Tamiflu 75 mg tvrdé kapsuly cps dur (blis) 1x10 ks

SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

1. NÁZOV LIEKU

Tamiflu 30 mg tvrdé kapsuly

Tamiflu 45 mg tvrdé kapsuly

Tamiflu 75 mg tvrdé kapsuly

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Tamiflu 30 mg tvrdé kapsuly

Každá tvrdá kapsula obsahuje oseltamivirfosfát ekvivalentný 30 mg oseltamiviru.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

Tamiflu 45 mg tvrdé kapsuly

Každá tvrdá kapsula obsahuje oseltamivirfosfát ekvivalentný 45 mg oseltamiviru.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

Tamiflu 75 mg tvrdé kapsuly

Každá tvrdá kapsula obsahuje oseltamivirfosfát ekvivalentný 75 mg oseltamiviru.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tamiflu 30 mg tvrdé kapsuly

Tvrdá kapsula pozostáva zo svetložltého nepriehľadného tela, na ktorom je vytlačené „ROCHE“ a zo svetložltej nepriehľadnej čiapočky, na ktorej je vytlačené „30 mg“. Vytlačené nápisy sú modrej farby.

Tamiflu 45 mg tvrdé kapsuly

Tvrdá kapsula pozostáva zo sivého nepriehľadného tela, na ktorom je vytlačené „ROCHE“ a zo sivej nepriehľadnej čiapočky, na ktorej je vytlačené „45 mg“. Vytlačené nápisy sú modrej farby.

Tamiflu 75 mg tvrdé kapsuly

Tvrdá kapsula pozostáva zo sivého nepriehľadného tela, na ktorom je vytlačené „ROCHE“ a zo svetložltej nepriehľadnej čiapočky, na ktorej je vytlačené „75 mg“. Vytlačené nápisy sú modrej farby.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1. Terapeutické indikácie

Liečba chrípky

Tamiflu je indikované u dospelých a detí vrátane donosených novorodencov, u ktorých sa prejavujú symptómy typické pre chrípku, keď vírus chrípky cirkuluje v okolí. Účinnosť lieku sa prejavila, keď sa s liečbou začalo do dvoch dní od prejavenia prvých symptómov.

Prevencia chrípky

• Prevencia po expozícii u jedincov vo veku 1 rok alebo starších po kontakte s jedincom, u ktorého bola klinicky diagnostikovaná chrípka, keď vírus chrípky cirkuluje v okolí. 
• Vhodné použitie lieku Tamiflu na prevenciu chrípky sa určuje v závislosti od prípadu na základe okolností a populácie, ktorá potrebuje ochranu pred chrípkou. Vo výnimočných situáciách (napr. ak kmeň cirkulujúceho vírusu nezodpovedá kmeňu vo vakcíne a v prípade pandémie) sa má sezónna prevencia zvážiť u jedincov od jedného roka.
• V prípade vypuknutia pandémie chrípky je Tamiflu indikované na prevenciu u dojčiat vo veku do 1 roka po expozícii vírusu chrípky (pozri časť 5.2).

Tamiflu nie je náhrada za vakcináciu proti chrípke.

Použitie antivírusových liekov na liečbu a prevenciu chrípky sa má určiť na základe oficiálnych odporúčaní. Pri rozhodnutiach, týkajúcich sa použitia oseltamiviru na liečbu a profylaxiu, sa má brať do úvahy, čo je známe o charakteristikách cirkulujúcich vírusov chrípky, dostupné informácie o citlivosti lieku proti chrípke pre každé obdobie a vplyv ochorenia v rôznych geografických oblastiach a populáciách pacientov (pozri časť 5.1).

4.2. Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Tamiflu tvrdé kapsuly a Tamiflu suspenzia sú bioekvivalenty. 75-miligramové dávky sa môžu podávať buď

• ako jedna 75 mg kapsula alebo
• ako jedna 30 mg kapsula a jedna 45 mg kapsula alebo
• podaním jednej 30 mg dávky a jednej 45 mg dávky suspenzie.

Komerčne vyrábaný liek Tamiflu prášok na perorálnu suspenziu (6 mg/ml) je uprednostňovaným liekom pre pediatrických a dospelých pacientov, ktorí majú ťažkosti s prehĺtaním kapsúl, alebo keď sú potrebné nižšie dávky.

Dospelí a dospievajúci vo veku 13 rokov a starší:

Liečba: Odporúčaná perorálna dávka 75 mg oseltamiviru pre dospievajúcich (13 až 17 rokov) a dospelých je dvakrát denne počas 5 dní.

*Odporúčaná dĺžka liečby u dospelých a dospievajúcich pacientov s oslabeným imunitným systémom je 10 dní. Viac informácií nájdete v časti Osobitné skupiny pacientov, Pacienti s oslabeným imunitným systémom.

Liečba sa má začať čo najskôr v priebehu dvoch dní po objavení symptómov chrípky.

Prevencia po expozícii: Odporúčaná dávka na prevenciu chrípky po úzkom kontakte s infikovanou osobou je 75 mg oseltamiviru jedenkrát denne počas 10 dní pre dospievajúcich (13 až 17 rokov) a dospelých.

Liečba sa má začať čo najskôr v priebehu dvoch dní od expozície infikovanej osobe.

Prevencia počas epidémie chrípky v okolí: Odporúčaná dávka na prevenciu chrípky počas vypuknutia epidémie v okolí je 75 mg oseltamiviru jedenkrát denne počas 6 týždňov (alebo počas 12 týždňov u pacientov s oslabeným imunitným systémom, pozri časti 4.4, 4.8 a 5.1).

Pediatrická populácia

Deti vo veku 1 až 12 rokov

Tamiflu 30 mg, 45 mg a 75 mg kapsuly a perorálna suspenzia sú dostupné pre deti vo veku 1 rok alebo staršie.

Liečba: Odporúča sa nasledujúci dávkovací režim v závislosti od telesnej hmotnosti pre deti vo veku 1 rok alebo staršie:

*Odporúčaná dĺžka liečby u detí (≥ 1 rok) s oslabeným imunitným systémom je 10 dní. Viac informácií nájdete v časti

Osobitné skupiny pacientov, Pacienti s oslabeným imunitným systémom.

Liečba sa má začať čo najskôr počas dvoch dní po objavení symptómov chrípky.

Prevencia po expozícii:odporúčaná dávka Tamiflu na prevenciu po expozícii je:

Prevencia počas epidémie chrípky v okolí: Prevencia chrípky počas vypuknutia epidémie nebola sledovaná u detí do 12 rokov.

Dojčatá vo veku 0 - 12 mesiacov

Liečba:

Odporúčaná liečebná dávka pre dojčatá vo veku 0 - 12 mesiacov je 3 mg/kg dvakrát denne. Dávkovanie vychádza z farmakokinetických údajov a bezpečnosti, ktoré naznačujú, že táto dávka zabezpečuje u dojčiat vo veku 0 - 12 mesiacov plazmatické koncentrácie „pro-drug“ a aktívneho metabolitu, o ktorých sa predpokladá, že sú klinicky účinné a majú bezpečnostný profil porovnateľný s tým, ktorý sa pozoroval u starších detí a u dospelých (pozri časť 5.2). Na liečbu dojčiat vo veku 0 - 12 mesiacov sa odporúča nasledujúci dávkovací režim:

* Táto tabuľka nie je navrhnutá tak, aby obsahovala všetky možné hmotnosti pre túto populáciu. Pre všetkých pacientov mladších ako 1 rok sa na určenie dávky majú použiť 3 mg/kg, a to bez ohľadu na telesnú hmotnosť pacienta. Liečba sa má začať čo najskôr v priebehu dvoch dní po objavení symptómov chrípky.

**Odporúčaná dĺžka liečby u dojčiat (0 − 12 mesiacov) s oslabeným imunitným systémom je 10 dní. Viac informácií nájdete v časti Osobitné skupiny pacientov, Pacienti s oslabeným imunitným systémom.

Toto odporúčanie dávkovania nie je určené pre predčasne narodené deti, t.j. pre tie, u ktorých je postkoncepčný vek menej ako 36 týždňov. Nie sú k dispozícii dostatočné údaje pre pacientov, u ktorých kvôli nezrelosti fyziologických funkcií môže byť potrebné odlišné dávkovanie.

Prevencia po expozícii:

Odporúčaná dávka na prevenciu pre dojčatá vo veku do 1 roka počas vypuknutia pandémie chrípky je polovica dennej liečebnej dávky. Dávkovanie vychádza z klinických údajov u detí vo veku 1 rok alebo starších a u dospelých, ktoré ukazujú, že preventívna dávka rovnajúca sa polovici dennej liečebnej dávky je pri prevencii chrípky klinicky účinná. Na prevenciu chrípky u dojčiat vo veku 0 - 12 mesiacov sa odporúča nasledujúci dávkovací režim upravený na vek (pozri simuláciu expozície, časť 5.2):

Toto odporúčanie dávkovania nie je určené pre predčasne narodené deti, t.j. pre tie, u ktorých je postkoncepčný vek menej ako 36 týždňov. Nie sú k dispozícii dostatočné údaje pre pacientov, u ktorých kvôli nezrelosti fyziologických funkcií môže byť potrebné odlišné dávkovanie.

Použitie v prevencii počas epidémie chrípky v okolí: Použitie v prevencii počas epidémie chrípky u detí vo veku 0 - 12 mesiacov nebolo predmetom štúdií.

Pokyny na prípravu núdzovej formy lieku, pozri časť 6.6.

Osobitné skupiny pacientov

Pacienti s poškodením funkcie pečene

U pacientov s dysfunkciou pečene nie je potrebné upraviť dávkovanie na liečbu, ani na prevenciu. Neuskutočnili sa žiadne štúdie u pediatrických pacientov s poruchou pečene.

Pacienti s poškodením funkcie obličiek

Liečba chrípky: U dospelých a dospievajúcich (13 až 17 rokov) jedincov so stredne ťažkým alebo s ťažkým poškodením funkcie obličiek sa odporúča upraviť dávkovanie. Odporúčané dávky sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

* Údaje získané zo štúdií pacientov na kontinuálnej ambulantnej peritoneálnej dialýze (CAPD), je predpoklad že klírens oseltamiviru karboxylátu bude vyšší, ak sa používa automatizovaná peritoneálna dialýza (APD). Ak je to nevyhnutné, nefrológ môže zmeniť liečbu z APD na CAPD.

