Raxone 150 mg tbl flm (fľ.HDPE) 1x180 ks

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

▼ Tento liek je predmetom ďalšieho monitorovania. To umožní rýchle získanie nových informácií o bezpečnosti. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie. Informácie o tom, ako hlásiť nežiaduce reakcie, nájdete v časti 4.8.

1. NÁZOV LIEKU

Raxone 150 mg filmom obalené tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 150 mg idebenónu.

Pomocné látky so známym účinkom

Každá filmom obalená tableta obsahuje 46 mg laktózy (vo forme monohydrátu) a 0,23 mg farbiva nazývaného oranžová žlť FCF (E110).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta.

Oranžová okrúhla bikonvexná filmom obalená tableta s priemerom 10 mm, s vyrytým číslom „150“ na jednej strane.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liek Raxone je indikovaný na liečbu poruchy zraku dospievajúcim a dospelým pacientom s Leberovou hereditárnou optickou neuropatiou (LHON) (pozri časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liečbu má začať a sledovať lekár, ktorý má skúsenosti s LHON.

Dávkovanie

Odporúčaná dávka idebenónu je 900 mg/deň (300 mg užívaných 3-krát denne).

Údaje týkajúce sa nepretržitej liečby idebenónom trvajúcej až 24 mesiacov sú dostupné ako súčasť prebiehajúceho, otvoreného klinického skúšania kontrolovaného prirodzeným priebehom ochorenia (pozri časť 5.1).

Špeciálne populácie

Staršie osoby

U starších pacientov nie je pri liečbe LHON potrebná úprava dávkovania.

Porucha funkcie pečene a obličiek

Pacienti s poruchou funkcie pečene alebo obličiek boli skúmaní. Nie je však možné poskytnúť žiadne špecifické odporúčania ohľadne dávkovania. Pri liečbe pacientov s poruchou funkcie pečene alebo obličiek je potrebné postupovať obozretne, pretože nežiaduce udalosti viedli k dočasnému prerušeniu liečby alebo ukončeniu liečby (pozri časť 4.4).

Keďže chýbajú dostatočné klinické údaje, u pacientov s poruchou funkcie obličiek sa má postupovať obozretne.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť lieku Raxone u pacientov s LHON mladších ako 12 rokov neboli stanovené. Údaje, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, sú opísané v častiach 5.1 a 5.2, ohľadne dávkovania však nie je možné poskytnúť žiadne odporúčania.

Spôsob podávania

Raxone filmom obalené tablety sa majú prehltnúť celé a zapiť vodou. Tablety sa nemajú lámať ani žuvať. Liek Raxone sa má podávať s jedlom, pretože jedlo zvyšuje biologickú dostupnosť idebenónu.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Sledovanie

Pacienti majú byť pravidelne sledovaní podľa miestnej klinickej praxe.

Porucha funkcie pečene alebo obličiek

Pri predpisovaní lieku Raxone pacientom s poruchou funkcie pečene alebo obličiek je potrebné postupovať obozretne. U pacientov s poruchou funkcie pečene sa hlásili nežiaduce udalosti, ktoré viedli k dočasnému prerušeniu liečby alebo k ukončeniu liečby.

Chromatúria

Metabolity idebenónu sú farebné a môžu zapríčiniť chromatúriu, t.j. červenohnedé zafarbenie moču. Tento účinok je neškodný, nesúvisí s hematúriou a nevyžaduje si zmenu dávky alebo ukončenie liečby. Je však potrebné postupovať obozretne a zaistiť, aby chromatúria nemaskovala zmeny zafarbenia moču z iných dôvodov (napr. z dôvodu poruchy obličiek alebo krvi).

Laktóza

Liek Raxone obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať liek Raxone.

Oranžová žlť

Liek Raxone obsahuje farbivo oranžovú žlť (E110), ktoré môže vyvolať alergické reakcie.

4.5 Liekové a iné interakcie

Z údajov z in vitro štúdií vyplynulo, že idebenón a jeho metabolit QS10 nemajú vplyv na systémovú inhibíciu izoforiem cytochrómu P450 CYP1A2, 2B6, 2C8, 2C9, 2C19, 2D6 a 3A4 v klinicky významných koncentráciách idebenónu alebo QS10. Okrem toho sa nepozorovala indukcia CYP1A2, CYP2B6 ani CYP3A4.

