SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
Levemir Penfill 100 jednotiek/ml injekčný roztok v náplni.
Levemir FlexPen 100 jednotiek/ml injekčný roztok naplnený v injekčnom pere.
Levemir InnoLet 100 jednotiek/ml injekčný roztok naplnený v injekčnom pere.
Levemir FlexTouch 100 jednotiek/ml injekčný roztok naplnený v injekčnom pere.
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Levemir Penfill
1 ml roztoku obsahuje 100 jednotiek inzulínu detemiru* (čo zodpovedá 14,2 mg). 1 náplň obsahuje 3 ml, čo zodpovedá 300 jednotkám.
Levemir FlexPen/Levemir InnoLet/Levemir FlexTouch
1 ml roztoku obsahuje 100 jednotiek inzulínu detemiru* (čo zodpovedá 14,2 mg). 1 naplnené pero obsahuje 3 ml, čo zodpovedá 300 jednotkám.
*Inzulín detemir je vyrobený v Saccharomyces cerevisiae technológiou rekombinantnej DNA.
Úplny zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Injekčný roztok
Roztok je číry, bezfarebný a vodný.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1. Terapeutické indikácie
Levemir je určený na liečbu diabetes mellitus dospelých, dospievajúcich a detí od 1 roka a starších.
4.2. Dávkovanie a spôsob podávania Dávkovanie
Sila inzulínových analógov, vrátane inzulínu detemiru, je vyjadrená v jednotkách zatiaľ čo sila ľudského inzulínu je vyjadrená v medzinárodných jednotkách. 1 jednotka inzulínu detemiru zodpovedá 1 medzinárodnej jednotke ľudského inzulínu.
Levemir sa môže používať samostatne ako bazálny inzulín alebo v kombinácii s bolusovým inzulínom. Môže sa používať tiež v kombinácii s perorálnymi antidiabetikami a/alebo agonistami GLP-1 receptora.
Keď sa Levemir používa v kombinácii s perorálnymi antidiabetikami, alebo sa pridá k agonistom GLP-1 receptora, odporúča sa používať Levemir jedenkrát denne, s počiatočnou dávkou 0,1– 0,2 jednotky/kg alebo 10 jednotiek u dospelých pacientov. Dávka lieku Levemir má byť určená individuálne v závislosti od potrieb pacienta.
Keď sa agonista GLP-1 receptora pridá k lieku Levemir, odporúča sa znížiť dávku lieku Levemir o 20 %, aby sa minimalizovalo riziko hypoglykémie. Následne sa má dávkovanie upraviť individuálne.
Na individuálnu úpravu dávky sú odporúčané dve nasledujúce titračné schémy pre dospelých:
Titračná schéma dospelých s diabetom typu 2:
Priemer pred-raňajkami SMPG* | Úprava dávky pre Levemir |
>10,0 mmol/l (180 mg/dl) | +8 jednotiek |
9,1–10,0 mmol/l (163-180 mg/dl) | +6 jednotiek |
8,1–9,0 mmol/l (145-162 mg/dl) | +4 jednotky |
7,1–8,0 mmol/l (127-144 mg/dl) | +2 jednotky |
6,1–7,0 mmol/l (109-126 mg/dl) | +2 jednotky |
4,1–6,0 mmol/l (73-108 mg/dl) | Žiadna zmena dávky (celkovej) |
Ak je jedno SMPG meranie | |
3,1–4,0 mmol/l (56-72 mg/dl) | -2 jednotky |
<3,1 mmol/l (< 56 mg/dl) | -4 jednotky |
*Samomonitorovanie glukózy v plazme
Jednoduchá schéma samotitrácie dospelých s diabetom typu 2:
Priemer pred-raňajkami SMPG* | Úprava dávky pre Levemir |
>6,1 mmol/l (> 110 mg/dl) | +3 jednotky |
4,4–6,1 mmol/l (80-110 mg/dl) | Žiadna zmena dávky (celkovej) |
<4,4 mmol/l (< 80 mg/dl) | -3 jednotky |
*Samomonitorovanie glukózy v plazme
Keď sa Levemir používa ako súčasť inzulínovej liečby bazál-bolus, Levemir sa má podávať raz alebo dvakrát denne, podľa potreby pacienta. Dávka lieku Levemir sa má upravovať individuálne.
Úprava dávky môže byť potrebná, ak pacienti majú zvýšenú fyzickú námahu, zmenili obvyklé stravovanie alebo počas súbežného ochorenia.
Pri úprave dávky na zlepšenie kontroly glykémie, treba pacientov poučiť, aby poznali prejavy hypoglykémie.
Osobitné skupiny pacientov
Staršie osoby (≥65 rokov)
Levemir môžu používať starší pacienti. U starších pacientov sa musí dôsledne monitorovať glukóza a dávka lieku Levemir sa má upraviť na individuálnom základe.
Porucha funkcie obličiek a pečene
Porucha funkcie obličiek alebo pečene, môže u pacienta znižovať potrebu inzulínu.
U pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pečene, sa musí dôsledne monitorovať glukóza a dávka lieku Levemir sa má upraviť na individuálnom základe.
Pediatrická populácia
Levemir môžu používať dospievajúci a deti od 1 roka (pozri časť 5.1). Pri zmene bazálneho inzulínu na Levemir, sa má uvažovať o znížení dávky bazálneho a bolusového inzulínu podľa individuálnej potreby, aby sa minimalizovalo riziko hypoglykémie (pozri časť 4.4).
U detí a dospievajúcich sa musí dôsledne monitorovať glukóza a dávka lieku Levemir sa má upraviť na individuálnom základe.
Účinnosť a bezpečnosť lieku Levemir u detí mladších ako 1 rok nebola stanovená. Nie sú k dispozícii žiadne údaje.