Prevencia chrípky: U dospelých a dospievajúcich (13 až 17 rokov) so stredne ťažkým alebo s ťažkým poškodením funkcie obličiek sa odporúča upraviť dávkovanie podľa nasledujúcej tabuľky.

* Údaje získané zo štúdií pacientov na kontinuálnej ambulantnej peritoneálnej dialýze (CAPD), je predpoklad že klírens oseltamiviru karboxylátu bude vyšší, ak sa používa automatizovaná peritoneálna dialýza (APD). Ak je to nevyhnutné, nefrológ môže zmeniť liečbu z APD na CAPD.

Nie sú dostupné dostatočné klinické údaje u dojčiat a detí (vo veku 12 rokov a mladšie) s poškodením funkcie obličiek, ktoré by umožnili určiť odporúčané dávkovanie.

Starší pacienti

Ak nie je náznak ťažkého alebo stredne ťažkého poškodenia funkcie obličiek, nie je potrebné upraviť dávkovanie.

Pacienti s oslabeným imunitným systémom

Liečba: Odporúčaná dĺžka liečby chrípky u pacientov s oslabeným imunitným systémom je 10 dní (pozri časti 4.4, 4.8 a 5.1). Nie je potrebná úprava dávky. Liečba sa má začať čo najskôr ako je možné vrámci prvých dvoch dní od nástupu príznakov chrípky.

Sezónna profylaxia: Dlhšie trvanie sezónnej profylaxie, až do 12 týždňov, bolo vyhodnotené u pacientov s oslabeným imunitným systémom (pozri časti 4.4, 4.8 a 5.1).

Spôsob podávania

Perorálne použitie.

Pacienti, ktorí nie sú schopní prehĺtať kapsuly, môžu užívať vhodné dávky Tamiflu suspenzie.

4.3. Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Oseltamivir je účinný len proti chorobe spôsobenej chrípkovými vírusmi. Neexistuje žiadny dôkaz pre účinnosť oseltamiviru pri akejkoľvek chorobe spôsobenej inými agensmi ako sú chrípkové vírusy (pozri časť 5.1).

Tamiflu nie je náhrada za vakcináciu chrípky.

Použitie lieku Tamiflu nesmie ovplyvniť posúdenie každoročnej vakcinácie proti chrípke u jednotlivcov. Ochrana proti chrípke trvá len dovtedy, kým sa podáva Tamiflu. Tamiflu sa používa na liečbu a prevenciu chrípky, len keď spoľahlivé epidemiologické údaje naznačujú, že vírus chrípky cirkuluje v okolí.

Citlivosť cirkulujúceho kmeňa vírusu chrípky na oseltamivir sa ukázala byť veľmi variabilná (pozri časť 5.1). Preto predpisujúci lekári majú brať do úvahy posledné dostupné informácie o citlivosti aktuálne cirkulujúcich kmeňov na oseltamivir, keď zvažujú, či použiť Tamiflu.

Konkomitantné závažné stavy

Nie sú dostupné žiadne informácie o bezpečnosti a účinnosti oseltamiviru u pacientov s akýmkoľvek dostatočne závažným alebo nestabilným klinickým stavom, s hroziacim rizikom hospitalizácie.

Pacienti s oslabeným imunitným systémom

Účinnosť oseltamiviru či už v liečbe alebo v profylaxii chrípky u pacientov s oslabeným imunitným systémom nebola jednoznačne stanovená (pozri časť 5.1).

Srdcové/respiračné ochorenie

Účinnosť oseltamiviru pri liečbe pacientov s chronickým srdcovým ochorením a/alebo respiračným ochorením nebola stanovená. V tejto populácii sa nezistil žiadny rozdiel vo výskyte komplikácií medzi skupinou liečenou oseltamivirom a skupinou, ktorá dostávala placebo (pozri časť 5.1).

Pediatrická populácia

V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne údaje, ktoré by umožili stanoviť odporúčanie o dávkovaní pre predčasne narodené deti (postkoncepčný vek < 36 týždňov).

Pacienti s ťažkou poruchou funkcie obličiek

Úprava dávkovania sa odporúča pri liečbe a prevencii u dospievajúcich (13 až 17 rokov) a dospelých s ťažkým poškodením funkcie obličiek. Nie sú dostupné dostatočné klinické údaje u detí (vo veku 1 rok a staršie) s poškodením funkcie obličiek, ktoré by umožnili určiť odporúčané dávkovanie (pozri časti 4.2 a 5.2).

Neuropsychiatrické príhody

U pacientov s chrípkou, najmä u detí a dospievajúcich, boli počas podávania Tamiflu hlásené neuropsychiatrické prejavy. Takéto udalosti sa vyskytujú aj u pacientov s chrípkou, ktorí neužívali oseltamivir. Pacientov je potrebné starostlivo sledovať so zreteľom na zmeny správania a takisto je potrebné dôkladne zvážiť prospech a riziko pokračujúcej liečby u každého jednotlivého pacienta (pozri časť 4.8).

4.5. Liekové a iné interakcie

Farmakokinetické vlastnosti oseltamiviru, napríklad nízka proteínová väzba a metabolizmus nezávislý od CYP450 a glukuronidázových systémov (pozri časť 5.2) naznačujú, že klinicky významné liekové interakcie prostredníctvom týchto mechanizmov sú nepravdepodobné.

Probenecid

Nie je potrebné upraviť dávkovanie, keď sa liek podáva spolu s probenecidom u pacientov s normálnou funkciou obličiek. Súbežné podávanie probenecidu, silného inhibítora aniónovej dráhy renálnej tubulárnej sekrécie, má za následok približne 2-násobné zvýšenie expozície aktívnemu metabolitu oseltamiviru.

Amoxicilín

Oseltamivir nemá žiadnu kinetickú interakciu s amoxicilínom, ktorý sa eliminuje prostredníctvom rovnakej dráhy, čo naznačuje, že interakcia oseltamiviru s touto dráhou je slabá.

Renálna eliminácia

Klinicky významné liekové interakcie, zahŕňajúce súťaženie o renálnu tubulárnu sekréciu, sú nepravdepodobné v dôsledku známeho bezpečnostného rozpätia pre väčšinu týchto látok, charakteristík vylučovania aktívneho metabolitu (glomerulárna filtrácia a aniónová tubulárna sekrécia) a exkrečnej kapacity týchto dráh. Avšak je potrebná opatrnosť, keď sa oseltamivir predpisuje pacientom, ktorí užívajú spoločne vylučované lieky s úzkym terapeutickým rozpätím (napr., chlórpropamid, metotrexát, fenylbutazón).

Ďalšie informácie

Neboli pozorované žiadne farmakokinetické interakcie medzi oseltamivirom alebo jeho hlavným metabolitom, keď sa oseltamivir podával súbežne s paracetamolom, s kyselinou acetylsalicylovou, s cimetidínom,  antacidami (hydroxidy horčíka a hliníka a uhličitany vápnika), s rimantadínom alebo s warfarínom (u pacientov stabilizovaných na warfaríne a bez chrípky).

4.6. Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Chrípka je spájaná s nežiaducimi následkami na graviditu a na plod, s rizikom závažných vrodených malformácií, vrátane vrodených srdcových chýb. Rozsiahle údaje o expozícii oseltamiviru u gravidných žien z hlásení po uvedení lieku na trh (viac ako 1000 údajov od žien vystavených expozícii počas prvého trimestra) nenaznačujú škodlivý vplyv spôsobujúci malformácie ani fetálnu/neonatálnu toxicitu oseltamiviru.

Napriek tomu bolo v jednej observačnej štúdii zaznamenané, že zatiaľ čo celkové riziko malformácií zostalo nezvýšené, výsledky závažných vrodených srdcových chýb diagnostikované do 12 mesiacov od narodenia neboli jednoznačné. V tejto štúdii bola miera závažných vrodených srdcových chýb po expozícii oseltamiviru počas prvého trimestra 1,76 % (7 dojčiat z 397 gravidít), v porovnaní s 1,01 % u gravidít bez expozície v celkovej populácii (miera pravdepodobnosti 1,75; 95% interval spoľahlivosti 0,51 až 5,98). Klinický význam tohto zistenia nie je jasný, vzhľadom na obmedzené možnosti štúdie. Navyše táto štúdia bola príliš malá na to, aby spoľahlivo zhodnotila jednotlivé typy závažných malformácií; navyše ženy vystavené expozícii oseltamiviru a ženy nevystavené expozícii oseltamiviru nebolo možné úplne porovnávať, najmä to, či prekonali alebo neprekonali chrípku.

Štúdie na zvieratách nepreukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Použitie Tamiflu počas gravidity sa má zvážiť iba v nevyhnutných prípadoch a po zvážení dostupných informácií o bezpečnosti a prínose (pre údaje o prínose u gravidných žien pozri časť 5.1 „Liečba chrípky u gravidných žien“) a patogenity cirkulujúceho chrípkového vírusového kmeňa.

Dojčenie

Oseltamivir a aktívny metabolit sa vylučujú do mlieka dojčiacich samíc potkanov. Sú dostupné len veľmi obmedzené informácie o dojčených deťoch, ktorých matky užívali oseltamivir, a o vylučovaní oseltamiviru do materského mlieka. Obmedzené údaje dokazujú, že sa zistila prítomnosť oseltamiviru aj aktívneho metabolitu v materskom mlieku, avšak ich hladiny boli nízke, čo by znamenalo subterapeutickú dávku pre dojčené dieťa. Berúc do úvahy tieto informácie, patogenitu cirkulujúceho chrípkového vírusového kmeňa a základný zdravotný stav dojčiacej pacientky, možno zvážiť podávanie oseltamiviru v prípadoch, kde je možný prospech pre dojčiacu matku zrejmý.

Fertilita

Na základe predklinických údajov neexistuje dôkaz, že by Tamiflu malo vplyv na fertilitu mužov alebo žien (pozri časť 5.3)

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Tamiflu nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8. Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Celkový bezpečnostný profil Tamiflu je založený na údajoch od 6 049 dospelých/dospievajúcich a 1 473 pediatrických pacientov užívajúcich Tamiflu alebo placebo na liečbu chrípky a na údajoch od 3 990 dospelých/dospievajúcich a 253 pediatrických pacientov užívajúcich Tamiflu alebo placebo/bez liečby na prevenciu chrípky v klinických štúdiách. Navyše 245 pacientov s oslabeným imunitným systémom (vrátane 7 dospievajúcich a 39 detí) dostávalo Tamiflu na liečbu chrípky a 475 pacientov s oslabeným imunitným systémom (vrátane 18 detí, z toho 10 s Tamiflu a 8 s placebo) dostávalo Tamiflu alebo placebo na profylaxiu chrípky.

