DIFICLIR 40 mg/ml gru por 7,7 g (fľ.skl.jantár.) 1x1 lag

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

DIFICLIR 40 mg/ml granulát na perorálnu suspenziu

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každý ml perorálnej suspenzie po rekonštitúcii s vodou obsahuje 40 mg fidaxomicínu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Granulát na perorálnu suspenziu.

Biely až svetložltý granulát.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie

DIFICLIR granulát na perorálnu suspenziu je indikovaný na liečbu infekcií Clostridioides difficile (CDI), taktiež známe ako hnačka vyvolaná C. difficile (CDAD) u dospelých a pediatrických pacientov vo veku 0 až < 18 rokov (pozri časť 4.2 a 5.1).

Je potrebné vziať do úvahy oficiálne nariadenia pre správne používanie antibakteriálnych látok.

4.2. Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Obvyklé dávkovanie

Odporúčaná dávka je 200 mg (5 ml) podávaných dvakrát denne (raz za 12 hodín) počas 10 dní (pozri časť 5.1).

Predĺžené pulzné dávkovanie

Fidaxomicín 40 mg/ml granulát na perorálnu suspenziu (5 ml) podávaný dvakrát denne počas prvých 5 dní (bez užitia suspenzie na 6. deň) potom jedenkrát denne každý druhý deň od 7. dňa po 25. deň (pozri časť 5.1).

Ak sa dávka vynechala, vynechanú dávku treba užiť čo najskôr, alebo ak je už takmer čas na ďalšiu dávku, užitie vynechanej tablety treba úplne vynechať.

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek

Úprava dávky sa nepovažuje za potrebnú. Vzhľadom na obmedzené klinické údaje u tejto skupiny pacientov sa má fidaxomicín používať obozretne u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časti 4.4 a 5.2).

Porucha funkcie pečene

Úprava dávky sa nepovažuje za potrebnú. Vzhľadom na obmedzené klinické údaje u tejto skupiny pacientov sa má fidaxomicín používať obozretne u pacientov so stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.4 a 5.2).

Pediatrická populácia

Pre účely správneho dávkovania v pediatrickej populácii sa môže použiť granulát pre perorálnu

suspenziu alebo filmom obalené tablety.

Odporúčaná dávka u pediatrických pacientov s hmotnosťou minimálne 12,5 kg je 200 mg (5 ml perorálnej suspenzie) podávaných dvakrát denne (raz za 12 hodín) počas 10 dní.

V tabuľke nižšie je uvedená odporúčaná dávka perorálnej suspenzie u pediatrických pacientov podľa telesnej hmotnosti, ktorá sa má podávať dvakrát denne (raz za 12 hodín) počas 10 dní.

Tabuľka 1: Pokyny na dávkovanie perorálnej suspenzie

Spôsob podávania

DIFICLIR je určený na perorálne použitie (požitím alebo v prípade potreby katétrom na enterálnu výživu za použitia striekačky).

Granulát na perorálnu suspenziu sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.

Pokyny na rekonštitúciu lieku pred podaním a pokyny na podanie cez katéter na enterálnu výživu nájdete v časti 6.6.

Pokyny na použitie perorálnej suspenzie:

Fľašu vyberte z chladničky 15 minút pred podaním a približne 10-krát ňou opatrne potraste. Po rekonštitúcii sa môže perorálna suspenzia podávať iba pomocou perorálnej striekačky a adaptéra, ktorý poskytol zdravotnícky pracovník. Po každom použití sa má fľaša vrátiť späť do chladničky.

4.3. Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Hypersenzitívne reakcie

Boli hlásené hypersenzitívne reakcie vrátane závažného angioedému (pozri časť 4.8). Ak sa počas liečby fidaxomicínom vyskytnú závažné alergické reakcie, liečba sa má ukončiť a majú sa prijať vhodné opatrenia.

Niektorí pacienti s hypersenzitívnymi reakciami uvádzali v anamnéze alergiu na makrolidy. Fidaxomicín sa má používať obozretne u pacientov so známou alergiou na makrolidy.

