Kentera 3,9 mg/24 hodín emp tdm 1x8 ks

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Kentera 3,9 mg/24 hodín, transdermálna náplasť

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá transdermálna náplasť obsahuje 36 mg oxybutynínu. Plocha náplasti je 39 cm², uvoľňuje nominálne 3,9 mg oxybutynínu v priebehu 24 hodín.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Transdermálna náplasť

Priehľadná plastová náplasť má lepivý podklad chránený odlepovacou vrstvou, ktorá sa má odstrániť pred aplikáciou.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Symptomatická liečba urgentnej inkontinencie a/alebo zvýšenej frekvencie močenia a nutkania na močenie, ktoré sa môžu vyskytnúť u dospelých pacientov s nestabilným močovým mechúrom.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Odporúčaná dávka je jedna 3,9 mg transdermálna náplasť, ktorá sa aplikuje dvakrát týždenne (každé 3 až 4 dni).

Starší pacienti

Na základe skúseností z klinických skúšaní sa v tejto populácii nepovažuje za potrebné zmeniť dávkovanie. Napriek tomu sa má Kentera používať opatrne u starších pacientov, ktorí môžu byť citlivejší na účinky centrálne pôsobiacich anticholinergík a vykazujú rozdiely vo farmakokinetike (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Kentery v pediatrickej populácii neboli stanovené. Kentera sa neodporúča používať v pediatrickej populácii. V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v časti 4.8, ale neumožňujú uviesť odporúčania na dávkovanie.

Spôsob podávania

Náplasť sa má aplikovať na suchú, neporušenú kožu na bruchu, boku alebo hornú zadnú časť stehna okamžite po vybratí z ochranného vrecka. Pre každú novú náplasť sa má zvoliť nové miesto podania, aby sa vyhlo opätovnej aplikácii na to isté miesto v priebehu 7 dní. Náplasť sa nesmie rozdeliť ani rozstrihnúť na kusy. Poškodené náplasti sa nemajú používať.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Kentera je kontraindikovaná u pacientov s retenciou moču, závažnou gastrointestinálnou poruchou, myasténiou gravis alebo glaukómom s uzavretým uhlom a u pacientov, u ktorých je riziko takýchto ochorení.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Kentera sa má používať s opatrnosťou u pacientov s poškodením funkcie pečene alebo obličiek.

U pacientov s poškodením funkcie pečene sa má použitie Kentery starostlivo sledovať. Pred liečbou Kenterou treba zvážiť aj iné príčiny častého močenia (zlyhanie srdca alebo ochorenie obličiek). Pri infekcii močových ciest sa má začať vhodná antibakteriálna liečba.

Retencia moču: Pri podávaní anticholinergických liekov pacientom s klinicky významnou obštrukciou vyprázdňovania močového mechúra je potrebná zvýšená opatrnosť z dôvodu rizika retencie moču.

Kentera sa má používať opatrne u starších pacientov, ktorí môžu byť citlivejší na účinky centrálne pôsobiacich anticholinergík a vykazujú rozdiely vo farmakokinetike.

Celkovo bolo Kenterou liečených 496 pacientov v randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej 12-týždňovej a 14-týždňovej rozšírenej klinickej štúdii bezpečnosti. Z toho 188 pacientov (38 %) bolo vo veku 65 rokov a starších, ktorí v porovnaní s mladšími pacientmi nepreukázali žiadne celkové rozdiely v bezpečnosti ani účinnosti. Preto sa na základe súčasných klinických dôkazov u starších pacientov úprava dávky nepovažuje za potrebnú.

S používaním oxybutynínu sú spojené psychiatrické účinky a udalosti súvisiace s vplyvom anticholinergík na CNS, ako sú poruchy spánku (napr. nespavosť) a kognitívne poruchy, najmä u starších pacientov. Pri podávaní oxybutynínu súbežne s inými anticholinergickými liekmi sa vyžaduje obozretnosť (pozri tiež časť 4.5). Ak sa u pacienta vyskytnú takéto udalosti, treba zvážiť vysadenie lieku.

Počas používania lieku po uvedení na trh boli hlásené ďalšie psychiatrické udalosti zahŕňajúce anticholinergický mechanizmus (pozri časť 4.8).