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami (ARs ) u dospelých/ dospievajúcich v štúdiách zameraných na liečbu boli nauzea a vracanie a v štúdiách zameraných na prevenciu to bola nauzea. Väčšina týchto ARs bola hlásená ako jedna udalosť buď prvý, alebo druhý deň liečby a spontánne odznela v priebehu 1 - 2 dní. Najčastejšie hlásenou nežiaducou reakciou u detí bolo vracanie.

U väčšiny pacientov tieto ARs neviedli k vysadeniu Tamiflu.

Po uvedení oseltamiviru na trh boli zriedkavo pozorované nasledujúce závažné nežiaduce reakcie: anafylaktické a anafylaktoidné reakcie, poškodenie pečene (fulminantná hepatitída, poruchy pečeňových funkcií a žltačka), angioneurotický edém, Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza, gastrointestinálne krvácanie a neuropsychiatrické poruchy. (Čo sa týka neuropsychiatrických porúch, pozri časť 4.4)

Súhrn nežiaducich reakcií v tabuľke

ARs, ktoré sú nižšie uvedené v tabuľke, spadajú do nasledujúcich kategórií: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000) a veľmi zriedkavé (< 1/10 000). ARs sú zaradené do príslušnej kategórie v tabuľkách podľa súhrnných analýz z klinických štúdií.

Liečba a prevencia chrípky u dospelých a dospievajúcich:

V štúdiách zameraných na liečbu a prevenciu u dospelých/dospievajúcich sú ARs, ktoré sa vyskytovali najčastejšie pri odporúčanej dávke (liečba: 75 mg dvakrát denne po dobu 5 dní a profylaxia: 75 mg jedenkrát denne po dobu 6 týždňov), a sú uvedené v tabuľke 1.

Profil bezpečnosti zaznamenaný u osôb, ktoré dostávali odporúčanú dávku Tamiflu na profylaxiu (75 mg jedenkrát denne po dobu 6 týždňov), bol kvalitatívne rovnaký ako profil pozorovaný v štúdiách zameraných na liečbu, napriek dlhšiemu trvaniu podávania dávky v štúdiách zameraných na profylaxiu.

Tabuľka 1 Nežiaduce reakcie v štúdiách skúmajúcich Tamiflu na liečbu a prevenciu chrípky u dospelých a dospievajúcich alebo počas postmarketingového sledovania

Liečba a prevencia chrípky u detí:

V klinických štúdiách s oseltamivirom podávaným na liečbu chrípky sa zúčastnilo celkovo 1 473 detí (vrátane inak zdravých detí vo veku 1-12 rokov a astmatických detí vo veku 6-12 rokov). Z nich 851 detí užívalo liečbu suspenziou oseltamiviru. Celkovo 158 detí užívalo odporúčanú dávku Tamiflu jedenkrát denne v štúdii zameranej na profylaxiu po expozícii v domácnostiach (n = 99) a v 6- týždňovej štúdii u detí zameranej na sezónnu profylaxiu (n = 49) a 12-týždňovej štúdii u detí zameranej na sezónnu profylaxiu u imunokompromitovaných pacientov (n = 10).

V tabuľke 2 sú uvedené najčastejšie hlásené ARs z pediatrických klinických štúdií.

Tabuľka 2  Nežiaduce reakcie v štúdiách skúmajúcich Tamiflu na liečbu a prevenciu chrípky u detí (dávkovanie na základe veku/hmotnosti [30 mg až 75 mg raz denne])

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Psychické poruchy a poruchy nervového systému

Chrípka môže byť spojená s rôznymi neurologickými a behaviorálnymi symptómami, ktoré môžu zahŕňať udalosti ako sú halucinácie, delírium a nezvyčajné správanie, v niektorých prípadoch vedúcich k fatálnym následkom. Tieto udalosti môžu nastať v rámci rozvoja encefalitídy alebo encefalopatie, môžu sa však vyskytnúť aj bez viditeľného závažného ochorenia.

U pacientov s chrípkou, ktorí užívali Tamiflu, existujú po uvedení lieku na trh hlásenia o kŕčoch a delíriu (vrátane symptómov ako zmenená hladina vedomia, zmätenosť, nezvyčajné správanie, preludy, halucinácie, agitácia, úzkosť, nočné mory), ktoré veľmi zriedkavo vedú k sebapoškodzovaniu alebo k fatálnym následkom. Tieto udalosti sa zaznamenali predovšetkým u pediatrických a dospievajúcich pacientov a často mali náhly nástup a rýchly rozvoj. Podiel Tamiflu na týchto udalostiach nie je známy. Podobné neuropsychiatrické udalosti sa tiež zaznamenali u pacientov s chrípkou, ktorí neužívali Tamiflu.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Ochorenia pečene a žlčových ciest, vrátane hepatitídy a zvýšených hladín pečeňových enzýmov u pacientov s ochorením podobným chrípke. Tieto prípady zahŕňajú smrteľnú fulminantnú hepatitídu/zlyhanie pečene.

Ďalšie osobitné skupiny pacientov:

Pediatrická populácia (dojčatá mladšie ako 1 rok)

V dvoch štúdiách zameraných na farmakokinetiku, farmakodynamiku a bezpečnostný profil liečby oseltamivirom u 135 detí infikovaných chrípkou, ktoré boli mladšie ako jeden rok, bol bezpečnostný profil medzi vekovými skupinami podobný, pričom vracanie, hnačka a plienková vyrážka boli najčastejšie hlásenými nežiaducimi udalosťami (pozri časť 5.2). K dispozícii nie sú dostatočné údaje týkajúce sa dojčiat s postkoncepčným vekom menej ako 36 týždňov.

Dostupné informácie o bezpečnosti podávania oseltamiviru na liečbu chrípky dojčatám mladším ako jeden rok, získané z prospektívnych a retrospektívnych pozorovacích klinických štúdii (ktorých sa zúčastnilo viac než 2 400 dojčiat tejto vekovej kategórie), ako aj z preskúmania epidemiologickej databázy a hlásení po uvedení lieku na trh, naznačujú, že bezpečnostný profil u dojčiat mladších ako jeden rok je podobný stanovenému bezpečnostnému profilu u detí vo veku od jedného roka.

Staršie osoby a pacienti s chronickým srdcovým a/alebo respiračným ochorením

Populácia zaradená do štúdií zameraných na liečbu chrípky pozostáva z inak zdravých dospelých/dospievajúcich a „rizikových“ pacientov (pacienti s vysokým rizikom rozvoja komplikácií súvisiacich s chrípkou, napr. staršie osoby a pacienti a pacienti s chronickým srdcovým alebo respiračným ochorením). Profil bezpečnosti bol u „rizikových“ pacientov vo všeobecnosti kvalitatívne podobný ako profil u inak zdravých dospelých/dospievajúcich.

Pacienti s oslabeným imunitným systémom

Liečba chrípky u pacientov s oslabeným imunitným systémom sa hodnotila v dvoch štúdiách so štandardnou dávkou alebo s vysokou dávkou (dvojnásobná alebo trojnásobná dávka) Tamiflu (pozri časť 5.1). Profil bezpečnosti Tamiflu pozorovaný v týchto štúdiách sa zhodoval s profilom pozorovaným v predchádzajúcich klinických skúšaniach, v ktorých sa Tamiflu podávalo na liečbu chrípky u pacientov vo všetkých vekových skupinách, ktorých imunitný systém nebol oslabený (inak zdraví pacienti alebo „rizikoví“ pacienti [t. j. pacienti so sprievodnými respiračnými a/alebo srdcovými ochoreniami]). Najčastejšou nežiaducou reakciou zaznamenanou u detí s oslabeným imunitným systémom bolo vracanie (28 %).

V 12-týždňovej štúdii zameranej na profylaxiu u 475 pacientov, vrátane 18 detí vo veku 1 až 12 rokov a starších s oslabeným imunitným systémom, sa profil bezpečnosti u 238 pacientov, ktorí dostávali oseltamivir, sa zhodoval s profilom pozorovaným v minulosti v klinických štúdiách zameraných na profylaxiu s Tamiflu.

Deti s preexistujúcou bronchiálnou astmou

Profil nežiaducich reakcií bol u detí s preexistujúcou bronchiálnou astmou vo všeobecnosti kvalitatívne podobný ako profil u inak zdravých detí.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9. Predávkovanie

Prípady predávkovania liekom Tamiflu boli hlásené z klinických štúdií a po uvedení lieku na trh.

Väčšina prípadov hlásení predávkovania neobsahovala žiadne nežiaduce účinky.

Nežiaduce účinky hlásené v prípadoch predávkovania liekom Tamiflu boli podobné ako pri štandardných terapeutických dávkach, popísaných v časti 4.8 Nežiaduce účinky.

Nie je známe žiadne špecifické antidotum.

Pediatrická populácia

Predávkovanie bolo hlásené častejšie u detí ako u dospelých a dospievajúcich. Zvýšená opatrnosť je potrebná pri príprave Tamiflu perorálnej suspenzie a pri podávaní Tamiflu deťom.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antivirotiká na systémové použitie, inhibítory neuraminidázy, ATC kód: J05AH02

Oseltamivirfosfát je pro-drug aktívneho metabolitu (oseltamivirkarboxylátu). Aktívny metabolit je selektívny inhibítor neuraminidázových enzýmov vírusu chrípky, ktorými sú glykoproteíny nachádzajúce sa na povrchu viriónu. Enzymatická aktivita vírusovej neuraminidázy je dôležitá ako pre prienik vírusu do nepostihnutých buniek, tak aj pre uvoľnenie skôr vytvorených vírusových častíc z infikovaných buniek a pre následné rozšírenie vírusovej infekcie v tele.

Oseltamivirkarboxylát inhibuje in vitro neuraminidázy chrípkového vírusu A a B. Oseltamivirfosfát inhibuje in vitro infekciu spôsobenú vírusom chrípky a jeho replikáciu. Oseltamivir podávaný perorálne inhibuje replikáciu chrípkového vírusu A a B a patogenicita in vivo v živočíšnych modeloch chrípkovej infekcie pri antivírusových expozíciách je podobná expozícii dosiahnutej u človeka pri dávke 75 mg užívanej dvakrát denne.

