Beovu 120 mg/ml sol inj 19,8 mg (striek.inj.napl.skl.) 1x0,165 ml

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Beovu 120 mg/ml injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke
Beovu 120 mg/ml injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Jeden ml injekčného roztoku obsahuje 120 mg brolucizumabu*.

*Brolucizumab je fragment humanizovanej monoklonálnej protilátky Fv s jedným reťazcom (scFv) vytvorenej v bunkách Escherichia coli rekombinantnou DNA technológiou.

Beovu 120 mg/ml injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke

Každá naplnená injekčná striekačka obsahuje 19,8 mg brolucizumabu v 0,165 ml roztoku.
Poskytuje využiteľné množstvo na podanie jednorazovej dávky 0,05 ml roztoku, ktorá obsahuje 6 mg brolucizumabu.

Beovu 120 mg/ml injekčný roztok

Každá injekčná liekovka obsahuje 27,6 mg brolucizumabu v 0,23 ml roztoku.
Poskytuje využiteľné množstvo na podanie jednorazovej dávky 0,05 ml roztoku, ktorá obsahuje 6 mg brolucizumabu.

Pomocná látka so známym účinkom

Každá naplnená injekčná striekačka obsahuje 0,03 mg polysorbátu 80 v 0,165 ml roztoku. To zodpovedá 0,01 mg polysorbátu 80 v dávke (0,05 ml).

Každá injekčná liekovka obsahuje 0,05 mg polysorbátu 80 v 0,23 ml roztoku. To zodpovedá 0,01 mg polysorbátu 80 v dávke (0,05 ml).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok (injekcia).

Číry až slabo opalizujúci, bezfarebný až slabo hnedožltý vodný roztok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Beovu je indikovaný dospelým na liečbu

• neovaskulárnej (vlhkej) vekom podmienenej degenerácie makuly (VPDM) (pozri časť 5.1),
• poškodenia zraku v dôsledku diabetického edému makuly (DEM) (pozri časť 5.1).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Beovu musí podávať kvalifikovaný oftalmológ so skúsenosťami s podávaním intravitreálnych injekcií.

Dávkovanie

Vlhká VPDM
Začatie liečby – nasycovanie

Odporúčaná dávka je 6 mg brolucizumabu (0,05 ml roztoku), podávaná ako intravitreálna injekcia každé 4 týždne (mesačne) pri prvých 3 dávkach Hodnotenie aktivity choroby sa navrhuje 16 týždňov (4 mesiace) po začatí liečby.

Ako alternatíva je možné podávanie 6 mg brolucizumabu (0,05 ml roztoku) každých 6 týždňov pri prvých 2 dávkach. Hodnotenie aktivity choroby sa navrhuje 12 týždňov (3 mesiace) po začatí liečby. Tretia dávka sa môže podať na základe aktivity choroby, stanovenej podľa zrakovej ostrosti a/alebo anatomických parametrov v 12. týždni.

Udržiavacia liečba
Po poslednej nasycovacej dávke môže lekár individualizovať liečebné intervaly na základe aktivity choroby, stanovenej podľa zrakovej ostrosti a/alebo anatomických parametrov. U pacientov bez aktivity choroby sa má zvážiť liečba každých 12 týždňov (3 mesiace). 
U pacientov s aktivitou choroby sa má zvážiť liečba každých 8 týždňov (2 mesiace).

Ak sú pacienti liečení podľa schémy „lieč a predlžuj“ a nie sú prítomné žiadne príznaky aktivity ochorenia, intervaly liečby sa môžu postupne predlžovať, až kým sa príznaky aktivity ochorenia neobjavia znova. Liečebný interval sa má predlžovať alebo skracovať najviac o 4 týždne (1 mesiac) naraz (pozri časť 5.1). Údaje o intervaloch liečby dlhších ako 20 týždňov (5 mesiacov) sú obmedzené. Interval liečby medzi dvoma dávkami Beovu by nemal byť kratší ako každých 8 týždňov (2 mesiace) (pozri časť 4.4).     

Ak zrakové a anatomické výsledky ukazujú, že pokračujúca liečba pre pacienta nie je prínosom, podávanie Beovu sa má ukončiť.

DEM
Odporúčaná dávka je 6 mg brolucizumabu (0,05 ml roztoku) podávaná ako intravitreálna injekcia každých 6 týždňov pri prvých 5 dávkach.

Neskôr môže lekár individualizovať liečebné intervaly na základe aktivity choroby, stanovenej podľa zrakovej ostrosti a/alebo anatomických parametrov.

U pacientov bez aktivity choroby sa má zvážiť liečba každých 12 týždňov (3 mesiace). U pacientov s aktivitou choroby sa má zvážiť liečba každých 8 týždňov (2 mesiace).

Po 12 mesiacoch liečby sa u pacientov bez aktivity choroby môžu zvážiť intervaly medzi podaniami až do 16 týždňov (4 mesiace) (pozri časti 4.4 a 5.1).

Ak zrakové a anatomické výsledky ukazujú, že pokračujúca liečba pre pacienta nie je prínosom, podávanie Beovu sa má ukončiť.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti
Úprava dávky nie je potrebná u pacientov vo veku 65 rokov alebo starších (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie obličiek
Úprava dávky nie je potrebná u pacientov s poruchou funkcie obličiek (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie pečene
Brolucizumab sa neskúmal u pacientov s poruchou funkcie pečene. U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávky (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť brolucizumabu u detí a dospievajúcich vo veku menej ako 18 rokov neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Beovu je určený len na intravitreálne použitie.

Injekčný roztok sa má pred podaním vizuálne skontrolovať (pozri časť 6.6).

Podanie intravitreálnej injekcie sa má uskutočniť za aseptických podmienok, ktoré zahŕňajú chirurgickú dezinfekciu rúk, použitie sterilných rukavíc, sterilného rúška a sterilného rozvierača mihalníc (alebo náhrady). Ako bezpečnostné opatrenie má byť dostupné vybavenie na sterilnú paracentézu. Pred vykonaním intravitreálneho zákroku sa majú dôsledne preskúmať reakcie z precitlivenosti v anamnéze pacienta (pozri časť 4.3). Pred podaním injekcie sa má podať náležitá anestézia a širokospektrálny lokálny mikrobicídny prostriedok na dezinfekciu kože v okolí oka, mihalnice a povrchu oka.