Porucha funkcie obličiek a pečene

Vzhľadom na obmedzené klinické údaje sa má fidaxomicín používať obozretne u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek alebo u pacientov s miernou až závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časť 5.2).

Pseudomembranózna kolitída, fulminantná alebo život ohrozujúca CDI

Vzhľadom na obmedzené klinické údaje sa má fidaxomicín používať obozretne u pacientov s pseudomembranóznou kolitídou, fulminantnou alebo život ohrozujúcou CDI.

Súbežné podávanie silných inhibítorov P-glykoproteínu

Neodporúča sa súbežné podávanie silných inhibítorov P-glykoproteínu, ako je cyklosporín, ketokonazol, erytromycín, klaritromycín, verapamil, dronedarón a amiodarón (pozri časti 4.5 a 5.2). V prípade súbežného podávania fidaxomicínu a silných inhibítorov P-glykoproteínu sa odporúča postupovať opatrne.

DIFICLIR obsahuje sodík

DIFICLIR obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) na 5 ml suspenzie, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Pediatrická populácia

V klinických skúšaniach bol len jeden pediatrický pacient mladší ako 6 mesiacov vystavený fidaxomicínu a ani jeden pacient s telesnou hmotnosťou menej ako 4 kg. Preto sa má fidaxomicín používať obozretne u týchto pacientov.

Testovanie na kolonizáciu C. difficile alebo stanovenie toxínov sa neodporúča u detí mladších ako 1 rok, vzhľadom na vysoký pomer asymptomatickej kolonizácie, pokiaľ nie je prítomná závažná hnačka u detí s rizikovými faktormi stázy ako Hirschsprungova choroba, operovaná análna atrézia alebo ďalšie závažné poruchy (črevnej) motility. Vždy sa majú hľadať alternatívne etiológie a musí sa potvrdiť enterokolitída spôsobená C. difficile.

Obsah benzoátu sodného

Tento liek obsahuje v každom ml perorálnej suspenzie 2,5 mg benzoátu sodného (E 211). Benzoát sodný (E 211) môže u novorodencov (do 4 týždňov veku) zhoršiť žltačku.

4.5. Liekové a iné interakcie

Účinok inhibítorov P-gp na fidaxomicín

Fidaxomicín je substrátom P-gp. Súbežné podávanie jednorazových dávok inhibítora P-gp, cyklosporínu A a fidaxomicínu spôsobilo u zdravých dobrovoľníkov 4-násobné zvýšenie Cmax a 2- násobné zvýšenie AUC fidaxomicínu a 9,5-násobné zvýšenie Cmax a 4-násobné zvýšenie AUC hlavného aktívneho metabolitu OP-1118. Klinický význam tohto zvýšenia expozície nie je jasný, a preto sa neodporúča súbežné podávanie silných inhibítorov P-gp, ako je cyklosporín, ketokonazol, erytromycín, klaritromycín, verapamil, dronedarón a amiodarón (pozri časti 4.4 a 5.2).

Účinok fidaxomicínu na substráty P-gp

Fidaxomicín môže byť miernym až stredným inhibítorom P-gp v čreve.

Fidaxomicín (200 mg dvakrát denne) mal slabý, ale klinicky nevýznamný účinok na expozíciu digoxínu. Nie je však možné vylúčiť väčší účinok na substráty P-gp s nižšou biologickou dostupnosťou, ktoré sú citlivejšie na inhibíciu P-gp v čreve, ako je napríklad dabigatran etexilát.

Účinok fidaxomicínu na iné prenášače

Fidaxomicín nemá klinicky významný účinok na expozíciu rosuvastatínu, ktorý je substrátom pre prenášače OATP2B1 a BCRP. Súbežné podanie 200 mg fidaxomicínu dvakrát denne s jednorazovou dávkou 10 mg rosuvastatínu zdravým dobrovoľníkom nemalo klinicky signifikantný účinok na AUCinf rosuvastatínu.

Pediatrická populácia

Štúdie interakcie sa vykonali len u dospelých.

