AKINETON tbl 2 mg (blis.PVC/Al) 1x50 ks

Schválený text k rozhodnutiu o zmene, ev. č.: 2011/03685-ZME
Príloha č. 1 k notifikácii o zmene, ev. č.: 2014/05375-ZIB

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU 

Akineton

2 mg

tablety

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tableta obsahuje 2 mg biperidéniumchloridu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tableta.

Vzhľad lieku: biele okrúhle tablety s deliacim krížom na jednej strane, na druhej strane hladké. Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Akineton je indikovaný dospelým, deťom a dospievajúcim na liečbu:

- Parkinsonovho syndrómu s dominujúcou svalovou rigiditou a tremorom;

- extrapyramídových príznakov, ako sú akútna dystónia, akatízia;

- Parkinsonovho syndrómu vyvolaného neuroleptikami a podobne účinkujúcimi liekmi.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liečba sa zvyčajne začína malou dávkou, ktorá sa postupne zvyšuje v závislosti od terapeutického účinku a nežiaducich účinkov.

Opatrné dávkovanie je potrebné u starších pacientov, najmä pri príznakoch organickej mozgovej poruchy a u pacientov so zvýšenou náchylnosťou na cerebrálne záchvaty.

Parkinsonov syndróm

Liečba dospelých sa začína dávkou 1 mg (1/2 tablety) 2-krát denne. Dávka môže byť zvýšená o 2 mg (1 tableta) denne. Udržiavacia dávka je 3 – 16 mg/denne (1/2 – 2 tablety 3- až 4-krát denne). Maximálna denná dávka je 16 mg (8 tabliet). Celková denná dávka sa má rozložiť rovnomerne počas dňa.

Ihneď po dosiahnutí optimálnej dávky tabletami Akineton 2 mg sa pacienti majú prestaviť na liečbu Akineton SR 4 mg tabletami s predĺženým uvoľňovaním.

Liekmi vyvolané extrapyramídové príznaky

V závislosti od závažnosti príznakov užívajú dospelí 1 – 4 mg (1/2 – 2 tablety) 1- až 4-krát denne (1 – 16 mg biperidéniumchloridu/deň) ako perorálnu sprievodnú medikáciu k neuroleptikám.

Deti vo veku 3 – 15 rokov užívajú 1 – 2 mg (1/2 – 1 tableta) 1- až 3-krát denne.

Akineton sa má užívať počas jedla alebo po jedle a zapíjať tekutinou. Nežiaduce účinky na gastrointestinálny trakt sa môžu minimalizovať užívaním tabliet bezprostredne po jedle.

Dĺžka liečby závisí od povahy a priebehu ochorenia. Liečba sa má ukončovať postupným znižovaním dávky.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na biperidéniumchlorid alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Akineton je kontraindikovaný u pacientov:

- s neliečeným glaukómom s úzkym uhlom;

- s mechanickou stenózou v gastrointestinálnom trakte;

- s megakolónom;

- s nepriechodnosťou čriev.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Nežiaduce účinky sa objavujú najmä na začiatku liečby a tiež pri rýchlom zvyšovaní dávky. Vynímajúc prípady vitálnych komplikácií, treba sa vyhnúť náhlemu prerušeniu liečby pre riziko nadmernej protiregulačnej reakcie. Starší pacienti, najmä s cerebrálnymi léziami vaskulárnej alebo degeneratívnej povahy, môžu často vykazovať zvýšenú senzitivitu dokonca aj pri terapeutickom dávkovaní lieku.

Ako ukázali závery štúdií na zvieratách, centrálne účinkujúce lieky, ako je Akineton, môžu viesť k zvýšenej náchylnosti na cerebrálne záchvaty. Lekár má preto zvážiť tento fakt v manažmente predisponovaných osôb.

Pravidelne sa má kontrolovať vnútroočný tlak.

Boli pozorované ojedinelé prípady zneužívania Akinetonu s následnou závislosťou. Môže to byť spojené s náladu povznášajúcim a prechodne euforizujúcim účinkom lieku, ktorý bol občas pozorovaný.

Akineton je relatívne kontraindikovaný pri hypertrofii prostaty s hromadením zvyškového moču a pri stavoch, ktoré môžu byť spojené s rizikom vzniku život ohrozujúcej tachykardie.