In vivo je idebenón slabým inhibítorom CYP3A4. Z údajov štúdie liekových interakcií zahŕňajúcej 32 zdravých dobrovoľníkov vyplýva, že v prvý deň perorálneho podávania idebenónu v dávke 300 mg t.i.d. sa metabolizmus midazolamu, substrátu CYP3A4, nezmenil, keď sa obidva lieky podávali spolu. Po opakovanom podávaní sa Cmax midazolamu zvýšila o 28 % a AUC sa zvýšila o 34 %, keď sa midazolam podával v kombinácii s idebenónom v dávke 300 mg t.i.d. Substráty CYP3A4, o ktorých je známe, že majú úzky terapeutický index, ako je alfentanil, astemizol, terfenadín, cisaprid, cyklosporín, fentanyl, pimozid, chinidín, sirolimus, takrolimus alebo ergotové alkaloidy (ergotamín, dihydroergotamín), sa preto majú podávať obozretne u pacientov užívajúcich idebenón.

Idebenón môže inhibovať P-glykoproteín (P-gp) s možným zvýšením expozície napr. dabigatran etexilátu, digoxínu alebo aliskirénu. Tieto lieky je potrebné podávať opatrne u pacientov užívajúcich idebenón. Idebenón nie je substrátom pre P-gp in vitro.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Bezpečnosť idebenónu u gravidných žien nebola stanovená. Zo štúdie na zvieratách nevyplývajú priame alebo nepriame škodlivé účinky vzhľadom na reprodukčnú toxicitu. Idebenón sa má podávať gravidným ženám alebo ženám vo fertilnom veku, ktoré môžu otehotnieť, len ak sa usúdi, že prínos terapeutického účinku preváži akékoľvek potenciálne riziko.

Dojčenie

Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje u zvierat preukázali vylučovanie idebenónu do mlieka (pre podrobné informácie pozri 5.3). Riziko u dojčiat nemôže byť vylúčené. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečbu liekom Raxone, sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita

K dispozícii nie sú žiadne údaje o vplyve expozície idebenónu na fertilitu človeka.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Raxone nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Zhrnutie bezpečnostného profilu

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie na idebenón sú mierna až stredne závažná hnačka (ktorá si zvyčajne nevyžaduje ukončenie liečby), nazofaryngitída, kašeľ a bolesť chrbta.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Ďalej sú v tabuľke uvedené nasledujúce nežiaduce reakcie, ktoré sa vyskytli v klinických skúšaniach zahŕňajúcich pacientov s LHON, alebo ktoré boli hlásené po uvedení lieku na trh v iných indikáciách. Zoskupenia frekvencií sú definované podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), neznáme (z dostupných údajov).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

V štúdiách RHODOS, LEROS a PAROS nebol hlásený žiadny prípad predávkovania. V klinických štúdiách boli podávané dávky až 2 250 mg/deň s bezpečnostným profilom, ktorý sa zhodoval s profilom uvedeným v časti 4.8.

Pre idebenón neexistuje žiadne konkrétne antidotum. V prípade potreby sa má poskytnúť podporná symptomatická liečba.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antidepresíva, Iné psychostimulanciá a nootropiká; ATC kód: N06BX13

Mechanizmus účinku

Idebenón, benzochinón s krátkym reťazcom, je antioxidant, o ktorom sa predpokladá, že za experimentálnych podmienok deficiencie komplexu I je schopný prenášať elektróny priamo do komplexu III mitochondriálneho reťazca na prenos elektrónov, čím sa obíde komplex I a obnoví vytváranie bunkovej energie (ATP). Idebenón môže v prípade LHON podobným spôsobom prenášať elektróny priamo do komplexu III reťazca na prenos elektrónov, čím sa obíde komplex I, ktorý je ovplyvnený všetkými tromi primárnymi mutáciami mtDNA spôsobujúcimi LHON, a obnoví sa vytváranie ATP v bunke.

