na proteíny 93,7% (rozmedzie 92,2 až 95,7%). Farmakokinetika vandetanibu pri dávke 300 mg u MTC pacientov sa vyznačuje distribučným objemom približne 7 450 l.

Biotransformácia

Po perorálnom podaní ¹⁴C-vandetanibu sa v plazme, moči a stolici zistil nezmenený vandetanib a metabolity vandetanib N-oxid a N-dezmetyl-vandetanib. Glukuronidový konjugát sa pozoroval ako menej významný metabolit len v exkrementoch. N-dezmetyl-vandetanib sa tvorí predovšetkým pôsobením CYP3A4 a vandetanib-N-oxid monooxygenázovými enzýmami (FM01 a FM03) obsahujúcimi flavín. N-dezmetyl-vandetanib a vandetanib-N-oxid cirkulujú v koncentráciách ~11% a 1,4% koncentrácií vandetanibu.

Eliminácia

Farmakokinetika vandentanibu pri dávke 300 mg u pacientov s MTC sa vyznačujú klírens ~13,2 l/h, a plazmatickým polčasom približne 19 dní. V priebehu 21-dňového obdobia odberu vzoriek po jednorazovej dávke ¹⁴C-vandetanibu, ~69 % sa vylúčilo a to 44% v stolici a 25% v moči. Vylučovanie dávky bolo pomalé a ďalšie vylučovanie sa očakáva na základe plazmatického polčasu aj dlhšie ako 21 dní.

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek

Farmakokinetická štúdia s jednorazovou dávkou u dobrovoľníkov ukázala, že expozícia vandetanibu je zvýšená (až 1,5 ,1,6 a 2-násobne) u osôb s miernou,stredne závažnou a ťažkou poruchou funkcie obličiek v uvedenom poradí, v porovnaní s osobami s normálnou funkciou obličiek (pozri časti 4.2, 4.4 a 4.5).

Porucha funkcie pečene

Farmakokinetická štúdia s jednorazovou dávkou u dobrovoľníkov naznačila, že porucha pečene neovplyvňuje expozíciu vandetanibu. Údaje u pacientov s poruchou funkcie pečene (sérový bilirubín vyšší ako 1,5-násobok horného limitu normálnej hodnoty) sú obmedzené (pozri časti 4.2 a 4.4).

Vplyv jedla

Expozícia vandentanibu nie je ovplyvnená jedlom.

Farmakokinetika u pediatrických pacientov

Farmakokinetické parametre vandetanibu u pediatrických MTC pacientov vo veku 9 – 17 rokov boli podobné tým u dospelých. Vystavenie vandetanibu u detí medzi 5 – 8 rokmi s indikáciami súvisiacimi s gliómom bolo porovnateľné s MTC pacientmi vo veku 9 – 18 rokov. Dávkovanie 100 mg/m²/deň podľa indikovaného dávkovania (funkčná závislosť od BSA) u pediatrických pacientov spôsobuje porovnateľné vystavenie, aké bolo dosiahnuté u dospelých s dávkou 300 mg denne.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Vandetanib nepreukázal mutagénny ani klastogénny potenciál.

V štúdiách toxicity po opakovanom podaní trvajúcich až do 9 mesiacov účinky zahŕňali emézu, zníženie telesnej hmotnosti a hnačku u psov a dyspláziu rastových platničiek u mladých psov a potkanov v otvorených rastových platničkách. U potkanov sa zaznamenali účinky na zuby, obličky a kožu. Tieto nálezy, ktoré sa vyskytovali v klinicky významných plazmatických koncentráciách, boli väčšinou reverzibilné v priebehu 4 týždňov po skončení podávania dávky a je ich možné pripísať inhibícii receptora vaskulárneho endotelového rastového faktora (VEGFR) alebo EGFR.

Účinky pozorované v iných štúdiách zahŕňali inhibíciu ľudského génu „ether-a-go-go“ závislého génu (hERG) a predĺženie QTc intervalu u psov. Zvýšenie systolického a diastolického krvného tlaku sa pozoroval u potkanov a psov. Preukázalo sa, že u myší vandetanib oneskoril hojenie rán, nezabraňoval mu však. Tiež sa preukázalo, že vandetanib má fototoxický potenciál v hodnotení cytotoxicity in vitro. Vo zvieracom modeli hojenia rán u myší, ktoré dostávali vandetanib, sa znížila odolnosť kože voči prasknutiu v porovnaní s kontrolami. To naznačuje, že vandetanib spomaľuje hojenie rán, ale nebráni hojeniu. Vhodný interval medzi vysadením vandetanibu a následným elektívnym chirurgickým zákrokom potrebným na zabránenie rizikám poruchy hojenia rán sa nestanovil. V klinických štúdiách podstúpil malý počet pacientov chirurgický zákrok počas užívania vandetanibu a komplikácie pri hojení rán sa nezaznamenali.

Reprodukčná toxikológia

Vandetanib nemal žiadny vplyv na fertilitu samcov potkanov. V štúdii fertility samíc sa zaznamenala tendencia k zvýšenej nepravidelnosti estrálneho cyklu, mierne zníženie výskytu gravidity a zvýšenie implantačnej straty. V štúdii toxicity po opakovanom podaní u potkanov sa zaznamenalo zníženie počtu žltých teliesok v ováriách potkanov, ktorí dostávali vandetanib po dobu 1 mesiaca.

U potkanov bola zjavná embryofetálna toxicita ako fetálna strata, oneskorený fetálny vývoj, anomálie srdcových ciev a skorá osifikácia niektorých kostí lebky. V pre- a postnatálnej vývojovej štúdii u potkanov pri dávkach produkujúcich toxicitu u matky počas gestácie a/alebo laktácie vandetanib zvýšil stratu pred narodením a znížil postnatálny rast mláďat. Vandetanib sa vylúčil do mlieka u potkanov a zistil sa v plazme mláďat po podaní dávky laktujúcim potkanom.

Karcinogenita

Vandetanib nepreukázal karcinogénny potenciál v 6 mesačnej štúdii karcinogenity u rasH2 transgenických myší. Dvojročná štúdia karcinogenity u potkanov bola oslabená nízkou mierou prežívania v skupine samíc s vysokými dávkami a obmedzenou expozíciou zvierat vandetanibu, ale u ostatných zvierat neboli pozorované žiadne karcinogénne účinky.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety
Dihydrát hydrogenfosforečnanu vápenatého
Mikrokryštalická celulóza
Krospovidón (typ A)
Povidón (K 29-32)
Magnéziumstearát

Filmový obal
Hypromelóza
Makrogol (300)
Oxid titaničitý (E171)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

4 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/PVDC/Al blistre uzatvorené hliníkovou fóliou, pričom každý obsahuje 30 filmom obalených tabliet.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sanofi B.V., Paasheuvelweg 25, 1105 BP Amsterdam, Holandsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

EU/1/11/749/001
EU/1/11/749/002

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 17. februára 2012

Dátum posledného predĺženia registrácie: 15. november 2022

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu

Posledná zmena: 23/09/2024