PRÍLOHA Č.1 K ROZHODNUTIU O ZMENE REGISTRÁCIE, EV.Č.0066/2003
Súhrn charakteristických vlastností lieku
1. NÁZOV LIEKU
Pritor 40 mg
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá tableta obsahuje 40 mg telmisartanu.
Pomocné látky, pozri 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Tablety.
Biele,podlhovasté tablety s vyrytým kódom GXEG1.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Liečba esenciálnej hypertenzie.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dospelí
Odporúčaná dávka telmisartanu je 40 mg raz denne. U niektorých pacientov môže byť užitočná denná dávka 20 mg. V prípadoch, keď sa nedosiahnu cieľové hodnoty krvného tlaku sa dávka telmisartanu môže zvýšiť až na 80 mg denne. Alternatívne môže byť telmisartan použitý v kombinácii s thiazidovým typom diuretík ako napr.s hydrochlorotiazidom, kde je väčšie zníženie krvného tlaku s telmisartanom. Maximálny antihypertenzívny účinok sa obvykle dosahuje po 4-8 týždňoch od začiatku liečby (pozri 5.1 Farmakodynamické vlastnosti).
Pacienti s poruchou obličiek
U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek nie je úprava dávkovania potrebná. (pozri 4.4 Špeciálne upozornenia).
Pacienti s poruchou pečene
U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene dávkovanie nesmie prevýšiť 40 mg raz denne. (pozri 4.4 Špeciálne upozornenia).
Starší pacienti
Úprava dávkovania nie je potrebná.
Deti
Bezpečnosť a účinnosť podávania prípravku PRITOR u detí do 18 rokov nie je ustanovená..
4.3 Kontraindikácie
• Precitlivenosť na liečivo alebo na niektorú z pomocných látok. (pozri 6.1 Zoznam pomocných látok)
• 2. a 3. trimester gravidity a laktácia (pozri 4.6 Gravidita a laktácia).
• Biliárne obštrukčné ochorenie
• Ťažké poškodenie funkcie pečene
• Ťažké poškodenie funkcie obličiek(klírens kreatinínu < 30ml/min)
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Poškodenie funkcie pečene:
Pritor sa nesmie podávať pacientom s cholestázou, biliárnymi obštrukčnými chorobami alebo závažnou hepatálnou insuficienciou (pozri 4.3. Kontraindikácie), pretože telmisartan je vylučovaný predovšetkým žlčou. U týchto pacientov je možné očakávať znížený hepatálny klírens telmisartanu. Telmisartan sa môže s opatrnosťou podávať iba u pacientov s mierne až stredne poškodenou funkciou pečene.
Renovaskulárna hypertenzia:
Existuje zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie, resp. stenózou artérie jedinej funkčnej obličky v prípade, že sú liečení liekmi, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém.
Poškodenie funkcie obličiek a transplantácia obličky:
Pritor sa nesmie používať u pacientov s ťažkým poškodením obličiek (klírens kreatinínu < 30ml/min.) (pozri 4.3 Kontraindikácie). V prípade, že sa Pritor aplikuje pacientom s poškodenými renálnymi funkciami, odporúča sa pravidelné sledovanie sérových hladín draslíka a kreatinínu. U pacientov po transplantácii obličky neexistujú žiadne skúsenosti týkajúce sa aplikácie Pritoru.
Deplécia intravaskulárneho objemu:
Symptomatická hypotenzia, predovšetkým po prvej dávke, sa môže objaviť u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu a / alebo sodíka spôsobeného silnou diuretickou liečbou, diétnym obmedzením príjmu soli, hnačkou, resp. vracaním. Takéto stavy sa majú upraviť ešte pred aplikáciou Pritoru. Deplécia intravaskulárneho objemu a / alebo sodíka sa má upraviť pred aplikáciou Pritoru.
Ostatné stavy so stimuláciou renín-angiotenzín-aldosterónového systému:
U pacientov, kde vaskulárny tonus a renálne funkcie závisia predovšetkým na aktivite renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napr. pacienti so závažným kongestívnym srdcovým zlyhávaním, resp. na podklade renálneho ochorenia, vrátane stenózy renálnej artérie) bola liečba s inými liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém, spojená s akútnou hypotenziou, hyperazotémiou, oligúriou, resp. ojedinele s akútnym renálnym zlyhaním.
Primárny aldosteronizmus:
Pacienti s primárnym aldosteronizmom obyčajne nebudú odpovedať na antihypertenzívne látky pôsobiace cez inhibíciu renín-angiotenzínového systému. Z tohoto dôvodu sa u týchto pacientov použitie telmisartanu neodporúča.
Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia:
Podobne, ako pri iných vazodilatanciách, pacientom s aortálnou a mitrálnou stenózou, resp. s obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou treba venovať zvláštnu pozornosť.
Elektrolytová nerovnováha: Hyperkaliémia
Počas liečby inými liekmi, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, sa môže objaviť hyperkaliémia, a to predovšetkým v prípadoch poškodenia funkcie obličiek a / alebo srdcového zlyhávania a diabetes mellitus. U rizikových pacientov sa odporúča adekvátne sledovanie sérového kália.
Na základe skúseností s používaním iných liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzínový systém, ich súčasné užívanie s kálium šetriacimi diuretikami, náhradami kália, soľnými náhradami obsahujúcimi kálium, resp. inými liekmi, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka
(heparín a pod.), môže viesť k zvýšeniu hladiny kália, a preto sa majú spolu s Pritorom podávať opatrne (pozri časť 4.5 Liekové a iné interakcie).
Sorbitol:
Odporúčaná denná dávka 40 mg tabliet Pritoru obsahuje 169 mg sorbitolu. Pritor preto nie je vhodný pre pacientov s vrodenou intoleranciou fruktózy.
Ostatné:
Ako je možné pozorovať u inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu, telmisartan a iní antagonisti angiotenzínu sú jednoznačne menej účinné v znižovaní tlaku krvi u čiernej rasy, než u ostatných. Možno je to spôsobené u hypertonikov tejto rasy vyššou prevalenciou stavov s nízkym renínom.
Ako i pri iných antihypertenzívnych látkach, výrazné zníženie tlaku krvi u pacientov s ischemickou kardiopatiou alebo s ischemickým kardiovaskulárnym ochorením môže viesť k infarktu myokardu, alebo k náhlej cievnej mozgovej príhode.
4.5 Liekové a iné interakcie
Lítium:
Počas súčasného podávania lítia spolu s inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu sa popisovalo reverzibilné zvýšenie sérových koncentrácií lítia a jeho toxicita. Veľmi zriedkavé prípady sa popísali s antagonistami receptoru angiotenzínu II. Pri súčasnom podávaní lítia a Pritoru je potrebná opatrnosť. Ak sa dokáže, že táto kombinácia je nevyhnutná, počas súčasného podávania sa odporúča sledovanie hladín lítia v sére.
Lieky, ktoré môžu zvýšiť hladiny draslíka a vyvolať hyperkaliémiu (napr. inhibítory ACE, diuretiká šetriace kálium, doplnkové prípravky obsahujúce draslík alebo náhrady soli obsahujúce draslík, cyklosporín, alebo iné lieky ako heparín sodný): Ak sa tieto lieky majú predpísať s telmisartanom, odporúča sa sledovanie plazmatických hladín draslíka. Na základe skúseností s použitím iných liekov, ktoré otupujú renín-angiotenzínový systém, môže súčasné použite vyššie uvedených liekov viesť k zvýšeniu hladín draslíka v sére (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).
Zložky, ktoré boli študované vo farmakokinetických pokusoch zahŕňajú digoxín, warfarín, hydrochlorotiazid, glibenklamid, ibuprofén, paracetamol a amlodipín. Pretože pri digoxíne sa pozorovalo 20% zvýšenie strednej plazmatickej koncentrácie digoxínu (v jednom prípade 39%), je potrebné zvážiť sledovanie plazmatických hladín digoxínu.
Telmisartan môže zvýšiť hypotenzívny účinok iných antihypertenzívnych látok. Iné, klinicky významné interakcie sa nepozorovali.
Na základe farmakologických vlastností nasledujúcich liekov je možné predpokladať potenciáciu hypotenzívnych účinkov všetkých antihypertenzívnych látok, vrátane telmisartanu: baklofen, amifostín. Okrem toho môže ortostatickú hypotenziu zosilniť alkohol, barbituráty, narkotiká alebo antidepresíva.
Pri súčasnom podaní s telmisartanom má metabolit simvastatínu (kyselina simvastatinová) nízke zvýšenie Cmax (o faktor v hodnote 1,34) a rýchlejšiu elimináciu.
4.6 Gravidita a laktácia
Podávanie v gravidite (pozri časť 4.3 Kontraindikácie):
Nie sú dostatočné údaje o užívaní telmisartanu v gravidite. Štúdie na živočíchoch nepreukázali teratogénny účinok, ale fetotoxický. Preto ako predbežné opatrenie by sa telmisartan nemal podávať počas prvého trimestra gravidity. Pri plánovanej gravidite sa má vopred prejsť na vhodnú alternatívnu liečbu.