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Podávanie Akinetonu v kombinácii s inými anticholinergnými psychotropnými liekmi, antihistaminikami, antiparkinsonikami a spazmolytikami môže zhoršiť centrálne a periférne nežiaduce účinky. Súbežné podávanie chinidínu môže zvýšiť anticholinergný kardiovaskulárny účinok (najmä na AV prevod).

Súbežné podávanie levodopy a Akinetonu môže potencovať dyskinézu. Oneskorená dyskinéza vyvolaná neuroleptikami môže byť Akinetonom zosilnená. Príznaky Parkinsonovho syndrómu v prítomnosti existujúcej oneskorenej dyskinézy sú niekedy také závažné, že oprávňujú pokračovať v anticholinergnej liečbe.

Anticholinergiká môžu zosilňovať centrálne nežiaduce účinky petidínu.

Akineton môže zvýšiť účinok alkoholu.

Akineton môže antagonizovať účinok metoklopramidu a liečiv s podobným účinkom na gastrointestinálny trakt.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití biperidéniumlaktátu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu Akinetonu počas gravidity, najmä počas prvého trimestra.

Dojčenie

Biperidéniumlaktát je vylučovaný do materského mlieka, kde môže dosiahnuť rovnaké koncentrácie ako v plazme matky. Keďže typ a rozsah metabolizácie u novorodencov nie je známy a farmakologické a toxikologické účinky nemôžu byť vylúčené, všeobecne sa odporúča prerušiť dojčenie počas liečby Akinetonom.

Anticholinergiká môžu inhibovať laktáciu. V tejto oblasti nie sú dostupné údaje pre Akineton.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Akineton môže vzhľadom na centrálne a periférne nežiaduce účinky znížiť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje, predovšetkým ak sa užíva v kombinácii s ďalšími centrálne účinkujúcimi liekmi, anticholinergikami alebo s alkoholom.

4.8 Nežiaduce účinky

Nasledujúce frekvencie boli použité ako základ pri hodnotení nežiaducich účinkov:

veľmi časté (≥1/10),

časté (≥1/100 až <1/10),

menej časté (≥1/1 000 až <1/100),

zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000),

veľmi zriedkavé (<1/10 000),

neznáme (z dostupných údajov).

Nežiaduce účinky sa môžu vyskytnúť najmä na začiatku liečby a v prípade, že sa dávka zvyšuje príliš rýchlo. Vzhľadom na neznámy počet užívateľov, frekvencia spontánne hlásených nežiaducich účinkov sa nedá presne určiť.

Infekcie a nákazy:

Neznáme: parotitída.

Poruchy imunitného systému:

Veľmi zriedkavé: hypersenzitivita.

Psychické poruchy:

Zriedkavé: V prípade vyšších dávok nepokoj, agitovanosť, strach, zmätenosť, delírium, halucinácie, nespavosť. Stimulácia CNS sa vyskytuje častejšie u pacientov s príznakmi zhoršenej cerebrálnej funkcie a môže vyžadovať zníženie dávky. Boli hlásené prípady dočasného zníženia REM spánku (fáza spánku s rýchlym pohybom očí), výsledkom čoho je predĺženie času, kým sa dostaví táto fáza spánku a percentuálny pokles trvania tejto fázy vzhľadom na celkovú dĺžku spánku.

Veľmi zriedkavé: nervozita, eufória.

Poruchy nervového systému:

Zriedkavé: únava, závraty, poruchy pamäti.

Veľmi zriedkavé: bolesti hlavy, dyskinézia, ataxia, poruchy reči, zvýšená dispozícia k mozgovým záchvatom a kŕčom (konvulziám).

Poruchy oka:

Veľmi zriedkavé: poruchy akomodácie, mydriáza a fotosenzitivita, glaukóm s úzkym uhlom (odporúča sa pravidelné kontrolovanie vnútroočného tlaku).

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

Zriedkavé: tachykardia.

Veľmi zriedkavé: bradykardia. Po parenterálnom podaní môže dôjsť k poklesu krvného tlaku.

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

Zriedkavé: sucho v ústach, nauzea, poruchy trávenia.

Veľmi zriedkavé: zápcha.

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Veľmi zriedkavé: znížené potenie, alergická vyrážka.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:

Zriedkavé: svalové zášklby.