4.6. Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

K dispozícii nie sú údaje o použití fidaxomicínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity. Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu fidaxomicínu počas gravidity.

Dojčenie

Nie je známe, či sa fidaxomicín a jeho metabolity vylučujú do ľudského mlieka. Hoci sa neočakáva žiaden účinok u dojčených novorodencov alebo dojčiat, keďže systémová expozícia fidaxomicínu je nízka, riziko pre novorodencov alebo dojčatá nemožno vylúčiť. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo či ukončiť, alebo prerušiť liečbu fidaxomicínom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita

V hodnotení na potkanoch nemal fidaxomicín žiadny vplyv na plodnosť (pozri časť 5.3).

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

DIFICLIR nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8. Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšími nežiaducimi reakciami bolo vracanie (1,2 %), nauzea (2,7 %) a zápcha (1,2 %).

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Tabuľka 2 uvádza nežiaduce reakcie spojené s podávaním fidaxomicínu dvakrát denne v liečbe infekcií spôsobených C. difficile podľa triedy orgánových systémov a hlásené najmenej u dvoch pacientov.

Frekvencia nežiaducich reakcií je definovaná nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (≤ 1/10 000), nie sú známe (nie je možné určiť z dostupných údajov). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce reakcie usporiadané podľa klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 2: Nežiaduce reakcie

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Akútne alergické reakcie, ako je angioedém a dyspnoe, boli hlásené po uvedení na trh (pozri časti 4.3 a 4.4).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť fidaxomicínu sa hodnotila u 136 pacientov vo veku od 0 do < 18 rokov. Očakáva sa, že frekvencia, typ a závažnosť nežiaducich reakcií u detí budú rovnaké ako u dospelých. Okrem nežiaducich reakcií na liek, ktoré sú uvedené v tabuľke 2, sa zaznamenali dva prípady urtikárie.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9. Predávkovanie

Počas klinického skúšania alebo z údajov po uvedení lieku na trh neboli hlásené žiadne nežiaduce reakcie z akútneho predávkovania. Avšak potenciálne nežiaduce reakcie nemožno vylúčiť a odporúčajú sa celkové podporné opatrenia.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antidiaroiká, črevné antiflogistiká a antiinfektíva, antibiotiká, ATC kód: A07AA12

Mechanizmus účinku

Fidaxomicín je antibiotikum patriace do triedy makrocyklických antibakteriálnych látok.

Fidaxomicín je baktericídny a inhibuje syntézu RNA bakteriálnou RNA polymerázou. Interferuje s RNA polymerázou v odlišnom mieste než rifamycíny. K inhibícii klostridiálnej RNA polymerázy dochádza pri 20-násobne nižšej koncentrácii než je tomu pri enzýme baktérie E. coli (1 μM oproti 20 μM), čo čiastočne vysvetľuje značnú špecifickosť aktivity fidaxomicínu. Bolo preukázané, že fidaxomicín inhibuje tvorbu spór C. difficile in vitro.

Farmakokinetické/farmakodynamické (PK/PD) vzťahy

Fidaxomicín je lokálne pôsobiaci liek. Keďže ide o lokálne liečivo, nie je možné stanoviť systémové FK/FD vzťahy, avšak z údajov in vitro vyplýva, že baktericídna aktivita fidaxomicínu má časovú závislosť a naznačujú, že čas, kedy koncentrácie fidaxomicínu presahujú MIC, môže byť parametrom viac vypovedajúcim o klinickej účinnosti.

Hraničné hodnoty

Fidaxomicín je lokálne pôsobiaci liek, ktorý nemôže byť použitý na liečbu systémových infekcií, a teda stanovenie klinickej hraničnej hodnoty citlivosti nie je relevantné. Epidemiologická hraničná hodnota fidaxomicínu a C. difficile, rozlišujúca populáciu divokého typu od izolantov so získanými znakmi rezistencie, je ≥ 1,0 mg/l.

