SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU
1. NÁZOV LIEKU
Silodyx 8 mg tvrdé kapsuly
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Každá tvrdá kapsula obsahuje 8 mg silodozínu. Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Tvrdá kapsula.
Biela, nepriehľadná, tvrdá želatínová kapsula veľkosti 0.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Liečba známok a príznakov benígnej hyperplázie prostaty (BHP).
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Odporúčaná dávka Silodyxu je jedna 8 mg kapsula denne. U osobitných skupín pacientov sa odporúča jedna 4 mg kapsula Silodyxu denne (pozri nižšie).
Starší pacienti
U starších pacientov nie je potrebné dávku upraviť (pozri časť 5.2).
Poškodenie obličiek
U pacientov s miernym poškodením obličiek (CLCR ≥ 50 až ≤ 80 ml/min) nie je potrebná úprava dávky.
U pacientov so stredne ťažkým poškodením obličiek (CLCR ≥ 30 až < 50 ml/min) sa odporúča počiatočná dávka 4 mg jedenkrát denne, ktorá sa môže v závislosti od individuálnej odozvy pacienta po jednom týždni liečby zvýšiť na 8 mg jedenkrát denne. Neodporúča sa používanie lieku u pacientov s ťažkým poškodením obličiek (CLCR <30 ml/min) (pozri časti 4.4 a 5.2).
Poškodenie pečene
U pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením pečene nie je potrebná úprava dávky. Keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje, neodporúča sa používanie lieku u pacientov s ťažkým
poškodením funkcie pečene (pozri časti 4.4 a 5.2).
Deti a adolescenti
Indikácia sa netýka použitia Silodyxu u detí a adolescentov.
Spôsob podávania
Kapsula sa má užívať s jedlom, pokiaľ možno každý deň v rovnakom čase. Kapsula sa nemá rozlomiť
ani rozhryznúť, ale má sa prehltnúť celá a pokiaľ možno má sa zapiť pohárom vody.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Peroperačný syndróm vlajúcej dúhovky (Intraoperative Floppy Iris Syndrome, IFIS)
U niektorých pacientov súčasne alebo v minulosti liečených α1-blokátormi sa počas operácie katarakty pozoroval IFIS (variant syndrómu úzkej zrenice). Môže to viesť k zvýšeniu procedurálnych komplikácií počas operácie.
Začatie liečby Silodyxom sa u pacientov s plánovanou operáciou katarakty neodporúča. Liečbu
α1-blokátormi sa odporúča 1 až 2 týždne pred operáciou katarakty prerušiť, ale prínos ani dĺžka prerušenia liečby pred touto operáciou neboli zatiaľ stanovené.
Počas predoperačného vyšetrenia, očný chirurg spolu s oftalmologickým tímom majú vziať do úvahy, že pacient s plánovanou operáciou katarakty je alebo bol liečený Silodyxom, aby boli zabezpečené príslušné opatrenia na prípadné zvládnutie IFIS počas operácie.
Ortostatické účinky
Výskyt ortostatických účinkov je u Silodyxu veľmi nízky. U jednotlivých pacientov však môže dôjsť k zníženiu krvného tlaku, ktoré vedie v zriedkavých prípadoch k synkope. Pri prvých známkach ortostatickej hypotenzie (ako je posturálny závrat) si má pacient sadnúť alebo ľahnúť, až kým tieto príznaky nezmiznú. U pacientov s ortostatickou hypotenziou sa liečba Silodyxom neodporúča.
Poškodenie obličiek
Silodyx sa u pacientov s ťažkým poškodením obličiek (CLCR < 30 ml/min) neodporúča (pozri časti 4.2 a 5.2).
Poškodenie pečene
Keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje o pacientoch s ťažkým poškodením pečene, Silodyx sa u týchto pacientov neodporúča (pozri časti 4.2 a 5.2).
Karcinóm prostaty
Keďže BHP a karcinóm prostaty môžu mať rovnaké príznaky a môžu sa vyskytovať súčasne, pacienti, u ktorých je podozrenie na BHP, sa majú pred začatím liečby Silodyxom vyšetriť, aby sa vylúčil výskyt karcinómu prostaty. Pred začiatkom liečby a následovne v pravidelných intervaloch sa má vykonávať digitálne rektálne vyšetrenie a v prípade potreby sa má stanoviť hodnota prostatického špecifického antigénu (PSA).