Prechod z iných inzulínov
Prechod pacienta z iných strednodobo pôsobiacich alebo dlhodobo pôsobiacich inzulínov si môže vyžadovať úpravu dávky a času podávania (pozri časť 4.4).
Počas prechodu a v prvých týždňoch po ňom sa odporúča dôsledné monitorovanie glukózy (pozri časť 4.4).
Možno bude potrebné upraviť sprievodnú liečbu diabetu (dávku a/alebo čas užívania perorálnych antidiabetík, alebo súbežne používaných krátkodobo pôsobiacich/rýchlo pôsobiacich inzulínov).
Spôsob podávania
Levemir je dlhodobo pôsobiaci inzulínový analóg používaný ako bazálny inzulín. Levemir sa podáva len subkutánne. Levemir sa nesmie podávať intravenózne, lebo to môže spôsobiť závažnú hypoglykémiu. Intramuskulárnemu podávaniu sa treba tiež vyhnúť. Levemir sa nesmie používať v inzulínových infúznych pumpách.
Levemir sa podáva subkutánne injekciou do brušnej steny, stehna, nadlaktia, do oblasti deltového alebo sedacieho svalu. Miesta podania injekcie sa majú v tej istej oblasti striedať, aby sa znížilo riziko lipodystrofie a kožnej amyloidózy (pozri časti 4.4 a 4.8). Trvanie účinku sa môže meniť podľa dávky, miesta podávania, prietoku krvi, teploty a úrovne fyzickej aktivity. Injekcia môže byť podaná kedykoľvek v priebehu dňa, ale každý deň v tom istom čase. U pacientov, ktorí vyžadujú podávanie dávky dvakrát denne, aby sa optimalizovala kontrola krvnej glukózy, má byť večerná dávka podaná večer alebo pred spaním.
Podrobné informácie o používaní nájdete v príbalovom letáku.
Levemir Penfill
Podávanie pomôckami na aplikáciu inzulínu
Levemir Penfill je určený na použitie s pomôckami na aplikáciu inzulínu od spoločnosti Novo Nordisk a ihlami NovoFine alebo NovoTwist. Levemir Penfill je vhodný len na subkutánne injekcie z opakovane použiteľného pera. Ak je nevyhnutné podanie pomocou injekčnej striekačky, má sa použiť injekčná liekovka.
Levemir FlexPen
Podávanie pomocou FlexPen
Levemir FlexPen je naplnené pero (farebne odlíšené) určené na používanie s jednorazovými ihlami NovoFine alebo NovoTwist s dĺžkou do 8 mm. FlexPen podáva 1–60 jednotiek s možnosťou nastavenia po 1 jednotke. Levemir FlexPen je vhodný len na subkutánne injekcie. Ak je nevyhnutné podanie pomocou injekčnej striekačky, má sa použiť injekčná liekovka.
Levemir InnoLet
Podávanie pomocou InnoLet
Levemir InnoLet je naplnené pero určené na používanie s jednorazovými ihlami NovoFine alebo NovoTwist s dĺžkou do 8 mm. InnoLet podáva 1–50 jednotiek s možnosťou nastavenia po 1 jednotke. Levemir InnoLet je vhodný len na subkutánne injekcie. Ak je nevyhnutné podanie pomocou injekčnej striekačky, má sa použiť injekčná liekovka.
Levemir FlexTouch
Podávanie pomocou FlexTouch
Levemir FlexTouch je naplnené pero (farebne odlíšené) určené na používanie s jednorazovými ihlami NovoFine alebo NovoTwist s dĺžkou do 8 mm. FlexTouch podáva 1–80 jednotiek s možnosťou nastavenia po 1 jednotke. Levemir FlexTouch je vhodný len na subkutánne injekcie. Ak je nevyhnutné podanie pomocou injekčnej striekačky, má sa použiť injekčná liekovka.
4.3. Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časť 6.1).
4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Pred cestou medzi rôznymi časovými pásmami sa má pacient poradiť s lekárom, pretože môže nastať zmena v čase podávania inzulínu a príjmu jedla.
Hyperglykémia
Neprimerané dávky alebo prerušenie liečby môžu viesť najmä u diabetikov 1. typu k hyperglykémii a diabetickej ketoacidóze. Zvyčajne sa prvé príznaky hyperglykémie objavujú postupne, počas niekoľkých hodín alebo dní. Patrí k nim smäd, častejšie močenie, nauzea, vracanie, ospalosť, začervenaná suchá pokožka, sucho v ústach, nechutenstvo a acetónový dych. Neliečené hyperglykémie u pacientov s diabetom 1. typu v konečnom dôsledku vedú k vzniku diabetickej ketoacidózy, ktorá je potenciálne letálna.
Hypoglykémia
Vynechanie jedla alebo neplánované namáhavé fyzické vypätie môže viesť k hypoglykémii.
U detí je treba dbať na to, aby dávky inzulínu (zvlášť v režime bazál-bolus) zodpovedali príjmu potravy a fyzickým aktivitám, aby sa minimalizovalo riziko hypoglykémie.
Hypoglykémia môže nastať, ak je dávka inzulínu veľmi vysoká v porovnaní s potrebou inzulínu. V prípade hypoglykémie alebo podozrenia na hypoglykémiu, sa Levemir nesmie podávať. Po stabilizácii glykémie pacienta sa má uvažovať o úprave dávky (pozri časti 4.8 a 4.9).
Pacienti, u ktorých nastalo významné zlepšenie kompenzácie glykémie napr. po intenzifikovanej inzulínovej liečbe, môžu pocítiť zmenu obvyklých varovných príznakov hypoglykémie a majú byť o nich primerane poučení. Obvyklé varovné príznaky sa môžu stratiť u pacientov dlhodobo chorých na diabetes.