Injekčná ihla sa má zaviesť 3,5 až 4,0 mm za limbom do dutiny sklovca, pri čom sa vyhýba horizontálnemu poludníku a smeruje do centra očnej gule. Potom sa pomaly podá objem injekcie 0,05 ml; pri následných injekciách sa má použiť iné miesto na sklére.

Ihneď po intravitreálnej injekcii sa majú pacienti sledovať na zvýšenie vnútroočného tlaku. Primerané monitorovanie môže pozostávať z kontroly perfúzie terča zrakového nervu alebo tonometrie.

V prípade potreby má byť k dispozícii sterilné vybavenie na paracentézu.

Po intravitreálnej injekcii je potrebné pacientov poučiť, aby bezodkladne hlásili akékoľvek príznaky naznačujúce endoftalmitídu (napr. bolesť očí, sčervenanie oka, fotofóbiu, rozmazané videnie).

Naplnená injekčná striekačka
Naplnená injekčná striekačka je určená len na jednorazové použitie. Každá naplnená injekčná striekačka sa má použiť len na podanie do jedného oka.

Keďže objem, ktorý obsahuje naplnená injekčná striekačka (0,165 ml), je väčší ako odporúčaná dávka (0,05 ml), časť objemu obsiahnutého v naplnenej injekčnej striekačke sa pred podaním musí zlikvidovať.

Injekčné podanie celého objemu naplnenej injekčnej striekačky môže mať za následok predávkovanie. Na vytlačenie vzduchovej bubliny spolu s nadbytkom lieku sa má pomaly stláčať piest, až sa hrana pod vypuklou gumenou zátkou bude kryť so značkou pre dávku 0,05 ml na injekčnej striekačke (zodpovedá 50 µl, t.j. 6 mg brolucizumabu).

Injekčná liekovka
Injekčná liekovka je určená len na jednorazové použitie. Každá liekovka sa má použiť len na podanie do jedného oka.

Keďže objem, ktorý obsahuje injekčná liekovka (0,23 ml), je väčší ako odporúčaná dávka (0,05 ml), časť objemu obsiahnutého v liekovke sa pred podaním musí zlikvidovať.

Injekčné podanie celého objemu injekčnej liekovky môže mať za následok predávkovanie. Na vytlačenie vzduchovej bubliny spolu s nadbytkom lieku sa má vzduch opatrne vytlačiť z injekčnej striekačky a dávka sa má upraviťna značku pre dávku 0,05 ml na injekčnej striekačke (zodpovedá 50 µl, t.j. 6 mg brolucizumabu).

Pokyny na prípravu lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Pacienti s aktívnymi alebo suspektnými očnými alebo periokulárnymi infekciami.

Pacienti s aktívnym vnútroočným zápalom.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.

Endoftalmitída, vnútroočný zápal, traumatická katarakta, odlúčenie sietnice, trhlina v sietnici, retinálna vaskulitída a/alebo retinálna vaskulárna oklúzia

Intravitreálne injekcie vrátane injekcií Beovu sa spájali s endoftalmitídou, vnútroočným zápalom, traumatickou kataraktou, odlúčením sietnice a trhlinou v sietnici (pozri časť 4.8). Pri podávaní Beovu sa musia vždy dodržiavať náležité aseptické injekčné postupy.

Pacienti majú byť poučení, aby bezodkladne nahlásili akékoľvek príznaky, ktoré poukazujú na vyššie uvedené udalosti.

Vnútroočný zápal, vrátane retinálnej vaskulitídy a/alebo retinálnej vaskulárnej oklúzie
Pri použití Beovu bol hlásený vnútroočný zápal, vrátane retinálnej vaskulitídy a/alebo retinálnej vaskulárnej oklúzie (pozri časť 4.3 a 4.8). U pacientov s protilátkami, ktoré sa objavili pri liečbe, bol pozorovaný vyšší počet udalostí vnútroočného zápalu. Po skúmaní sa zistilo, že retinálna vaskulitída a/alebo retinálna vaskulárna oklúzia sú imunitne sprostredkované udalosti. Vnútroočný zápal, vrátane retinálnej vaskulitídy a/alebo retinálnej vaskulárnej oklúzie, sa môže objaviť po prvej intravitreálnej injekcii a kedykoľvek počas liečby. Tieto udalosti boli pozorované častejšie na začiatku liečby.

Na základe klinických štúdií boli tieto udalosti častejšie u pacientok liečených Beovu ako u mužských pacientov (napr. 5,3 % žien vs. 3,2 % mužov v HAWK a HARRIER) a u japonských pacientov.

U pacientov, u ktorých dôjde k týmto udalostiam, sa má liečba liekom Beovu ukončiť a tieto udalosti sa majú ihneď liečiť. Pacienti liečení Beovu s anamnézou vnútroočného zápalu a/alebo retinálnej vaskulárnej oklúzie (v priebehu 12 mesiacov pred prvou injekciou brolucizumabu) majú byť starostlivo sledovaní, pretože majú zvýšené riziko vzniku retinálnej vaskulitídy a/alebo retinálnej vaskulárnej oklúzie.

Interval medzi dvoma dávkami Beovu počas udržiavacej liečby by nemal byť kratší ako 8 týždňov vzhľadom na to, že u pacientov s VPDM, ktorí dostávali Beovu každé 4 týždne udržiavacieho dávkovania v klinických štúdiach, bol hlásený vyšší výskyt vnútroočného zápalu (vrátane retinálnej vaskulitídy) a retinálnej vaskulárnej oklúzie v porovnaní s pacientmi, ktorí dostávali Beovu každých 8 alebo 12 týždňov udržiavacieho dávkovania v pivotných klinických štúdiách fázy III.