Antimikrobiálne spektrum

Fidaxomicín je antimikrobiálne liečivo s úzkym spektrom účinku a s baktericídnou aktivitou proti C. difficile. Fidaxomicín má MIC90 0,25 mg/l proti C. difficile a jeho hlavný metabolit, OP-1118 má MIC90 8 mg/l. Gram negatívne organizmy nie sú vo svojej podstate citlivé na fidaxomicín.

Účinok na črevnú flóru

Klinické skúšania preukázali, že liečba fidaxomicínom neovplyvňuje koncentrácie bakteroidov alebo iné hlavné zložky mikroflóry v stolici pacientov s CDI.

Mechanizmus rezistencie

Nie sú známe žiadne prenosné častice, ktoré vyvolajú rezistenciu voči fidaxomicínu. Taktiež nebola zistená žiadna skrížená rezistencia s antibiotikami inej triedy, vrátane β-laktámov, makrolidov, metronidazolu, chinolónov, rifampicínu a vankomycínu. Špecifické mutácie RNA polymerázy sú spojené so zníženou citlivosťou na fidaxomicín.

Klinická účinnosť u dospelých

Účinnosť fidaxomicínu sa hodnotila v dvoch hlavných, randomizovaných, dvojito zaslepených štúdiách 3. fázy (štúdia 003 a 004). Fidaxomicín sa porovnával s perorálne podávaným vankomycínom. Primárnym koncovým ukazovateľom bolo klinické vyliečenie hodnotené po 12 dňoch.

Non-inferiorita fidaxomicínu v porovnaní s vankomycínom bola preukázaná v oboch štúdiách (pozri tabuľku 3).

Tabuľka 3 Súhrnné výsledky štúdií 003 a 004

*pre rozdiel v liečbe

Miera recidívy počas 30 dní po liečbe bola hodnotená ako sekundárny koncový ukazovateľ. Miera recidívy (vrátane relapsov) bola výrazne nižšia pri fidaxomicíne (14,1 % oproti 26,0 % s 95 % IS [- 16,8 %, -6,8 %]), tieto štúdie však neboli prospektívne určené na preukázanie prevencie pred opakovanou infekciou novým kmeňom.

Opis populácie pacientov v hlavných klinických skúšaniach u dospelých

V dvoch pilotných klinických skúšaniach u pacientov s CDI bolo 47,9 % (479/999) pacientov (populácia podľa protokolu) ≥ 65 rokov a 27,5 % (275/999) pacientov bolo súbežne liečených antibiotikami počas trvania skúšania. Dvadsaťštyri percent pacientov spĺňalo na začiatku skúšania minimálne jedno z nasledujúcich troch kritérií pre hodnotenie závažnosti: telesná teplota > 38,5 °C, počet leukocytov > 15 000 alebo hodnota kreatinínu ≥ 1,5 mg/dl. Pacienti s fulminantnou kolitídou a pacienti s viacerými epizódami CDI (definované ako viac než jedna epizóda počas predchádzajúcich 3 mesiacov) boli z týchto skúšaní vylúčení.

Skúšanie s predĺženým pulzným dávkovaním fidaxomicínu (EXTEND)

EXTEND bola randomizovaná, otvorená štúdia, ktorá porovnávala predĺžené pulzné dávkovanie fidaxomicínu s perorálne podávaným vankomycínom. Primárnym koncovým ukazovateľom bolo trvalé klinické vyliečenie 30 dní po ukončení liečby (55. deň v prípade fidaxomicínu, 40. deň v prípade vankomycínu). Trvalé klinické vyliečenie 30 dní po ukončení liečby bolo signifikantne vyššie pre fidaxomicín v porovnaní s vankomycínom (pozri tabuľku 4).