Experimentálne štúdie, vykonané na zdravých dobrovoľníkoch, dokázali antivírusovú aktivitu oseltamiviru voči vírusu chrípky A a B.

Hodnoty IC50 neuraminidázy pre oseltamivir pre klinicky izolovaný vírus chrípky A sa pohybovali v rozpätí od 0,1 nM do 1,3 nM a pre vírus chrípky B bola táto hodnota 2,6 nM. V publikovaných štúdiách sa pozorovali vyššie hodnoty IC50 pre vírus chrípky B v priemere až do 8,5 nM.

Klinické štúdie:

Liečba chrípkovej infekcie

Táto indikácia je založená na klinických štúdiách prirodzene sa vyskytujúcej chrípky, pričom prevažným typom infekcie bola chrípka typu A.

Oseltamivir je účinný len voči ochoreniam spôsobeným chrípkovým vírusom. Štatistické analýzy sú preto prezentované len vzhľadom na pacientov infikovaných vírusom chrípky. Na základe štúdie liečby zameranej na populáciu, ktorá zahŕňala ľudí nakazených chrípkovým vírusom a nenakazených ľudí (ITT), bola primárna účinnosť znížená úmerne k počtu jednotlivcov, ktorí neboli nakazení chrípkovým vírusom. V celkovej populácii, ktorá podstúpila liečbu, sa infekcia chrípkovým vírusom potvrdila u 67 % (v rozsahu od 46 % do 74 %) pacientov. Zo starších pacientov bolo 64 % nakazených chrípkovým vírusom a z pacientov s chronickým srdcovým a/alebo respiračným ochorením bolo 62 % nakazených chrípkovým vírusom. V III. fáze všetkých štúdií, zameraných na liečbu, boli pacienti skúmaní len počas obdobia chrípkovej nákazy v okolí.

Dospelí a dospievajúci vo veku 13 rokov a starší: Pacienti prichádzali do úvahy pre výskum, ak do 36 hodín po objavení symptómov mali teplotu ≥ 37,8 ºC sprevádzanú najmenej jedným respiračným symptómom (kašeľ, nazálne symptómy alebo zapálené hrdlo) a najmenej jedným systémovým symptómom (bolesti svalov, triaška/potenie, nevoľnosť, únava alebo bolesti hlavy). Na základe spoločnej analýzy všetkých dospelých a dospievajúcich nakazených chrípkovým vírusom (N = 2 413), ktorí sa zúčastnili na štúdii o liečbe oseltamivirom v dávke 75 mg dvakrát denne počas 5 dní, sa zistila redukcia priemernej dĺžky chrípkového ochorenia približne o jeden deň z 5,2 dňa (95 % CI 4,9 - 5,5 dní) v skupine dostávajúcej placebo na 4,2 dňa (95 % CI 4,0 - 4,4 dní; p ≤ 0,0001).

Percento pacientov, u ktorých sa rozvinuli špecifické komplikácie dolných dýchacích ciest (najmä bronchitída) a ktorí boli liečení antibiotikami, sa znížilo z 12,7 % (135/1 063) v skupine dostávajúcej placebo na 8,6 % (116/1 350) v skupine liečenej oseltamivirom (p = 0,0012).

Liečba chrípky u pacientov s vysokým rizikom: Priemerná dĺžka chrípkového ochorenia u starších pacientov (≥ 65 rokov) a u pacientov s chronickým srdcovým a/alebo respiračným ochorením, ktorí dostávali oseltamivir v dávke 75 mg dvakrát denne počas 5 dní, nebola významne redukovaná.

Celkové trvanie horúčky bolo znížené o jeden deň v skupinách liečených oseltamivirom. U starších pacientov nakazených vírusom chrípky, ktorí boli liečení antibiotikami, oseltamivir významne znížil výskyt špecifických komplikácií dolných dýchacích ciest (najmä bronchitídy) z 19 % (52/268) v skupine dostávajúcej placebo na 12 % (29/250) v skupine liečenej oseltamivirom (p = 0,0156).

U pacientov nakazených chrípkovým vírusom s chronickým srdcovým a/alebo respiračným ochorením, ktorí boli liečení antibiotikami, bol kombinovaný výskyt komplikácií dolných dýchacích ciest (najmä bronchitídy) 17 % (22/133) v skupine dostávajúcej placebo a 14 % (16/118) v populácii pacientov liečených oseltamivirom (p = 0,5976).

Liečba chrípky u gravidných žien: Neuskutočnili sa žiadne kontrolované klinické štúdie s použitím oseltamiviru u gravidných žien, v postmarketingových a retrospektívnych pozorovacích štúdiách v tejto populácii pacientov sa potvrdil prínos bežného dávkovacieho režimu v zmysle nižšej morbidity/mortality.Výsledky z farmakokinetických analýz naznačujú nižšiu expozíciu aktívnemu metabolitu, avšak úprava dávky u gravidných žien v liečbe alebo v prevencii chrípky sa neodporúča (pozri časť 5.2. Farmakokinetické vlastnosti, Osobitné skupiny pacientov).

Liečba chrípky u detí: V štúdii zameranej na inak zdravé deti (65 % bolo nakazených chrípkovým vírusom) vo veku od 1 do 12 rokov (priemerný vek 5,3 roka), ktoré mali horúčku (≥ 37,8 ºC) a kašeľ alebo nádchu, bolo 67 % pacientov nakazených chrípkovým vírusom A a 33 % pacientov bolo nakazených chrípkovým vírusom B. Liečba oseltamivirom, ktorá sa začala do 48 hodín od objavenia symptómov, významne znížila dĺžku ochorenia (definovaná ako návrat k zdraviu a aktivite a ustúpenie horúčky, kašľa a nádchy) o 1,5 dňa (95 % CI 0,6 - 2,2 dní; p < 0,0001) v porovnaní s placebom.

Oseltamivir znížil výskyt akútneho zápalu stredného ucha z 26,5 % (53/200) v skupine dostávajúcej placebo na 16 % (29/183) u detí liečených oseltamivirom (p = 0,013).

Druhá štúdia bola vykonaná u 334 astmatických detí vo veku od 6 do 12 rokov, z ktorých 53,6 % bolo nakazených chrípkovým vírusom. V skupine liečenej oseltamivirom priemerná dĺžka ochorenia nebola významne zredukovaná. Na 6. deň (posledný deň liečby) hodnota FEV1 sa zvýšila o 10,8 % v skupine liečenej oseltamivirom v porovnaní so 4,7 % v prípade placeba (p = 0,0148) v tejto populácii.

Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Tamiflu v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie pri liečbe chrípky (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).

Indikácia u dojčiat vo veku do 1 roka je založená na extrapolácii údajov o účinnosti získaných od starších detí a odporúčané dávkovanie vychádza z farmakokinetických modelových údajov (pozri časť 5.2)

Liečba infekcie spôsobenej chrípkovým vírusom B: Celkovo bolo z nakazenej populácie 15 % pacientov nakazených chrípkovým vírusom B, v jednotlivých štúdiách v rozsahu 1 až 33 %. Priemerná dĺžka ochorenia u pacientov nakazených chrípkovým vírusom B sa významne nelíšila medzi skupinami liečenými v jednotlivých štúdiách. Pre analýzu boli použité údaje od 504 pacientov nakazených chrípkovým vírusom B zo všetkých štúdií. Oseltamivir zredukoval čas ustúpenia všetkých symptómov o 0,7 dňa (95 % CI 0,1 – 1,6 dňa; p = 0,022) a trvanie horúčky (≥ 37,8ºC), kašľa a nádchy o jeden deň (95 % CI 0,4 - 1,7 dňa; p < 0,001) v porovnaní s placebom.

Liečba chrípky u pacientov s oslabeným imunitným systémom: Randomizovaná, dvojito zaslepená štúdia na zhodnotenie bezpečnosti a charakterizáciu vplyvu oseltamiviru na vznik rezistentného vírusu chrípky (primárna analýza) u pacientov s oslabeným imunitným systémom, ktorí boli infikovaní vírusom chrípky, zahŕňala 151 dospelých pacientov, 7 dospievajúcich a 9 detí, u ktorých bolo možné hodnotiť účinnosť oseltamiviru (sekundárna analýza; štúdia nemala dostatočnú štatistickú silu na hodnotenie účinnosti). Štúdia zahŕňala pacientov po transplantácii solídnych orgánov [solid organ transplant, SOT], pacientov po transplantácii hematopoetických kmeňových buniek [haematopoietic stem cell transplant, HSCT], HIV-pozitívnych pacientov s počtom CD4+ buniek < 500 buniek/mm³, pacientov podstupujúcich systémovú imunosupresívnu liečbu a pacientov s hematologickými malignitami. Títo pacienti boli do 96 hodín od objavenia príznakov randomizovaní na 10-dňovú liečbu. Liečebné režimy boli: štandardná dávka (75 mg alebo upravená na telesnú hmotnosť detí) dvakrát denne (73 dospelých, 4 dospievajúci pacienti a 4 deti), alebo dvojnásobná dávka (150 mg alebo upravená na telesnú hmotnosť detí) dvakrát denne (78 dospelých pacientov, 3 dospievajúci pacienti a 5 deti) oseltamiviru.

Medián času do odznenia príznakov (time to resolution of symptoms, TTRS) pre dospelých a dospievajúcich bol podobný medzi skupinou so štandardnou dávkou (103,4 hodiny [95 % IS: 75,4 – 122,7]) a skupinou s dvojnásobnou dávkou (107,2 hodiny [95 % IS: 63,9-140,0]). TTRS pre deti bol variabilný a jeho interpretácia je obmedzená malou veľkosťou vzorky. Percento dospelých pacientov so sekundárnymi infekciami v skupine so štandardnou dávkou a v skupine s dvojnásobnou dávkou bolo porovnateľné (8,2 % oproti 5,1 %). U dospievajúcich a detí sa sekundárna infekcia (bakteriálna sinusitída) zaznamenala iba u jedného pacienta (dospievajúceho) v skupine so štandardnou dávkou.

Farmakokinetická a farmakodynamická štúdia sa uskutočnila u detí so závážne oslabeným imunitným systémom (≤12 rokov, n = 30), ktoré dostávali štandardnú (75 mg alebo na hmotnosť upravenú dávku dvakrát denne) vs. trojnásobnú dávku (225 mg alebo na hmotnosť upravenú dávku dvakrát denne) oseltamiviru na adaptívnu dobu dávkovania 5 až 20 dní, v závislosti od trvania vylučovania vírusu (priemerné trvanie liečby: 9 dní). U žiadnych pacientov v skupine so štandardnou dávkou sa nezaznamenali sekundárne bakteriálne infekcie (bronchitída a sínusitída), v skupine s trojnásobnou dávkou ich zaznamenali u 2 pacientov.