Zvýšenia vnútroočného tlaku

Prechodné zvýšenia vnútroočného tlaku sa zistili v priebehu 30 minút po podaní intravitreálnej injekcie s inhibítormi vaskulárneho endotelového rastového faktora (VEGF), vrátane brolucizumabu (pozri časť 4.8). Osobitné bezpečnostné opatrenie je potrebné u pacientov s nedostatočné zvládaným glaukómom (nepodajte injekciu Beovu, keď vnútroočný tlak je ≥ 30 mmHg). Vnútroočný tlak aj perfúzia terča zrakového nervu sa musia monitorovať a náležite liečiť.

Bilaterálna liečba

Bezpečnosť a účinnosť brolucizumabu podaného súbežne do oboch očí sa neskúmali.

Imunogenita

Pri brolucizumabe je možnosť imunogenity, keďže je to terapeutický proteín (pozri časť 4.8). Pacientov je potrebné poučiť, aby informovali svojho lekára, ak u nich vzniknú príznaky ako bolesť oka alebo stupňujúce sa nepríjemné pocity, zhoršujúce sa sčervenenie oka, neostré alebo zhoršené videnie, zvýšený počet malých čiastočiek v zornom poli, alebo zvýšená citlivosť na svetlo (pozri časť 4.8).

Súbežné použitie s inými anti-VEGF

Nie sú dostupné údaje o súbežnom použití Beovu s inými anti-VEGF liekmi do toho istého oka. Brolucizumab sa nemá podávať súbežne s inými anti-VEGF liekmi (systémovými alebo okulárnymi) (pozri časť 4.5).

Prerušenie liečby

Pri intravitreálnych anti-VEGF liekoch sa dávka nemá podať a v liečbe sa nemá pokračovať skôr ako najbližším plánovaným podaním v prípade:

• poklesu najlepšie korigovanej zrakovej ostrosti (best-corrected visual acuity, BCVA) o ≥ 30 písmen v porovnaní s posledným stanovením zrakovej ostrosti;
• trhliny v sietnici;
• subretinálneho krvácania postihujúceho stred fovey, alebo ak rozsah krvácania je ≥ 50 % celkovej plochy lézie;
• uskutočneného alebo plánovaného intraokulárneho chirurgického zákroku počas uplynulých alebo nasledujúcich 28 dní.

Trhlina v pigmentovom epiteli sietnice

Rizikové faktory, ktoré sa spájajú so vznikom trhliny v pigmentovom epiteli sietnice po anti-VEGF liečbe pri vlhkej VPDM zahŕňajú veľké a/alebo vysoko uložené odlúčenie pigmentového epitelu sietnice. Pri začatí liečby brolucizumabom je potrebná opatrnosť u pacientov s týmito rizikovými faktormi pre trhliny v pigmentovom epiteli sietnice.

Regmatogénne odlúčenie sietnice alebo makulárne diery

Liečba sa má ukončiť u osôb s regmatogénnym odlúčením sietnice alebo makulárnymi dierami 3. alebo 4. stupňa.

Systémové účinky po intravitreálnom použití

Po intravitreálnej injekcii inhibítorov VEGF boli hlásené systémové nežiaduce udalosti vrátane krvácania mimo očí a arteriálnych tromboembolických udalostí a existuje teoretické riziko, že môžu súvisieť s inhibíciou VEGF. K dispozícii sú obmedzené údaje o bezpečnosti pri liečbe pacientov s VPMD a DEM s anamnézou mozgovej príhody, tranzitórných ischemických atakov alebo infarktu myokardu v priebehu posledných 3 mesiacov. Pri liečbe takýchto pacientov je potrebná opatrnosť.

Populácie s obmedzenými údajmi

Skúsenosti s liečbou Beovu u diabetických pacientov s HbA1c vyšším ako 10 % alebo s proliferovanou diabetickou retinopatiou sú obmedzené. Nie sú tiež žiadne skúsenosti s liečbou Beovu u diabetických pacientov s nekontrolovanou hypertenziou. Tento nedostatok informácií by mal lekár zvážiť pri liečbe takýchto pacientov.

Obsah sodíka

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Polysorbát 80

Tento liek obsahuje 0,01 mg polysorbátu 80 v dávke (0,05 ml). Polysorbáty môžu vyvolať alergické reakcie. Pacienti musia byť poučení, aby informovali svojho lekára, ak majú nejaké známe alergie.

4.5 Liekové a iné interakcie

Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Ženy vo fertilnom veku

Ženy vo fertilnom veku majú používať účinnú antikoncepciu počas liečby brolucizumabom a aspoň jeden mesiac po poslednej dávke, keď sa liečba brolucizumabom ukončí.

Gravidita

Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití brolucizumabu u gravidných žien. Štúdia na gravidných opiciach makakoch nepreukázala žiadne škodlivé účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity. Štúdie na zvieratách sú nedostatočné z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Aj keď je systémová expozícia po podaní do oka veľmi nízka, vzhľadom na mechanizmus účinku existuje potenciálne riziko týkajúce sa embryofetálneho vývoja. Preto sa brolucizumab nemá používať v gravidite, pokiaľ očakávaný prínos nie je väčší ako možné riziko pre plod.

Dojčenie

Nie je známe, či sa brolucizumab vylučuje do ľudského materského mlieka. V štúdii reprodukčnej toxicity sa brolucizumab nezistil v materskom mlieku ani v sére mláďat opíc makakov (pozri časť 5.3). Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené. Brolucizumab sa neodporúča počas dojčenia a dojčenie sa nemá začať aspoň jeden mesiac po poslednej dávke, keď sa liečba brolucizumabom ukončí. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečbu brolucizumabom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita

Nevykonali sa žiadne štúdie reprodukčnej schopnosti alebo fertility. Zistilo sa, že inhibícia VEGF ovplyvňuje vývin folikulov, funkciu corpus luteum a fertilitu. Vzhľadom na mechanizmus účinku inhibítorov VEGF existuje potenciálne riziko pre reprodukčnú schopnosť u žien.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Beovu má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje kôli možným dočasným poruchám videnia po intravitreálnej injekcii a súvisiacemu vyšetreniu oka. Pacienti nemajú viesť vozidlá a obsluhovať stroje až do dostatočného zotavenia zraku.