Súbežné ochorenia, najmä infekcie a horúčkovité stavy si obvykle vyžadujú zvýšenie dávky inzulínu. Súbežné ochorenia obličiek, pečene, alebo ochorenia ovplyvňujúce nadobličky, podmozgovú alebo štítnu žľazu môžu vyžadovať zmeny dávky inzulínu.
Keď pacienti prechádzajú z iných typov inzulínov, môžu sa včasné varovné príznaky hypoglykémie zmeniť, alebo sú menej výrazné, v porovnaní s predchádzajúcim inzulínom.
Prechod z iných inzulínov
Prechod pacientov na iný typ alebo inú značku inzulínu sa musí uskutočniť za prísnej lekárskej kontroly. Zmeny v sile, značke (výrobcovi), type, pôvode (zvierací inzulín, ľudský inzulín alebo inzulínový analóg) a/alebo spôsobe jeho výroby (rekombinantná DNA oproti inzulínu zvieracieho pôvodu) môžu vyžadovať zmenu dávky. Pacienti prechádzajuci na Levemir z iného typu inzulínu, môžu vyžadovať zmenu dávky oproti pôvodne používaným inzulínom. Ak je potrebná úprava dávky, môže sa vykonať pri prvej dávke, alebo počas prvých týždňov, alebo mesiacov liečby.
Reakcie v mieste podávania
Ako pri liečbe inými inzulínmi, môžu sa objaviť reakcie v mieste podávania injekcie, ktoré sa prejavia bolesťou, začervenaním, žihľavkou, zápalom, podliatinou, opuchom a svrbením. Neustále striedanie miesta podávania injekcie v rámci danej oblasti môže pomôcť redukovať, alebo predchádzať týmto reakciám. Reakcie zvyčajne vymiznú do niekoľkých dní až niekoľkých týždňov. V zriedkavých prípadoch si reakcie v mieste podávania môžu vyžiadať ukončenie liečby liekom Levemir.
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Pacienti musia byť poučení o tom, aby miesto podania injekcie neustále menili, čím sa zníži riziko vzniku lipodystrofie a kožnej amyloidózy. Na miestach s týmito reakciami existuje potenciálne riziko oneskorenej absorpcie inzulínu a zhoršenej kontroly glykémie po podaní inzulínových injekcií.
V prípade náhlej zmeny miesta podania injekcie na nepostihnutú oblasť bol hlásený vznik hypoglykémie. Po zmene miesta podania injekcie z postihnutej oblasti na nepostihnutú oblasť sa odporúča monitorovanie hladiny glukózy v krvi a je možné zvážiť úpravu dávky antidiabetík.
Hypoalbuminémia
Je obmedzené množstvo údajov o pacientoch so závažnou hypoalbuminémiou. Preto sa odporúča dôsledná kontrola týchto pacientov.
Kombinácia lieku Levemir s pioglitazónom
Boli zaznamenané prípady kardiálneho zlyhávania, keď sa užíval pioglitazón v kombinácii s inzulínom, zvlášť u pacientov s rizikovými faktormi pre rozvoj kardiálneho zlyhávania srdca. Na toto sa má pamätať, ak sa uvažuje o liečbe s kombináciou pioglitazónu a lieku Levemir. Ak sa používa táto kombinácia, majú sa u pacientov sledovať príznaky a symptómy zlyhávania srdca, zvýšenie telesnej hmotnosti a edémy. Užívanie pioglitazónu má byť ukončené, ak sa objaví akékoľvek zhoršenie kardiálnych symptómov.
Zamedzenie náhodným zámenám/medikačným chybám
Pacienti musia byť upozornení, aby vždy pred každým injekčným podaním skontrolovali obal inzulínu, aby sa zamedzilo náhodnej zámene lieku Levemir za iné inzulíny.
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
4.5. Liekové a iné interakcie
O mnohých druhoch liekov je známe, že ovplyvňujú metabolizmus glukózy. Látky, ktoré môžu znižovať pacientovu potrebu inzulínu sú nasledovné:
Perorálne antidiabetiká, agonisty GLP-1 receptora, inhibítory monoaminooxidázy (IMAO), betablokátory, inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE), salicyláty, anabolické steroidy a sulfónamidy.
Látky, ktoré môžu zvyšovať pacientovu potrebu inzulínu sú nasledovné:
Perorálne kontraceptíva, tiazidy, glukokortikoidy, tyroidálne hormóny, sympatomimetiká, rastový hormón a danazol.
Betablokátory môžu maskovať príznaky hypoglykémie. Oktreotid/lanreotid môžu znižovať alebo zvyšovať potrebu inzulínu. Alkohol môže zosilňovať alebo znižovať hypoglykemický účinok inzulínu.
4.6. Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Použitie lieku Levemir u gravidných žien s diabetom sa skúmalo v klinickom skúšaní a v prospektívnom neintervenčnom postregistračnom skúšaní bezpečnosti (pozri časť 5.1).
Postmarketingové údaje o gravidných ženách, ktoré užívali Levemir, s viac ako 4 500 výsledkami tehotenstva, nenaznačujú žiadne zvýšené riziko malformačnej alebo feto/neonatálnej toxicity. Počas gravidity je možné zvážiť liečbu liekom Levemir, ak je to klinicky potrebné.
Všeobecne sa odporúča intenzívna kontrola glykémie a jej sledovanie u gravidných žien s diabetom počas gravidity a pri plánovaní gravidity. Potreba inzulínu v prvom trimestri obvykle poklesne a následne sa zvyšuje počas druhého a tretieho trimestra. Po pôrode sa potreba inzulínu obvykle rýchlo vracia na hodnoty pred graviditou.