Perorálne podávanie oxybutynínu môžu sprevádzať nasledovné varovné signály, hoci sa tieto prípady nepozorovali počas klinických skúšaní s Kenterou:

Gastrointestinálne poruchy: Anticholinergické lieky môžu znižovať gastrointestinálnu motilitu a s ohľadom na riziko gastrickej retencie je pri ich používaní u pacientov s gastrointestinálnymi obštrukčnými ochoreniami potrebná zvýšená opatrnosť. Tiež pri stavoch, ako je ulcerózna kolitídy a intestinálna atónia. Pri používaní anticholinergických liekov u pacientov s hiátovou herniou alebo gastroezofágovým refluxom a/alebo u pacientov súbežne užívajúcich lieky (ako sú bisfosfonáty), ktoré môžu spôsobiť alebo zhoršiť ezofagitídu.

Zvýšená opatrnosť je potrebná pri používaní anticholinergických liekov u pacientov s autonómnou neuropatiou, kognitívnou dysfunkciu alebo Parkinsonovou chorobu.

Pacientov treba informovať, že pri používaní anticholinergík, ako je oxybutynín, v horúcom prostredí sa môže prejaviť vyčerpanosť z tepla (horúčka a úpal v dôsledku zníženého potenia).

Oxybutynín môže zhoršovať príznaky hypertyreoidizmu, koronárneho srdcového ochorenia, kongestívneho zlyhania srdca, srdcových arytmií, tachykardie, hypertenzie a hypertrofie prostaty.

Oxybutynín môže potláčať sekréciu slín, čo môže viesť k vzniku zubného kazu, paradentóze alebo orálnej kandidóze.

4.5 Liekové a iné interakcie

Súbežné používanie oxybutynínu s inými anticholinergickými liekmi alebo s inými látkami, ktoré kompetujú o metabolizmus enzýmu CYP3A4, môže zvyšovať výskyt alebo závažnosť sucha v ústach, zápchy a ospalosti.

Anticholinergické látky môžu v dôsledku anticholinergických účinkov na gastrointestinálnu motilitu potenciálne meniť vstrebávanie niektorých súbežne podávaných liekov. Keďže oxybutynín sa metabolizuje prostredníctvom izoenzýmu CYP3A4 cytochrómu P450, nemožno vylúčiť interakcie s liekmi, ktoré inhibujú tento izoenzým. Toto sa musí zohľadniť pri používaní azolových fungicídov (napr. ketokonazolu) alebo makrolidových antibiotík (napr. erytromycínu) súbežne s oxybutynínom.

Anticholinergická aktivita oxybutynínu sa zvyšuje pri súbežnom používaní s inými anticholinergikami alebo liekmi s anticholinergickou aktivitou, ako je amantadín a iné anticholinergické antiparkinsoniká (napr. biperidén, levodopa), antihistaminiká, antipsychotiká (napr. fenotiazíny, butyrofenóny, klozapín), chinidín, tricyklické antidepresíva, atropín a príbuzné zlúčeniny, ako sú atropínové spazmolytiká a dipyridamol.

Pacientov treba informovať, že alkohol môže zvyšovať ospalosť spôsobenú anticholinergickými látkami, ako je oxybutynín (pozri časť 4.7).

Oxybutynín môže antagonizovať prokinetickú liečbu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití transdermálnej náplasti oxybutynínu u gravidných žien.

Štúdie na zvieratách preukázali miernu reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Kentera sa má používať počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch.

Dojčenie

V prípade použitia oxybutynínu počas dojčenia sa malé množstvo uvoľňuje do materského mlieka. Preto sa používanie oxybutynínu počas dojčenia neodporúča.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Pretože Kentera môže spôsobiť ospalosť, spavosť alebo neostré videnie, pacientom treba odporučiť, aby boli opatrní pri vedení vozidiel alebo obsluhovaní strojov (pozri časť 4.5).

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami na liek boli reakcie v mieste aplikácie, ktoré sa vyskytli u 23,1 % pacientov. Ďalšími často sa vyskytujúcimi nežiaducimi reakciami lieku sú suché ústa (8,6 %), zápcha (3,9 %), hnačka (3,2 %), bolesti hlavy (3,0 %), závrat (2,3 %) a neostré videnie (2,3 %).

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Ďalej sú uvedené nežiaduce reakcie pozorované v klinických štúdiách vo fázach 3 a 4 podľa triedy orgánových systémov a skupín frekvencií. Frekvencie sú vymedzené takto: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Sú tiež uvedené nežiaduce reakcie zistené po uvedení na trh, ktoré sa nepozorovali v klinických skúšaniach.

^# len nežiaduce reakcie zistené po uvedení lieku na trh na základe hlásení po uvedení na trh (nepozorovali sa v klinických skúšaniach), pričom kategória frekvencie bola odhadnutá z údajov o bezpečnosti v klinickom skúšaní a nežiaduce reakcie boli hlásené v súvislosti s topickým používaním oxybutynínu (účinky triedy anticholinergík).