4.8 Nežiaduce účinky

Zhrnutie profilu bezpečnosti

Vlhká VPDM
V prípade vlhkej VPDM, celkovo 1 088 pacientov liečených brolucizumabom tvorilo populáciu v ktorej sa sledovala bezpečnosť v dvoch štúdiách fázy III. Z toho 730 pacientov bolo liečených odporúčanou dávkou 6 mg.

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami boli znížená zraková ostrosť (7,3 %), katarakta (7,0 %), krvácanie do spojovky (6,3 %) a opacity v sklovci (5,1 %).

Najzávažnejšími nežiaducimi reakciami boli slepota (0,8 %), endoftalmitída (0,7 %), oklúzia retinálnej tepny (0,8 %) a odlúčenie sietnice (0,7 %).

DEM
V prípade DEM, celkovo 588 pacientov liečených brolucizumabom tvorilo populáciu v ktorej sa sledovala bezpečnosť v dvoch štúdiách fázy III. Z toho 368 pacientov bolo liečených odporúčanou dávkou 6 mg.

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami boli katarakta (9,0 %), krvácanie do spojovky (6,5 %) a zvýšený vnútroočný tlak (5,4 %).

Najzávažnejšími nežiaducimi reakciami boli katarakta (9,0 %), retinálna vaskulárna oklúzia (1,1 %), oklúzia retinálnej tepny (0,8 %) a endoftalmitída (0,5 %).

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nežiaduce reakcie zaznamenané po podaní Beovu v klinických štúdiách sú zhrnuté nižšie v tabuľke 1.

Nežiaduce reakcie (tabuľka 1) sú zatriedené na základe tried orgánových systémov podľa klasifikácie MedDRA. V rámci každej triedy orgánových systémov sú nežiaduce reakcie zoradené podľa frekvencie, najčastejšie ako prvé. Kategórie frekvencií pre každú nežiaducu reakciu sa zakladajú na nasledujúcej konvencii: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov). V rámci každej skupiny frekvencií sú nežiaduce reakcie uvedené v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 1 Frekvencie nežiaducich reakcií v klinických štúdiách

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Imunogenita

U pacientov liečených Beovu je možnosť imunitnej odpovede.

Vlhká VPDM
Po podávaní Beovu trvajúcom 88 týždňov sa protilátky proti brolucizumabu vytvorené po začatí liečby zistili u 23–25 % pacientov.

DEM
Po podávaní Beovu trvajúcom 96 týždňov sa protilátky proti brolucizumabu vytvorené po začatí liečby zistili u 16–23 % pacientov.

Medzi pacientmi, ktorí majú VPDM a DEM s protilátkami vytvorenými po začatí liečby sa pozoroval väčší počet nežiaducich reakcií vnútroočného zápalu. Po vyšetrení sa zistilo, že retinálna vaskulitída a/alebo vaskulárna retinálna oklúzia, zvyčajne za prítomnosti vnútroočného zápalu, sú imunitne sprostredkované nežiaduce udalosti súvisiace s expozíciou Beovu (pozri časť 4.4). Protilátky proti brolucizumabu sa nespájali s ovplyvnením klinickej účinnosti.

Nežiaduce reakcie súvisiace so skupinou liekov
Po intravitreálnom použití inhibítorov VEGF existuje teoretické riziko arteriálnych tromboembolických príhod, vrátane mozgovej príhody a infarktu myokardu. V klinických štúdiách s brolucizumabom u pacientov s VPDM a DEM sa pozoroval nízky výskyt arteriálnych tromboembolických udalostí. Medzi skupinami liečenými brolucizumabom a komparátorom neboli žiadne významné podstatné rozdiely.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Predávkovanie väčším ako odporúčaným injikovaným objemom môže zvýšiť vnútroočný tlak.

V prípade predávkovania sa preto má monitorovať vnútroočný tlak, a ak to ošetrujúci lekár považuje za potrebné, má sa začať príslušná liečba.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Obrázky z tejto kapitoly nájdete v oficiálnom zdrojovom dokumente na strane 13 a 16.

Farmakoterapeutická skupina: oftalmologiká, látky s antineovaskularizačným účinkom, ATC kód: S01LA06

Mechanizmus účinku

Brolucizumab je fragment humanizovanej monoklonálnej protilátky Fv s jedným reťazcom (scFv) s molekulovou hmotnosťou ~26 kDa.

Zvýšená intenzita signálov cez dráhu vaskulárneho endotelového rastového faktora A (VEGF-A) sa spája s patologickou angiogenézou v očiach a edémom sietnice. Brolucizumab sa viaže s vysokou afinitou na izoformy VEGF-A (napr. VEGF₁₁₀, VEGF₁₂₁ a VEGF₁₆₅), čím bráni naviazaniu VEGF-A na jeho receptory VEGFR-1 a VEGFR-2. Inhibíciou väzby VEGF-A potláča brolucizumab proliferáciu endotelových buniek, a tým zmenšuje patologickú neovaskularizáciu a znižuje permeabilitu ciev.

Farmakodynamické účinky

Vlhká VPDM

V štúdiách HAWK a HARRIER boli anatomické parametre, súvisiace s únikom krvi a tekutiny, ktoré charakterizujú neovaskularizáciu chorioidey (choroidal neovascularisation, CNV), súčasťou hodnotenia aktivity choroby, ktorá bola rozhodujúca pri ďašej liečbe. Zmenšenie hrúbky centrálneho čiastkového poľa sietnice (central subfield thickness, CST) a prítomnosti intraretinálnej/subretinálnej tekutiny (intraretinal/subretinal fluid, IRF/SRF) alebo tekutiny pod retinálnym pigmentovým epitelom (sub-RPE) sa pozorovalo u pacientov liečených Beovu už 4 týždne po začatí liečby a až do 48. a 96. týždňa.