V druhom a treťom trimestri, látky, ktoré priamo pôsobia na renín-angiotenzín-aldosterónový systém môžu spôsobiť poškodenia a dokonca až smrť vyvíjajúceho sa plodu (pozri časť 5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti), preto je telmisartan kontraindikovaný v druhom a treťom trimestri gravidity. V prípade diagnostikovania gravidity sa má, čo možno najskôr podávanie telmisartanu prerušiť.
Podávanie počas laktácie (pozri časť 4.3 Kontraindikácie.):
Telmisartan je počas laktácie kontraindikovaný pretože sa nevie, či sa vylučuje do materského mlieka.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Avšak, pri riadení vozidla, resp. pri práci so strojmi treba mať na mysli, že sa občas pri užívaní antihypertenzív môžu vyskytnúť závraty alebo ospalosť.
4.8 Nežiaduce účinky
Celková incidencia nežiadúcich účinkov, ktorá sa pri telmisartane (41,4%) popisovala bola zvyčajne porovnateľná s placebom (43,9%) v placebom kontrolovaných štúdiách. Incidencia nežiaducich účinkov nebola závislá od dávkovania a nezistila sa žiadna korelácia s pohlavím, vekom alebo rasou pacientov.
Nižšie uvedené nežiaduce liekové reakcie boli zozbierané zo všetkých klinických štúdií, v ktorých bolo telmisartanom liečených 5788 hypertenzívnych pacientov.
Nežiaduce účinky boli klasifikované podľa frekvencie s použitím nasledujúceho pravidla: veľmi časté (> 1/10); časté (> 1/100, <1/10), menej časté (> 1/1000,<1/100), zriedkavé (>1/10 000, <1/1000), veľmi zriedkavé (<1/10 000).
Telo ako celok:
Časté: Bolesti chrbta (napr. ischias), bolesti na hrudníku, symptómy podobné chrípke, príznaky infekcie (napr. infekcie močových ciest vrátane cystitídy)
Menej časté: Zmenené videnie, zvýšené potenie
Centrálny a periférny nervový systém:
Menej časté: Vertigo
Gastrointestinálny systém:
Časté: Abdominálna bolesť, hnačka, dyspepsia, tráviace ťažkosti
Menej časté: Sucho v ústach, plynatosť
Muskuloskeletálny systém:
Časté: Artralgia, kŕče v nohách alebo bolesť nôh, myalgia
Menej časté: Symptómy podobné tenditínide.
Psychický systém:
Menej časté: Úzkosť
Dýchací systém:
Časté: Infekcie horných dýchacích ciest vrátane faryngitídy a sinusitídy
Systém kože a pridružených častí:
Časté: Kožné ochorenia ako ekzém
Okrem toho, od uvedenia telmisartanu na trh boli vzácne hlásené prípady erytému, pruritu, mdloby, insomnie, depresie, žalúdočnej nevoľnosti, dávenia, hypotenzie, bradykardie, tachykardie, dyspnoe, eozinofílie, trombocytopénie, slabosti a nedostatočného účinku.
Tak ako s inými antagonistami angiotenzínu II ,sa popísali ojedinelé prípady angioedému, urtikárie a ďalšie podobné stavy.
Laboratórne nálezy
Málokedy sa pozoroval pokles hemoglobínu alebo zvýšenie hladiny kyseliny močovej, ktoré sa vyskytli častejšie počas liečby telmisartanom než pri placebe. Počas liečby telmisartanom sa pozorovalo zvýšenie hladiny kreatinínu alebo hepatálnych enzýmov, ale tieto zmeny v laboratórnych nálezoch sa vyskytli s podobnou alebo ešte nižšou frekvenciou ako pri placebe.
4.9 Predávkovanie
Neboli hlásené žiadne prípady predávkovania. Najpravdepodobnejšie prejavy predávkovania telmisartanom sú hypotenzia a tachykardia; môže sa objaviť aj bradykardia. Telmisartan nie je možné odstrániť hemodialýzou. Pacienti musia byť dôsledne monitorovaní a liečba má byť symptomatická a podporná. Liečba závisí od času užitia a závažnosti symptómov. Navrhované opatrenia zahŕňajú vyvolanie dávenia a/alebo výplach žalúdka. V liečbe predávkovania môže byť užitočné aktívne uhlie. Hladiny elektrolytov a kreatinínu v sére majú byť pravidelne sledované. Pokiaľ dôjde k hypotenzii, pacienta je potrebné uložiť do polohy v ľahu na chrbte a majú sa mu urýchlene podať soli a doplniť intravaskulárny objem.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Antagonista angiotenzínu II, ATC kód: C09CA07.