K nežiaducim reakciám, ktoré sa všeobecne považujú za nežiaduce reakcie súvisiace s anticholinergickou liečbou alebo ktoré boli pozorované pri perorálnom podávaní oxybutynínu, ale v klinických skúšaniach s Kenterou alebo po uvedení na trh zatiaľ pozorované neboli, patrí: anorexia, vracanie, refluxná ezofagitída, znížené potenie, úpal, znížené slzenie, mydriáza, tachykardia, arytmia, nočné mory, nepokoj, kŕče, vnútroočná hypertenzia a indukcia glaukómu, paranoja, fotosenzitivita, erektilná dysfunkcia.

Pediatrická populácia

Počas použitia lieku po uvedení na trh v tejto vekovej skupine boli hlásené prípady halucinácií (spojené s prejavmi úzkosti) a poruchy spánku súvisiace s oxybutynínom. Deti môžu byť na účinky lieku citlivejšie a môžu mať najmä psychické nežiaduce reakcie a nežiaduce reakcie spojené s CNS.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Po odstránení transdermálneho systému (systémov) klesá plazmatická koncentrácia oxybutynínu v priebehu 1 až 2 hodín. Pacienti sa majú sledovať do odoznenia symptómov. Predávkovanie oxybutynínom, sa spájalo s anticholinergickými účinkami vrátane excitácie CNS, návalov horúčavy, horúčky, dehydratácie, srdcovej arytmie, vracania a retencie moču. Perorálne užitie 100 mg oxybutyníniumchloridu v kombinácii s alkoholom bolo hlásené u 13-ročného chlapca, u ktorého došlo k strate pamäti, a u 34-ročnej ženy, u ktorej došlo k stuporu s následnou dezorientáciou a agitáciou pri prebúdzaní, rozšírenými zrenicami, suchou pokožkou, srdcovou arytmiou a retenciou moču. Obidvaja pacienti sa symptomatickou liečbou úplne uzdravili.

Nehlásili sa žiadne prípady predávkovania s Kenterou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: močové spazmolytiká, ATC kód: G04B D04.

Mechanizmus účinku

Oxybutynín pôsobí ako kompetitívny antagonista acetylcholínu na postgangliové muskarínové receptory, čo vedie k relaxácii hladkého svalu močového mechúra.

Farmakodynamické účinky

Cystometrické štúdie na pacientoch s hyperaktívnym močovým mechúrom charakterizovaným nestabilitou vypudzovacieho svalu alebo hyperreflexiou ukázali, že oxybutynín zvyšuje maximálnu kapacitu močového mechúra a zvyšuje objem do prvej kontrakcie vypudzovača. Oxybutynín tak znižuje nutkanie na močenie a frekvenciu akútnych inkontinenčných príhod i spontánneho močenia.

Oxybutynín je racemická (50:50) zmes R- a S-izomérov. Antimuskarínový účinok spočíva prevažne v R-izomére. R-izomér oxybutynínu preukázal vyššiu selektivitu pre muskarínové podtypy M₁ a M₃ (dominantným vo vypudzovacom svale močového mechúra a v príušnej žľaze) v porovnaní s podtypom M₂ (dominantným v srdcovom tkanive). Aktívny metabolit, N-desetyloxybutynín, má farmakologický účinok na ľudský vypudzovací sval, ktorý je podobný ako u oxybutynínu v štúdiách in vitro, ale má väčšiu väzbovú afinitu ku tkanivu príušnej žľazy ako oxybutynín. Voľná základná forma oxybutynínu je farmakologicky ekvivalentná oxybutyníniumchloridu.

Klinická účinnosť

V troch kontrolných štúdiách porovnávajúcich Kenteru s placebom, perorálnym oxybutynínom a/alebo dlhodobo pôsobiacimi kapsulami tolterodínu sa hodnotilo celkovo 957 pacientov s urgentnou inkontinenciou moču. Hodnotilo sa zníženie akútnych inkontinenčných príhod za týždeň, frekvencie močenia a vylúčený objem moču. V porovnaní s placebom viedla Kentera ku konzistentným zlepšeniam symptómov hyperaktívneho močového mechúra.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Kentera má dostatočnú koncentráciu oxybutynínu na udržanie plynulého presunu počas 3- až 4-dňového dávkovacieho intervalu. Oxybutynín sa transportuje cez neporušenú pokožku a do systémového obehu pasívnou difúziou cez rohovitú vrstvu. Po aplikácii Kentery sa približne 24 až 48 hodín zvyšuje koncentrácia oxybutynínu v plazme a dosiahne priemerné maximálne koncentrácie 3 až 4 ng/ml.