Tabuľka 4 Výsledky štúdie EXTEND

*pre rozdiel v liečbe

Opis populácie pacientov v skúšaní s predĺženým pulzným dávkovaním fidaxomicínu

Skúšanie sa uskutočnilo s dospelými vo veku 60 rokov a staršími. Stredný vek pacientov bol 75. 72 % (257/356) dostávalo počas posledných 90 dní iné antibiotiká. 36,5 % malo závažnú infekciu.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť fidaxomicínu u pediatrických pacientov vo veku 0 až < 18 rokov sa skúmala v multicentrickej, pre skúšajúceho zaslepenej, randomizovanej štúdii s paralelnou skupinou, v ktorej sa 148 pacientov randomizovalo buď k fidaxomicínu, alebo vankomycínu v pomere 2 : 1. Celkovo sa randomizovalo 30 pacientov vo vekovej skupine < 2 roky, 49 pacientov vo vekovej skupine 2 až < 6 rokov, 40 pacientov vo vekovej skupine 6 až < 12 rokov a 29 pacientov vo vekovej skupine 12 až < 18 rokov. Potvrdená klinická odpoveď 2 dni po ukončení liečby bola v skupine s fidaxomicínom a v skupine s vankomycínom podobná (77,6 % vs. 70,5 % s bodovým rozdielom 7,5 % a 95 % IS pre rozdiel [-7,4 %, 23,9 %]). Miera recidívy 30 dní po ukončení liečby bola pri fidaxomicíne numericky nižšia (11,8 % vs. 29,0 %), avšak rozdiel miery nie je štatisticky významný (bodový rozdiel -15,8 % a 95 % IS pre rozdiel [-34,5 %, 0,5 %]). Obe liečby mali podobný bezpečnostný profil.

5.2. Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Biodostupnosť u ľudí nie je známa. Po podaní fidaxomicínu filmom obalených tabliet u zdravých dospelých jedincov je C_max približne 9,88 ng/ml a AUC0-t je 69,5 ng.hod/ml po podaní 200 mg fidaxomicínu s T_max 1,75 hodín. U pacientov s CDI majú priemerné maximálne plazmatické koncentrácie fidaxomicínu a jeho hlavného metabolitu OP-1118 tendenciu byť 2- až 6-krát vyššie než u zdravých dospelých jedincov. Po podaní 200 mg fidaxomicínu každých 12 hodín počas 10 dní bola pozorovaná veľmi obmedzená akumulácia fidaxomicínu alebo OP-1118 v plazme.

Plazmatické koncentrácie C_max fidaxomicínu boli o 22 % nižšie a plazmatické koncentrácie C_max OP- 1118 boli o 33 % nižšie po jedle s vysokým obsahom tuku v porovnaní so stavom nalačno, ale rozsah expozície (AUC0-t) bol ekvivalentný.

Fidaxomicín a metabolit OP-1118 sú substráty P-gp.

In vitro štúdie preukázali, že fidaxomicín a jeho metabolit OP-1118 sú inhibítory prenášačov BCRP, MRP2 a OATP2B1, no nebolo zistené, že sú substrátmi. V rámci klinického používania nemá fidaxomicín žiadny klinicky relevantný účinok na expozíciu rosuvastatínu, ktorý je substrátom pre OATP2B1 a BCRP (pozri časť 4.5). Klinický význam inhibície MRP2 nie je známy.

Distribúcia

Distribučný objem u ľudí nie je známy vzhľadom na veľmi obmedzené vstrebávanie fidaxomicínu.

Biotransformácia

Vzhľadom na nízku systémovú absorpciu fidaxomicínu nebola vykonaná žiadna rozsiahla analýza metabolitov v plazme. Hlavný metabolit OP-1118 sa vytvára prostredníctvom hydrolýzy izobutyrylesteru. In vitro štúdie metabolizmu ukázali, že tvorba OP-1118 nie je závislá na enzýmoch CYP450. Tento metabolit taktiež vykazuje antimikrobiálnu aktivitu (pozri časť 5.1).

Fidaxomicín neindukuje ani neinhibuje enzýmy CYP450 in vitro.

Eliminácia

Po jednorazovej dávke 200 mg fidaxomicínu bola väčšia časť podanej dávky (viac ako 92 %) zachytená v stolici ako fidaxomicín alebo jeho metabolit OP-1118 (66 %). Hlavné eliminačné cesty systémovo dostupného fidaxomicínu neboli dosiaľ popísané. Eliminácia močom je zanedbateľná (< 1 %). V ľudskom moči boli zaznamenané len veľmi nízke hladiny OP-1118 a žiaden fidaxomicín. Polčas rozpadu fidaxomicínu je približne 8 – 10 h.

