Inlyta 1 mg tbl flm (blis.Al/Al) 1x56 ks

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Inlyta 1 mg filmom obalené tablety
Inlyta 3 mg filmom obalené tablety
Inlyta 5 mg filmom obalené tablety
Inlyta 7 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Inlyta 1 mg filmom obalené tablety
Každá filmom obalená tableta obsahuje 1 mg axitinibu.

Inlyta 3 mg filmom obalené tablety
Každá filmom obalená tableta obsahuje 3 mg axitinibu.

Inlyta 5 mg filmom obalené tablety
Každá filmom obalená tableta obsahuje 5 mg axitinibu.

Inlyta 7 mg filmom obalené tablety
Každá filmom obalená tableta obsahuje 7 mg axitinibu.

Pomocné látky so známym účinkom

Inlyta 1 mg filmom obalená tableta
Každá filmom obalená tableta obsahuje 33,6 mg monohydrátu laktózy.

Inlyta 3 mg filmom obalená tableta
Každá filmom obalená tableta obsahuje 35,3 mg monohydrátu laktózy.

Inlyta 5 mg filmom obalená tableta
Každá filmom obalená tableta obsahuje 58,8 mg monohydrátu laktózy.

Inlyta 7 mg filmom obalená tableta
Každá filmom obalená tableta obsahuje 82,3 mg monohydrátu laktózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta (tableta).

Inlyta 1 mg filmom obalené tablety
Červená oválna filmom obalená tableta s vyrytým nápisom „Pfizer“ na jednej strane a nápisom „1 XNB“ na druhej strane.

Inlyta 3 mg filmom obalené tablety
Červená okrúhla filmom obalená tableta s vyrytým nápisom „Pfizer“ na jednej strane a nápisom „3 XNB“ na druhej strane.

Inlyta 5 mg filmom obalené tablety
Červená trojuholníková filmom obalená tableta s vyrytým nápisom „Pfizer“ na jednej strane a nápisom „5 XNB“ na druhej strane.

Inlyta 7 mg filmom obalené tablety
Červená kosoštvorcová filmom obalená tableta s vyrytým nápisom „Pfizer“ na jednej strane a nápisom „7 XNB“ na druhej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Inlyta je indikovaná dospelým na liečbu pokročilého karcinómu z obličkových buniek (renal cell carcinoma, RCC) po zlyhaní predchádzajúcej liečby sunitinibom alebo cytokínmi.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liečbu Inlytou má vykonávať lekár, ktorý má skúsenosti s podávaním protinádorových liekov.

Dávkovanie

Odporúčaná dávka axitinibu je 5 mg dvakrát denne.

Liečba má pokračovať, pokým sa pozoruje klinický prínos alebo pokiaľ sa neprejaví neprijateľná toxicita, ktorú nie je možné zvládnuť súbežným podávaním liekov alebo úpravou dávky.

Pokiaľ pacient vracia alebo vynechá dávku, nesmie užiť dodatočnú dávku. Nasledujúca predpísaná dávka sa musí užiť v obvyklom čase.

Úpravy dávky

Zvýšenie alebo zníženie dávky sa odporúča na základe individuálnej bezpečnosti a znášanlivosti.

U pacientov, ktorí tolerujú axitinib v úvodnej dávke 5 mg dvakrát denne bez nežiaducich účinkov > ako stupeň 2 (t.j. bez závažných nežiaducich účinkov podľa Všeobecných terminologických kritérií pre nežiaduce účinky [CTCAE – Common Terminology Criteria for Adverse Events] verzia 3.0) počas dvoch po sebe idúcich týždňov, je možné dávku zvýšiť na 7 mg dvakrát denne, pokiaľ nie je krvný tlak pacienta > 150/90 mmHg alebo pacient neužíva antihypertenzívnu liečbu. Následne podľa rovnakých kritérií u pacientov, ktorí tolerujú axitinib v dávke 7 mg dvakrát denne, je možné zvýšiť ich dávku na maximálne 10 mg dvakrát denne.

Zvládnutie niektorých nežiaducich účinkov si môže vyžiadať prechodné alebo trvalé prerušenie liečby a/alebo zníženie dávky axitinibu (pozri časť 4.4). Ak je potrebné znížiť dávku, dávka axitinibu môže byť znížená na 3 mg dvakrát denne a ďalej na 2 mg dvakrát denne.

Úprava dávkovania nie je potrebná kvôli veku, rase, pohlaviu alebo telesnej hmotnosti.

Súbežné užívanie silných inhibítorov CYP3A4/5

Súbežné podávanie axitinibu so silnými inhibítormi CYP3A4/5 môže zvyšovať plazmatické koncentrácie axitinibu (pozri časť 4.5). Odporúča sa výber alternatívneho súbežne podávaného lieku so žiadnym alebo minimálnym potenciálom inhibície CYP3A4/5.

Hoci u pacientov užívajúcich silné inhibítory CYP3A4/5 sa neskúmala úprava dávkovania axitinibu, ak sa musí súbežne podávať silný inhibítor CYP3A4/5, odporúča sa zníženie dávky axitinibu na približne polovičnú dávku (t.j. úvodná dávka by mala byť znížená z 5 mg dvakrát denne na 2 mg dvakrát denne). Zvládnutie niektorých nežiaducich účinkov si môže vyžiadať prechodné alebo trvalé prerušenie liečby axitinibom (pozri časť 4.4). Ak sa ukončí súbežné podávanie silného inhibítora, je potrebné zvážiť návrat k dávke axitinibu užívanej pred začiatkom podávania silného inhibítora CYP3A4/5 (pozri časť 4.5).

Súbežné užívanie silných induktorov CYP3A4/5

Súbežné podávanie axitinibu so silnými induktormi CYP3A4/5 môže znižovať plazmatické koncentrácie axitinibu (pozri časť 4.5). Odporúča sa výber alternatívneho súbežne podávaného lieku so žiadnym alebo minimálnym potenciálom indukcie CYP3A4/5.

Hoci u pacientov užívajúcich silné induktory CYP3A4/5 sa neskúmala úprava dávkovania axitinibu, ak sa musí súbežne podávať silný induktor CYP3A4/5, odporúča sa postupné zvyšovanie dávky axitinibu. Maximálna indukcia pri vysokých dávkach silných induktorov CYP3A4/5 sa pozorovala v priebehu jedného týždňa liečby induktorom. Ak sa dávka axitinibu zvýši, treba pacienta starostlivo monitorovať kvôli toxicite. Zvládnutie niektorých nežiaducich účinkov môže vyžadovať prechodné alebo trvalé prerušenie liečby a/alebo zníženie dávky axitinibu (pozri časť 4.4). Ak sa ukončí súbežné podávanie silného induktora, je treba okamžite upraviť dávku axitinibu na dávku užívanú pred začiatkom podávania silného induktora CYP3A4/5 (pozri časť 4.5).

Osobitné skupiny pacientov

Starší ľudia (≥ 65 rokov)

Nie je potrebná žiadna úprava dávkovania (pozri časti 4.4 a 5.2).