Telmisartan je perorálne účinný a špecifický angiotenzín II receptorový ( typ AT1 ) antagonista. Telmisartan vytesňuje angiotenzín II s veľmi vysokou afinitou k svojim väzobným miestam z AT1 receptorových subtypov, ktoré sú zodpovedné za známe účinky angiotenzínu II. Telmisartan sa neprejavuje žiadnymi, ani parciálnymi agonistickými účinkami na AT1 receptor. Telmisartan sa selektívne viaže na AT1 receptor. Táto väzba je dlhotrvajúca. Telmisartan nevykazuje afinitu k iným receptorom, vrátane AT2 a iných menej charakterizovaných AT receptorov. Funkčná úloha týchto receptorov nie je známa a nie je známy ani účinok ich možnej hyperstimulácie angiotenzínom II, ktorého hladiny sa telmisartanom zvyšujú. Plazmatické hladiny aldosterónu sa telmisartanom znižujú. Telmisartan neinhibuje humánny plazmatický renín, ani neblokuje iónové kanály. Telmisartan neinhibuje angiotenzín konvertujúci enzým (kinázu II),enzým, ktorý tiež degraduje bradykinín. Preto sa nepredpokladá, že by potencioval nežiaduce účinky spôsobené bradykinínom.
U človeka dávka 80 mg telmisartanu takmer úplne inhibuje zvýšenie tlaku krvi evokovaného angiotenzínom II. Inhibičný účinok pretrváva viac ako 24 h a je stále merateľný až do 48 h.
Po prvej dávke telmisartanu sa antihypertenzívny účinok postupne stáva evidentným do 3 h. Maximálna redukcia krvného tlaku sa obyčajne dosahuje po 4 až 8 týždňoch od začiatku liečby a počas dlhodobej liečby pretrváva.
Antihypertenzívny účinok konštantne pretrváva viac ako 24 h po podaní dávky, a to i vrátane posledných 4 h pred podaním nasledujúcej dávky, čo sa zistilo ambulantnými meraniami krvného tlaku. Potvrdilo sa to i pomermi poklesu k peaku zodpovedajúcim viac ako 80 %, čo sa pozorovalo v placebom kontrolovaných klinických štúdiách po dávkach 40 a 80 mg telmisartanu.
Existuje tu očividná tendencia vzťahu dávky a času potrebného na návrat systolického tlaku krvi do pôvodného stavu. Údaje týkajúce sa v tomto ohľade diastolického tlaku sú rozporné.
U pacientov s hypertenziou telmisartan redukuje rovnako systolický aj diastolický tlak krvi, a to bez ovplyvnenia pulzu. To, ako prispieva diuretický a natriuretický účinok lieku k jeho hypotenzívnej aktivite treba ešte sformulovať. Antihypertenzívny účinok telmisartanu je porovnateľný s látkami patriacimi do iných skupín antihypertenzívnych liekov (to sa demonštrovalo v klinických štúdiach porovnávajúcich telmisartan s amlodipínom, atenololom, enalaprilom, hydrochlorotiazidom a lisinoprilom).
Po náhlom ukončení liečby telmisartanom sa krvný tlak postupne vracia na hodnoty pred liečbou, a to počas obdobia niekoľkých dní, bez známok rebound hypertenzie.
V klinických skúškach, ktoré priamo porovnávali dve antihypertenzívne terapie bola incidencia suchého kašľa u pacientov liečených telmisartanom signifikantne nižšia ako u tých, ktorí boli liečení inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu.
Výhodné účinky telmisartanu na mortalitu a kardiovaskulárnu morbiditu v súčasnosti nie sú známe.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia:
Absorpcia telmisartanu je rýchla, hoci jeho množstvo, ktoré sa absorbuje, je variabilné. Stredná absolútna biologická dostupnosť telmisartanu je približne 50 %.
Ak sa telmisartan podáva spolu s jedlom, redukcia plochy pod časovou krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC0-?) telmisartanu sa mení od približne 6 % (dávka 40 mg) po približne 19 % (dávka 160 mg). Do 3 h po podaní sú plazmatické koncentrácie podobné, bez ohľadu na to, či sa telmisartan podáva nalačno, alebo spolu s jedlom.
Pri malej redukcii v AUC sa nepredpokladá, že by spôsobila aj zníženie terapeutickej účinnosti.
Medzi dávkami a plazmatickými hladinami neexistuje lineárny vzťah. Cmax a v menšom rozsahu i AUC sa pri dávkach nad 40 mg zvyšujú disproporcionálne.