Dojčenie
Nie je známe, či sa inzulín detemir vylučuje do ľudského mlieka. Žiadne metabolické účinky pri používaní inzulínu detemiru na dojčeného novorodenca/dojča sa neočakávajú, pretože inzulín detemir, ako peptid, sa v ľudskom zažívacom trakte rozštiepi na aminokyseliny.
Môže sa vyžadovať úprava dávky a stravovania u dojčiacich žien.
Fertilita
Štúdie na zvieratách nepreukázali škodlivý účinok na fertilitu.
4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Schopnosť koncentrácie ako aj reakčná schopnosť u pacientov môže byť znížená dôsledkom hypoglykémie. Táto skutočnosť vytvára riziko v situáciách, ktoré si vyžadujú mimoriadnu pozornosť (napr. pri vedení vozidiel alebo pri obsluhe strojov).
Pacienti majú byť poučení o opatreniach, ako zabrániť vzniku hypoglykémie pri vedení vozidiel. Zvlášť dôležité je to u pacientov, ktorí si nedostatočne uvedomujú, alebo si neuvedomujú varovné signály hypoglykémie, alebo ktorí mávajú časté hypoglykémie. V takýchto prípadoch sa má zvážiť vhodnosť vedenia vozidla.
4.8. Nežiaduce účinky
Prehľad bezpečnostného profilu
Nežiaduce účinky spozorované u pacientov používajúcich Levemir sú spôsobené hlavne farmakologickým účinkom inzulínu. Celkové percento liečených pacientov, u ktorých sa očakáva nežiaduca reakcia sa odhaduje na 12 %.
Hypoglykémia je najčastejšie pozorovaný nežiaduci účinok, prosím pozrite si časť 4.8. .Opis vybraných nežiaducich účinkov.
Z klinických skúšaní je známe, že závažná hypoglykémia, definovaná ako požiadavka zásahu tretej strany, sa objavuje približne u 6% pacientov liečených liekom Levemir.
Reakcie v mieste podávania injekcie počas liečby liekom Levemir, sa vyskytli častejšie ako pri liečbe humánnymi inzulínmi. Medzi tieto reakcie patrí bolesť, začervenanie, žihľavka, zápal, podliatina, opuch a svrbenie v mieste podávania injekcie. Väčšina reakcií v mieste podávania injekcie nie je závažných a majú prechodný charakter, t.j., obvykle sa stratia v priebehu pokračujúcej liečby do niekoľkých dní až niekoľkých týždňov.
Na začiatku liečby inzulínom sa môžu objaviť refrakčné poruchy a edémy, tieto reakcie majú obvykle prechodný charakter. Náhle zlepšenie glykémie môže byť spojené s akútnou bolestivou neuropatiou, ktorá je zvyčajne reverzibilná. Intenzifikácia liečby inzulínom s prudkým zlepšením glykemickej kontroly môže byť spojená s prechodným zhoršením diabetickej retinopatie, kým dlhodobé zlepšenie kontroly glykémie znižuje riziko progresie diabetickej retinopatie.
Tabuľkový zoznam nežaducich účinkov
Nežiaduce účinky uvedené nižšie na základe údajov z klinickej štúdie, sú klasifikované podľa MedDRA frekvencie a triedy orgánových systémov. Kategórie frekvencií sú definované podľa nasledovnej konvencie: Veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000); neznáme (nedajú sa odhadnúť z dostupných údajov).
Poruchy imunitného systému | Menej časté – Alergické reakcie, potenciálne alergické reakcie, žihľavka, vyrážka, výsev* |
Veľmi zriedkavé – Anafylaktické reakcie* | |
Poruchy metabolizmu a výživy | Veľmi časté –Hypoglykémia* |
Poruchy nervového systému | Zriedkavé – Periférna neuropatia (bolestivá neuropatia) |
Poruchy oka | Menej časté – Refrakčné poruchy |
Menej časté – Diabetická retinopatia | |
Poruchy kože a podkožného tkaniva |
Menej časté – Lipodystrofia* |
Neznáme – Kožná amyloidóza*† | |
Celkové poruchy a reakcie v mieste podávania |
Časté – Reakcie v mieste podávania injekcie |
Menej časté – Edém |
* pozri časť 4.8 Opis vybraných nežiaducich účinkov
† nežiaduce reakcie z postmarketingových zdrojov
Opis vybraných nežiaducich účinkov
Alergické reakcie, potenciálne alergické reakcie, žihľavka, vyrážka, výsev
Alergické reakcie, potenciálne alergické reakcie, žihľavka, vyrážka a výsev sú menej časté, keď sa Levemir používa v bazál-bolusovom režime. Avšak, keď sa používal v kombinácii s perorálnymi antidiabetikami, tri klinické skúšania ukázali častú frekvenciu (bolo pozorovaných 2,2% alergických reakcií a poteciálne alergických reakcií).
Anafylaktické reakcie
Výskyt generalizovaných hypersenzitívnych reakcií (vrátane generalizovanej kožnej vyrážky, svrbenia, potenia, gastrointestinálnych ťažkostí, angioneurotického edému, ťažkostí s dýchaním, palpitácií a poklesu krvného tlaku) sú veľmi zriedkavé, ale môžu byť potenciálne život ohrozujúce.