Liečba Silodyxom vedie k zníženiu množstva spermií uvoľnených počas orgazmu, čo môže mať dočasný negatívny vplyv na mužskú fertilitu. Po vysadení Silodyxu sa tento účinok stratí (pozri časť 4.8).
4.5 Liekové a iné interakcie
Silodozín sa rozsiahlo metabolizuje, hlavne prostredníctvom CYP3A4, alkoholdehydrogenázy
a UGT2B7. Silodozín je tiež substrátom pre P-glykoproteín. Látky, ktoré inhibujú alebo indukujú tieto enzýmy a transportné proteíny môžu mať vplyv na plazmatické koncentrácie silodozínu a jeho aktívneho metabolitu.
Alfa-blokátory
O bezpečnom používaní silodozínu v spojení s inými antagonistami α-adrenoreceptorov neexistujú dostatočné informácie. Preto sa neodporúča súbežné používanie iných antagonistov
α-adrenoreceptorov.
Inhibítory CYP3A4
V interakčnej štúdii bolo pri súbežnom podávaní silného inhibítora CYP3A4 (400 mg ketokonazolu) pozorované 3,7-násobné zvýšenie maximálnych plazmatických koncentrácií silodozínu a 3,1-násobné zvýšenie expozície (t. j. AUC) silodozínu. Súbežné používanie so silnými inhibítormi CYP3A4 (ako sú ketokonazol, itrakonazol alebo ritonavir) sa neodporúča.
Pri súbežnom podávaní silodozínu so stredne silným inhibítorom CYP3A4, ako je diltiazém, sa pozorovalo približne 30 % zvýšenie AUC silodozínu, ale hodnota Cmax a polčas zostali nezmenené. Táto zmena nie je klinicky významná a úprava dávky nie je potrebná.
Inhibítory PDE-5
Minimálne farmakodynamické interakcie boli pozorované medzi silodozínom a maximálnymi dávkami sildenafilu alebo tadalafilu. V placebom kontrolovanej štúdii u 24 pacientov vo veku
45-78 rokov užívajúcich Silodyx nevyvolalo súbežné podávanie 100 mg sildenafilu alebo 20 mg tadalafilu žiadne klinicky významné priemerné poklesy systolického ani diastolického krvného tlaku meraného ortostatickými testami (v stoji oproti v ľahu). U pacientov starších ako 65 rokov boli priemerné poklesy v rôznych časových bodoch v rozmedzí 5 až 15 mmHg (systolický tlak) a 0 až
10 mmHg (diastolický tlak). Pozitívne výsledky ortostatických testov boli pri súbežnom podávaní len o málo častejšie, nevyskytla sa však žiadna symptomatická ortostáza ani závraty. Pacientov
užívajúcich inhibítory PDE-5 súbežne so Silodyxom je potrebné sledovať ohľadne prípadných nežiaducich účinkov.
Antihypertenzíva
V programe klinickej štúdie podstupovalo mnoho pacientov súbežnú liečbu antihypertenzívami (prevažne látkami pôsobiacimi na renín-angiotenzínový systém, beta-blokátormi, antagonistami vápnika a diuretikami) bez zvýšenia výskytu ortostatickej hypotenzie. Napriek tomu sa má pri začatí súbežného používania s antihypertenzívami postupovať opatrne a u pacientov sa majú sledovať prípadné nežiaduce účinky.
Digoxín
Ustálené hladiny digoxínu, substrátu P-glykoproteínu, neboli významne ovplyvnené pri súbežnom podávaní s 8 mg silodozínu jedenkrát denne. Úprava dávky nie je potrebná.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita a laktácia
Neaplikovateľné, keďže Silodyx je určený len pre pacientov mužského pohlavia.
Fertilita
V klinických štúdiách bola počas liečby Silodyxom v dôsledku farmakodynamických vlastností silodozínu pozorovaná ejakulácia so zníženým množstvom spermií alebo bez spermií (pozri časť 4.8). Pred začatím liečby má byť pacient informovaný o možnosti výskytu takéhoto účinku, ktorý má dočasný negatívny vplyv na mužskú fertilitu.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacientov však treba informovať o možnom výskyte príznakov spojených s posturálnou hypotenziou (ako sú závraty) a že pri vedení vozidiel a obsluhovaní strojov majú byť opatrní, pokým nezistia, ako na nich Silodyx pôsobí.