V 16. týždni bolo zníženie CST v obidvoch štúdiách štatisticky významné pri Beovu v porovnaní s afliberceptom (HAWK: -161 oproti -134 mikrónom; HARRIER: -174 oproti -134 mikrónom). Tento pokles oproti východiskovej hodnote CST bol tiež štatisticky významný v 48. týždni (HAWK: -173 oproti -144 mikrónom; HARRIER: -194 oproti -144 mikrónom) a udržal sa do konca každej štúdie v 96. týždni (HAWK: -175 oproti -149 mikrónom; HARRIER: -198 oproti -155 mikrónom).

V 16. týždni bol percentuálny rozdiel u pacientov s IRF a/alebo SRF tekutinou v oboch štúdiách štatisticky významný pri Beovu v porovnaní s afliberceptom (HAWK: 34 % oproti 52 %; HARRIER: 29 % oproti 45 %). Tento rozdiel bol tiež štatisticky významný v 48. týždni (HAWK: 31 % oproti 45 %; HARRIER: 26 % oproti 44 %) a udržal sa do konca každej štúdie v 96. týždni (HAWK: 24 % oproti 37 %; HARRIER: 24 % oproti 39 %).

V 16. týždni bol percentuálny rozdiel u pacientov s tekutinou sub-RPE v oboch štúdiách štatisticky významný pri Beovu v porovnaní s afliberceptom (HAWK: 19 % oproti 27 %; HARRIER: 16 % oproti 24 %). Tento rozdiel bol tiež štatisticky významný v 48. týždni (HAWK: 14 % oproti 22 %; HARRIER: 13 % oproti 22 %) a udržal sa do konca každej štúdie v 96. týždni (HAWK: 11 % oproti 15 %; HARRIER: 17 % oproti 22 %).

V týchto štúdiách sa u pacientov liečených Beovu pozorovalo zmenšenie veľkosti CNV lézií už po 12 týždňoch, ako aj v 48. a 96. týždni po začatí liečby.

DEM

V štúdiách KESTREL a KITE boli súvisiace anatomické parametre súčasťou hodnotenia aktivity choroby, ktorá bola rozhodujúca pri ďalšej liečbe. Zmenšenie CST a prítomnosti IRF/SRF sa pozorovali u pacientov liečených Beovu už 4 týždne po začatí liečby a až do 52. týždňa. Tieto zmenšenia sa pozorovali až do 100. týždňa.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Vlhká VPDM

Účinnosť a bezpečnosť Beovu sa stanovili v dvoch randomizovaných, multicentrických, dvojito maskovaných, aktívne kontrolovaných štúdiách fázy III (HAWK a HARRIER) u pacientov s neovaskulárnou (vlhkou) VPDM. Celkovo v týchto štúdiách bolo dva roky liečených 1 817 pacientov (1 088 dostávalo Beovu a 729 komparátor aflibercept). Vek pacientov bol v rozmedzí od 50 do 97 rokov, priemerný vek bol 76 rokov.

V oboch štúdiách po prvých troch mesačných dávkach (v 0., 4. a 8. týždni) boli pacienti liečení brolucizumabom každých 12 týždňov, s možnosťou upraviť interval medzi dávkami na základe aktivity choroby na 8 týždňov. Aktivitu choroby stanovil lekár počas prvého 12-týždňového intervalu (v 16. a 20. týždni) a počas každej následnej plánovanej návštevy na podanie lieku po 12 týždňoch.

Pacientom, u ktorých sa počas ktorejkoľvek z týchto návštev zistila aktivita choroby (napr. zníženie zrakovej ostrosti, zväčšenie CST a/alebo prítomnosť IRF/SRF alebo tekutiny sub-RPE), sa interval medzi podaniami upravil na 8 týždňov. Komparátor aflibercept sa podával každých 8 týždňov po prvých 3 mesačných dávkach.

Výsledky

Primárnym ukazovateľom účinnosti v štúdiách bola zmena najlepšie korigovanej zrakovej ostrosti (BCVA) oproti východiskovej hodnote do 48. týždňa, stanovená prostredníctvom skóre písmen early treatment diabetic retinopathy study (ETDRS), pričom primárnym cieľom bolo preukázanie neinferiority Beovu oproti afliberceptu. V oboch štúdiách sa dokázala neinferiorita účinnosti Beovu (podávaného v režime každých 12 týždňov, alebo každých 8 týždňov) oproti afliberceptu 2 mg (podávaného každých 8 týždňov). Zlepšenia zrakovej ostrosti pozorované v prvom roku sa udržali počas druhého roka.

Podrobné výsledky oboch štúdií sú uvedené nižšie v tabuľke 2 a na obrázku 1.

Tabuľka 2 Výsledky zrakovej ostrosti v 48. a 96. týždni v štúdiách fázy III-HAWK a HARRIER

Obrázok 1 Priemerná zmena zrakovej ostrosti oproti východiskovej hodnote do 96. týždňa v štúdiách HAWK a HARRIER
Obrázky z tejto kapitoly nájdete v oficiálnom zdrojovom dokumente na strane 13.

Tieto výsledky zrakovej ostrosti sa dosiahli u 56 % pacientov v štúdii HAWK a u 51 % pacientov v štúdii HARRIER liečených Beovu do 48. týždňa pri 12-týždňovom intervale medzi podaniami a u 45 % pacientov v štúdii HAWK a 39 % pacientov v štúdii HARRIER do 96. týždňa. Medzi pacientmi, ktorí sa určili ako vhodní na 12-týždňový režim počas prvého 12-týždňového intervalu, 85 % a 82 % zostalo na 12-týždňovom intervale podávania až do 48. týždňa. Medzi pacientmi s 12-týždňovým intervalom v 48. týždni zostalo 82 % a 75 % na 12-týždňovom intervale podávania až do 96. týždňa.

Účinky liečby vo vyhodnotiteľných podskupinách (napr. vek, pohlavie, rasa, východisková zraková ostrosť, východisková hrúbka sietnice, typ lézií, veľkosť lézií, prítomnosť tekutiny) v každej štúdii sa spravidla zhodovali s výsledkami v celkovej populácii.