Osobité skupiny pacientov

Pediatrická populácia

Po podaní perorálnej suspenzie boli priemerné (SD) hladiny v plazme u pediatrických pacientov vo veku 0 až < 18 rokov po 1 až 5 hodinách po podaní dávky 34,60 (57,79) ng/ml pre fidaxomicín a 102,38 (245,19) ng/ml pre jeho hlavný metabolit OP-1118.

Starší ľudia

Zdá sa, že plazmatické hladiny sú zvýšené u starších pacientov (vek ≥ 65 rokov). Hladiny fidaxomicínu a OP-1118 boli približne 2-krát väčšie u pacientov ≥ 65 rokov v porovnaní s pacientmi < 65 rokov. Tento rozdiel nie je považovaný za klinicky významný.

Zápalové črevné ochorenie

Údaje z otvorenej štúdie s jednou skupinou dospelých pacientov s CDI so súbežným zápalovým ochorením čriev (IBD) užívajúcich tabletovú formu neukázali významný rozdiel v plazmatických koncentráciách fidaxomicínu alebo jeho hlavného metabolitu OP-1118 u pacientov s IBD v porovnaní s pacientami bez IBD v iných štúdiách. Maximálne plazmatické hladiny fidaxomicínu a OP-1118 u pacientov s CDI so súbežným IBD boli v rozmedzí hodnôt, ktoré boli zistené u pacientov s CDI bez IBD.

Porucha funkcie pečene

Obmedzené údaje od dospelých pacientov s anamnézou chronickej aktívnej cirhózy pečene užívajúcich tabletovú formu z klinických skúšaní fázy III ukázali, že priemerné plazmatické hladiny fidaxomicínu môžu byť približne 2-krát vyššie a priemerné plazmatické hladiny OP-1118 približne 3- krát vyššie ako u pacientov bez cirhózy.

Porucha funkcie obličiek

Obmedzené údaje od dospelých pacientov užívajúcich tabletovú formu naznačujú, že neexistuje výrazný rozdiel v plazmatickej koncentrácii fidaxomicínu alebo OP-1118 medzi pacientmi so zníženou funkciou obličiek (klírens kreatinínu < 50 ml/min) a pacientmi s normálnou funkciou obličiek (klírens kreatinínu > 50 ml/min).

Pohlavie, hmotnosť a rasa

Obmedzené údaje naznačujú, že pohlavie, hmotnosť alebo rasa nemajú žiadny významný vplyv na koncentráciu fidaxomicínu alebo OP-1118 v plazme.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu, reprodukčnej toxicity a vývinu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

Reprodukčné parametre a parametre plodnosti nepreukázali žiadne štatisticky významné rozdiely u potkanov, ktoré dostávali fidaxomicín v dávkach do 6,3 mg/kg/deň (intravenózne).

U juvenilných zvierat sa nezaznamenali žiadne cieľové orgány pre toxicitu a v neklinických štúdiách sa nezaznamenali žiadne dôležité potenciálne riziká, ktoré by mohli byť relevantné pre pediatrických pacientov.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok

Mikrokryštalická celulóza
Sodný škrobový glykolát
Xantánová guma
Kyselina citrónová
Citrát sodný
Benzoát sodný (E211)
Sukralóza
Príchuť ovocnej zmesi

6.2. Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3. Čas použiteľnosti

3 roky.

Rekonštituovaná suspenzia je stabilná 27 dní v chladničke (2 °C – 8 °C).

6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie. Pre podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii, pozri časť 6.3.

Uchovávajte v originálnom balení na ochranu pred svetlom.

6.5. Druh obalu a obsah balenia

Jantárová sklenená fľaša s polypropylénovým bezpečnostným uzáverom na ochranu pred deťmi v hliníkovom vrecku, ktorá obsahuje 7,7 g granulátu na perorálnu suspenziu.