Porucha funkcie obličiek

Nevyžaduje sa úprava dávkovania (pozri časť 5.2). Nie sú dostupné prakticky žiadne údaje týkajúce sa liečby axitinibom u pacientov s klírensom kreatinínu < 15 ml/min.

Porucha funkcie pečene

Nevyžaduje sa úprava dávkovania, ak sa axitinib podáva pacientom s ľahkou poruchou funkcie pečene (trieda A klasifikácie Childa-Pugha). Zníženie dávky sa odporúča pri podávaní axitinibu pacientom so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (trieda B klasifikácie Childa-Pugha) (t.j. úvodná dávka sa má znížiť z 5 mg dvakrát denne na 2 mg dvakrát denne). Axitinib sa neskúmal u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (trieda C klasifikácie Childa-Pugha) a nemá sa preto používať v tejto skupine pacientov (pozri časti 4.4 a 5.2).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Inlyty u detí a dospievajúcich vo veku < 18 rokov neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Axitinib je na vnútorné použitie. Tablety sa majú užívať perorálne dvakrát denne v približne 12-hodinových intervaloch s alebo bez jedla (pozri časť 5.2). Majú sa prehltnúť celé a zapiť pohárom vody.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na axitinib alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pred začatím a pravidelne počas liečby axitinibom je potrebné sledovať typické príhody týkajúce sa bezpečnosti liečby ako sú uvedené ďalej.

Príhody zlyhania srdca

V klinických štúdiách s axitinibom v liečbe pacientov s RCC boli hlásené príhody zlyhania srdca (vrátane zlyhania srdca, kongestívneho zlyhania srdca, kardiopulmonálneho zlyhania, dysfunkcie ľavej komory srdca, zníženia ejekčnej frakcie a zlyhania pravej komory srdca) (pozri časť 4.8).

Počas liečby axitinibom je potrebné pravidelne sledovať prejavy alebo príznaky zlyhania srdca. Zvládnutie príhod zlyhania srdca môže vyžadovať prechodné prerušenie alebo trvalé ukončenie liečby axitinibom a/alebo zníženie dávky axitinibu.

Hypertenzia

V klinických štúdiách s axitinibom v liečbe pacientov s RCC sa veľmi často hlásila hypertenzia (pozri časť 4.8).

V kontrolovanej klinickej štúdii sa medián času do vzniku hypertenzie (systolický tlak krvi > 150 mmHg alebo diastolický tlak krvi > 100 mmHg) dosiahol v priebehu prvého mesiaca od začiatku liečby axitinibom a vzostupy krvného tlaku sa pozorovali už po 4 dňoch od začiatku užívania axitinibu.

Už pred začiatkom liečby axitinibom sa musí krvný tlak dobre kontrolovať. Pacienti sa majú sledovať kvôli hypertenzii a podľa potreby liečiť štandardnou antihypertenzívnou liečbou. V prípade pretrvávania hypertenzie napriek užívaniu antihypertenzívnych liekov sa musí znížiť dávka axitinibu.

U pacientov, u ktorých sa vyvinie závažná hypertenzia, dočasne prerušte liečbu axitinibom a pokračujte nižšou dávkou, keď je pacient normotenzný. Ak je liečba axitinibom prerušená, musia sa pacienti užívajúci antihypertenzívne lieky sledovať kvôli hypotenzii (pozri časť 4.2).

V prípade závažnej alebo pretrvávajúcej artériovej hypertenzie a príznakov pripomínajúcich syndróm posteriórnej reverzibilnej encefalopatie (PRES) (viď nižšie) treba zvážiť diagnostické vyšetrenie mozgu magnetickou rezonanciou (MRI).

Dysfunkcia štítnej žľazy

V klinických štúdiách s axitinibom v liečbe pacientov s RCC boli hlásené prípady hypotyreózy a v menšom rozsahu prípady hypertyreózy (pozri časť 4.8).

Funkcia štítnej žľazy sa má vyšetriť ešte pred začiatkom a pravidelne kontrolovať počas liečby axitinibom. Hypotyreóza alebo hypertyreóza sa majú liečiť podľa štandardných terapeutických postupov s cieľom udržať eutyreoidný stav.

Arteriálne embolické a trombotické príhody

V klinických štúdiách s axitinibom boli hlásené arteriálne embolické a trombotické príhody (vrátane tranzitórneho ischemického ataku, infarktu myokardu, cerebrovaskulárnej príhody a oklúzie sietnicovej artérie) (pozri časť 4.8).

Axitinib sa má preto používať opatrne u pacientov, ktorí majú zvýšené riziko vzniku alebo sa u nich už vyskytli takéto príhody. Axitinib sa neskúmal u pacientov, ktorí mali arteriálnu embolickú a trombotickú príhodu počas predchádzajúcich 12 mesiacov.

Venózne embolické a trombotické príhody

V klinických štúdiách s axitinibom boli hlásené venózne embolické a trombotické príhody (vrátane pľúcnej embólie, hlbokej žilovej trombózy a oklúzie/trombózy sietnicovej vény) (pozri časť 4.8).

Axitinib sa má preto používať opatrne u pacientov, ktorí majú zvýšené riziko vzniku alebo sa u nich už vyskytli takéto príhody. Axitinib sa neskúmal u pacientov, ktorí mali venóznu embolickú a trombotickú príhodu počas predchádzajúcich 6 mesiacov.

Zvýšená hladina hemoglobínu alebo hematokritu

Počas liečby axitinibom sa môže vyskytnúť vzostup hemoglobínu alebo hematokritu ako prejav zvýšenia množstva červených krviniek (pozri časť 4.8, polycytémia). Zvýšenie množstva červených krviniek môže zvýšiť riziko vzniku embolických a trombotických príhod.

Hladina hemoglobínu alebo hodnota hematokritu sa majú vyšetriť ešte pred začiatkom a pravidelne kontrolovať počas liečby axitinibom. Ak dôjde k zvýšeniu hladiny hemoglobínu alebo hodnoty hematokritu nad normálnu úroveň, pacienti sa majú liečiť štandardnými terapeutickými postupmi s cieľom znížiť hladinu hemoglobínu alebo hodnotu hematokritu na prijateľnú úroveň.

Hemorágia

V klinických štúdiách s axitinibom boli hlásené hemoragické príhody (pozri časť 4.8).

Axitinib sa neskúmal u pacientov s dokázanými neliečenými metastázami v mozgu alebo nedávnym aktívnym gastrointestinálnym krvácaním a nemá sa u týchto pacientov používať. Ak si akékoľvek krvácanie vyžaduje medicínsky zásah, dočasne prerušte podávanie axitinibu.

Aneuryzmy a arteriálne disekcie

Používanie inhibítorov dráhy vaskulárneho endotelového rastového faktora (vascular endothelial growth factor, VEGF) u pacientov s hypertenziou alebo bez hypertenzie môže podporovať tvorbu aneuryziem a/alebo arteriálnych disekcií. Pred začatím liečby Inlytou je potrebné toto riziko dôkladne zvážiť u pacientov s rizikovými faktormi, ako je hypertenzia alebo aneuryzma v anamnéze.

Gastrointestinálna perforácia a tvorba fistúl

V klinických štúdiách s axitinibom boli hlásené prípady gastrointestinálnej perforácie alebo vzniku fistúl (pozri časť 4.8).