Aktivita choroby sa stanovila na základe zmien zrakovej ostrosti a/alebo anatomických parametrov, vrátane CST a/alebo prítomnosti IRF/SRF alebo sub-RPE. Aktivita choroby sa hodnotila počas celého trvania štúdií. Anatomické parametre aktivity choroby boli znížené pri Beovu v porovnaní s afliberceptom v 48. a 96. týždni (pozri „Farmakodynamické účinky“).

Percentuálny rozdiel u pacientov s aktivitou choroby v 16. týždni bol štatisticky významný pri Beovu v porovnaní s afliberceptom (24 % oproti 35 % v štúdii HAWK, p=0,0013; 23 % oproti 32 % v štúdii HARRIER, p=0,0021).

V oboch štúdiách sa pri Beovu preukázali oproti východiskovým hodnotám klinicky významné zvýšenia vopred určeného sekundárneho ukazovateľa účinnosti pri výsledkoch hlásených pacientmi prostredníctvom National Eye Institute Visual Function Questionnaire (NEI VFQ-25). Veľkosť týchto zmien bola podobná ako v publikovaných štúdiách, kde predstavovala zisk 15 písmen pri BCVA. Prínos vo výsledkoch hlásených pacientmi pretrval v druhom roku.

Žiadne klinicky významné rozdiely medzi Beovu a afliberceptom sa nezistili do 48. týždňa pri zmenách oproti východiskovým hodnotám v celkovom skóre a podškálach NEI VFQ-25 (celkové videnie, bolesť očí, aktivity vyžadujúce videnie do blízka, aktivity vyžadujúce videnie do diaľky, sociálna adaptácia, duševné zdravie, obmedzenie aktivít, odkázanosť na iných, vedenie vozidla, videnie farieb a periférne videnie). Výsledky ramien s Beovu v štúdiách HAWK a HARRIER, v ktorých sa Beovu podávalo každé 4 týždne (mesačne) pri prvých troch dávkach (nasycovanie), po ktorých nasledovala udržiavacia dávka každých 12 alebo 8 týždňov, sa zreplikovali v simulačnej štúdii  farmakokinetického/farmakodynamického modelu populácie, v ktorej sa Beovu podávalo každých 6 týždňov pri prvých 2 alebo 3 dávkach (nasycovanie), po ktorých nasledovala udržiavacia dávka každých 12 alebo 8 týždňov.

V štúdii TALON, čo bola 64-týždňová, dvojramenná, randomizovaná, dvojito maskovaná, multicentrická štúdia fázy IIIb, v ktorej sa hodnotila účinnosť a bezpečnosť Beovu v porovnaní s afliberceptom 2 mg u pacientov s neovaskulárnou VPDM, sa skúmal režim dávkovania „lieč a predlžuj“ v udržiavacej fáze.

737 pacientov bolo randomizovaných v pomere 1:1 do jedného z dvoch liečebných ramien, a to buď s brolucizumabom 6 mg, alebo s afliberceptom 2 mg. Pacienti v oboch liečebných ramenách dostávali dávku raz za 4 týždne počas prvých 3 injekcií a potom jednu injekciu po 8 týždňoch. Potom boli liečebné intervaly buď každých 8 týždňov, každých 12 týždňov alebo každých 16 týždňov až do 60. alebo 62. týždňa.

Priemerná zmena BCVA oproti východiskovej hodnote v 64. týždni bola +4,7 skóre písmen ETDRS oproti +4,9 písmen ETDRS pre Beovu a aflibercept 2 mg, v uvedenom poradí.

Výsledky liečebných intervalov v 64. týždni sú uvedené v tabuľke 3.

Tabuľka 3 Posledný interval liečby bez aktivity ochorenia: podiel pacientov v 64. týždni Rameno štúdie Interval (týždne)

255 osôb, ktoré ukončili štúdiu TALON, bolo zaradených do 56 týždňovej otvorenej jednoramennej predĺženej štúdie TALON a liečených režimom dávkovania brolucizumabu „lieč a predlžuj“ bez fázy nasadenia a s maximálnym intervalom liečby do 20 týždňov.

V 56. týždni viac ako 50 % z 237 osôb, ktoré dostali aspoň 2 injekcie, malo liečebný interval 16 týždňov (24,9 %) alebo 20 týždňov (28,7 %) a nemalo žiadnu aktivitu ochorenia, pričom zraková ostrosť sa udržala počas celej štúdie.

DEM

Účinnosť a bezpečnosť Beovu sa stanovili v dvoch randomizovaných, multicentrických, dvojito maskovaných, aktívne kontrolovaných štúdiách fázy III (KESTREL a KITE) u pacientov s poškodením zraku v dôsledku diabetického edému makuly. Celkovo v týchto štúdiách bolo počas dvoch rokov liečených 926 pacientov (558 brolucizumabom a 368 afliberceptom 2 mg). Vek pacientov bol v rozmedzí od 23 do 87 rokov, priemerný vek bol 63 rokov.

V oboch štúdiách, po prvých piatich dávkach (v 0., 6., 12., 18. a 24. týždni), boli pacienti liečení brolucizumabom každých 12 týždňov, s možnosťou úpravy intervalu medzi dávkami na základe aktivity choroby každých 8 týždňov. Aktivitu choroby stanovil lekár počas prvého 12-týždňového intervalu (v 32. a 36. týždni) a počas každej následnej plánovanej kontroly liečby. Pacientom, u ktorých sa počas ktorejkoľvek z týchto kontrolných návštev zistila aktivita choroby (napr. zníženie zrakovej ostrosti, zväčšenie CST), sa interval medzi podaniami upravil na každých 8 týždňov.

V štúdii KITE sa v 2. roku mohol predĺžiť interval medzi podaniami na 16 týždňov u pacientov, ktorí nevykazovali aktivitu choroby. 

Komparátor aflibercept sa podával každých 8 týždňov po prvých 5 mesačných dávkach.