Prevencia chrípky

Účinnosť oseltamiviru pri prevencii prirodzene získanej chrípky bola demonštrovaná v štúdii zameranej na prevenciu po expozícii v domácnostiach a v dvoch štúdiách sezónnej prevencie. Parametrom primárnej účinnosti pre všetky tieto štúdie bol výskyt laboratórne potvrdenej chrípky. Virulencia chrípkovej epidémie sa nedá predvídať a mení sa v závislosti od regiónu a sezóny, a preto počet pacientov, ktorí potrebujú liečbu (NNT), aby sa u nich zabránilo chrípkovému ochoreniu, sa mení.

Prevencia po expozícii: V štúdii (12,6 % pacientov bolo zaočkovaných proti chrípke), zameranej na kontakty s prípadmi chrípky, sa oseltamivir v dávke 75 mg raz denne začal podávať do 2 dní po objavení symptómov a liečba pokračovala 7 dní. Chrípka bola potvrdená u 163 pacientov z 377 prípadov. Oseltamivir významne znížil výskyt klinického chrípkového ochorenia vyskytujúceho sa pri kontakte s potvrdenými chrípkovými prípadmi z 24/200 (12 %) v skupine dostávajúcej placebo na 2/205 (1 %) v skupine liečenej oseltamivirom (92 % zníženie [95 % CI 6 - 16; p ≤ 0,0001]). Počet potrebný liečiť (NNT), pri kontakte s potvrdenými prípadmi chrípky, bol 10 (95 % CI 9 - 12) a 16 (95 % CI 15 - 19) v celej populácii (ITT) bez ohľadu na infekčný stav kontaktnej osoby.

Účinnosť oseltamiviru v prevencii prirodzene sa vyskytujúcej chrípky bola preukázaná v štúdii zameranej na prevenciu po expozícii v domácnostiach, ktorá zahŕňala dospelých, dospievajúcich a deti vo veku od 1 do 12 rokov, ako prípady aj ako kontakty v rodine. Parametrom primárnej účinnosti pre túto štúdiu bol výskyt laboratórne potvrdenej klinickej chrípky v domácnostiach. Profylaxia oseltamivirom trvala 10 dní. V celej populácii sa znížil výskyt laboratórne potvrdenej klinickej chrípky v domácnostiach z 20 % (27/136) v skupine, ktorá nedostávala preventívne oseltamivir, na 7 % (10/135) v skupine, ktorá dostávala preventívne oseltamivir (62,7 % zníženie [95 % CI 26,0 - 81,2; p = 0,0042]). V domácnostiach s prípadmi chrípky sa znížil jej výskyt z 26 % (23/89) v skupine, ktorá nedostávala preventívne oseltamivir, na 11 % (9/84) v skupine, ktorá dostávala preventívne oseltamivir (58,5 % zníženie [95 % CI 15,6 - 79,6; p = 0,0114]).

V súlade s analýzou podskupiny detí vo veku 1 až 12 rokov výskyt laboratórne potvrdenej klinickej chrípky u detí sa signifikantne znížil z 19 % (21/111) v skupine, ktorá nedostávala preventívne oseltamivir, na 7 % (7/104) v skupine, ktorá dostávala preventívne oseltamivir (64,4 % zníženie [95 % CI 15,8 - 85,0; p = 0,0188]). V skupine detí, ktoré na začiatku liečby ešte nešírili vírus, sa znížil výskyt laboratórne potvrdenej klinickej chrípky z 21 % (15/70) v skupine, ktorá nedostávala preventívne oseltamivir, na 4 % (2/47) v skupine, ktorá dostávala preventívne oseltamivir (80,1 % zníženie [95 % CI 22,0 - 94,9; p=0,0206]). Hodnota NNT pre celkovú pediatrickú populáciu bola 9 (95 % CI 7 - 24), zatiaľ čo v celej populácii (ITT) a v pediatrickej skupine, ktorá bola v priamom kontakte s potvrdenými prípadmi chrípky (ITTII), bola 8 (95 % CI 6, horný limit neodhadnuteľný).

Prevencia chrípky po expozícii počas pandémie u dojčiat mladších ako 1 rok:

V kontrolovaných klinických štúdiách nebola študovaná prevencia počas chrípkovej pandémie u dojčiat vo veku 0 - 12 mesiacov. Čo sa týka podrobností pre simuláciu expozície, pozri časť 5.2.

Prevencia počas chrípkovej epidémie v okolí : Na základe spoločnej analýzy dvoch ďalších štúdií, ktoré sa vykonali u nezaočkovaných, inak zdravých dospelých jedincov, sa zistilo, že oseltamivir, podávaný v dávke 75 mg raz denne počas 6 týždňov, významne znížil výskyt klinického chrípkového ochorenia z 25/519 (4,8 %), v skupine dostávajúcej placebo, na 6/520 (1,2 %), v skupine liečenej oseltamivirom (76 % zníženie [95 % CI 1,6 - 5,7; p = 0,0006]) počas prepuknutia chrípky v okolí.

Hodnota NNT v tejto štúdii bola 28 (95 % CI 24 - 50).

Štúdia vykonaná u starších jedincov v domoch opatrovateľskej služby, kde 80 % účastníkov dostalo vakcínu počas štúdie, oseltamivir v dávke 75 mg raz denne, podávaný počas 6 týždňov, významne znížil výskyt klinického chrípkového ochorenia z 12/272 (4,4 %), v skupine dostávajúcej placebo, na 1/276 (0,4 %), v skupine liečenej oseltamivirom (92 % zníženie [95 % CI 1,5 - 6,6); p = 0,0015]).

Hodnota NNT v tejto štúdii bola 25 (95 % CI 23 - 62).

Profylaxia chrípky u pacientov s oslabeným imunitným systémom: Bola uskutočnená dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná, randomizovaná štúdia na sezónnu profylaxiu chrípky u 475 pacientov s oslabeným imunitným systémom (388 pacientov s transplantáciou solídnych orgánov [195 placebo; 193 oseltamivir], 87 pacientov s transplantáciou hemopoetických kmeňových buniek [43 placebo; 44 oseltamivir], žiadni iní pacienti s inými imunosupresívnymi stavmi neboli zaradení), vrátane 18 detí vo veku od 1 do 12 rokov. Primárnym cieľovým ukazovateľom v tejto štúdii bol výskyt laboratórne potvrdenej klinickej chrípky podľa zistenej vírusovej kultúry a/alebo štvornásobného vzostupu protilátok HAI. Výskyt laboratórne potvrdenej klinickej chrípky bol 2,9 % (7/238) v placebovej skupine a 2,1 % (5/237) v skupine liečenej oseltamivirom (95 % CI -2,3 % – 4,1 %; p = 0,772).

Neboli vykonané špecifické štúdie na stanovenie zníženia rizika komplikácií.

Rezistencia na oseltamivir

Klinické štúdie: Bolo skúmané riziko zníženej vnímavosti vírusov chrípky alebo klinicky zistenej rezistencie na oseltamivir v priebehu klinických štúdií sponzorovaných spoločnosťou Roche. Vznik vírusu rezistentného na oseltamivir v priebehu liečby sa vyskytoval častejšie u detí ako u dospelých, v rozmedzí menej ako 1 % u dospelých do 18 % u detí vo veku do 1 roka. U detí, u ktorých sa dokázalo nosičstvo vírusu rezistentného na oseltamivir, sa vo všeobecnosti šíril vírus dlhšie v porovnaní s osobami s vírusom citlivým na oseltamivir. Napriek vzniku rezistencie počas liečby oseltamivirom, odpoveď na liečbu nebola ovplyvnená a nespôsobila ani predĺženie symptómov chrípky.

U dospelých a dospievajúcich pacientov s oslabeným imunitným systémom, ktorí boli liečení štandardnou alebo dvojnásobnou dávkou oseltamiviru počas 10 dní, sa pozoroval celkovo vyšší výskyt rezistencie na oseltamivir [14,5 % (10/69) v skupine so štandardnou dávkou a 2,7 % (2/74) v skupine s dvojnásobnou dávkou] v porovnaní s údajmi zo štúdií s inak zdravými dospelými a dospievajúcimi pacientmi liečenými oseltamivirom. Väčšina dospelých pacientov, u ktorých vznikla rezistencia, boli príjemcovia transplantátu (8/10 pacientov v skupine so štandardnou dávkou a 2/2 pacientov v skupine s dvojnásobnou dávkou). Väčšina pacientov, ktorí mali vírus rezistentný na oseltamivir, bola infikovaná chrípkovým vírusom typu A a vylučovanie vírusu („shedding“) u nich trvalo dlhšie.

Výskyt rezistencie na oseltamivir pozorovaný u detí s oslabeným imunitným systémom (vo veku ≤ 12 rokov) liečených Tamiflu v dvoch štúdiách a hodnotených na rezistenciu bol 20,7 % (6/29). Zo šiestich detí s oslabeným imunitným systémom, u ktorých bola zistená rezistencia na oseltamivir, ktorá vznikla v dôsledku liečby, dostali 3 pacienti štandardnú dávku a 3 pacienti vysokú dávku (dvojnásobná alebo trojnásobná dávka). Väčšina mala akútnu lymfoidnú leukémiu a mala ≤ 5 rokov.

Výskyt rezistencie na oseltamivir v klinických štúdiách

*Vo všetkých štúdiách sa neuskutočnila úplná genotypizácia.

Profylaxia chrípky

V doteraz vykonaných klinických štúdiách s použitím Tamiflu, zameraných na prevenciu chrípky, sa nedokázal vznik rezistencie voči lieku po expozícii (7 dní), po expozícii v rámci skupín v domácnosti (10 dní) a sezónnu prevenciu chrípky (42 dní) u pacientov s normálnym imunitným systémom.

Nepozorovala sa žiadna rezistencia počas 12-týždňovej profylaktickej štúdie u pacientov s oslabeným imunitným systémom.