4.8 Nežiaduce účinky
Bezpečnosť Silodyxu sa hodnotila v štyroch dvojito zaslepených kontrolovaných klinických štúdiách (v ktorých 931 pacientov dostávalo 8 mg silodozínu jedenkrát denne a 733 pacientov dostávalo placebo) a v dvoch dlhodobých otvorených predĺžených štúdiách. Silodozín bol v dávke 8 mg jedenkrát denne podávaný celkom 1 581 pacientom vrátane 961 pacientov, ktorí Silodyx užívali najmenej 6 mesiacov a 384 pacientov, ktorí ho užívali 1 rok.
Pri používaní silodozínu v placebom kontrolovaných klinických štúdiách a počas jeho dlhodobého používania boli najčastejšie hlásenými nežiaducimi účinkami poruchy ejakulácie ako retrográdna ejakulácia a anejakulácia (znížený objem ejakulátu alebo bez ejakulátu), s frekvenciou výskytu 23 %. Tento nežiaduci účinok môže dočasne ovplyvniť mužskú fertilitu. V priebehu niekoľkých dní po vysadení liečby sa stav upraví (pozri časť 4.4).
Nežiaduce účinky uvedené v tabuľke nižšie, ktoré boli hlásené vo všetkých klinických štúdiách a pre ktoré existuje primeraný kauzálny vzťah, sú zoradené podľa tried orgánových systémov a frekvencie výskytu podľa databázy MedDRA: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté
(≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (z dostupných údajov nie je možné určiť frekvenciu výskytu). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú pozorované nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
Veľmi časté
Časté
Menej časté
Neznáme
Psychické poruchy znížené libido
Poruchy nervového systému závraty synkopa
Poruchy ciev ortostatická hypotenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína upchatý nos
Poruchy gastrointestinálneho traktu hnačka nevoľnosť
sucho v ústach
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov retrográdna ejakulácia
anejakulácia erektilná dysfunkcia
Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu peroperačný syndróm vlajúcej dúhovky
Ortostatická hypotenzia: Výskyt ortostatickej hypotenzie v placebom kontrolovaných klinických štúdiách bol pri podávaní silodozínu 1,2 % a pri podávaní placeba 1,0 %. Ortostatická hypotenzia môže niekedy viesť k synkope (pozri časť 4.4).
Peroperačný syndróm vlajúcej dúhovky (IFIS): Počas operácie katarakty bol pozorovaný IFIS (pozri
časť 4.4).
4.9 Predávkovanie
Silodozín sa vyhodnocoval u zdravých mužov pri dávkach až do 48 mg/deň. Nežiaducim účinkom limitujúcim dávku bola posturálna hypotenzia. Krátko po užití lieku sa môže zvážiť vyvolanie vracania alebo výplach žalúdka. V prípade, ak predávkovanie Silodyxom spôsobí hypotenziu, je
potrebné poskytnúť kardiovaskulárnu podpornú liečbu. Keďže silodozín je vo veľkej miere viazaný na proteíny (96,6 %), je nepravdepodobné, že by dialýza bola významným prínosom.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Urologiká, antagonisti alfa-adrenoreceptorov, ATC kód: G04CA04. Spôsob účinku
Silodozín je vysokoselektívny na α1A-adrenoreceptory, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v ľudskej prostate, báze močového mechúra, krčku močového mechúra, puzdre prostaty a v prostatickej časti močovej trubice. Blokáda α1A-adrenoreceptorov spôsobuje relaxáciu hladkého svalstva v týchto tkanivách a znižuje tak odpor výstupu močového mechúra bez vplyvu na kontraktilitu hladkého svalstva detruzoru. To spôsobuje zlepšenie ako plniacich (iritačných), tak aj vyprázdňovacích (obštrukčných) príznakov (príznaky dolných močových ciest, lower urinary tract symptoms, LUTS) súvisiacich s benígnou hyperpláziou prostaty.
Silodozín má značne nižšiu afinitu k α1B-adrenoreceptorom, ktoré sa nachádzajú predovšetkým
v kardiovaskulárnom systéme. In vitro bolo preukázané, že pomer viazania silodozínu na receptory
α1A:α1B (162:1) je extrémne vysoký.