Podľa tohto biochemického spôsobu účinku idebenón môže u pacientov s LHON reaktivovať životaschopné, ale neaktívne gangliové bunky sietnice (RGC). V závislosti od času nástupu symptómov a pomeru buniek RGC, ktoré už sú postihnuté, idebenón môže podporiť obnovu zraku u pacientov, ktorí zrak stratili.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Klinická bezpečnosť a účinnosť idebenónu v prípade LHON boli hodnotené v jednej dvojito zaslepenej randomizovanej štúdii kontrolovanej placebom (RHODOS). Dlhodobá účinnosť a bezpečnosť sa skúmali v otvorenej štúdii po schválení lieku (LEROS). Dlhodobá bezpečnosť sa skúmala v neintervenčnej štúdii bezpečnosti po uvedení lieku na trh (PAROS).

Do štúdie RHODOS bolo zaradených 85 pacientov s LHON vo veku 14 - 66 rokov, ktorí mali niektorú z 3 primárnych mutácií mtDNA (G11778A, G3460A alebo T14484C), u ktorých ochorenie trvalo maximálne 5 rokov. Pacienti dostávali počas 24 týždňov (6 mesiacov) buď liek Raxone v dávke 900 mg/deň alebo placebo. Liek Raxone sa podával vždy s jedlom v troch dávkach po 300 mg denne.

Primárny koncový bod „najlepšia obnova zrakovej ostrosti (VA- visual acuity)“ bol definovaný ako výsledok najpozitívnejšieho zlepšenia VA v 24. týždni oproti začiatku na základe grafov ETDRS. Hlavný sekundárny koncový bod „zmena najlepšej VA“ bol meraný ako rozdiel medzi najlepšou VA na ľavom alebo na pravom oku v 24. týždni oproti začiatku (tabuľka 1).

Tabuľka 1: RHODOS: Najlepšia obnova VA a zmena najlepšej VA v 24. týždni oproti začiatku

Analýza podľa zmiešaného modelu opakovaných meraní

U jedného pacienta v skupine dostávajúcej placebo sa na začiatku zaznamenala priebežná spontánna obnova zraku. Vylúčenie tohto pacienta zo štúdie viedlo k podobným výsledkom ako v skupine pacientov ITT; rozdiel medzi skupinou užívajúcou idebenón a skupinou dostávajúcou placebo bol podľa očakávaní trochu výraznejší

*logMAR – logaritmus minimálneho uhla rozlíšenia (Logaritmus minimum Angle of Resolution)

Na základe vopred špecifikovanej analýzy v štúdii RHODOS bol stanovený pomer pacientov s VA na začiatku ≤ 0,5 logMAR, u ktorých sa VA zhoršila na ≥ 1,0 logMAR. V tejto malej podskupine pacientov (n=8) sa nezhoršil zrak žiadnemu zo 6 pacientov v skupine užívajúcej idebenón na ≥ 1,0 logMAR, zatiaľ čo takéto zhoršenie sa prejavilo u 2 pacientov z 2 v skupine dostávajúcej placebo.

V pozorovacej nadväzujúcej štúdii RHODOS, v rámci ktorej sa uskutočnila jednorazová kontrola, z hodnotení VA u 58 pacientov získaných priemerne 131 týždňov po ukončení liečby vyplynulo, že účinok lieku Raxone sa môže zachovať.

V rámci štúdie RHODOS sa uskutočnila analýza post-hoc reakcií na liečbu a hodnotil sa v nej podiel pacientov, ktorí preukazovali klinicky významnú obnovu VA oproti začiatku aspoň na jednom oku, definovanú buď ako: (i) zlepšenie VA od neschopnosti prečítať jedno písmeno k schopnosti prečítať najmenej 5 písmen na grafe ETDRS; alebo (ii) zlepšenie VA najmenej o 10 písmen na grafe ETDRS. Výsledky sú uvedené v tabuľke 2 vrátane podporných údajov od 62 pacientov s LHON, ktorí užívali liek Raxone v rámci programu rozšíreného prístupu (EAP), a od 94 neliečených pacientov v rámci prieskumu záznamov prípadov (CRS).