Klinické údaje a údaje zo sledovaní: U pacientov, ktorí neboli vystavení oseltamiviru, boli izolované prirodzené mutácie vírusu chrípky A a B, ktoré sa spájajú so zníženou vnímavosťou na oseltamivir in vitro. Boli izolované rezistentné kmene u pacientov s normálnym imunitným systémom a taktiež u pacientov s oslabeným imunitným systémom liečených oseltamivirom. Pacienti s oslabeným imunitným systémom a malé deti sú vystavené počas terapie väčšiemu riziku vzniku vírusu rezistentného na oseltamivir.

Vírusy rezistentné na oseltamivir boli izolované od pacientov liečených oseltamivirom a boli nájdené laboratórne kmene vírusov chrípky rezistentné na oseltamivir obsahujúce mutácie neuraminidázy subtypu N1 a N2. Rezistentné mutácie majú tendenciu byť špecifickým subtypom vírusu. Od roku 2007 bola sporadicky zaznamenaná prirodzene sa vyskytujúca rezistencia spojená s mutáciou H275Y u sezónnych H1N1 kmeňov. Zdá sa, že rozsah zníženia vnímavosti na oseltamivir a prevalencia takých vírusov sa mení sezónne a geograficky. V roku 2008 bol H275Y zistený u > 99 % cirkulujúcich chrípkových izolátov v Európe. V roku 2009 bol vírus chrípky H1N1 („prasacia chrípka“) takmer jednotne citlivý na oseltamivir, len s ojedinelými hláseniami rezistencie v súvislosti s terapeutickým, ako aj profylaktickým dávkovaním.

5.2. Farmakokinetické vlastnosti

Všeobecné informácie

Absorpcia

Oseltamivir sa ľahko absorbuje z gastrointestinálneho traktu po perorálnom podaní oseltamivirfosfátu (pro-drug) a je do veľkej miery konvertovaný prevažne pečeňovými esterázami na aktívny metabolit (oseltamivirkarboxylát). Najmenej 75 % perorálnej dávky sa dostáva do systémového obehu ako aktívny metabolit. Expozícia „pro-drug“ je menej ako 5 % vzhľadom na aktívny metabolit.

Plazmatické koncentrácie pro-drug a aktívneho metabolitu sú úmerné dávke a nie sú ovplyvnené potravou.

Distribúcia

Priemerný distribučný objem v stabilnom stave oseltamivirkarboxylátu je u ľudí približne 23 litrov, čo je objem ekvivalentný extracelulárnej telesnej tekutine. Keďže aktivita neuraminidázy je extracelulárna, oseltamivirkarboxylát sa distribuuje na všetky miesta, kde sa šíri chrípkový vírus.

Väzba oseltamivirkarboxylátu na proteín ľudskej plazmy je zanedbateľná (približne 3 %).

Biotransformácia

Oseltamivir sa vo veľkej miere konvertuje na oseltamivirkarboxylát pomocou esteráz, ktoré sú lokalizované predovšetkým v pečeni. In vitro štúdie demonštrovali, že ani oseltamivir ani aktívny metabolit nie je substrátom alebo inhibítorom izoforiem hlavného cytochrómu P450. In vivo sa nezistilo, že by sa fáza 2 konjugovala s oboma zlúčeninami.

Eliminácia

Absorbovaný oseltamivir je primárne (> 90 %) eliminovaný konverziou na oseltamivirkarboxylát. Ďalej už nie je metabolizovaný a vylúči sa močom. Maximálne plazmatické koncentrácie oseltamivirkarboxylátu vo väčšine prípadov klesajú s polčasom od 6 do 10 hodín. Aktívny metabolit sa úplne vylúči renálnou exkréciou. Renálny klírens (18,8 l/h) prevyšuje rýchlosť glomerulárnej filtrácie (7,5 l/h), čo naznačuje, že okrem glomerulárnej filtrácie sa vyskytuje aj tubulárna sekrécia. Menej ako 20 % perorálnej rádioaktívne značenej dávky sa vylúči stolicou.

Ďalšie osobitné skupiny pacientov

Pediatrická populácia

Dojčatá mladšie ako 1 rok: Farmakokinetika, farmakodynamika a bezpečnosť Tamiflu sa hodnotili v dvoch nekontrolovaných otvorených štúdiách zahŕňajúcich deti infikované chrípkou, ktoré boli mladšie ako jeden rok (n = 135). Klírens aktívneho metabolitu korigovaný na telesnú hmotnosť je pri veku do jedného roku znížený. Expozícia metabolitu je u najmladších dojčiat tiež premenlivejšia. Dostupné údaje naznačujú, že expozícia lieku po dávke 3 mg/kg zabezpečuje u dojčiat vo veku 0 - 12 mesiacov také expozície „pro-drug“ a metabolitu, o ktorých sa predpokladá, že sú účinné a majú bezpečnostný profil porovnateľný s tým, ktorý sa pozoroval u starších detí a dospelých po podaní schválenej dávky (pozri časti 4.1 a 4.2). Hlásené nežiaduce udalosti sa zhodovali s bezpečnostným profilom stanoveným u starších detí.

Nie sú dostupné žiadne údaje týkajúce sa použitia v prevencii chrípky po expozícii u detí mladších ako 1 rok. Použitie v prevencii počas epidémie chrípky v okolí sa nesledovalo u detí mladších ako 12 rokov.

Prevencia chrípky po expozícii počas pandémie u dojčiat mladších ako 1 rok:

Simulácia dávkou 3 mg/kg raz denne u dojčiat mladších ako 1 rok preukázala expozíciu (vystavenie jeho pôsobeniu) v rovnakom rozsahu alebo vyššom ako pri dávke 75 mg raz denne u dospelých. Expozícia neprekročila expozíciu pri liečbe dojčiat mladších ako 1 rok (3 mg/kg dvakrát denne) a predpokladá sa dosiahnutie porovnateľného bezpečnostného profilu (pozri časť 4.8). U dojčiat mladších ako 1 rok neboli vykonané žiadne klinické štúdie zamerané na profylaxiu.

Deti vo veku 1 rok alebo staršie: Farmakokinetika oseltamiviru bola vyhodnotená vo farmakokinetických štúdiách u detí a dospievajúcich vo veku od 1 do 16 rokov, ktorým bola podaná jedna dávka lieku. Farmakokinetika viacnásobných dávok bola študovaná u malého počtu detí, ktoré sa zúčastnili na štúdii klinickej účinnosti. U mladších detí sa pro-drug a jeho aktívny metabolit vylúčil rýchlejšie ako u dospelých, čo malo za následok nižšiu expozíciu podanej dávke v mg/kg. Dávky 2 mg/kg majú expozície oseltamivirkarboxylátu porovnateľné s expozíciami u dospelých, ktorí dostali jednu 75 mg dávku (približne 1 mg/kg). Farmakokinetika oseltamiviru u detí a dospievajúcich vo veku 12 rokov alebo starších je podobná ako farmakokinetika u dospelých.

Staršie osoby

Expozícia aktívnemu metabolitu v stabilnom stave bola o 25 až 35 % vyššia u starších osôb (od 65 do 78 rokov) v porovnaní s dospelými jedincami mladšími ako 65 rokov, ktorým boli podávané porovnateľné dávky oseltamiviru. Polčasy pozorované u starších osôb boli podobné ako polčasy u mladých dospelých jedincov. Na základe expozície lieku a znášanlivosti nie je potrebné upraviť dávkovanie u starších osôb, ak nie je náznak stredne ťažkého alebo ťažkého poškodenia funkcie obličiek (klírens kreatinínu pod 60 ml/min) (pozri časť 4.2).

Pacienti s poškodením funkcie obličiek

Podanie 100 mg oseltamivirfosfátu dvakrát denne počas 5 dní pacientom s rôznymi stupňami poškodenia funkcie obličiek ukázalo, že expozícia oseltamivirkarboxylátu je nepriamo úmerná zhoršeniu funkcie obličiek. Dávkovanie pozri časť 4.2.

Pacienti s poškodením funkcie pečene

Na základe in vitro štúdií sa neočakáva, že by sa expozícia oseltamiviru významne zvýšila, ani že by sa expozícia aktívnemu metabolitu významne znížila u pacientov s poškodením funkcie pečene (pozri časť 4.2).

Gravidné ženy

Farmakokinetické analýzy sledovanej populácie naznačujú, že dávkovací režim Tamiflu, popísaný v časti 4.2. Dávkovanie a spôsob podávania, spôsobuje nižšiu expozíciu (v priemere 30 % počas všetkých trimestrov) aktívnemu metabolitu u gravidných žien v porovnaní so ženami, ktoré nie sú gravidné. Avšak nižšia predpokladaná expozícia zostáva každopádne nad inhibičnými koncentráciami (hodnoty IC95) a na terapeutickej hladine pre celé spektrum kmeňov vírusu chrípky. Navyše v pozorovacích štúdiách sa potvrdil prínos bežného dávkovacieho režimu u tejto skupiny pacientov. Preto sa neodporúča úprava dávky u gravidných žien v liečbe alebo v prevencii chrípky (pozri časť 4.6 Fertilita, gravidita a dojčenie).

Pacienti s oslabeným imunitným systémom

Populačná farmakokinetická analýza naznačuje, že u dospelých a pediatrických (vo veku < 18 rokov) pacientov s oslabeným imunitným systémom vedie liečba oseltamivirom (popísaná v časti 4.2 Dávkovanie a spôsob podávania) k zvýšenej predpokladanej expozícii (od približne 5 % až do 50 %) aktívneho metabolitu v porovnaní s pacientmi s porovnateľným klírensom kreatinínu, ktorých imunitný systém nie je oslabený. Vzhľadom na široké bezpečnostné rozpätie aktívneho metabolitu nie sú u pacientov s oslabeným imunitným systémom potrebné žiadne úpravy dávky. U pacientov s oslabeným imunitným systémom s poruchou funkcie obličiek je však potrebné dávky upraviť tak, ako je uvedené v časti 4.2. Dávkovanie a spôsob podávania.

Farmakokinetické a farmakodynamické analýzy z dvoch štúdií s pacientmi s oslabeným imunitným systémom naznačili, že pri vyšších expozíciách ako tých dosiahnutých po podaní štandardnej dávky, nedošlo k významnému dodatočnému prínosu.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní a genotoxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Výsledky konvenčných štúdií o karcinogenicite u hlodavcov ukázali v závislosti od dávky trend nárastu výskytu niektorých nádorov, ktoré sú typické pre skúmané rody hlodavcov. Vzhľadom na rozpätia expozície vo vzťahu k očakávanej expozícii pri použití u ľudí tieto zistenia nemenia úžitok a riziká lieku Tamiflu v prijatých terapeutických indikáciách.