Výsledky
Primárnym koncovým ukazovateľom účinnosti v štúdiách bola zmena BCVA oproti východiskovej hodnote do 52. týždňa, stanovená prostredníctvom skóre písmen ETDRS, pričom primárnym cieľom bolo preukázanie neinferiority Beovu oproti afliberceptu 2 mg. V oboch štúdiách sa dokázala neinferiorita účinnosti Beovu (podávaného v režime každých 12 týždňov alebo každých 8 týždňov) oproti afliberceptu 2 mg (podávaného každých 8 týždňov).

Výsledky KESTREL a KITE tiež preukázali neinferioritu Beovu oproti afliberceptu 2 mg pri kľúčovom sekundárnom koncovom ukazovateli (priemerná zmena BCVA oproti východiskovej hodnote počas obdobia od 40. týždňa do 52. týždňa). Zlepšenie zrakovej ostrosti pozorované v prvom roku sa zachovalo aj v druhom roku.

Podrobné výsledky oboch štúdií sú uvedené nižšie v tabuľke 4 a na obrázku 2.

Tabuľka 4 Výsledky zrakovej ostrosti v 52. a 100. týždni v štúdiách fázy III - KESTREL a KITE

Obrázok 2 Priemerná zmena zrakovej ostrosti oproti východiskovej hodnote do 100. týždňa v štúdiách KESTREL a KITE 
Obrázky z tejto kapitoly nájdete v oficiálnom zdrojovom dokumente na strane 17.

Tieto zvýšenia zrakovej ostrosti sa dosiahli u 55 % a 50 % pacientov liečených Beovu v 12-týždňovom dávkovacom intervale v 52. týždni a u 44 % a 37 % pacientov liečených Beovu v 12-týždňovom alebo 12-týždňovom/16-týždňovom dávkovacom intervale v 100. týždni v štúdiách KESTREL a KITE v uvedenom poradí. Spomedzi pacientov identifikovaných ako vhodných na 12- týždňový režim počas prvého 12- týždňového intervalu zostalo 70 % na minimálne 12-týždňovom intervale v 100. týždni v oboch štúdiách. V štúdii KITE bolo 25 % pacientov liečených Beovu v 16-týždňovom dávkovacom intervale v 100. týždni.

Účinky liečby vo vyhodnotiteľných podskupinách (napr. vek, pohlavie, východisková hodnota HbA1c, východisková zraková ostrosť, východisková hrúbka centrálneho čiastkového poľa sietnice, typ lézie DEM, trvanie DEM od diagnózy, stav retinálnej tekutiny) sa v každej štúdii spravidla zhodovali s výsledkami v celkovej populácii.

V štúdiách KESTREL a KITE sa aktivita choroby hodnotila počas celého trvania štúdií na základe zmien zrakovej ostrosti a/alebo anatomických parametrov, vrátane CST a/alebo prítomnosti IRF/SRF. Zníženie CST oproti východiskovej hodnote pretrvalo až do 100. týždňa. V 100. týždni bol podiel pacientov s IRF/SRF nižší u pacientov liečených Beovu (42 % KESTREL and 41 % KITE) v porovnaní s pacientami liečenými afliberceptom 2 mg (54 % KESTREL and 57 % KITE).

Skóre závažnosti diabetickej retinopatie (Diabetic retinopathy severity score, DRSS) sa hodnotilo v štúdiách KESTREL a KITE. Na začiatku malo 98,1 % pacientov v KESTREL aj KITE stúpajúce DRSS skóre. Na základe súhrnnej analýzy Beovu preukázal neinferioritu v porovnaní s afliberceptom 2 mg v pomere osôb s aspoň 2-stupňovým zlepšením oproti východiskovej hodnote v DRSS v 52. týždni, pričom sa použila hranica neinferiority 10 %. Odhadované percentuálne podiely boli 28,9 % pri Beovu a 24,9 % v prípade afliberceptu 2 mg, čo viedlo k rozdielu v liečbe 4,0 % (95 % IS: [-0,6; 8,6]). V 100. týždni bol podiel pacientov s ≥2-stupňovým zlepšením DRSS skóre oproti východiskovej hodnote do 100. týždňa 32,8 % pri Beovu a 29,3 % v prípade afliberceptu 2 mg v štúdii KESTREL a 35,8 % pri Beovu a 31,1 % pri aflibercepte 2 mg v štúdii KITE.

Pediatrická populácia

Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Beovu vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie pre neovaskulárnu VPDM a DEM (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2). 

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Beovu sa podáva priamo do sklovca na dosiahnutie lokálneho účinku v oku.

Absorpcia a distribúcia

Po intravitreálnom podaní 6 mg brolucizumabu do jedného oka pacientom s neovaskulárnou VPDM bol geometrický priemer C_max voľného brolucizumabu v plazme 49,0 ng/ml (rozmedzie: 8,97 až 548 ng/ml) a dosiahol sa za 1 deň.

Biotransformácia a eliminácia

Brolucizumab je fragment monoklonálnej protilátky, s ktorým sa nevykonali štúdie metabolizmu. Keďže je to fragment protilátky s jedným reťazcom, pri eliminácii voľného brolucizumabu sa predpokladá odbúranie väzbou na cieľový voľný endogénny VEGF, pasívna eliminácia obličkami a metabolizmus proteolýzou.

Po intravitreálnych injekciách sa brolucizumab eliminoval so zdanlivým systémovým polčasom 4,3 ± 1,9 dní. Koncentrácie boli u väčšiny pacientov približne 4 týždne popodaní spravidla blízko hranice stanoviteľnosti alebo pod ňou (<0,5 ng/ml). Brolucizumab sa neakumuloval v sére, keď sa podával intravitreálne každé 4 týždne.

Osobitné populácie

Starší pacienti

Významné rozdiely v systémovej farmakokinetike po intravitreálnej injekcii sa nevyskytli v štúdii s 22 pacientmi vo veku 65 až 74 rokov, 18 pacientmi vo veku 75 až 84 rokov a 3 pacientmi vo veku ≥85 rokov.