Klinické štúdie
V dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej klinickej štúdii fázy II, zisťujúcej výšku dávky, v ktorej bolo podávaných 4 alebo 8 mg silodozínu jedenkrát denne, bolo pozorované výraznejšie zlepšenie skóre indexu symptómov podľa Americkej urologickej asociácie (American Urologic Association, AUA) pre 8 mg silodozínu (-6,8 ± 5,8; n = 90; p = 0,0018) a 4 mg silodozínu (-5,7 ± 5,5; n = 88;
p = 0,0355) v porovnaní s placebom (-4,0 ± 5.5, n = 83).
V dvoch placebom kontrolovaných klinických štúdiách fázy III prevedených v Spojených Štátoch Amerických a v jednej placebom a aktívne kontrolovanej klinickej štúdii prevedenej v Európe bolo viac ako 800 pacientom so stredne závažnými až závažnými príznakmi BHP (počiatočná hodnota Medzinárodného skóre prostatických symptómov, International Prostate Symptom Score, IPSS ≥ 13) podávaných 8 mg silodozínu jedenkrát denne. Vo všetkých štúdiách boli pacienti bez odozvy na placebo počas 4-týždňovej úvodnej fázy s placebom randomizovaní na liečbu skúšaným liekom. Vo všetkých štúdiách mali pacienti liečení silodozínom výraznejšie zníženie ako plniacich (iritačných), tak aj vyprázdňovacích (obštrukčných) príznakov BHP v porovnaní s placebom, ako bolo stanovené
po 12 týždňoch liečby. Údaje pozorované u populácií všetkých randomizovaných pacientov (Intent-to- treat) v jednotlivých štúdiách sú uvedené nižšie:
Štúdia
Liečebná skupina
Počet pacien tov
Celkové skóre podľa IPSS Iritačné príznaky podľa IPSS Obštrukčné príznaky podľa IPSS
Počiatoč ná hodnota (± SD) Zmena
v porov- naní
s počia- točnou hodnotou
Rozdiel (95 % IS) oproti placebu Zmena
v porov- naní
s počia- točnou hodnotou
Rozdiel (95 % IS) oproti placebu Zmena
v porov- naní
s počia- točnou hodnotou
Rozdiel (95 % IS) oproti placebu
US-1 Silodozín
Placebo 233
228 22 ± 5
21 ± 5 -6,5
-3,6
-2,8*
(-3,9; -1,7) -2,3
-1,4
-0,9*
(-1,4; -0,4) -4,2
-2,2
-1,9*
(-2,6; -1,2)
US-2 Silodozín
Placebo 233
229 21 ± 5
21 ± 5 -6,3
-3,4
-2,9*
(-4,0; -1,8) -2,4
-1,3
-1,0*
(-1,5; -0,6) -3,9
-2,1
-1,8*
(-2,5; -1,1)
Štúdia
Liečebná skupina
Počet pacien tov
Celkové skóre podľa IPSS Iritačné príznaky podľa IPSS Obštrukčné príznaky podľa IPSS
Počiatoč ná hodnota (± SD) Zmena
v porov- naní
s počia- točnou
hodnotou
Rozdiel (95 % IS) oproti placebu Zmena
v porov- naní
s počia- točnou
hodnotou
Rozdiel (95 % IS) oproti placebu Zmena
v porov- naní
s počia- točnou
hodnotou
Rozdiel (95 % IS) oproti placebu
Európa
Silodozín
Tamsulozín
Placebo
371
376
185
19 ± 4
19 ± 4
19 ± 4
-7,0
-6,7
-4,7
-2,3*
(-3,2; -1,4)
-2,0*
(-2,9; -1,1)
-2,5
-2,4
-1,8
-0,7°
(-1,1; -0,2)
-0,6°
(-1,1; -0,2)
-4,5
-4,2
-2,9
-1,7*
(-2,2; -1,1)
-1,4*
(-2,0; -0,8)
* p < 0,001 oproti placebu; ° p = 0,002 oproti placebu
V aktívne kontrolovanej klinickej štúdii prevedenej v Európe sa 8 mg silodozínu jedenkrát denne nepreukázalo ako menejcenné v porovnaní so 0,4 mg tamsulozínu jedenkrát denne: prispôsobený priemerný rozdiel (95 % IS) v celkovom skóre IPSS medzi liečbami bol u populácie spĺňajúcej podmienky protokolu (per-protocol) 0,4 (-0,4 až 1,1). Miera odozvy (t. j. zlepšenie celkového skóre IPSS aspoň o 25 %) bola značne vyššia v skupine liečenej silodozínom (68 %) a tamsulozínom (65 %) v porovnaní s placebom (53 %).