Počas liečby axitinibom je potrebné sledovať príznaky svedčiace pre gastrointestinálnu perforáciu alebo vznik fistuly.

Komplikácie spojené s hojením rán

Neuskutočnili sa žiadne formálne klinické štúdie sledujúce vplyv axitinibu na hojenie rán.

Liečbu axitinibom sa má prerušiť najmenej 24 hodín pred plánovaným chirurgickým zákrokom. Rozhodnutie pokračovať v liečbe axitinibom po chirurgickom zákroku sa má opierať o klinické posúdenie adekvátneho hojenia rany.

Syndróm posteriórnej reverzibilnej encefalopatie (PRES)

V klinických štúdiách s axitinibom boli hlásené prípady PRES (pozri časť 4.8).

PRES je neurologické ochorenie, ktoré sa môže prejaviť bolesťou hlavy, záchvatom, letargiou, zmätenosťou, slepotou a ďalšími zrakovými a neurologickými poruchami. Môže byť prítomná ľahká až závažná hypertenzia. Na potvrdenie diagnózy PRES je nevyhnutná magnetická rezonancia.

U pacientov s prejavmi alebo príznakmi PRES prechodne prerušte alebo definitívne ukončite liečbu axitinibom. Bezpečnosť opätovného začatia liečby axitinibom u pacientov s anamnézou PRES nie je známa.

Proteinúria

V klinických štúdiách s axitinibom bola hlásená proteinúria, vrátane proteinúrie 3. a 4. stupňa závažnosti (pozri časť 4.8).

Pred začatím liečby a pravidelne v priebehu liečby axitinibom sa odporúča monitorovanie výskytu proteinúrie. V prípade pacientov, u ktorých sa vyvinie stredne závažná až závažná proteinúria, znížte dávku alebo dočasne prerušte liečbu axitinibom (pozri časť 4.2). Ak sa u pacienta vyvinie nefrotický syndróm, liečba axitinibom sa má prerušiť.

Nežiaduce účinky súvisiace s pečeňou

V kontrolovanej klinickej štúdii s axitinibom v liečbe pacientov s RCC boli hlásené nežiaduce účinky súvisiace s pečeňou. Najčastejšie uvádzané nežiaduce účinky súvisiace s pečeňou zahŕňali zvýšenie hladiny alanínaminotransferázy (ALT), aspartátaminotransferázy (AST) a bilirubínu v krvi (pozri časť 4.8). Nepozorovali sa súbežné zvýšenia hladiny ALT (> 3-násobok hornej hranice normy [upper limit of normal, ULN]) a bilirubínu (> 2-násobok ULN).

V klinickej štúdii na stanovenie dávky boli súbežné zvýšenia hladín ALT (12-násobok ULN) a bilirubínu (2,3-násobok ULN), považované za hepatotoxicitu súvisiacu s liekom, pozorované u 1 pacienta, ktorý užíval axitinib v úvodnej dávke 20 mg dvakrát denne (4-násobok odporúčanej úvodnej dávky).

Je potrebné vyšetriť pečeňové testy pred začiatkom liečby a kontrolovať pravidelne počas liečby axitinibom.

Porucha funkcie pečene

V klinických štúdiách s axitinibom bola systémová expozícia axitinibu približne 2-násobne vyššia u subjektov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (trieda B klasifikácie podľa Childa-Pugha) oproti subjektom s normálnou funkciou pečene. U pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (trieda B klasifikácie Childa-Pugha) sa odporúča zníženie dávky pri podávaní axitinibu (pozri časť 4.2).

Axitinib sa skúmal u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (trieda C klasifikácie podľa Childa-Pugha) a nemá sa u tejto populácie používať.

Starší ľudia (≥ 65 rokov) a príslušnosť k rase

V kontrolovanej klinickej štúdii s axitinibom v liečbe pacientov s RCC bolo 34 % pacientov liečených axitinibom vo veku ≥ 65 rokov. Väčšina pacientov boli belosi (77 %) alebo aziati (21 %). Hoci nemožno vylúčiť väčšiu náchylnosť na vznik nežiaducich reakcií u niektorých starších pacientov a ázijských pacientov, celkovo neboli pozorované žiadne významné rozdiely v bezpečnosti a účinnosti axitinibu medzi pacientmi vo veku ≥ 65 rokov a mladšími a medzi príslušníkmi bielej rasy a iných rás.

Nie je potrebná úprava dávkovania na základe veku pacienta alebo príslušnosti k rase (pozri časti 4.2 a 5.2).

Pomocné látky

Laktóza

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol (23 mg) sodíka v jednej filmom obalenej tablete, t. j v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

In vitro údaje ukazujú, že axitinib je metabolizovaný primárne enzýmom CYP3A4/5 a v menšej miere enzýmami CYP1A2, CYP2C19 a uridín-difosfoglukuronyltransferázou (UGT) 1A1.

Inhibítory CYP3A4/5

Ketokonazol, silný inhibítor CYP3A4/5 podávaný v dávke 400 mg raz denne počas 7 dní, zvýšil 2-násobne priemernú plochu pod krivkou (AUC – area under the curve) a 1,5-násobne C_max jednorazovo podanej 5 mg perorálnej dávky axitinibu u zdravých dobrovoľníkov.

Súbežné podávanie axitinibu so silnými inhibítormi CYP3A4/5 (napr. ketokonazol, itrakonazol, klaritromycín, erytromycín, atazanavir, indinavir, nefazodón, nelfinavir, ritonavir, sachinavir a telitromycín) môže zvyšovať plazmatické koncentrácie axitinibu. Takisto grapefruit môže viesť k zvýšeniu plazmatickej koncentrácie axitinibu. Pri súbežnom užívaní sa odporúča vyberať lieky so žiadnym alebo minimálnym inhibičným potenciálom na CYP3A4/5. Ak musí byť podávaný súbežne silný inhibítor CYP3A4/5, odporúča sa úprava dávkovania axitinibu (pozri časť 4.2).

Inhibítory CYP1A2 a CYP2C19

CYP1A2 a CYP2C19 predstavujú minoritné (< 10 %) cesty metabolizácie axitinibu. Účinok silných inhibítorov týchto izoenzýmov na farmakokinetiku axitinibu sa neskúmal. U pacientov užívajúcich silné inhibítory týchto izoenzýmov je potrebná opatrnosť kvôli riziku zvýšenia plazmatických koncentrácií axitinibu.

Induktory CYP3A4/5

Rifampicín, silný induktor CYP3A4/5 podávaný v dávke 600 mg raz denne počas 9 dní, znížil priemernú AUC o 79 % a C_max o 71 % pri jednorazovo podanej dávke 5 mg axitinibu u zdravých dobrovoľníkov.

Súbežné podávanie axitinibu so silnými CYP3A4/5 induktormi (napr. rifampicín, dexametazón, fenytoín, karbamazepín, rifabutín, rifapentín, fenobarbital a Hypericum perforatum [Ľubovník bodkovaný]) môže znižovať plazmatické koncentrácie axitinibu. Pri súbežnom užívaní sa odporúča vyberať lieky so žiadnym alebo minimálnym indukčným potenciálom na CYP3A4/5. Ak sa musí súbežne podávať silný induktor CYP3A4/5, odporúča sa úprava dávkovania axitinibu (pozri časť 4.2).