Hypoglykémia
Hypoglykémia je najčastejšie pozorovaný nežiaduci účinok. Môže sa objaviť vtedy, keď je dávka inzulínu veľmi vysoká v porovnaní s potrebou inzulínu. Závažná hypoglykémia môže viesť k bezvedomiu a/alebo kŕčom, čoho výsledkom môže byť prechodné alebo trvalé poškodenie funkcií mozgu alebo až smrť. Príznaky hypoglykémie sa objavujú zvyčajne náhle. Môžu zahŕňať studený pot, studenú bledú pokožku, vyčerpanosť, nervozitu alebo triašku, úzkosť, nezvyčajnú únavu alebo slabosť, zmätenosť, problémy s koncentráciou, ospalosť, nadmerný hlad, zmeny videnia, bolesť hlavy, nauzeu, a búšenie srdca.
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Lipodystrofia (vrátane lipohypertrofie, lipoatrofie) a kožná amyloidóza sa môže vyskytnúť v mieste podávania injekcie, čím sa môže oneskoriť lokálna absorpcia inzulínu. Pravidelné striedanie miesta podania injekcie v danej oblasti môže pomôcť pri zmiernení týchto reakcií alebo môže týmto reakciám zabrániť (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Na základe postmarketingových zdrojov a klinických skúšaní, frekvencia, typ a závažnosť nežiaducich účinkov pozorovaných v pediatrickej populácii nenaznačujú žiadne rozdiely vo všeobecných skúsenostiach v porovnaní s bežnou populáciou s diabetom.
Iné osobitné skupiny pacientov
Na základe postmarketingových zdrojov a klinických skúšaní, frekvencia, typ a závažnosť nežiaducich účinkov pozorovaných u starších pacientov a pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pečene, nenaznačujú žiadne rozdiely vo všeobecných skúsenostiach v porovnaní s bežnou populáciou.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v PríloheV.
4.9. Predávkovanie
Špecifiká predávkovania inzulínom nie je možné definovať, hoci sa hypoglykémia môže vyvinúť cez nasledujúce štádiá, ak sú pacientovi podané veľmi vysoké dávky v porovnaní s jeho potrebou:
- V prípade miernej hypoglykémie, je možné pacientovi podať perorálne glukózu alebo potravu obsahujúcu cukor. Preto sa odporúča, aby diabetik mal vždy pri sebe potraviny obsahujúce cukor.
- Pri závažnej hypoglykémii, ak je pacient v bezvedomí, sa mu môže podať intramuskulárne alebo subkutánne glukagón (0,5 až 1 mg) osobou oboznámenou s podávaním injekcie, alebo mu môže podať intravenózne glukózu zdravotnícky pracovník. Ak pacient do 10 až 15 minút nezareagoval na glukagón, musí sa podať intravenózne glukóza. Po nadobudnutí vedomia sa odporúča podať pacientovi perorálne cukor, ako prevenciu proti recidíve.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Lieky používané na liečbu diabetu. Inzulíny a analógy na injekciu, dlhodobo pôsobiace. ATC kód: A10AE05.
Mechanizmus účinku a farmakodynamické účinky
Levemir je rozpustný, dlhodobo pôsobiaci inzulínový analóg s predĺženým účinkom, používaný ako bazálny inzulín.
Účinok lieku Levemir na znižovanie hladiny glukózy je spôsobený uľahčeným vychytávaním glukózy po naviazaní inzulínu na bunkové receptory v svalových a tukových bunkách a súbežnou inhibíciou tvorby glukózy v pečeni.
Ako vyplýva z koeficientov odchýlok (CV) celkového a maximálneho farmakodynamického účinku v Tabuľke 1., časový profil lieku Levemir je štatisticky podstatne menej variabilný a preto predvídateľnejší, ako pre inzulín NPH (Neutrálny Protamín Hagedorn).
Tabuľka 1. Variabilita časového profilu lieku Levemir a inzulínu NPH
Farmakodynamický výsledok | Levemir CV (%) |
Inzulín NPH CV (%) |
AUC GIR,0-24h* | 27 | 68 |
GIR max** | 23 | 46 |
*Plocha pod krivkou** Hodnota dodanej glukózy <0,001 pri všetkých porovnaniach s liekom Levemir
Predĺžený účinok lieku Levemir je spôsobený silným samoviazaním molekúl inzulínu detemiru v mieste podávania injekcie a viazaním albumínu do bočného reťazca mastných kyselín. Inzulín detemir sa dostane do cieľových periférnych tkanív pomalšie ako inzulín NPH. Tieto kombinované mechanizmy predlžovania umožňujú reprodukovateľnejšiu absorpciu a účinok inzulínu detemiru v porovnaní s inzulínom NPH.
Obrázok 1. Účinok lieku Levemir u pacientov s diabetom 1. typu
Doba trvania účinku je do 24 hodín, v závislosti od dávky, ktorá sa podáva raz alebo dvakrát denne.
Pri podávaní dvakrát denne sa stabilizovaný stav dostaví po 2–3 podaných dávkach. Pri dávkach v rozpätí 0,2–0,4 jednotky/kg (U/kg) dosahuje Levemir viac ako 50 % maximálneho účinku v rámci 3–4 hodín a trvá do 14 hodín po podaní dávky.
Pomer dávky z hľadiska farmakodynamickej odpovede (maximálny účinok, doba trvania účinku, celkový účinok) je pozorovateľný po subkutánnom podávaní.
V dlhodobých klinických skúšaniach bola dokázaná nižšia každodenná variabilita v FPG počas liečby s liekom Levemir v porovnaní s NPH inzulínom.
Klinické skúšania u pacientov s diabetom 2. typu, liečených s bazálnym inzulínom v kombinácii s perorálnymi antidiabetikami dokázali, že glykemická kontrola (HbA1c) s liekom Levemir je porovnateľná s NPH inzulínom a s inzulínom glargínom a je spojená s menším nárastom hmotnosti, pozri nižšie uvedenú tabuľku 2. V skúšaní oproti inzulínu glargínu, bolo možné Levemir podávať jedenkrát alebo dvakrát denne, zatiaľ čo inzulín glargín bol podávaný jedenkrát denne, 55% pacientov liečených liekom Levemir ukončilo 52 týždňov liečby s dávkou dvakrát denne.