V dlhodobej otvorenej predĺženej fáze týchto kontrolovaných štúdií bol pacientom podávaný silodozín po dobu až 1 roka. Zlepšenie príznakov vyvolané liečbou silodozínom v 12 týždni liečby bolo udržiavané počas 1 roka.
V žiadnej klinickej štúdii prevedenej so silodozínom nebolo pozorované významné zníženie krvného tlaku meraného v ľahu.
Silodozín podávaný v dávke 8 mg a 24 mg jedenkrát denne nemal žiadny štatisticky významný účinok na intervaly EKG a srdcovú repolarizáciu primerane k placebu.
Deti a dospievajúci
Európska lieková agentúra udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdii s Silodyxom u všetkých vekových podskupín detí a dospievajúcich s BHP (pozri časť 4.2 pre informáciu
o pediatrickom použití).
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Farmakokinetika silodozínu a jeho hlavných metabolitov boli vyhodnocované u dospelých mužov s BHP alebo bez nej po jednorázovom podaní a po viacnásobných podaniach v rozsahu denných dávok od 0,1 mg do 48 mg. Farmakokinetika silodozínu je lineárna v celom tomto rozsahu dávok.
Expozícia hlavnému metabolitu v plazme, silodozín-glukuronidu (KMD-3213G), je v ustálenom stave asi 3-násobne vyššia v porovnaní s východiskovým liekom. Silodozín dosiahne ustálené hladiny po
3 dňoch liečby, respektíve jeho glukuronid po 5 dňoch liečby.
Absorpcia
Perorálne podávaný silodozín sa dobre vstrebáva a jeho absorpcia je priamo úmerná dávke. Absolútna biologická dostupnosť je približne 32 %.
In vitro štúdia s bunkami Caco-2 preukázala, že silodozín je substrátom P-glykoproteínu.
Jedlo znižuje hodnotu Cmax o približne 30 %, hodnotu tmax zvyšuje o približne 1 hodinu a má slabý účinok na AUC.
U zdravých mužov cieľovej vekovej kategórie (n = 16, priemerný vek 55 ± 8 rokov) boli po perorálnom 7-dňovom podávaní dávky 8 mg jedenkrát denne hneď po raňajkách získané tieto farmakokinetické parametre: Cmax 87 ± 51 ng/ml (SD), tmax 2,5 hodín (rozsah 1,0 – 3,0),
AUC 433 ± 286 ng • h/ml.
Distribúcia
Objem distribúcie silodozínu je 0,81 l/kg a na plazmatické proteíny sa viaže na 96,6 %. Do krviniek sa nedistribuuje.
Viazanie silodozín-glukuronidu na proteíny je 91 %.
Biotransformácia
Silodozín sa extenzívne metabolizuje glukuronidáciou (UGT2B7), prostredníctvom enzýmov alkohol- a aldehyddehydrogenázy a oxidáciou, hlavne prostredníctvom CYP3A4. Hlavný metabolit v plazme, glukuronidový konjugát silodozínu (KMD-3213G), ktorý sa preukázal byť účinným in vitro, má predĺžený polčas (približne 24 hodín) a dosahuje približne štyrikrát vyššie plazmatické koncentrácie ako silodozín. Údaje in vitro naznačujú, že silodozín nemá schopnosť inhibovať alebo indukovať enzýmové systémy cytochrómu P450.
Vylučovanie
Po perorálnom podaní silodozínu označeného 14C sa po 7 dňoch dostáva približne 33,5 % rádioaktivity do moču a 54,9 % do stolice. Celotelový klírens silodozínu bol približne 0,28 l/h/kg. Silodozín sa vylučuje prevažne vo forme metabolitov, veľmi malé množstvo lieku sa v nezmenenej forme dostáva do moču. Terminálny polčas východiskového lieku a jeho glukuronidu je približne 11 a 18 hodín.