Tabuľka 2: Pomer pacientov s klinicky významnou obnovou VA po 6 mesiacoch oproti začiatku

Počet pacientov reagujúcich na liečbu v programe EAP sa zvyšoval s dlhším trvaním liečby, a to z 19 pacientov zo 62 (30,6 %) 6 mesiacov od začiatku liečby na 17 pacientov zo 47 (36,2 %) 12 mesiacov od začiatku liečby.

Štúdia LEROS: do tejto otvorenej štúdie bolo zaradených celkom 199 pacientov s LHON. Viac ako polovica pacientov (112 [56,6 %]) mala mutáciu G11778A, zatiaľ čo 34 (17,2 %) malo mutáciu T14484C a 35 (17,7 %) malo mutáciu G3460A. Priemerný vek na začiatku štúdie bol 34,2 rokov. Pacienti dostávali liek Raxone v dávke 900 mg/deň počas 24 mesiacov. Liek Raxone sa podával v 3 dávkach po 300 mg denne, vždy s jedlom.

Primárny koncový bod v štúdii LEROS bol podiel očí, pre ktoré sa dosiahol klinicky významný prínos (Clinically Relevant Benefit, CRB) (to znamená, pri ktorých došlo ku klinicky relevantnej obnove [Clinically Relevant Recovery, CRR] VA oproti začiatku alebo klinicky významnej stabilizácii [Clinically Relevant Stabilization, CRS]) v 12. mesiaci u pacientov, ktorí začali liečbu liekom Raxone ≤ 1 rok po objavení príznakov v porovnaní s očami pacientov z externej, prirodzene prebiehajúcej (Natural History, NH) kontrolnej skupiny. CRB sa pozoroval pri 42,3 % očí pacientov v štúdii LEROS oproti 20,7 % očí pacientov zo skupiny NH. Klinicky to predstavuje relevantné, 104 % relatívne zlepšenie v porovnaní so spontánnym CRB, ku ktorému môže dôjsť v očiach kontrolnej skupiny NH. Odhadovaný rozdiel medzi liečbou a kontrolou bol štatisticky významný (hodnota p 0,0020) v prospech lieku Raxone a predstavoval pomer šancí (Odds Ratio, OR) 2,286 (95 % interval spoľahlivosti 1,352; 3,884).

Jeden zo sekundárnych koncových bodov v štúdii LEROS bol podiel očí s CRB u pacientov liečených liekom Raxone > 1 rok po objavení príznakov, s CRR VA oproti začiatku alebo CRS, pri ktorej sa začiatočná VA lepšia ako 1,0 logMAR udržala v 12. mesiaci v porovnaní s externou kontrolnou skupinou NH. CRB sa pozoroval pre 50,3 % očí pacientov v štúdii LEROS a 38,6 % očí NH pacientov. Rozdiel medzi týmito dvoma skupinami bol štatisticky významný v prospech lieku Raxone a predstavoval hodnotu p 0,0087 a OR [95 % IS] 1,925 [1,179; 3,173].

Celkom 198 pacientov dostalo liečbu liekom Raxone a bolo zaradených do populácie na vyhodnotenie bezpečnosti. Priemerné trvanie liečby v populácii bezpečnosti bolo 589,17 dní (rozsah: 1 – 806 dní), čo zodpovedalo celkovej expozícii 319,39 osoborokov. Celkom 154 (77,8 %) pacientov podstúpilo liečbu trvajúcu > 12 mesiacov. Celkom 149 (75,3 %) pacientov podstúpilo liečbu trvajúcu > 18 mesiacov, pričom s > 24-mesačným trvaním to bolo 106 (53,5 %) pacientov. Celkom 154 (77,8 %) pacientov hlásilo nežiaduce príhody objavujúce sa počas liečby. Hlásené nežiaduce príhody boli hlavne miernej alebo strednej závažnosti, 13 (6,6 %) pacientov dostávajúcich liečbu liekom Raxone hlásilo závažné nežiaduce príhody. 49 (24,7 %) pacientov hlásilo nežiaduce príhody, ktoré skúmajúci považoval za súvisiace s liečbou. U 27 (13,6 %) pacientov sa vyskytli závažné nežiaduce príhody a u 10 (5,1 %) sa vyskytli nežiaduce príhody, ktoré viedli k trvalému ukončeniu študijnej liečby. U pacientov s LHON zaradených do štúdie LEROS sa nevyskytli žiadne nové bezpečnostné.