Tabuľka 2. Zmena telesnej hmotnosti po inzulínovej liečbe
Trvanie skúšania | Levemir jedenkrát denne | Levemir dvakrát denne | NPH inzulín | Inzulín glargín |
20 týždňov | +0,7 kg | +1,6 kg | ||
26 týždňov | +1,2 kg | +2,8 kg | ||
52 týždňov | +2,3 kg | +3,7 kg | +4,0 kg |
Skúšania sledujúce použitie kombinovanej liečby perorálnymi antidiabetikami, s liekom Levemir viedli v 61-65 % k zníženiu rizika nezávažných nočných hypoglykémií v porovnaní s NPH inzulínom.
Prebiehalo otvorené randomizované klinické skúšanie pacientov s diabetom 2. typu nedosahujúcich cieľové hodnoty s perorálnymi antidiabetikami. Skúšanie začalo 12-týždňovou nábehovou fázou s liraglutidom+metformínom, kde 61 % dosiahlo HbA1c <7 %. 39 % pacientov, ktorí nedosiahli cieľové hodnoty, bolo randomizovaných na Levemir jedenkrát denne, alebo pokračovali v liečbe liraglutid+metformín 52 týždňov. Pridanie lieku Levemir zabezpečilo ďalšie zníženie HbA1c z 7,6 % na 7,1 % po 52 týždňoch. Nevyskytli sa žiadne závažnejšie hypoglykémie. Závažná hypoglykémia je definovaná ako epizóda, keď pacient nebol schopný pomôcť si sám a ak bol potrebný glukagón alebo i.v. glukóza. Pozri tabuľku 3.
Tabuľka 3. Údaje z klinického skúšania - Levemir kombinácia s liraglutidom+metformínom
Týždne štúdie | Randomizovaní Levemir + liraglutid + metformín n=160 |
Randomizovaní liraglutid + metformín n=149 |
P-hodnota | |
Priemerná zmena HbA1c voči východiskovej hodnote (%) | 0–26 týždňov | -0,51 | 0,02 | <0,0001 |
0–52 týždňov | -0,50 | 0,01 | <0,0001 | |
Podiel pacientov dosahujúcich HbA1c <7 % (%) | 0–26 týždňov | 43,1 | 16,8 | <0,0001 |
0–52 týždňov | 51,9 | 21,5 | <0,0001 | |
Zmena telesnej hmotnosti voči východiskovej hodnote (kg) | 0–26 týždňov | -0,16 | -0,95 | 0,0283 |
0–52 weeks | -0,05 | -1,02 | 0,0416 | |
Ľahké hypoglykémie (na pacientorok) | 0–26 týždňov | 0,286 | 0,029 | 0,0037 |
0–52 týždňov | 0,228 | 0,034 | 0,0011 |
Uskutočnilo sa 26-týždňové dvojito zaslepené, randomizované klinické skúšanie, aby sa zistila účinnosť a bezpečnosť pridania liraglutidu (1,8 mg) v porovnaní s placebom u pacientov s diabetom 2. typu, ktorí boli nedostatočne kompenzovaní bazálnym inzulínom s metformínom alebo bez metformínu. Dávka inzulínu bola znížená o 20 % u pacientov s východiskovou hodnotou HbA1c ≤ 8,0 %, aby sa minimalizovalo riziko hypoglykémie. Následne bolo pacientom dovolené titrovať dávku inzulínu na hodnotu nie vyššiu, ako bola dávka pred randomizáciou. Levemir bol bazálnym inzulínom pre 33 % (n=147) pacientov (97,3 % užívalo metformín). U týchto pacientov pridanie liraglutidu viedlo k väčšiemu poklesu HbA1c v porovnaní s pridaním placeba (na 6,93 % vs. na 8,24 %), väčšiemu poklesu glukózy v plazme na lačno (na 7,20 mmol/l vs. na 8,13 mmol/l), a väčšiemu poklesu telesnej hmotnosti (-3,47 kg vs. -0,43kg). Východiskové hodnoty týchto parametrov boli podobné v obidvoch skupinách. Pozorovaný počet miernych hypoglykémií bol porovnateľný a neboli pozorované žiadne závažné hypoglykémie ani v jednej skupine.
V dlhodobých skúšaniach sa u pacientov s diabetom 1. typu, dostávajúcich bazál-bolusovú inzulínovú liečbu zlepšila glykémia nalačno pri podávaní lieku Levemir v porovnaní s inzulínom NPH. Glykemická kontrola (HbA1c) pri liečbe liekom Levemir bola porovnateľná s inzulínom NPH, s nižším rizikom nočnej hypoglykémie a bez sprievodného nárastu hmotnosti.
V klinických skúšaniach používajúcich bazál-bolusovú terapiu, boli celkové hodnoty hypoglykémie podobné pri liečbe liekom Levemir aj NPH inzulínom. Analýza nočnej hypoglykémie u pacientov s diabetom 1. typu dokázala podstatne nižšie riziko miernej nočnej hypoglykémie (so schopnosťou samoliečby a potvrdenej hladinou glukózy v kapilárnej krvi, ktorá ak je vyjadrená ako plazmová glukóza je nižšia ako 2,8 mmol/l alebo 3,1 mmol/l) než pri inzulíne NPH, pričom u pacientov s diabetom 2. typu nebol zaznamenaný žiadny rozdiel.
Vznik protilátok bol pozorovaný pri použití lieku Levemir. Avšak sa neukázal žiaden vplyv na glykemickú kontrolu.