Osobitné skupiny pacientov
Geriatrickí pacienti
Expozícia silodozínu a jeho hlavným metabolitom sa vekom významne nemení, a to ani u pacientov vo veku viac ako 75 rokov.
Pediatrickí pacienti
Silodozín nebol u pacientov mladších ako 18 rokov hodnotený.
Poškodenie pečene
V štúdii s podaním jednej dávky zostala farmakokinetika silodozínu u deviatich pacientov so stredne ťažkým poškodením pečene (Child-Pughove skóre 7 až 9) v porovnaní s deviatimi zdravými dobrovoľníkmi nezmenená. Výsledky tejto štúdie je potrebné interpretovať opatrne, keďže zúčastnení pacienti mali normálne biochemické hodnoty poukazujúce na normálnu metabolickú funkciu a do skupiny pacientov so stredne ťažkým poškodením pečene boli zaradení na základe ascites a hepatálnej
encefalopatie.
Farmakokinetika silodozínu nebola skúmaná u pacientov s ťažkým poškodením pečene.
Poškodenie obličiek
V štúdii s podaním jednej dávky viedla expozícia silodozínu (neviazanému) u pacientov s miernym
(n = 8) a stredne ťažkým poškodením obličiek (n = 8) v priemere k zvýšeniu hodnôt Cmax
(1,6-násobne) a AUC (1,7-násobne) v porovnaní s dobrovoľníkmi s normálou funkciou obličiek
(n = 8). U pacientov s ťažkým poškodením obličiek (n = 5) bolo zvýšenie expozície pre hodnotu Cmax
2,2-násobné pre hodnotu AUC 3,7-násobné. Zvýšená bola aj expozícia hlavným metabolitom,
silodozín-glukuronidu a KMD-3293.
Sledovanie plazmatickej hladiny v klinickej štúdii fázy III preukázalo, že po 4 týždňoch liečby sa hladina celkového silodozínu u pacientov s miernym poškodením (n = 70) v porovnaní s pacientmi
s normálnou funkciou obličiek (n = 155) nezmenila, kým u pacientov so stredne ťažkým poškodením sa hladina v priemere zdvojnásobila (n = 7).
Posúdenie údajov o bezpečnosti u pacientov zúčastnených vo všetkých klinických štúdiách nenaznačuje, že by mierne poškodenie obličiek (n = 487) predstavovalo počas liečby silodozínom
ďalšie bezpečnostné riziko (ako je zvýšenie výskytu závratov alebo ortostatickej hypotenzie)
v porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou obličiek (n = 955). Preto u pacientov s miernym
poškodením obličiek nie je potrebné dávku upraviť. Keďže skúsenosti u pacientov so stredne ťažkým poškodením obličiek (n = 35) sú obmedzené, odporúča sa nižšia počiatočná dávka 4 mg. U pacientov s ťažkým poškodením obličiek sa podávanie Silodyxu neodporúča.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, karcinogénneho, mutagénneho a teratogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Účinky na zvieratách (pôsobiace na štítnu žľazu hlodavcov) boli pozorované len pri expozíciách považovaných za dostatočne vyššie ako je maximálna expozícia u ľudí, čo naznačuje nízky význam týchto zistení pri klinickom použití.
U samcov potkanov bola pozorovaná znížená fertilita ako následok expozícií, ktoré boli približne dvojnásobkom expozície pri maximálnej odporúčanej dávke u ľudí. Pozorovaný účinok bol zvratný.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Obsah kapsuly
predželatínovaný (kukuričný) škrob manitol (E421)
magnéziumstearát laurylsulfát sodný
Obal kapsuly
želatína
oxid titaničitý (E171)
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
2 roky.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Kapsuly sa dodávajú v blistroch z PVC/PVDC/hliníkovej fólie balených v kartónových škatuliach. Balenia po 5, 10, 20, 30, 50, 90, 100 kapsúl.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Recordati Ireland Ltd. Raheens East Ringaskiddy Co. Cork Írsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
EU/1/09/607/008
EU/1/09/607/009
EU/1/09/607/010
EU/1/09/607/011
EU/1/09/607/012
EU/1/09/607/013
EU/1/09/607/014
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
29/01/2010
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry
(EMEA) http://www.emea.europa.eu/.