In vitro štúdie inhibície a indukcie CYP a UGT

In vitro štúdie ukázali, že axitinib pri terapeutických plazmatických koncentráciách neinhibuje CYP2A6, CYP2C9, CYP2C19, CYP2D6, CYP2E1, CYP3A4/5, alebo UGT1A1.

In vitro štúdie ukázali, že axitinib má potenciál inhibovať CYP1A2. Preto môže súbežné podávanie axitinibu so substrátmi CYP1A2 viesť k zvýšeniu plazmatických koncentrácií substrátov CYP1A2 (napr. teofylínu).

In vitro štúdie tiež preukázali, že axitinib má potenciál inhibovať CYP2C8. Súbežné podávanie axitinibu s paklitaxelom, známym substrátom CYP2C8 však neviedlo k zvýšeniu plazmatických koncentrácií paklitaxelu u pacientov s pokročilým karcinómom, čo dokazuje chýbanie klinicky významnej inhibície CYP2C8.

In vitro štúdie na ľudských hepatocytoch tiež ukázali, že axitinib neindukuje CYP1A1, CYP1A2 alebo CYP3A4/5. Preto sa pri súbežnom podávaní axitinibu neočakáva zníženie plazmatickej koncentrácie súbežne podávaných substrátov CYP1A1, CYP1A2 alebo CYP3A4/5 in vivo.

In vitro štúdie s P-glykoproteínom

In vitro štúdie ukázali, že axitinib inhibuje P-glykoproteín. Neočakáva sa však, že by axitinib inhiboval P-glykoproteín pri terapeutických plazmatických koncentráciách. Preto sa pri súbežnom podávaní axitinibu neočakáva zvýšenie plazmatickej koncentrácie digoxínu alebo iných substrátov P-glykoproteínu in vivo.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Neexistujú žiadne údaje týkajúce sa podávania axitinibu tehotným ženám. Na základe svojich farmakologických vlastností môže axitinib spôsobiť poškodenie plodu, ak sa podáva tehotným ženám. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu vrátane vzniku malformácií (pozri časť 5.3).

Axitinib sa nemá podávať počas gravidity, pokiaľ klinický stav ženy nevyžaduje liečbu týmto liekom. Ženy vo fertilnom veku musia používať účinnú antikoncepciu počas liečby a až do 1 týždňa po nej.

Dojčenie

Nie je známe, či sa axitinib vylučuje do ľudského mlieka. Nemožno vylúčiť riziko pre kojené dieťa. Axitinib sa nemá užívať počas laktácie.

Fertilita

Na základe neklinických zistení má axitinib potenciál poškodzovať reprodukčnú funkciu a plodnosť u ľudí (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Axitinib má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacienti majú byť poučení, že sa u nich počas liečby axitinibom môžu vyskytnúť závraty a/alebo únava.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Nasledujúce riziká vrátane príslušného opatrenia, ktoré sa má vykonať, sú podrobnejšie uvedené v časti 4.4: príhody zlyhania srdca, hypertenzia, dysfunkcia štítnej žľazy, arteriálne tromboembolické príhody, venózne tromboembolické príhody, zvýšená hladina hemoglobínu alebo hematokritu, hemorágia, gastrointestinálna perforácia a tvorba fistúl, komplikácie spojené s hojením rán, PRES, proteinúria a zvýšená hladina pečeňových enzýmov.

Najčastejšie (≥ 20 %) nežiaduce účinky pozorované po liečbe axitinibom boli hnačka, hypertenzia, únava, znížená chuť do jedla, nevoľnosť, zníženie hmotnosti, dysfónia, syndróm palmárno-plantárnej erytrodyzestézie (syndróm ruka-noha), hemorágia, hypotyreóza, vracanie, proteinúria, kašeľ a zápcha.

Zoznam nežiaducich reakcií zostavený do tabuľky

Tabuľka 1 uvádza nežiaduce reakcie hlásené v poolovanom súbore 672 pacientov, ktorí užívali axitinib v klinických štúdiách na liečbu pacientov s RCC (pozri časť 5.1). Zahrnuté sú aj nežiaduce reakcie zistené v klinických štúdiách po uvedení lieku na trh.

Nežiaduce reakcie sú zoradené podľa tried orgánových systémov, kategórie frekvencie výskytu a stupňa ich závažnosti. Kategórie frekvencie výskytu sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (ich frekvenciu nemožno stanoviť z dostupných údajov). Súčasná databáza údajov o bezpečnosti axitinibu je príliš malá na detegovanie zriedkavých a veľmi zriedkavých nežiaducich reakcií.

Kategórie boli zoradené podľa absolútnych početností podľa poolovaných údajov z klinických štúdií. V rámci každej triedy orgánového systému sú nežiaduce reakcie pri rovnakej častosti výskytu uvádzané v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 1. Nežiaduce reakcie hlásené v klinických štúdiách s RCC u pacientov, ktorí užívali axitinib (N = 672)

^a Nežiaduce reakcie sú zoradené podľa frekvencie výskytu počas liečby, bez ohľadu na kauzalitu.
^b Všeobecné terminologické kritériá pre nežiaduce účinky národného inštitútu pre rakovinu verzia 3.0 (CTCAE)
^c Pozri časť Popis vybraných nežiaducich účinkov.
^d Boli hlásené fatálne prípady (5. stupeň závažnosti).
^e Vrátane leukoencefalopatie
^f Vrátane zlyhania srdca, kongestívneho zlyhania srdca, kardiopulmonálneho zlyhania, poklesu ejekčnej frakcie, dysfunkcie ľavej komory a zlyhania pravej komory.
^g Vrátane akcelerácie hypertenzie, zvýšeného krvného tlaku, hypertenzie a hypertenznej krízy.
^h Vrátane predĺženého aktivovaného parciálneho tromboplastínového času, análnej hemorágie, arteriálnej hemorágie, prítomnosti krvi v moči, hemorágie do centrálneho nervového systému, cerebrálnej hemorágie, predĺženého času koagulácie, hemorágie spojoviek, kontúzie, hemoragickej hnačky, dysfunkčného maternicového krvácania, epistaxy, gastrickej hemorágie, gastrointestinálnej hemorágie, krvácania ďasien, hematemézy, hematochézie, poklesu hematokritu, hematómu, hematúrie, zníženého hemoglobínu, hemoptýzy, hemorágie, hemorágie koronárnej artérie, hemorágie močových ciest, hemorágie hemoroidov, hemostázy, zvýšeného sklonu ku tvorbe podliatin, zvýšený medzinárodný normalizovaný pomer (INR), krvácanie z distálnej časti gastrointestinálneho traktu, meléna, petechie, faryngeálne krvácanie, predĺžený protrombínový čas, krvácanie do pľúc, purpura, rektálne krvácanie, pokles počtu erytrocytov, renálne krvácanie, krvácanie do skléry, hematokéla skróta, splenický hematóm, drobné krvácanie v nechtovom lôžku, subarachnoidálne krvácanie, krvácanie z jazyka, krvácanie v hornej časti gastrointestinálneho traktu a vaginálne krvácanie.
ⁱ Vrátane Buddovho-Chiariho syndrómu, hlbokej žilovej trombózy, trombózy jugulárnej žily, pelvickej žilovej trombózy, pľúcnej embólie, retinálnej žilovej oklúzie, retinálnej žilovej trombózy, trombózy subklavikulárnej žily, žilovej trombózy a žilovej trombózy v končatinách.
^j Vrátane akútneho infarktu myokardu, embólie, infarktu myokardu, oklúzie retinálnej artérie a tranzitórneho ischemického ataku.
^k Perforácia gastrointestinálneho traktu a fistula zahŕňa nasledujúce preferované názvy: abdominálny absces, análny absces, análna fistula, fistula, presakovanie gastrointestinálnej anastomózy, perforácia gastrointestinálneho traktu, perforácia hrubého čreva, ezofagobronchiálna fistula a peritonitída.
^l Proteinúria zahŕňa nasledujúce preferované názvy: bielkoviny v moči, bielkoviny prítomné v moči a proteinúria.
^m Vrátane akútneho zlyhania obličiek.
ⁿ Cholecystitída zahŕňa akútnu cholecystitídu, cholecystitídu, infekčnú cholecystitidu.