Teratologické štúdie sa vykonali u potkanov a králikov v dávkach do 1 500 mg/kg/deň a 500 mg/kg/deň. Nepozorovali sa žiadne účinky na vývoj plodu. V štúdii plodnosti u potkanov pri dávke 1 500 mg/kg/deň sa neprejavili žiadne nežiaduce reakcie ani na jedno pohlavie. V štúdiách zameraných na pre- a postnatálny vývoj u potkanov sa pri dávke 1 500 mg/kg/deň pozoroval dlhotrvajúci pôrod: bezpečnostné rozpätie medzi expozíciou u ľudí a najvyššou dávkou bez účinku (500 mg/kg/deň) u potkanov je 480-násobok pre oseltamivir a 44-násobok pre aktívny metabolit. Expozícia plodu u potkanov a králikov bola približne od 15 do 20 % expozície matky.

U dojčiacich potkanov sa oseltamivir a aktívny metabolit vylučujú do mlieka. Obmedzené údaje naznačujú, že oseltamivir a aktívny metabolit sa vylučujú do ľudského mlieka. Extrapolácia údajov o zvieratách predstavuje odhady 0,01 mg/deň a 0,3 mg/deň pre príslušné zlúčeniny.

V teste „maximalizácie“ na morčatách sa pozoroval potenciál zvýšenia citlivosti pokožky voči oseltamiviru. Približne u 50 % indukovaných zvierat, liečených liečivom, sa objavil erytém. Zistilo sa tiež reverzibilné podráždenie očí u králikov.

Zatiaľ čo veľmi vysoké jednotlivé perorálne dávky oseltamivirfosfátu, až do najvyššej testovanej dávky (1 310 mg/kg), nemali nežiaduce reakcie na dospelých potkanov, takéto dávky mali za následok toxicitu u 7-dňových mláďat potkanov, vrátane smrti. Tieto reakcie sa pozorovali pri dávkach od 657 mg/kg a vyšších. Pri dávke 500 mg/kg sa nepozorovali žiadne nežiaduce reakcie, vrátane chronickej liečby (500 mg/kg/deň podávané od 7 do 21 dní po pôrode).

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok

Tamiflu 30 mg tvrdé kapsuly

Obsah kapsuly

Predželatínový škrob (derivát kukuričného škrobu)

Mastenec

Povidón

Sodná soľ kroskarmelózy

Stearylfumarát sodný

Obal kapsuly

Želatína

Žltý oxid železitý (E172)

Červený oxid železitý (E172)

Oxid titaničitý (E171)

Tlačiarenský atrament

Šelak

Oxid titaničitý (E171)

FD a C-modrú 2 (indigokarmín, E132)

Tamiflu 45 mg tvrdé kapsuly

Obsah kapsuly

Predželatínový škrob (derivát kukuričného škrobu)

Mastenec

Povidón

Sodná soľ kroskarmelózy

Stearylfumarát sodný

Obal kapsuly

Želatína

Čierny oxid železitý (E172)

Oxid titaničitý (E171)

Tlačiarenský atrament

Šelak

Oxid titaničitý (E171)

FD a C-modrú 2 (indigokarmín, E132)

Tamiflu 75 mg tvrdé kapsuly

Obsah kapsuly

Predželatínový škrob (derivát kukuričného škrobu)

Mastenec

Povidón

Sodná soľ kroskarmelózy

Stearylfumarát sodný

Obal kapsuly

Želatína

Žltý oxid železitý (E172)

Červený oxid železitý (E172)

Čierny oxid železitý (E172)

Oxid titaničitý (E171)

Tlačiarenský atrament

Šelak

Oxid titaničitý (E171)

FD a C-modrú 2 (indigokarmín, E132)

6.2. Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3. Čas použiteľnosti

Tamiflu 30 mg tvrdé kapsuly

10 rokov

Tamiflu 45 mg tvrdé kapsuly

10 rokov

Tamiflu 75 mg tvrdé kapsuly

10 rokov

Skladovanie suspenzie pripravenej v lekárni

Čas použiteľnosti je 10 dní pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.

6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25°C.

Pre podmienky skladovania suspenzie pripravenej v lekárni, pozri časť 6.3.

6.5. Druh obalu a obsah balenia

Jedno balenie obsahuje trojité blistrové balenie (PVC/PE/PVDC uzavretom hliníkovou fóliou).

Veľkosť balenia je 10 kapsúl.

6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

Núdzová príprava

Ak nie je dostupný liek Tamiflu prášok na perorálnu suspenziu

Komerčne vyrábaný liek Tamiflu prášok na perorálnu suspenziu (6 mg/ml) je uprednostňovaným liekom u pediatrických a dospelých pacientov, ktorí majú ťažkosti s prehĺtaním kapsúl, alebo keď sú potrebné nižšie dávky. V prípade, že nie je dostupný komerčne vyrábaný liek Tamiflu prášok na perorálnu suspenziu, lekárnik môže pripraviť suspenziu (6 mg/ml) z Tamiflu kapsúl alebo si pacienti môžu pripraviť suspenziu z kapsúl doma.

Uprednostňuje sa príprava lekárnikom pred prípravou doma. Podrobné informácie pre prípravu doma nájdete v Písomnej informácii pre používateľa Tamiflu kapsuly v časti „Príprava tekutej formy Tamiflu doma“.

Na prípravu suspenzie v lekárni alebo doma by mali byť zabezpečené striekačky vhodného objemu s vhodnou stupnicou V oboch prípadoch majú byť podľa možností na striekačke vyznačené požadované objemy.

Príprava v lekárni

Príprava suspenzie v lekárni s koncentráciou 6 mg/ml z kapsúl

Dospelí, dospievajúci a deti vo veku 1 rok alebo staršie, ktorí nie sú schopní prehltnúť neporušené kapsuly

Tento postup opisuje prípravu suspenzie s koncentráciou 6 mg/ml, čo zabezpečí dostatočné množstvo lieku pre jedného pacienta na 5-dňový cyklus liečby alebo 10-dňový cyklus prevencie. U pacientov s oslabeným imunitným systémom je potrebná 10-dňová liečba.

Lekárnik môže pripraviť suspenziu 6 mg/ml z kapsúl Tamiflu 30 mg, 45 mg alebo 75 mg s použitím vody obsahujúcej 0,05 % m/V benzoanu sodného, ktorý sa pridáva ako konzervačná látka.

Po prvé, vypočítajte celkový objem, ktorý treba pripraviť a vydať, aby sa zabezpečil 5-dňový cyklus liečby alebo 10-dňový cyklus prevencie pre jednotlivého pacienta. Požadovaný celkový objem sa určuje telesnou hmotnosťou jednotlivého pacienta podľa odporúčania v nasledujúcej tabuľke. Aby sa dal odobrať presný objem potrebný na získanie až 10 dávok (2 dávky denne sa odoberú počas 5 dní), je potrebné vziať do úvahy aj stĺpec zobrazujúci straty počas odmeriavania množstva pri príprave suspenzie.

U pacientov s oslabeným imunitným systémom vypočítajte celkový objem, ktorý treba pripraviť a vydať, aby sa zabezpečil 10-dňový cyklus liečby pacienta. Celkový potrebný objem je uvedený v tabuľke nižšie pre pacientov s oslabeným imunitným systémom a určuje sa podľa telesnej hmotnosti pacienta. Aby sa dal odobrať presný objem potrebný na získanie až 20 dávok (2 dávky denne sa odoberú počas 10 dní), je potrebné vziať do úvahy aj stĺpec zobrazujúci straty počas odmeriavania množstva pri príprave suspenzie.

Objem v lekárni pripravovanej suspenzie 6 mg/ml podľa telesnej hmotnosti pacienta na 5-dňový cyklus liečby alebo 10-dňový cyklus prevencie

* Záleží na použitej sile kapsuly.

Objem v lekárni pripravovanej suspenzie 6 mg/ml podľa telesnej hmotnosti pacienta na 10- dňový cyklus liečby u pacientov s oslabeným imunitným systémom

Po druhé, určite počet kapsúl a množstvo vehikula (voda obsahujúca 0,05 % m/V benzoanu sodného, ktorý sa pridáva ako konzervačná látka), ktoré je potrebné na prípravu celkového objemu (vypočítaného podľa vyššie uvedenej tabuľky) suspenzie 6 mg/ml, tak ako to uvádza nasledujúca tabuľka:

Počet kapsúl a množstvo vehikula potrebné na lekárenskú prípravu celkového objemu suspenzie 6 mg/ml (na 5-dňový cyklus liečby alebo 10-dňový cyklus prevencie)

*Neexistuje žiadna kombinácia kapsúl s takýmto obsahom liečiva na dosiahnutie cieľovej koncentrácie; z tohto dôvodu použite, prosím, inú silu kapsuly.

Počet kapsúl a množstvo vehikula potrebné na lekárenskú prípravu celkového objemu suspenzie 6 mg/ml (na 10-dňový cyklus liečby u pacientov s oslabeným imunitným systémom)

*Neexistuje žiadna kombinácia kapsúl s takýmto obsahom liečiva na dosiahnutie cieľovej koncentrácie; z tohto dôvodu použite, prosím, inú silu kapsuly.

Po tretie, dodržiavajte nižšie uvedený postup na prípravu suspenzie 6 mg/ml z kapsúl Tamiflu:

1. Do skleneného pohára primeranej veľkosti nalejte potrebné množstvo vody obsahujúcej 0,05 % m/V benzoanu sodného, ktorý sa pridáva ako konzervačná látka.

2. Otvorte uvedené množstvo kapsúl Tamiflu a obsah každej kapsuly vysypte priamo do vody s konzervačnou látkou v sklenenom pohári.

3. Vhodným miešadlom miešajte 2 minúty. (Poznámka: Liečivo, oseltamivirfosfát, sa vo vode rýchlo rozpúšťa. Vznik suspenzie spôsobujú niektoré pomocné látky kapsúl Tamiflu, ktoré nie sú rozpustné.)

4. Prelejte suspenziu do sklenej nádobky jantárovej farby alebo polyetyléntereftalátovej (PET) liekovky jantárovej farby. Aby sa zabránilo porozlievaniu, možno použiť lievik.