Pozorovali sa rozdiely v plazmatických koncentráciách podľa pohlavia. U žien je, v porovnaní s mužmi, Cmax približne trikrát vyššie a AUC približne dvakrát vyššie.
Distribúcia:
Telmisartan sa z veľkej časti viaže na plazmatické proteíny ( > 99,5% ), najmä na albumín a alfa-1 kyslý glykoproteín. Stredný stály distribučný objem (Vdss) je približne 500 l.
Metabolizmus:
Telmisartan je metabolizovaný konjugáciou na glukuronid. U konjugátu sa nezistila žiadna farmakologická aktivita.
Eliminácia:
Telmisartan je charakterizovaný farmakokinetikou bioexponenciálneho rozpadu s konečným polčasom eliminácie viac ako 20 h. Maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) a v menšej miere i plocha pod časovou krivkou plazmatickej koncentrácie sa zvyšujú disproporcionálne s dávkou. Neexistujú žiadne dôkazy o klinicky významnej akumulácii telmisartanu pri jeho odporúčanom dávkovaní. Plazmatické koncentrácie boli u žien vyššie ako u mužov, a to bez významného ovplyvnenia účinnosti.
Po perorálnom (a intravenóznom) podaní sa telmisartan takmer výhradne vylučuje stolicou, najmä ako nezmenená zložka. Kumulatívne vylučovanie močom je menšie ako 1% dávky. Celkový plazmatický klírens (Cltot) je v porovnaní s hepatálnym krvným prietokom ( približne 1500 ml/min ) vysoký ( približne 1000 ml/min ).
Špeciálne skupiny pacientov
Geriatrickí pacienti:
Farmakokinetika telmisartanu sa u mladých a starých pacientov nelíši.
Pacienti s poškodením funkcie obličiek:
U pacientov s renálnou insuficienciou na dialýze sa pozorovali nižšie plazmatické koncentrácie. Telmisartan sa pevne viaže na plazmatické proteíny v insuficientných obličkách a dialýzou sa odstrániť nemôžu. Polčas eliminácie u pacientov s poškodením renálnych funkcií nie je zmenený.
Pacienti s poškodením funkcie pečene:
Farmakokinetické štúdie u pacientov s hepatálnym poškodením dokázali zvýšenie v absolútnej biologickej dostupnosti až na takmer 100%. Polčas eliminácie u pacientov s hepatálnym poškodením nie je zmenený.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
V predklinických štúdiách bezpečnosti s normotenznými zvieratami dávky porovnateľné s klinickými terapeutickými dávkami vyvolali zníženie parametrov červených buniek (erytrocyty,hemoglobín,hematokrit)a zmeny v renálnej hemodynamike (zvýšenie krvnej urey a kreatinínu) ako aj zvýšenie sérového draslíka. U psov sa pozorovala renálna tubulárna dilatácia a atrofia. U potkanov a psov sa tiež zaznamenalo poškodenie žalúdočnej mukózy (erózie, ulcerácie, resp. zápalové zmeny). Týmto farmakologicky navodeným nežiaducim účinkom, známym z predklinických štúdií s inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu a rovnako i s antagonistami angiotenzínu II, sa predchádzalo perorálnym nahrádzaním fyziologickým roztokom. U oboch druhov sa pozorovala zvýšená aktivita plazmatického renínu a hypertrofia / hyperplázia renálnych juxtaglomerulárnych buniek. Tieto zmeny, a tak isto účinky všetkých inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu a iných antagonistov angiotenzínu II neprejavujú klinickú významnosť.
Nie je dokázaný teratogénny účinok, ale štúdie na zvieratách poukazujú na určitý rizikový potenciál telmisartanu na postnatálny vývoj ich potomstva: nižšia hmotnosť, oneskorené otváranie očí, vyššia mortalita.
V štúdiách in vitro sa nedokázala žiadna mutagenicita a významná klastogénna aktivita a u potkanov a myší sa nedokázala ani žiadna karcinogenicita.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Hydroxid sodný
Povidón
Meglumín
Sorbitol
Magnéziumstearát
6.2 Inkompatibility
Neuvádza sa.
6.3 Čas použiteľnosti
4 roky
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte v pôvodnom balení.Chrániť pred vlhkosťou.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
14 tabliet
28 tabliet
56 tabliet
98 tabliet
280 tabliet
Blistre polyamid/ hliník/PVC.
28 x 1 tablety
Polyamid/hliník/PVC blister s perforáciou, umožňujúci oddelenie jednotlivej dávky.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.
6.6 Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Glaxo Group Ltd
Greenford
Middlesex, UB6 0NN
Veľká Británia
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
58/0166/99-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIE REGISTRÁCIE
27.10.1999
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Október 2003