Gravidita
V prospektívnom neintervenčnom postregistračnom skúšaní bezpečnosti boli tehotné ženy s diabetom 1. alebo 2. typu vystavené účinku lieku Levemir (n = 727; 680 živo narodených detí) alebo inému bazálnemu inzulínu (n=730; 668 živo narodených detí) sledované z hľadiska výsledkov gravidity.
Nebol pozorovaný žiadny štatisticky významný rozdiel medzi liekom Levemir a inými bazálnymi inzulínmi pre zložky koncového ukazovateľa malformácie (indukovaný potrat v dôsledku veľkých vrodených malformácií, veľkých vrodených malformácií alebo menších vrodených malformácií).
Výsledky skúšania naznačili, že Levemir nie je spojený s nadmerným rizikom nepriaznivých výsledkov gravidity v porovnaní s inými bazálnymi inzulínmi u žien s preexistujúcim diabetom.
V otvorenom randomizovanom kontrolovanom klinickom skúšaní boli gravidné ženy s diabetom 1. typu (n=310) liečené v režime bazál-bolus liekom Levemir (n=152) alebo NPH inzulínom (n=158) ako bazálnym inzulínom, v oboch prípadoch v kombinácii s liekom NovoRapid. Levemir nebol inferiórny voči NPH inzulínu, čo sa týka merania HbA1c v 36. gestačnom týždni (GT), a zníženie priemernej hodnoty HbA1c počas gravidity bolo podobné.
Pediatrická populácia
Účinnosť a bezpečnosť lieku Levemir bola sledovaná v troch randomizovaných kontrolovaných klinických skúšaniach u dospievajúcich a detí (n=1045 celkovo) trvajúcich 12 mesiacov, štúdie zahŕňali celkovo 167 detí vo veku 1–5 rokov. Skúšania dokázali, že glykemická kontrola (HbA1c) pri podávaní lieku Levemir je porovnateľná s NPH inzulínom a inzulínom degludekom, keď sa podáva ako bazál-bolusová liečba, použijúc hranicu noniferiority 0,4%. V skúšaní porovnávajúcom Levemir vs inzulín degludek, bol výskyt hyperglykémií s ketózou signifikantne vyšší pri lieku Levemir, 1,09 prípadov na pacientorok ako pri inzulíne degludeku, 0,68 prípadov na pacientorok. Bol pozorovaný nižší prírastok telesnej hmotnosti (smerodajná odchýlka, telesná hmotnosť korigovaná na pohlavie a vek) pri podávaní lieku Levemir ako pri podávaní NPH inzulínu.
Skúšanie zahŕňajúce deti staršie ako 2 roky bolo predĺžené na ďalších 12 mesiacov (celkovo údaje o liečbe za 24 mesiacov), aby sa posúdila tvorba protilátok pri dlhodobej liečbe liekom Levemir. Po zvýšení protilátok proti inzulínu počas prvého roka, protilátky proti inzulínu klesli počas druhého roka na úroveň mierne vyššiu ako bola úroveň pred začiatkom skúšania. Výsledky ukazujú, že vývoj protilátok nemal negatívny vplyv na glykemickú kontrolu a dávku lieku Levemir.
Údaje o účinnosti a bezpečnosti u dospievajúcich pacientov s diabetom 2. typu boli extrapolované z údajov o deťoch, dospievajúcich a dospelých pacientov s diabetom 1. typu a dospelých pacientov s diabetom 2. typu. Výsledky podporujú použitie lieku Levemir u dospievajúcich pacientov s diabetom 2. typu.
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Maximálna koncentrácia v sére sa dosiahne medzi 6 až 8 hodinami po podaní. Pri podávaní dvakrát denne sa stabilizovaný stav koncentrácie séra dostaví po 2–3 podaných dávkach. Individuálne rozdiely v absorpcii medzi jednotlivými pacientmi sú nižšie pri podávaní lieku Levemir ako pri iných bazálnych inzulínoch.
Úplná biologická dostupnosť inzulínu detemiru pri podávaní podkožne je približne 60 %.
Distribúcia
Zdanlivý objem distribúcie lieku Levemir (približne 0,1 l/kg) naznačuje, že v krvi cirkuluje vysoký podiel inzulínu detemiru.
Výsledky skúšaní viazania proteínov in vitro a in vivo naznačujú, že neexistuje klinicky relevantná interakcia medzi inzulínom detemirom a mastnými kyselinami alebo inými liekmi viažucimi proteín.
Biotransformácia
Rozklad inzulínu detemiru je podobný ako rozklad ľudského inzulínu, žiadne metabolity vzniknuté štiepením nie sú aktívne.
Eliminácia
Konečný polčas premeny po subkutánnom podaní je určený rýchlosťou absorpcie z tkaniva z podkožného tkaniva. Konečný polčas premeny je 5 a 7 hodín, v závislosti od dávky.
Linearita
Úmernosť dávky ku koncentrácii v sére (maximálna koncentrácia, rozsah absorpcie) sa dá pozorovať po subkutánnom podaní v roszahu liečebnej dávky.
Neboli porozované žiadne farmakokinetické alebo farmakodynamické interakcie medzi liraglutidom a liekom Levemir pri podaní jednotlivej dávky lieku Levemir 0,5 jednotky/kg s liraglutidom 1,8 mg v ustálenom stave u pacientov s diabetom 2. typu.
Osobitné skupiny pacientov
Staršie osoby (≥65 rokov)
Nezistil sa žiadny klinicky relevantný rozdiel vo farmakokinetických vlastnostiach lieku Levemir medzi staršími a mladými pacientmi.