6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu

DIFICLIR granulát na perorálnu suspenziu má rekonštituovať lekárnik alebo iný zdravotnícky pracovník predtým, ako vydá liek pacientovi. Pacienti alebo opatrovatelia si nemajú pripravovať perorálnu suspenziu doma.

Pokyny na rekonštitúciu:

1. Potraste sklenenou fľašou, aby sa granulát pohyboval voľne a aby nebol granulát spojený v zhlukoch.
2. Odmerajte si 105 ml čistenej vody a vlejte ju do sklenenej fľaše. Upozorňujeme, že sa nestanovila stabilita granulátu fidaxomicínu suspendovaného v minerálnej vode, vode z vodovodu ani v iných tekutinách.
3. Fľašu zatvorte a asi 1 minútu obsah intenzívne pretrepávajte.
4. Skontrolujte výslednú tekutinu, či sa na dne fľaše nenachádzajú žiadne zhluky alebo kusy granulátu. Ak zaznamenáte zhluky alebo kusy granulátu, sklenenú fľašu znova intenzívne pretrepávajte aspoň 1 ďalšiu minútu.
5. Nechajte fľašu 1 minútu odstáť.
6. Skontrolujte, či je suspenzia homogénna.
7. Na štítok fľaše napíšte dátum exspirácie rekonštituovanej suspenzie (doba použiteľnosti rekonštituovanej suspenzie je 27 dní).
8. Pred použitím a počas používania uchovávajte fľašu v chladničke (2 – 8 °C).
9. Vyberte vhodnú perorálnu striekačku a adaptér na fľašu, ktorý je vhodný na dávkovanie tekutého lieku pre odmeranie správnej dávky.

Po rekonštitúcii bude mať suspenzia (110 ml) bielu až svetložltú farbu.

Vhodnú, komerčne dostupnú perorálnu striekačku a adaptér vhodný na dávkovanie tekutých liekov vyberie zdravotnícky pracovník tak, aby mohol pacient alebo opatrovateľ odmerať správnu dávku. Adaptér by mal byť vhodný na použitie v kombinácii so zvolenou perorálnou striekačkou a mal by sa prispôsobiť veľkosti hrdla fľaše, napríklad zatláčací adaptér na fľaše (27 mm) alebo univerzálny adaptér na fľaše.

Ak sa liečba fidaxomicínom začne v nemocnici a pacient sa prepustí do domácej liečby ešte skôr, než sa dokončí liečba, pacient má dostať perorálnu suspenziu a vhodnú perorálnu striekačku a adaptér.

Pacienti alebo opatrovatelia si nemajú pripravovať perorálnu suspenziu doma.

V tabuľke nižšie je uvedená odporúčaná kapacita perorálnej striekačky na meranie dávky perorálnej suspenzie.

Tabuľka 5: Navrhovaná kapacita perorálnej striekačky pre správne dávkovanie

Ak je to možné, na perorálnej striekačke by malo byť naznačené alebo zvýraznené stupňovanie zodpovedajúce vhodnej dávke (podľa tabuľky s dávkovaním v časti 4.2).

Podávanie cez katéter na enterálnu výživu:

V prípade podávania cez katéter na enterálnu výživu má zdravotnícky pracovník vybrať vhodný, komerčne dostupný katéter. Preukázalo sa, že katétre na enterálnu výživu vyrobené z polyvinylchloridu (PVC) a polyuretánu (PUR) sú kompatibilné s perorálnou suspenziou. V tabuľke nižšie je uvedená odporúčaná veľkosť katétra na enterálnu výživu a objem vody potrebnej na prepláchnutie.

Tabuľka 6: Odporúčaná veľkosť katétra na enterálnu výživu a preplachovací objem

* Na základe 120 cm katétrov

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Tillotts Pharma GmbH
Warmbacher Strasse 80
79618 Rheinfelden
Nemecko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

EU/1/11/733/005

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 5. decembra 2011

Dátum posledného predĺženia registrácie: 22. augusta 2016

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky (EMA) http://www.ema.europa.eu.

Posledná zmena: 30/09/2024