Poruchy obličiek a močových ciest:

Veľmi zriedkavé: ťažkosti pri močení, najmä u pacientov s adenómom prostaty (odporúča sa zníženie dávky), zriedkavejšie retencia moču.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

Zriedkavé: vyčerpanosť.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Príznaky predávkovania

Príznaky predávkovania biperidénom sú podobné ako pri otrave atropínom, keď pacienti vykazujú periférne anticholinergné príznaky (rozšírené, pomaly reagujúce pupily, suchá sliznica, začervenanie tváre, zrýchlená srdcová činnosť, oslabenie mechúra a čriev, zvýšená telesná teplota, najmä u detí) a príznaky CNS (agitovanosť, delírium, zmätenosť, zahmlievanie vedomia a/alebo halucinácie). Pri ťažkých otravách existuje nebezpečenstvo zlyhania krvného obehu a dýchania.

Terapeutické opatrenia

Odporúčané antidotá sú inhibítory acetylcholínesterázy, hlavne fyzostigmín, ktorý prechádza do cerebrospinálnej tekutiny, teda zmierňuje príznaky CNS. V prípade nutnosti a v závislosti od závažnosti príznakov je potrebné podporiť kardiovaskulárne a respiračné funkcie (inhalácia kyslíka), znížiť telesnú teplotu a vyprázdniť mechúr pomocou katétra.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antiparkinsoniká, anticholinergiká.

ATC kód: N04AA02.

Experimenty na izolovanom orgáne a celom zvierati ukazujú, že účinok biperidénu je spôsobený jeho typickým antagonizmom voči acetylcholínu, pričom v popredí je najmä účinok na CNS. Periférne anticholinergné účinky sú relatívne menej závažné.

V porovnaní s atropínom má biperidén slabý periférny vegetatívny účinok.

Štúdie venujúce sa väzbe na ľudský muskarínový receptor ukazujú vysokú afinitu biperidénu na M₁ podtriedu, čiže na hlavný typ muskarínového receptora v mozgu.

Tremor, zapríčinený centrálnym účinkom cholinergných látok (tremorin, pilokarpín), alebo katalepsia a svalová rigidita, spôsobená podaním neuroleptík alebo rezerpínu u zvierat, sú podaním biperidénu priaznivo ovplyvnené.

Na rôznych zvieracích modeloch bol preukázaný psychomotoriku aktivujúci účinok biperidénu.

Akineton je najmä centrálne pôsobiace anticholinergikum. Terapeutický účinok pri Parkinsonovom syndróme a liekmi indukovaných extrapyramídových príznakoch je podmienený kompetitívnou väzbou na muskarínové receptory, najmä na receptory typu M₁.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnom podaní 4 mg biperidéniumchloridu šiestim zdravým jedincom vo veku 20 – 33 rokov bola absorpcia rýchla s priemerným oneskorením 27 minút. Maximálna plazmatická koncentrácia 5,1 ng/ml sa dosiahla v priemere po 1,5 hodine.

V ďalších štúdiách boli maximálne plazmatické koncentrácie 1,01 – 6,53 a 3,25 – 5,0 ng/ml namerané po 0,5 až 2 hodinách od podania lieku.

V porovnávacej štúdii desať zdravých mladých dobrovoľníkov (vo veku 24 ± 4,7 rokov) a starších pacientov (vo veku 77,4 ± 4,8 rokov) s Parkinsonovou chorobou užilo jednorazovú perorálnu dávku 4 mg biperidénu. Po siedmich dňoch sa im podávala dávka 2 mg biperidénu 2-krát denne počas 6 dní. Koncentrácia biperidénu sa stanovovala 1. a 15. deň.

Priemerné farmakokinetické parametre

* p < 0,05

** p < 0,01

*** p < 0,001

Distribúcia

Väzba biperidénu na plazmatické proteíny je 94 % u žien a 93 % u mužov.

Distribučný objem je 24 ± 4,1 l/kg.

Biotransformácia

Biperidén sa takmer úplne metabolizuje. Nezmenený biperidén nie je v moči detegovaný. Hlavný metabolit biperidénu sa tvorí hydroxyláciou na bicykloheptánovom kruhu (60 %), aj keď hydroxylácia prebieha aj na piperidínovom kruhu (40 %). Metabolity (hydroxylačné produkty a konjugáty) sa vylučujú v približne rovnakom množstve močom a stolicou.