Porucha funkcie obličiek

Systémová farmakokinetika brolucizumabu sa vyhodnotila u pacientov s neovaskulárnou VPDM s normálnou funkciou obličiek (≥90 ml/min [n=21]), s ľahkou (60 až <90 ml/min [n=22]) alebo stredne ťažkou (30 až <60 ml/min [n=7]) poruchou funkcie obličiek. Zatiaľ čo priemerné hodnoty systémového klírensu u pacientov s ľahkou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek boli vo všeobecnosti nižšie ako u pacientov s normálnou funkciou obličiek, nebol pozorovaný významný vplyv ľahkej alebo stredne ťažkej poruchy funkcie obličiek na celkovú systémovú expozíciu brolucizumabu. Neskúmali sa pacienti s ťažkou (<30 ml/min) poruchou funkcie obličiek.

Porucha funkcie pečene

Brolucizumab sa neskúmal u pacientov s poruchou funkcie pečene. Ľahká až ťažká porucha funkcie pečene by nemala mať vplyv na celkovú systémovú expozíciu brolucizumabu, ktorý sa metabolizuje proteolýzou nezávislou od funkcie pečene.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Nevykonali sa štúdie karcinogénneho alebo mutagénneho potenciálu brolucizumabu.

U gravidných opíc makakov sa brolucizumab podával raz za každé 4 týždne intravitreálnou injekciou v dávkach, ktoré mali za následok maximálne systémové expozície 6-krát vyššie ako u ľudí pri maximálnej odporúčanej dávke (na základe sérovej C_max). Nezistil sa žiadny vplyv na embryofetálny vývoj, graviditu alebo pôrod, ani na prežívanie, rast alebo postnatálny vývoj potomstva. Napriek tomu, sa má brolucizumab na základe jeho farmakologického účinku považovať za potenciálne teratogénny a embryotoxický.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

citrát sodný
sacharóza
polysorbát 80
voda na injekcie

6.2 Inkompatibility

Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.

6.3 Čas použiteľnosti

Naplnená injekčná striekačka: 2 roky
Injekčná liekovka: 2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Naplnená injekčná striekačka

Uchovávajte v chladničke (2 °C – 8 °C).
Neuchovávajte v mrazničke.
Uchovávajte naplnenú injekčnú striekačku v zatavenom blistri a vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom. Pred použitím sa neotvorený blister môže uchovávať pri izbovej teplote (do 25 °C) najviac 24 hodín.

Injekčná liekovka

Uchovávajte v chladničke (2 °C – 8 °C).
Neuchovávajte v mrazničke.
Uchovávajte injekčnú liekovku vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
Pred použitím sa neotvorená injekčná liekovka môže uchovávať pri izbovejteplote (do 25 °C) najviac 24 hodín.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Naplnená injekčná striekačka

0,165 ml sterilného roztoku v naplnenej injekčnej striekačke (sklo typu I) s uzatváracou zátkou piestu z brómbutylovej gumy a s viečkom striekačky, ktoré sa skladá z bieleho, pevného tesnenia na zistenie nedovolenej manipulácie, so šedým krytom špičky z brómbutylovej gumy s adaptérom Luer lock.

Naplnená injekčná striekačka má piest a purpurovú zarážku na uchopenie a je zabalená v zatavenom blistri.

Veľkosť balenia je jedna naplnená injekčná striekačka.

Injekčná liekovka

0,23 ml sterilného roztoku v 2 ml sklenenej injekčnej liekovke s potiahnutou gumenou zátkou uzavretou hliníkovým viečkom s purpurovým plastovým vyklápacím diskom.

Veľkosť balenia je 1 injekčná liekovka a 1 tupá ihla s filtrom (18G x 1½″, 1,2 mm x 40 mm, 5 μm).

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Naplnená injekčná striekačka

Obsah naplnenej injekčnej striekačky je väčší, ako je odporúčaná dávka 6 mg. Objem, ktorý možno získať z naplnenej injekčnej striekačky (0,165 ml), sa nemá celý použiť. Nadbytočný objem sa má pred podaním z injekcie vytlačiť. Injekčné podanie celého objemu naplnenej injekčnej striekačky môže mať za následok predávkovanie. Na vytlačenie vzduchovej bubliny spolu s nadbytkom lieku pomaly stláčajte piest, až sa hrana pod vypuklou gumenou zátkou bude kryť s čiernou značkou pre dávku na injekčnej striekačke (zodpovedá 0,05 ml, t.j. 6 mg brolucizumabu).

Roztok sa po vybratí z chladničky a pred podaním má vizuálne skontrolovať. Ak sú viditeľné pevné častice alebo zákal, naplnená injekčná striekačka sa nesmie použiť a má sa patrične postupovať s náhradou lieku.

Naplnená injekčná striekačka je sterilná a je určená len na jednorazové použitie. Nepoužite liek, ak balenie alebo naplnená injekčná striekačka sú poškodené alebo exspirované. Podrobné pokyny na použitie sú uvedené v písomnej informácii pre používateľa.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

Injekčná liekovka

Obsah injekčnej liekovky je väčší ako je odporúčaná dávka 6 mg. Objem, ktorý možno získať z injekčnej liekovky (0,23 ml), sa nemá celý použiť. Nadbytočný objem sa má pred podaním z injekcie vytlačiť. Injekčné podanie celého objemu injekčnej liekovky môže mať za následok predávkovanie.

Injekčná dávka musí byť nastavená na značku pre dávku 0,05 ml, t.j. 6 mg brolucizumabu.

Roztok sa má po vybratí z chladničky a pred podaním vizuálne skontrolovať. Ak sú viditeľné pevné častice alebo zákal, injekčná liekovka sa nesmie použiť a má sa patrične postupovať s náhradou lieku.

Obsah injekčnej liekovky a ihla s filtrom sú sterilné a sú určené len na jednorazové použitie. Nepoužite liek, ak balenie, injekčná liekovka a/alebo ihla s filtrom sú poškodené alebo exspirované. Podrobné pokyny na použitie sú uvedené v písomnej informácii pre používateľa.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Novartis Europharm Limited
Vista Building
Elm Park, Merrion Road
Dublin 4
Írsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO/ČÍSLA

EU/1/19/1417/001-002

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 13. február 2020
Dátum posledného predĺženia registrácie: 19. september 2024

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu.

Posledná zmena: 11/12/2024