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Príhody zlyhania srdca (pozri časť 4.4)

V kontrolovanej klinickej štúdii s axitinibom (N = 359) v liečbe pacientov s RCC boli hlásené príhody zlyhania srdca u 1,7 % pacientov užívajúcich axitinib, vrátane zlyhania srdca (0,6 %), kardiopulmonálneho zlyhania (0,6 %), dysfunkcie ľavej komory srdca (0,3 %) a zlyhania pravej komory srdca (0,3 %). Nežiaduce účinky zlyhania srdca stupňa 4 boli hlásené u 0,6 % pacientov užívajúcich axitinib. Fatálne zlyhania srdca bolo hlásené u 0,6 % pacientov užívajúcich axitinib.

V monoterapeutických klinických štúdiách s axitinibom (N = 672) v liečbe pacientov s RCC boli hlásené príhody zlyhania srdca (vrátane zlyhania srdca, kongestívneho zlyhania srdca, kardiopulmonálneho zlyhania, dysfunkcie ľavej komory srdca, zníženia ejekčnej frakcie a zlyhania pravej komory srdca) u 1,8 % pacientov užívajúcich axitinib. Príhody zlyhania srdca stupňa 3/4 boli hlásené u 1,0 % pacientov a fatálne príhody zlyhania srdca boli hlásené u 0,3 % pacientov užívajúcich axitinib.

Dysfunkcia štítnej žľazy (pozri časť 4.4)

V kontrolovanej klinickej štúdii s axitinibom v liečbe pacientov s RCC bola hypotyreóza hlásená u 20,9 % pacientov a hypertyreóza u 1,1 % pacientov. Zvýšenie hladiny thyreostimulačného hormónu (TSH) bolo ako nežiaduci účinok hlásené u 5,3 % pacientov užívajúcich axitinib. V rámci pravidelného laboratórneho sledovania u pacientov, ktorí mali pred liečbou TSH < 5 μU/ml, sa objavilo zvýšenie TSH až na ≥ 10 μU/ml u 32,2 % pacientov užívajúcich axitinib.

V poolovaných klinických štúdiách s axitinibom (N = 672) v liečbe pacientov s RCC sa hypotyreóza hlásila u 24,6 % pacientov užívajúcich axitinib. Hypertyreóza bola hlásená u 1,6 % pacientov užívajúcich axitinib.

Venózne embolické a trombotické príhody (pozri časť 4.4)

V kontrolovanej klinickej štúdii s axitinibom v liečbe pacientov s RCC boli venózne embolické a trombotické nežiaduce reakcie hlásené u 3,9 % pacientov užívajúcich axitinib, vrátane pľúcnej

embólie (2,2 %), oklúzie/trombózy sietnicovej vény (0,6 %) a hlbokej venóznej trombózy (0,6 %). Venózne embolické a trombotické nežiaduce reakcie stupňa závažnosti 3/4 boli hlásené u 3,1 % pacientov užívajúcich axitinib. Fatálna pľúcna embólia bola hlásená u jedného pacienta (0,3 %) užívajúceho axitinib.

V poolovaných klinických štúdiách s axitinibom (N = 672) v liečbe pacientov s RCC sa venózne embolické a trombotické príhody hlásili u 2,8 % pacientov užívajúcich axitinib. Venózne embolické a trombotické príhody 3. stupňa boli hlásené u 0,9 % pacientov. Venózne embolické a trombotické príhody 4. stupňa boli hlásené u 1,2 % pacientov. Fatálne venózne embolické a trombotické príhody boli hlásené u 0,1 % pacientov užívajúcich axitinib.

Arteriálne embolické a trombotické príhody (pozri časť 4.4)

V kontrolovanej klinickej štúdii s axitinibom v liečbe pacientov s RCC boli arteriálne embolické a trombotické nežiaduce reakcie hlásené u 4,7 % pacientov užívajúcich axitinib, vrátane infarktu

myokardu (1,4 %), tranzitórneho ischemického ataku (0,8 %) a cerebrovaskulárnej príhody (0,6 %). Arteriálne embolické a trombotické nežiaduce reakcie stupňa závažnosti 3/4 boli hlásené u 3,3 % pacientov užívajúcich axitinib. Fatálny akútny infarkt myokardu a cerebrovaskulárna príhoda boli hlásené u jedného pacienta (každé z týchto ochorení) (0,3 %). V monoterapeutických klinických štúdiách s axitinibom (N = 850) boli arteriálne embolické a trombotické nežiaduce reakcie (vrátane tranzitórneho ischemického ataku, infarktu myokardu a cerebrovaskulárnej príhody) hlásené u 5,3 % pacientov užívajúcich axitinib.

V poolovaných klinických štúdiách s axitinibom (N = 672) v liečbe pacientov s RCC sa arteriálne embolické a trombotické príhody hlásili u 2,8 % pacientov užívajúcich axitinib. Arteriálne embolické a trombotické príhody 3. stupňa boli hlásené u 1,2 % pacientov. Arteriálne embolické a trombotické príhody 4. stupňa boli hlásené u 1,3 % pacientov. Fatálne arteriálne embolické a trombotické príhody boli hlásené u 0,3 % pacientov užívajúcich axitinib.

Polycytémia (pozri Zvýšená hladina hemoglobínu alebo hematokritu v časti 4.4)

V kontrolovanej klinickej štúdii s axitinibom v liečbe pacientov s RCC bola polycytémia hlásená u 1,4 % pacientov užívajúcich axitinib. V rámci pravidelného laboratórneho sledovania bola zvýšená hladina hemoglobínu nad ULN zistená u 9,7 % pacientov užívajúcich axitinib. V štyroch klinických štúdiách s axitinibom v liečbe pacientov s RCC (N = 537) bola zvýšená hladina hemoglobínu nad ULN pozorovaná u 13,6 % pacientov užívajúcich axitinib.