Porucha funkcie obličiek a pečene
Nezistil sa žiadny klinicky relevantný rozdiel vo farmakokinetických vlastnostiach lieku Levemir medzi osobami zdravými a osobami s poruchou funkcie obličiek alebo pečene. Keďže neboli vykonané širšie skúšania farmakokinetických vlastností lieku Levemir na týchto skupinách populácie, odporúča sa u týchto pacientov dôsledne kontrolovať glukózu v plazme.
Pohlavie
Nezistili sa žiadne klinicky významné rozdiely medzi pohlaviami vo farmakokinetických vlastnostiach lieku Levemir.
Pediatrická populácia
Farmakokinetické vlastnosti lieku Levemir boli skúmané u malých detí (1–5 rokov), detí (6–12 rokov) a dospievajúcich (13–17 rokov) a porovnané s dospelými s diabetom typu 1. Neboli stanovené žiadne klinicky významné rozdiely vo farmakokinetických vlastnostiach medzi malými deťmi, deťmi, dospievajúcimi a dospelými.
5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity a reprodukčnej toxicity a vývinu nedokázali žiadne osobitné riziko pre ľudí. Údaje o receptorovej afinite a testy in vitro zisťujúce mitogenicitu nedokázali zvýšený mitogénny potenciál v porovnaní s ľudským inzulínom.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
glycerol
fenol
metakrezol
octan zinočnatý
dihydrát hydrogénfosforečnanu sodného
chlorid sodný
kyselina chlorovodíková (na úpravu pH)
hydroxid sodný (na úpravu pH)
voda na injekciu
6.2. Inkompatibility
Látky pridané k lieku Levemir môžu zapríčiniť degradáciu inzulínu detemiru, napr. ak sa pridajú lieky, ktoré obsahujú tioly alebo siričitany. Levemir sa nesmie pridávať do infúznych roztokov. Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi.
6.3. Čas použiteľnosti
Pred otvorením: 30 mesiacov.
Počas používania, alebo keď sa nosí ako rezerva: Tento liek sa môže uchovávať maximálne 6 týždňov.
6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Podmienky uchovánia lieku, pozrite v časti 6.3.
Pred otvorením:
Uchovávajte v chladničke (2°C–8°C). Nie v blízkosti chladiacej jednotky.
Neuchovávajte v mrazničke.
Levemir Penfill
Počas používania, alebo keď sa nosí ako rezerva:
Uchovávajte pri teplote do 30°C. Neuchovávajte v chladničke. Neuchovávajte v mrazničke.
Uchovávajte náplň vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
Levemir FlexPen/Levemir FlexTouch
Počas používania, alebo keď sa nosí ako rezerva: Uchovávajte pri teplote do 30°C. Môže sa uchovávať v chladničke (2°C–8°C). Neuchovávajte v mrazničke.
Na pere ponechajte kryt na ochranu pred svetlom.
Levemir InnoLet
Počas používania, alebo keď sa nosí ako rezerva: Uchovávajte pri teplote do 30°C. Neuchovávajte v chladničke. Neuchovávajte v mrazničke.
Na pere ponechajte kryt na ochranu pred svetlom.
6.5. Druh obalu a obsah balenia
Levemir Penfill
3 ml roztoku v náplni (sklo typu 1) s piestom (brómbutyl) a gumovou zátkou (brómbutyl/polyizoprén). Veľkosť balenia je 1, 5 a 10 náplní. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
Levemir FlexPen
Jednorazové naplnené pero na viac dávok vyrobené z polypropylénu obsahujúce 3 ml roztoku v náplni (sklo typu 1) s piestom (brómbutyl) a gumovou zátkou (brómbutyl/polyizoprén).
Veľkosť balenia je 1 (s ihlami alebo bez ihiel), 5 (bez ihiel) a 10 (bez ihiel) naplnených pier. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
Levemir InnoLet
Jednorazové naplnené pero na viac dávok vyrobené z polypropylénu obsahujúce 3 ml roztoku v náplni (sklo typu 1) s piestom (brómbutyl) a gumovou zátkou (brómbutyl/polyizoprén).
Veľkosť balenia je 1, 5 a 10 naplnených pier. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
Levemir FlexTouch
Jednorazové naplnené pero na viac dávok vyrobené z polypropylénu obsahujúce 3 ml roztoku v náplni (sklo typu 1) s piestom (brómbutyl) a gumovou zátkou (brómbutyl/polyizoprén).
Veľkosť balenia je 1 (s ihlami alebo bez ihiel), 5 (bez ihiel) alebo skupinové balenie 2 x 5 (bez ihiel) naplnených pier s obsahom 3 ml. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Nepoužívajte tento liek, ak spozorujete, že roztok nie je číry, bezfarebný a vodný. Levemir, ktorý bol zmrazený, nesmie byť použitý.
Pacient musí byť poučený o tom, že po každom injekčnom podaní má ihlu zlikvidovať.
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne v súlade s národnými predpismi.
Ihly, náplne a naplnené perá sa nesmú poskytovať iným osobám. Náplň sa nesmie znovu napĺňať.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Novo Nordisk A/S, Novo Allé, DK-2880 Bagsvaerd, Dánsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
Levemir Penfill
EU/1/04/278/001
EU/1/04/278/002
EU/1/04/278/003
Levemir FlexPen
EU/1/04/278/004
EU/1/04/278/005
EU/1/04/278/006
EU/1/04/278/010
EU/1/04/278/011
Levemir InnoLet
EU/1/04/278/007
EU/1/04/278/008
EU/1/04/278/009
Levemir FlexTouch
EU/1/04/278/012
EU/1/04/278/013
EU/1/04/278/014
EU/1/04/278/015
EU/1/04/278/016
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 1. júna 2004
Dátum posledného predĺženia: 16. apríla 2009
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu
Posledná zmena: 13/07/2021