Dynamická rovnováha sa dosiahne počas druhej aplikácie transdermálnej náplasti. Potom sa rovnovážna koncentrácia udržuje až do 96 hodín. Rozdiel v AUC a C_max oxybutynínu a aktívneho metabolitu N-desetyloxybutynínu po transdermálnej aplikácii Kentery ako na bruchu, tak i na hornú zadnú časť stehna alebo bok nie je klinicky významný.

Distribúcia

Po systémovej absorpcii sa oxybutynín rozsiahle distribuuje do telových tkanív. Odhadovaný distribučný objem po intravenóznom podaní 5 mg oxybutyníniumchloridu dosahuje 193 l.

Biotransformácia

Perorálne podaný oxybutynín sa metabolizuje predovšetkým prostredníctvom enzýmového systému cytochrómu P450, hlavne CYP3A4, nachádzajúci sa hlavne v pečeni a v črevnej stene. Medzi metabolity patrí kyselina fenylcyklohexylglykolová, ktorá je farmakologicky neúčinná a N-desetyloxybutynín, ktorý je farmakologicky účinný. Transdermálna aplikácia oxybutynínu obchádza prvý priechod gastrointestinálnym a pečeňovým metabolizmom, čím sa znižuje tvorba N-desetyl metabolitu.

Eliminácia

Oxybutynín sa značne metabolizuje v pečeni, pozri vyššie, pričom sa menej než 0,1 % podanej nezmenenej dávky vylučuje močom. Tiež, sa menej než 0,1 % podanej dávky vylučuje ako metabolit N-desetyloxybutynín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe štúdií akútnej toxicity, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu a lokálnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Subkutánne aplikovaný oxybutynín v koncentrácii 0,4 mg/kg/deň významne zvýšil výskyt orgánových anomálií, tie však boli pozorované len v prítomnosti materskej toxicity. Kentera dodáva približne 0,08 mg/kg/deň. Nedostatočné pochopenie súvislosti medzi materskou toxicitou a vplyvom na vývoj plodu nedovoľuje stanoviť závažnosť pre bezpečnosť ľudí. V štúdii fertility po subkutánnom podaní u potkanov sa nepozorovali žiadne účinky u samcov, kým fertilita samičiek bola narušená a stanovila sa NOAEL (hladina, pri ktorej sa nepozoroval žiaden nežiaduci účinok) 5 mg/kg.

Hodnotenie enviromentálneho rizika (ERA)

Liečivo oxybutynín zostáva dlhodobo v životnom prostredí.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Podkladová fólia

priehľadný polyester/etylén-vinylacetát (PET/EVA)

Stredná vrstva

triacetín
adhézny roztok akrylátového kopolyméru, ktorý obsahuje 2-etylhexylakrylát N-vinylpyrolidón a polymérne domény hexametylénglykoldimetakrylátu

Krycia fólia

silikonizovaný polyester

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Neuchovávajte v chladničke alebo mrazničke.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Transdermálne náplasti sú jednotlivo balené v laminovaných vreckách (laminát LAS Pol D/hliník/PET) a dodávajú sa v škatuľkách s kalendárom pacienta po 2, 8 alebo 24 náplastí.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Aplikujte okamžite po vybratí z ochranného vrecka. Po použití náplasť stále obsahuje značné množstvá liečiv. Zvyšné liečivá náplasti môžu mať škodlivé účinky, ak sa dostanú do vodného prostredia. Preto sa má po odstránení použitá náplasť prehnúť napoly adhezívnou stranou dovnútra tak, aby bola uvoľňujúca membrána zakrytá, vložiť do pôvodného vrecka a potom bezpečne vyhodiť mimo dosahu detí. Všetky použité alebo nepoužité náplasti majú byť zlikvidované v súlade s miestnymi požiadavkami alebo vrátené do lekárne. Použité náplasti sa nesmú splachovať do záchodu ani vhadzovať do zariadení určených na likvidáciu tekutého odpadu.

Činnosti, ktoré vyvolávajú zvýšené potenie alebo kontakt s vodou, alebo extrémnymi teplotami môže prispieť k problémom s adhéziou. Náplasť nevystavujte slnečnému žiareniu.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Teva B.V.
Swensweg 5
2031 GA Haarlem
Holandsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

EU/1/03/270/001  8 transdermálnych náplastí

EU/1/03/270/002  24 transdermálnych náplastí

EU/1/03/270/003  2 transdermálne náplasti

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 15. jún 2004

Dátum posledného predĺženia registrácie: 30. apríl 2009

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky (EMA) https://www.ema.europa.eu/.

Posledná zmena: 11/10/2024