V poolovaných klinických štúdiách s axitinibom (N = 672) v liečbe pacientov s RCC sa polycytémia hlásila u 1,5 % pacientov užívajúcich axitinib.

Hemorágia (pozri časť 4,4)

V kontrolovanej klinickej štúdii s axitinibom v liečbe pacientov s RCC, kam neboli zaradení pacienti s neliečenými metastázami v mozgu, boli hlásené hemoragické nežiaduce reakcie u 21,4 % pacientov užívajúcich axitinib. K hemoragickým nežiaducim reakciám u pacientov liečených axitinibom patrili epistaxa (7,8 %), hematúria (3,6 %), hemoptýza (2,5 %), krvácanie z konečníka (2,2 %), krvácanie z ďasien (1,1 %), žalúdočné krvácanie (0,6 %), cerebrálne krvácanie (0,3 %) a krvácanie z distálneho gastrointestinálneho traktu (0,3 %). Hemoragické nežiaduce reakcie stupňa závažnosti ≥ 3 boli hlásené u 3,1 % pacientov užívajúcich axitinib (vrátane cerebrálneho krvácania, žalúdočného krvácania, krvácania z distálneho gastrointestinálneho traktu a hemoptýzy). Fatálna hemorágia bola hlásená u jedného pacienta (0,3 %), ktorý užíval axitinib (žalúdočné krvácanie). V monoterapeutických klinických štúdiách s axitinibom (N = 850) bola hemoptýza hlásená ako nežiaduca reakcia u 3,9 % pacientov; hemoptýza so stupňom závažnosti ≥ 3 bola hlásená u 0,5 % pacientov.

V poolovaných klinických štúdiách s axitinibom (N = 672) v liečbe pacientov s RCC sa hemoragické príhody hlásili u 25,7 % pacientov užívajúcich axitinib. Hemoragické nežiaduce reakcie 3. stupňa boli hlásené u 3 % pacientov. Hemoragické nežiaduce reakcie 4. stupňa boli hlásené u 1 % pacientov a fatálna hemorágia bola hlásená u 0,4 % pacientov užívajúcich axitinib.

Gastrointestinálna perforácia a tvorba fistúl (pozri časť 4.4)

V kontrolovanej klinickej štúdii s axitinibom v liečbe pacientov s RCC boli účinky typu gastrointestinálnej perforácie hlásené u 1,7 % pacientov, ktorí užívali axitinib, vrátane análnej fistuly (0,6 %), fistuly (0,3 %) a gastrointestinálnej perforácie (0,3 %). V monoterapeutických klinických štúdiách s axitinibom (N = 850) boli účinky typu gastrointestinálnej perforácie hlásené u 1,9 % pacientov a fatálna gastrointestinálna perforácia bola hlásená u jedného pacienta (0,1 %).

V poolovaných klinických štúdiách s axitinibom (N = 672) v liečbe pacientov s RCC sa perforácia gastrointestinálneho traktu a fistula hlásili u 1,9 % pacientov užívajúcich axitinib.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Neexistuje žiadna špecifická liečba v prípade predávkovania axitinibom.

V kontrolovanej klinickej štúdii s axitinibom v liečbe pacientov s RCC jeden pacient, ktorý neúmyselne užíval dávku 20 mg dvakrát denne počas 4 dní, udával závraty (stupeň závažnosti 1).

V klinickej štúdii s axitinibom na stanovenie dávky probandi, ktorí užívali úvodnú dávku 10 mg dvakrát denne alebo 20 mg dvakrát denne mali nežiaduce reakcie, ktoré zahŕňali hypertenziu, záchvaty spojené s hypertenziou a fatálnu hemoptýzu.

V prípade podozrenia z predávkovania je potrebné vysadiť axitinib a začať podpornú starostlivosť.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Cytostatiká, inhibítory proteínkinázy, ATC kód: L01EK01

 Mechanizmus účinku

Axitinib je účinný a selektívny inhibítor tyrozínkinázy receptorov vaskulárneho endoteliálneho rastového faktora (VEGFR-1, VEGFR-2 a VEGFR-3). Tieto receptory sa podieľajú na patologickej angiogenéze, raste nádoru a metastatickej progresii karcinómu. Preukázalo sa, že axitinib účinne inhibuje proliferáciu endoteliálnych buniek a ich prežívanie sprostredkované VEGF. Axitinib inhiboval fosforyláciu VEGFR-2 nádorovej vaskulatúry xenograftu, ktorá predstavovala cieľ liečby in vivo a viedol k oddialeniu rastu nádoru, regresii a inhibícii metastáz v mnohých experimentálnych modeloch rakoviny.

Vplyv na QTc interval

V randomizovanej dvojramennej štúdii s prekrížením liečebných ramien bola 35 zdravým probandom podaná jedna perorálna dávka axitinibu (5 mg) bez podávania a s podávaním 400 mg ketokonazolu počas 7 dní. Výsledky tejto štúdie ukázali, že expozícia axitinibu v plazme až dvojnásobne vyššia ako očakávané terapeutické hladiny pri 5 mg dávkovaní neviedla ku klinicky signifikantnému predĺženiu QT intervalu.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Bezpečnosť a účinnosť axitinibu sa hodnotili v randomizovanej, otvorenej multicentrickej klinickej štúdii fázy 3. Pacienti (N = 723) s pokročilým RCC, ktorých ochorenie progredovalo počas alebo po liečbe jednou predchádzajúcou systémovou terapiou, zahrňujúcou režimy so sunitinibom, bevacizumabom, temsirolimom alebo cytokín-obsahujúce , boli randomizovaní (1:1) na užívanie axitinibu (N = 361) alebo sorafenibu (N = 362). Primárny cieľ, prežívanie bez progresie (PFS) sa hodnotil centrálne metódou zaslepeného nezávislého posúdenia. Medzi sekundárne ciele patrili miera objektívnej odpovede (ORR) a celkové prežívanie (OS).

Z pacientov zaradených do tejto klinickej štúdie dostalo 389 pacientov (53,8 %) jednu predchádzajúcu liečbu založenú na sunitinibe, 251 pacientov (34,7 %) dostalo jednu predchádzajúcu liečbu založenú na cytokínoch (interleukin-2 alebo interferón-alfa), 59 pacientov (8,2 %) dostalo jednu predchádzajúcu liečbu založenú na bevacizumabe a 24 pacientov (3,3 %) dostalo jednu predchádzajúcu liečbu založenú na temsirolime. Demografické a nádorové charakteristiky na začiatku štúdie boli podobné medzi liečebnými skupinami s axitinibom a sorafenibom čo sa týka veku, pohlavia, rasy, výkonnostného stavu podľa ECOG kritérií (Eastern Cooperative Oncology Group), geografického regiónu a predchádzajúcej liečby.