PAROS bola neintervenčná štúdia bezpečnosti po uvedení lieku na trh navrhnutá na získavanie údajov o dlhodobej bezpečnosti a účinnosti v rutinných klinických podmienkach u pacientov, ktorým bol predpísaný Raxone na liečbu LHON. Táto štúdia sa uskutočňovala v 26 centrách v 6 európskych krajinách (Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko a Holandsko).

V dlhodobej štúdii bezpečnosti PAROS sa celkovo 224 pacientov s LHON s mediánom veku 32,2 rokov na začiatku štúdie liečilo liekom Raxone a boli zahrnutí do populácie na vyhodnotenie bezpečnosti. Viac ako polovica pacientov (52,2 %) mala mutáciu G11778A; 17,9 % malo mutáciu T14484C, 14,3 % malo mutáciu G3460A a 12,1 % malo iné mutácie. V tabuľke 3, nižšie, je uvedený čas, korí títo pacienti boli na liečbe.

Tabuľka 3: Čas na liečbe (populácia na vyhodnotenie bezpečnosti)

Priemerné trvanie expozície je 765,4 dní (SD 432,6 dní).

Dlhodobý profil bezpečnosti lieku Raxone pri liečbe pacientov s LHON sa vyhodnocoval pri používaní v podmienkach rutinnej klinickej starostlivosti.

Celkovo 130 pacientov (58,0 % populácie na vyhodnocovanie bezpečnosti) hlásilo 382 nežiaducich udalostí po začatí liečby (Treatment Emergent Adverse Events, TEAE). Jedenásť (4,9 %) pacientov hlásilo závažné nežiaduce udalosti (Adverse Events, AE). Päťdesiat (22,3 %) pacientov hlásilo 82 TEAE, ktoré skúšajúci považoval za súvisiace s liekom. Tridsaťštyri (15,2 %) pacientov malo 39 TEAE, ktoré viedli k ukončeniu liečby liekom Raxone. U dvadsiatich piatich (11,2 %) pacientov došlo k 31 závažným TEAE.

V štúdii došlo k jednému úmrtiu. Išlo o 81-ročného pacienta, ktorý zomrel na terminálny karcinóm prostaty, ktorý skúšajúci vyhodnotil ako nesúvisiaci s liekom Raxone.

Neidentifikovali sa žiadne nové obavy o bezpečnosť pri dlhodobej liečbe liekom Raxone u pacientov s LHON, keď sa používal v podmienkach rutinnej klinickej starostlivosti v štúdii PAROS. Bezpečnostný profil lieku Raxone pozorovaný v štúdii PAROS bol podobný ako bezpečnostný profil z predchádzajúcej otvorenej štúdie (štúdie LEROS).

Pediatrická populácia

V klinických skúšaniach skúmajúcich Friedreichovu ataxiu až počas 42 mesiacov užívalo idebenón 32 pacientov vo veku od 8 do 11 rokov a 91 pacientov vo veku od 12 do 17 rokov v dávke ≥ 900 mg/deň. V štúdii RHODOS a v programe EAP u pacientov s LHON až počas 33 mesiacov užívali idebenón celkovo 3 pacienti vo veku od 9 do 11 rokov a 27 pacienti vo veku od 12 do 17 rokov v dávke 900 mg/deň. V štúdii PAROS bolo zahrnutých len deväť pacientov vo veku menej ako 14 rokov a dostávali liek Raxone v dávke 900 mg/deň.

Tento liek bol registrovaný za tzv. mimoriadnych okolností.

To znamená, že pre zriedkavosť výskytu ochorenia nebolo možné získať všetky informácie o tomto lieku.

Európska agentúra pre lieky každý rok posúdi nové dostupné informácie o tomto lieku a tento súhrn charakteristických vlastností lieku bude podľa potreby aktualizovať.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Jedlo zvyšuje biologickú dostupnosť idebenónu približne 5-7-násobne, a preto sa liek Raxone má vždy podávať s jedlom. Tablety sa nemajú lámať ani žuvať.