5. Uzatvorte liekovku uzáverom s detskou poistkou.

6. Nalepte doplnkový štítok na liekovku s označením „Pred použitím jemne pretrepte”. (Poznámka: Pripravená suspenzia sa má pred podaním jemne pretrepať, aby sa minimalizovala tendencia k pohlcovaniu vzduchu)

7. Upozornite rodiča alebo opatrovateľa, že po skončení liečby sa všetok nespotrebovaný materiál musí zlikvidovať. Odporúča sa, aby táto informácia bola sprostredkovaná buď nalepením doplnkového štítku na liekovku alebo doplnením informácie k pokynom na lekárenskom štítku.

8. Umiestnite príslušný štítok s dátumom exspirácie podľa podmienok na skladovanie (uvedené v časti 6.3).

Umiestnite na liekovku lekárenský štítok, kde bude meno pacienta, pokyny na dávkovanie, použitie do určitého dátumu, názov lieku a všetky ďalšie požadované informácie, aby boli v súlade s miestnymi smernicami pre lekárne. Použite nižšie uvedenú tabuľku pokynov na správne dávkovanie.

Dávkovacia schéma suspenzie 6 mg/ml pripravenej v lekárni z kapsúl Tamiflu pre pacientov vo veku 1 rok alebo starších

*Odporúčaná dĺžka liečby u detí (≥ 1 rok) s oslabeným imunitným systémom je 10 dní. Viac informácií nájdete v časti

Osobitné skupiny pacientov, Pacienti s oslabeným imunitným systémom.

Suspenziu vydávajte s kalibrovanou perorálnou striekačkou na odmeranie malého množstva suspenzie. Ak je to možné, vyznačte alebo zvýraznite kalibrovanie zodpovedajúce príslušnej dávke (podľa dávkovacej tabuľky uvedenej vyššie) na perorálnej striekačke pre každého pacienta.

Je nutné, aby príslušnú dávku opatrovateľ zmiešal s rovnakým množstvom sladkého tekutého pokrmu ako ocukrená voda, čokoládový sirup, čerešňový sirup, dezertné polevy (ako karamel alebo fondánová poleva) na prekrytie horkej chuti.

Dojčatá mladšie ako 1 rok

Tento postup opisuje prípravu suspenzie s koncentráciou 6 mg/ml, čo zabezpečí dostatočné množstvo lieku pre jedného pacienta na 5-dňový cyklus liečby alebo 10-dňový cyklus prevencie. U pacientov s oslabeným imunitným systémom je potrebná 10-dňová liečba.

Lekárnik môže pripraviť suspenziu s koncentráciou 6 mg/ml z kapsúl Tamiflu 30 mg, 45 mg alebo 75 mg s použitím vody obsahujúcej 0,05 % m/V benzoanu sodného, ktorý sa pridáva ako konzervačná látka.

Po prvé, vypočítajte celkový objem, ktorý treba pripraviť a vydať pre jednotlivého pacienta. Požadovaný celkový objem sa určuje telesnou hmotnosťou jednotlivého pacienta na základe odporučenia v tabuľke nižšie. Aby sa dal odobrať presný objem potrebný na získanie až 10 dávok (2 dávky denne sa odoberú počas 5 dní), je potrebné vziať do úvahy aj stĺpec zobrazujúci straty počas odmeriavania množstva pri príprave suspenzie:

U pacientov s oslabeným imunitným systémom vypočítajte celkový objem, ktorý treba pripraviť a vydať, aby sa zabezpečil 10-dňový cyklus liečby pacienta. Celkový potrebný objem je uvedený v tabuľke nižšie a určuje sa podľa telesnej hmotnosti pacienta. Aby sa dal odobrať presný objem potrebný na získanie až 20 dávok (2 dávky denne sa odoberú počas 10 dní), je potrebné vziať do úvahy aj stĺpec zobrazujúci straty počas odmeriavania množstva pri príprave suspenzie.

Objem pripravovanej suspenzie 6 mg/ml v lekárni podľa telesnej hmotnosti pacienta (na 5- dňový cyklus liečby alebo 10-dňový cyklus prevencie)

* Záleží na použitej sile kapsuly.

Objem pripravovanej suspenzie 6 mg/ml v lekárni podľa telesnej hmotnosti pacienta (na 10- dňový cyklus liečby u pacientov s oslabeným imunitným systémom)

Po druhé, určite počet kapsúl a množstvo vehikula (voda obsahujúcej 0,05 % m/V benzoanu sodného, ktorý sa pridáva ako konzervačná látka), ktoré je potrebné na prípravu celkového objemu (vypočítaného podľa vyššie uvedenej tabuľky) suspenzie 6 mg/ml pripravenej v lekárni, tak ako to uvádza nasledujúca tabuľka:

Počet kapsúl a množstvo vehikula potrebné na lekárenskú prípravu celkového objemu suspenzie 6 mg/ml (na 5-dňový cyklus liečby alebo 10-dňový cyklus prevencie)

*Neexistuje žiadna kombinácia kapsúl s takýmto obsahom účinnej látky na dosiahnutie cieľovej koncentrácie; z tohto dôvodu použite, prosím, inú silu kapsuly.

Počet kapsúl a množstvo vehikula potrebné na lekárenskú prípravu celkového objemu suspenzie 6 mg/ml (na 10-dňový cyklus liečby u pacientov s oslabeným imunitným systémom)

*Neexistuje žiadna kombinácia kapsúl s takýmto obsahom účinnej látky na dosiahnutie cieľovej koncentrácie; z tohto dôvodu použite, prosím, inú silu kapsuly.

Po tretie, dodržiavajte nižšie uvedený postup na prípravu suspenzie 6 mg/ml z kapsúl Tamiflu:

1. Do skleneného pohára primeranej veľkosti nalejte potrebné množstvo vody obsahujúcej 0,05 % m/V benzoanu sodného, ktorý sa pridáva ako konzervačná látka.

2. Otvorte uvedené množstvo kapsúl Tamiflu a obsah každej kapsuly vysypte priamo do vody s konzervačnou látkou v sklenenom pohári.

3. Vhodným miešadlom miešajte 2 minúty. (Poznámka: Liečivo, oseltamivirfosfát, sa vo vode rýchlo rozpúšťa. Vznik suspenzie spôsobujú niektoré pomocné látky kapsúl Tamiflu, ktoré nie sú rozpustné.)

4. Prelejte suspenziu do sklenej nádobky jantárovej farby alebo polyetyléntereftalátovej (PET) liekovky jantárovej farby. Aby sa zabránilo porozlievaniu, možno použiť lievik.

5. Uzatvorte liekovku uzáverom s detskou poistkou.

6. Nalepte doplnkový štítok na liekovku s označením „Pred použitím jemne pretrepte”. (Poznámka: Pripravená suspenzia sa má pred podaním jemne pretrepať, aby sa minimalizovala tendencia k pohlcovaniu vzduchu)

7. Upozornite rodiča alebo opatrovateľa, že po skončení liečby sa všetok nespotrebovaný materiál musí zlikvidovať. Odporúča sa, aby táto informácia bola sprostredkovaná buď nalepením doplnkového štítku na liekovku alebo doplnením informácie k pokynom na lekárenskom štítku.

8. Umiestnite príslušný štítok s dátumom exspirácie podľa podmienok na skladovanie (uvedené v časti 6.3).

Umiestnite na liekovku lekárenský štítok, kde bude meno pacienta, pokyny na dávkovanie, použitie do určitého dátumu, názov lieku a všetky ďalšie požadované informácie, aby boli v súlade s miestnymi smernicami pre lekárne. Použite nižšie uvedenú tabuľku pokynov na správne dávkovanie.

Dávkovacia schéma suspenzie 6 mg/ml pripravenej v lekárni z kapsúl Tamiflu pre dojčatá mladšie ako 1 rok

** Odporúčaná dĺžka liečby u dojčiat (0 − 12 mesiacov) s oslabeným imunitným systémom je 10 dní. Viac informácií nájdete v časti Osobitné skupiny pacientov, Pacienti s oslabeným imunitným systémom.

Suspenziu pripravenú v lekárni vydávajte s kalibrovanou perorálnou striekačkou na odmeranie malého množstva suspenzie. Ak je to možné, vyznačte alebo zvýraznite kalibrovanie zodpovedajúce príslušnej dávke (podľa vyššie uvedených dávkovacích tabuliek) na perorálnej striekačke pre každého pacienta.

Je nutné, aby príslušnú dávku opatrovateľ zmiešal s rovnakým množstvom sladkého tekutého pokrmu ako ocukrená voda, čokoládový sirup, čerešňový sirup, dezertné polevy (ako karamel alebo fondánová poleva) na prekrytie horkej chuti.

Príprava doma

Ak nie je dostupný komerčne vyrábaný liek Tamiflu perorálna suspenzia, musí sa pripraviť suspenzia v lekárni z Tamiflu kapsúl (podrobný návod v časti nižšie). Ak nie je dostupný komerčne vyrábaný liek Tamiflu perorálna suspenzia a nie je možná ani príprava suspenzie v lekárni, Tamiflu suspenziu je možné pripraviť doma.

Ak je k dispozícii vhodná sila kapsuly, potrebná dávka sa pripraví po otvorení kapsuly zmiešaním obsahu s vhodným množstvom, nie viac ako 1 čajová lyžička, sladeného pokrmu. Horká chuť môže byť prekrytá cukrovou vodou, čokoládovým sirupom, čerešňovým sirupom, dezertnými polevami (ako karamel alebo fondánová poleva). Zmes treba premiešať a celý obsah podať pacientovi. Zmes musí byť užitá ihneď po príprave.

Ak nie sú dostupné 30 mg alebo 45 mg kapsuly, je možné použiť 75 mg kapsuly na prípravu Tamiflu suspenzie, čo si vyžaduje ďalšie kroky. Podrobný návod ďalších krokov prípravy Tamiflu suspenzie je možné nájsť v Písomnej informácii pre používateľa Tamiflu kapsuly v časti “Príprava tekutej formy Tamiflu doma” .

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Roche Registration GmbH

Emil-Barell-Strasse 1

79639 Grenzach-Wyhlen

Nemecko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Tamiflu 30 mg tvrdé kapsuly

EU/1/02/222/003

Tamiflu 45 mg tvrdé kapsuly

EU/1/02/222/004

Tamiflu 75 mg tvrdé kapsuly

EU/1/02/222/001

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 20. júna 2002

Dátum posledného predĺženia registrácie: 22. mája 2012

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu/.

Posledná zmena: 24/03/2023