V celej populácii pacientov a dvoch hlavných podskupinách (skupina s predchádzajúcou liečbou sunitinibom a skupina s predchádzajúcou liečbou cytokínmi) pre primárny cieľ hodnotenia PFS bol preukázaný štatisticky signifikantný prínos axitinibu oproti sorafenibu (pozri Tabuľka 2 a Obrázky 1, 2 and 3). Hodnota mediánu PFS bola v oboch podskupinách rozdelených podľa predchádzajúcej liečby odlišná. Dve podskupiny boli príliš malé, aby poskytli dôveryhodné výsledky (skupina s predchádzajúcou liečbou temsirolimom a skupina s predchádzajúcou liečbou bevacizumabom). Medzi liečebnými ramenami neboli žiadne štatisticky signifikantné rozdiely v OS v celkovej populácii ani v podskupinách rozdelených podľa predchádzajúcej liečby.

Tabuľka 2. Výsledky účinnosti

CI = interval spoľahlivosti, HR = miera rizika (axitinib/sorafenib); ITT: všetci pacienti zaradení do štúdie); NE: nemožné predpovedať; NS: štatisticky nesignifikantné; ORR: miera objektívnej odpovede; OS: celkové prežívanie; PFS: prežívanie bez progresie.
^a Čas od randomizácie po progresiu alebo úmrtie z akejkoľvek príčiny, podľa toho, ktorá udalosť nastane prvá. Dátum ukončenia: 3. jún 2011.
^b Stanovené podľa Kritérií hodnotenia odpovede u pevných nádorov (RECIST) nezávislým rádiologickým posudkom.
^c Jednostranná hodnota p podľa log-rank testu pre liečbu so stratifikáciou podľa ECOG výkonnostného stavu a predchádzajúcej liečby.
^d Dátum ukončenia: 1. november 2011.
^e Dátum ukončenia: 31. august 2010.
^f Pre ORR je použitá veličina pomer rizík. Pomer rizík > 1 znamenal väčšiu pravdepodobnosť liečebnej odpovede v ramene s axitinibom; pomer rizík < 1 znamenal väčšiu pravdepodobnosť liečebnej odpovede v ramene so sorafenibom.
^g Jednostranná hodnota p Cochran-Mantel-Haenszel testu pre liečbu so stratifikáciou podľa ECOG výkonnostného stavu a predchádzajúcej terapie.
^h Jednostranná hodnota p log-rank testu pre liečbu so stratifikáciou podľa ECOG výkonnostného stavu.
ⁱ Jednostranná hodnota p Cochran-Mantel-Haenszel testu pre liečbu so stratifikáciou podľa ECOG výkonnostného stavu.

Obrázok 1. Kaplan-Meierova krivka prežívania bez progresie podľa nezávislého hodnotenia pre celkovú populáciu

Obrázok 2. Kaplan-Meierova krivka prežívania bez progresie podľa nezávislého hodnotenia pre podskupinu s predchádzajúcou liečbou sunitinibom

Obrázok 3. Kaplan-Meierova krivka prežívania bez progresie podľa nezávislého hodnotenia pre podskupinu s predchádzajúcou liečbou cytokínom.

Obrázky z tejto kapitoly nájdete v oficiálnom zdrojovom dokumente na strane 16-17.

Pediatrická populácia

Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Inlytou vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie v liečbe karcinómu obličky a obličkovej panvičky (okrem nefroblastómu, nefroblastomatózy, sarkómu z jasných buniek, mezoblastického nefrómu, obličkového medulárneho karcinómu a rabdoidného nádoru obličky) (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Po perorálnom podaní tabliet axitinibu je priemerná absolútna biologická dostupnosť 58 % v porovnaní s intravenóznym podaním. Plazmatický polčas axitinibu kolíše od 2,5 do 6,1 hodiny.

Dávkovanie axitinibu po 5 mg dvakrát denne viedlo k menej než dvojnásobnému nahromadeniu v porovnaní s podaním v jednej dávke. Vzhľadom na krátky eliminačný polčas axitinibu sa očakáva dosiahnutie rovnovážneho stavu v priebehu 2 až 3 dní po úvodnej dávke.

Absorpcia a distribúcia

Maximálne koncentrácie axitinibu v plazme sa obvykle dosiahnu v priebehu 4 hodín po perorálnom podaní axitinibu s mediánom T_max v rozmedzí od 2,5 do 4,1 hodiny. Podávanie axitinibu so stredne mastným jedlom viedlo k zníženiu expozície o 10 % v porovnaní s celonočným hladovaním. Veľmi mastné, vysoko kalorické jedlo viedlo k zvýšeniu expozície o 19 % v porovnaní s celonočným hladovaním. Axitinib môže byť užívaný s jedlom alebo bez jedla (pozri časť 4.2).

Priemerná C_max a AUC sa proporcionálne zvýšili v závislosti na dávkovaní axitinibu v rozsahu 5 až 10 mg. In vitro väzba axitinibu na ľudské plazmatické proteíny je > 99 % s prednostným naviazaním na albumín a strednou väzbou na α₁-kyslý glykoproteín. Pri dávkovaní 5 mg dvakrát denne u pacientov s pokročilým RCC bola v stave nasýtenosti geometrická priemerná maximálna plazmatická koncentrácia 27,8 ng/ml a 24-hodinová AUC 265 ng.h/ml. Po perorálnom podaní bol geometrický priemerný klírens 38 l/h a distribučný objem bol 160 litrov.

Biotransformácia a eliminácia

Axitinib sa metabolizuje primárne v pečeni enzýmom CYP3A4/5 a v menšej miere enzýmami CYP1A2, CYP2C19 a UGT1A1.

Po perorálnom podaní 5 mg dávky rádioaktívne značeného axitinibu bolo 30 – 60 % rádioaktivity zachytenej v stolici a 23 % rádioaktivity v moči. Nemetabolizovaný axitinib, na úrovni 12 % z dávky, Čas (mesiace) Podiel pacientov bez progresie INLYTA (N=126) medián 12,0 mesiaca sorafenib (N=125) medián 6,6 mesiaca miera rizika = 0,52 95% CI [0,38, 0,72] p hodnota < 0,0001 18 bol hlavnou zložkou identifikovanou v stolici. Nemetabolizovaný axitinib nebol zistený v moči; metabolity kyseliny karboxylovej a sulfoxidu predstavovali väčšinu rádioaktivity v moči. V plazme predstavoval N-glukuronidový metabolit predominantnú rádioaktívnu zložku (50 % rádioaktivity v cirkulácii) a nemetabolizovaný axitinib a sulfoxidový metabolit každý jeden tvorili približne 20 % rádioaktivity v cirkulácii.

Sulfoxidové a N-glukuronidové metabolity vykazujú približne 400-násobne a 8000-násobne menšiu účinnosť in vitro voči VEGFR-2 v porovnaní s axitinibom.

Osobitné skupiny pacientov

Starší ľudia, pohlavie a rasa

Populačné farmakokinetické analýzy u pacientov s pokročilým karcinómom (vrátane pokročilého RCC) a zdravých dobrovoľníkov ukazujú, že vek, pohlavie, telesná hmotnosť, rasa, obličkové funkcie, genotyp UGT1A1 alebo CYP2C19 nemajú žiadne klinicky relevantné účinky.

Pediatrická populácia

Axitinib sa nesledoval u pacientov mladších ako 18 rokov.

Porucha funkcie pečene

In vitro a in vivo údaje ukazujú, že axitinib je primárne metabolizovaný v pečeni.