Eliminácia

Terminálny plazmatický eliminačný polčas po jednorazovom perorálnom podaní 4 mg biperidénu mladým zdravým jedincom bol 11 – 21,3 hodín a 23,8 – 36,6 hodín u starších pacientov. V rovnovážnom stave (2 mg biperidéniumchloridu 2-krát denne počas 6 dní) bol terminálny plazmatický eliminačný polčas 15,7 – 33,3 hodín u mladých dobrovoľníkov a 26,3 – 40,7 hodín u starších pacientov.

Plazmatický klírens bol 11,6 ± 0,8 ml/min/kg telesnej hmotnosti.

Systémová biologická dostupnosť po perorálnom podaní je iba 33 % ± 5 %.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Toxicita

Biperidén bol podávaný psom plemena Beagle v perorálnej dávke 6, 20, 63 a 200 mg/kg telesnej hmotnosti počas 6 mesiacov.

Potkanom bola podávaná perorálna dávka 30, 95 a 300 mg/kg telesnej hmotnosti v jedle počas 9 a 15 mesiacov.

Počas týchto štúdií bolo opakovane robené klinické vyšetrenie krvných a močových testov a rozličných biochemických analýz séra. Orgány uhynutých a usmrtených zvierat boli predmetom makroskopických a mikroskopických vyšetrení.

Biperidén bol dobre tolerovaný psami plemena Beagle v rozsahu dávok 6 – 63 mg/kg telesnej hmotnosti. U psov po podaní dávky 63 mg/kg telesnej hmotnosti bol pozorovaný len o trochu nižší prírastok hmotnosti ako u kontrolných zvierat. Dávka 200 mg/kg telesnej hmotnosti mala letálny účinok po viac ako 6-mesačnom podávaní.

Okrem nevýznamnej redukcie príjmu potravy nevykazovali potkany, ktorým bola podávaná dávka 30 mg/kg telesnej hmotnosti, nežiaduce účinky vo vzťahu k biperidénu. Miera mortality u zvierat po podaní dávok 95 a 300 mg/kg telesnej hmotnosti bola vyššia ako u kontrolných zvierat.

Makroskopické a mikroskopické vyšetrenia orgánov psov plemena Beagle a potkanov neodhalili žiadne zmeny súvisiace s biperidénom.

Reprodukčná toxicita

Biperidén sa podával perorálne v dávkach do 60 mg/kg telesnej hmotnosti gravidným potkanom kmeňa Sprague-Dawley a ruským králikom počas organogenézy. Ani po podaní dávok toxických pre samice sa nepozorovali u plodov porodených hysterektómiou malformácie súvisiace s biperidénom.

Testovanie mutagenity a karcinogenity

Na stanovenie genotoxického potenciálu biperidénu sa vykonali nasledujúce štúdie: Ames Salmonella/mikrozómový test, HPRT (hypoxantín-guanín fosforibozyl transferáza) test na bunkách typu V79 čínskych škrečkov, test chromozómových aberácií na ľudských lymfocytoch in vitro a test chromozómových aberácií in vivo na kostnej dreni potkanov (jednorazové perorálne podanie dávky 398 mg/kg telesnej hmotnosti).

Výsledky týchto testov preukazujú, že biperidén nespôsobuje génové mutácie u baktérií a v bunkách cicavcov in vitro ani nespôsobuje chromozómové aberácie v bunkách cicavcov in vitro a in vivo.

Dlhodobé výskumy karcinogénneho potenciálu u zvierat nie sú k dispozícii.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Kukuričný škrob, monohydrát laktózy, mikrokryštalická celulóza, dihydrát fosforečnanu vápenatého, kopovidón, mastenec, čistená voda, magnéziumstearát, zemiakový škrob.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/Al blister, písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka.

Veľkosť balenia: 20 a 50 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Uchovávajte mimo dohľadu a dosahu detí.

Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Laboratorio Farmaceutico S.I.T. S.r.l.

Via Cavour 70

27035 Mede (PV)

Taliansko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

27/0126/94-S

9. DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 8. septembra 1994

Dátum posledného predĺženia registrácie: 30. mája 2007

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Marec 2018