Po perorálnom podaní lieku Raxone sa idebenón rýchlo absorbuje. Pri opakovanom podávaní sa maximálna plazmatická koncentrácia idebenónu dosiahne priemerne do 1 hodiny (medián 0,67 hod., rozsah: 0,33 - 2,00 hod.).

Distribúcia

Experimentálne údaje dokazujú, že idebenón prechádza cez krvno-mozgovú bariéru a je distribuovaný vo významnej koncentrácii v mozgovom tkanive. Po perorálnom podaní možno v komorovom moku oka zaznamenať farmakologicky významnú koncentráciu idebenónu.

Biotransformácia

Metabolizmus prebieha prostredníctvom oxidatívneho skrátenia bočného reťazca a redukciou chinónového kruhu a konjugáciou s glukuronidmi a sulfátmi. Idebenón vykazuje vysokú mieru metabolizmu prvého prechodu, čo vedie ku konjugátom idebenónu (glukuronidy a sulfáty (IDE-C)) a metabolitom fázy I QS10, QS6 a QS4, ako aj ich zodpovedajúcim metabolitom fázy II (glukuronidy a sulfáty (QS10+QS10-C, QS6+QS6-C, QS4+QS4-C)). Hlavné metabolity v plazme sú IDE-C a QS4+QS4-C.

Eliminácia

Vzhľadom na vysoký efekt prvého prechodu boli plazmatické koncentrácie idebenónu zvyčajne merateľné až 6 hodín po perorálnom podaní 750 mg lieku Raxone, ktorý bol podaný buď ako jedna perorálna dávka alebo po opakovanom podaní trikrát denne počas 14 dní. Hlavnou cestou eliminácie je metabolizmus, pričom väčšina dávky sa vylúči obličkami vo forme metabolitov. Po jednorazovej dávke alebo po opakovanej perorálnej dávke 750 mg lieku Raxone sa vylúčili v moči hlavné metabolity odvodené od idebenónu QS4+QS4-C, ktoré predstavovali priemerne 49,3 % až 68,3 % celkovej podanej dávky. Metabolity QS6+QS6 predstavovali 6,45 % až 9,46 %, zatiaľ čo metabolity QS10+QS10-C a IDE+IDE-C sa blížili k 1 % alebo predstavovali menšiu hodnotu ako 1 %.

Linearita/nelinearita

Vo farmakokinetických štúdiách fázy I sa pomerné zvýšenie plazmatickej koncentrácie idebenónu pozorovalo pri dávkach od 150 mg do 1 050 mg. Idebenón ani jeho metabolity neprejavovali farmakokinetiku závislú od času.

Porucha funkcie pečene a obličiek

V prípade týchto skupín pacientov nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Pediatrická populácia

Aj keď sú skúsenosti získané z klinických skúšaní u detí s LHON obmedzené na pacientov vo veku 14 rokov a starších, farmakokinetické údaje z farmakokinetických štúdií skupín pacientov, ktoré zahŕňali pediatrických pacientov s Friedreichovou ataxiou vo veku 8 rokov a starších, neodhalili významné rozdiely vo farmakokinetike idebenónu.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu, reprodukčnej toxicity a vývinu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety

monohydrát laktózy,
mikrokryštalická celulóza,
sodná soľ kroskaramelózy,
povidón (K25),
stearát horečnatý,
koloidný oxid kremičitý.

Film tablety

Makrogol (3350),
poly(vinylalkohol),
mastenec,
oxid titaničitý,
oranžová žlť FCF (E110).

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek si nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Biele fľaštičky z polyetylénu vysokej hustoty s bielym polypropylénovým detským bezpečnostným skrutkovacím uzáverom obsahujúce 180 filmom obalených tabliet.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Chiesi Farmaceutici S.p.A.
Via Palermo 26/A 43122
Parma
Taliansko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

EU/1/15/1020/001

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 8. septembra 2015

Dátum posledného predĺženia registrácie: 6. augusta 2020

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu

Posledná zmena: 21/08/2024