V porovnaní s pacientami s normálnou funkciou pečene je systémová expozícia po podaní jednej dávky axitinibu podobná u subjektov s ľahkou poruchou funkcie pečene (trieda A klasifikácie podľa Childa-Pugha) a vyššia (približne dvojnásobne) u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (trieda B klasifikácie podľa Childa-Pugha). Axitinib sa nesledoval u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (trieda C klasifikácie podľa Childa-Pugha) a nemá sa používať v tejto populácii (odporúčania pre úpravu dávkovania pozri časť 4.2).

Porucha funkcie obličiek

Nemetabolizovaný axitinib nie je detegovaný v moči.

Axitinib sa nesledoval u pacientov s poruchou funkcie obličiek. V klinických štúdiách s axitinibom v liečbe pacientov s RCC neboli zaradení pacienti s hladinou sérového kreatinínu > 1,5 násobok ULN alebo kalkulovaným klírensom kreatinínu < 60 ml/min. Populačné farmakokinetické analýzy preukázali, že klírens axitinibu nebol zmenený u pacientov s poruchou funkcie obličiek a nevyžaduje sa žiadna úprava dávkovania.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Toxicita pri opakovanom podávaní

Hlavné prejavy toxicity u myší a psov pri opakovanom podávaní v trvaní do 9 mesiacov boli v gastrointestinálnom, hematopoetickom, reprodukčnom, skeletálnom a dentálnom systéme, s hladinami bez pozorovaných nežiaducich účinkov (NOAEL – No Observed Adverse Effect Levels) približne rovnakými alebo nižšími ako je očakávaná expozícia u človeka pri odporúčanej klinickej úvodnej dávke (podľa hladín AUC).

Karcinogenicita

Nevykonali sa žiadne klinické štúdie skúmajúce karcinogenitu axitinibu.

Genotoxicita

Axitinib nebol mutagénny alebo klastogénny v konvenčných skúškach genotoxicity in vitro.

Signifikantné zvýšenie polyploidity bolo pozorované in vitro pri koncentráciách > 0,22 μg/ml a vzostup počtu mikrojadrových polychromatických erytrocytov sa pozoroval in vivo pri hladine bez pozorovaného účinku na organizmus (NOEL – No Observed Effect Level) 69-násobne presahujúcej očakávanú expozíciu u človeka. Nálezy genotoxicity sa nepovažujú za klinicky relevantné pri expozičných hladinách pozorovaných u ľudí.

Reprodukčná toxicita

Medzi nálezy súvisiace s axitinibom v semenníkoch a nadsemenníkoch patrili zníženie hmotnosti orgánu, atrofia alebo degenerácia, zníženie počtu germinálnych buniek, hypospermia alebo výskyt abnormálnych foriem spermií a znížená denzita a počet spermií. Tieto nálezy sa pozorovali u myší pri expozičných hladinách rovnajúcich sa približne 12-násobku očakávanej expozície u ľudí, u psov pri expozičných hladinách nižších ako je očakávaná expozícia u ľudí. Nepozoroval sa vplyv na párenie alebo fertilitu u samčích myší pri expozičných hladinách rovnajúcich sa približne 57-násobku očakávanej expozície u ľudí. K nálezom u samičiek patrili prejavy oneskorenia pohlavnej dospelosti, zmenšenie alebo chýbanie corpora lutea, zníženie hmotnosti maternice a atrofia maternice pri expozíciách približne rovnakých ako je očakávaná expozícia u ľudí. Znížená fertilita a viabilita embryí boli pozorované pri všetkých testovaných dávkach s expozičnými hladinami na najnižšej dávke rovnajúcimi sa približne 10-násobku očakávanej expozície u ľudí.

U gravidných myší vystavených účinku axitinibu bol preukázaný zvýšený výskyt rázštepu podnebia a skeletálnych variácií, vrátane oneskorenej osifikácie pri expozičných hladinách nižších ako očakávaná expozícia u ľudí. Štúdie perinatálnej a postnatálnej vývojovej toxicity neboli realizované.

Prejavy toxicity u nezrelých zvierat

U myší a psov, ktorí užívali axitinib najmenej 1 mesiac pri expozičných hladinách približne 6-násobne vyšších než očakávané expozičné hladiny u ľudí bola pozorovaná reverzibilná dysplázia rastovej platničky. U myší užívajúcich axitinib viac než 1 mesiac pri expozičných hladinách podobných očakávanej expozícii u ľudí bol pozorovaný výskyt čiastočne reverzibilných zubných kazov. Iné toxické prejavy s možným rizikom pre pediatrických pacientov sa u juvenilných zvierat neskúmali.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety

mikrokryštalická celulóza
monohydrát laktózy
sodná soľ kroskarmelózy
stearát horečnatý

Obaľujúci film tablety

hypromelóza 2910 (15 mPa·s)
oxid titaničitý (E171)
monohydrát laktózy
triacetín (E1518)
červený oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Inlyta 1 mg filmom obalená tableta

Hliníkový/hliníkový blister obsahujúci 14 filmom obalených tabliet. Každé balenie obsahuje 28 alebo 56 filmom obalených tabliet.

HDPE fľaštička s vysušovadlom obsahujúcim silikagél na absorpciu vlhkosti a polypropylénovým uzáverom obsahujúca 180 filmom obalených tabliet.

Inlyta 3 mg filmom obalená tableta

Hliníkový/hliníkový blister obsahujúci 14 filmom obalených tabliet. Každé balenie obsahuje 28 alebo 56 filmom obalených tabliet.

HDPE fľaštička s vysušovadlom obsahujúcim silikagél na absorpciu vlhkosti a polypropylénovým uzáverom obsahujúca 60 filmom obalených tabliet.

Inlyta 5 mg filmom obalená tableta

Hliníkový/hliníkový blister obsahujúci 14 filmom obalených tabliet. Každé balenie obsahuje 28 alebo 56 filmom obalených tabliet.

HDPE fľaštička s vysušovadlom obsahujúcim silikagél na absorpciu vlhkosti a polypropylénovým uzáverom obsahujúca 60 filmom obalených tabliet.

Inlyta 7 mg filmom obalená tableta

Hliníkový/hliníkový blister obsahujúci 14 filmom obalených tabliet. Každé balenie obsahuje 28 alebo 56 filmom obalených tabliet.

HDPE fľaštička s vysušovadlom obsahujúcim silikagél na absorpciu vlhkosti a polypropylénovým uzáverom obsahujúca 60 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Pfizer Europe MA EEIG
Boulevard de la Plaine 17
1050 Bruxelles
Belgicko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Inlyta 1 mg filmom obalené tablety

EU/1/12/777/001
EU/1/12/777/002 
EU/1/12/777/003

Inlyta 3 mg filmom obalené tablety

EU/1/12/777/007
EU/1/12/777/008 
EU/1/12/777/009

Inlyta 5 mg filmom obalené tablety

EU/1/12/777/004
EU/1/12/777/005
EU/1/12/777/006

Inlyta 7 mg filmom obalené tablety

EU/1/12/777/010
EU/1/12/777/011 
EU/1/12/777/012

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 3. septembra 2012

Dátum posledného predĺženia registrácie: 22. mája 2017

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu.

Posledná zmena: 22/01/2025